Ako je Biblia usporiadaná?

Biblia, zbierka posvätných textov, tvorí základ kresťanskej a judaistickej viery. Skladá sa zo 66 kníh, ktoré napísalo minimálne 40 rôznych autorov v priebehu 1 500 rokov. Tieto knihy sú napísané v troch rôznych jazykoch a opisujú tri rôzne kontinenty. Vzhľadom na túto zložitosť je dôležité pochopiť, ako je Biblia usporiadaná a aké sú jej hlavné témy.

Slávenie Veľkej noci za Joziáša

Jedným z dôležitých historických momentov opísaných v Biblii je slávenie Veľkej noci za kráľa Joziáša. Joziáš slávil v Jeruzaleme Pánovi Veľkú noc; na štrnásty deň prvého mesiaca zabíjali veľkonočného baránka.

Kňazov ustanovil do ich služieb a povzbudzoval ich do služby v Pánovom dome. Levitom, ktorí vyučovali celý Izrael a boli zasvätení Pánovi, povedal: „Položte svätú archu do domu, ktorý postavil Dávidov syn Šalamún, kráľ Izraela, a nenoste ju na pleciach! Teraz slúžte Pánovi, svojmu Bohu, a jeho ľudu, Izraelu!

Pripravujte sa podľa svojich rodov vo svojich oddieloch podľa predpisu Dávida, kráľa Izraela, ako je v spise jeho syna Šalamúna! A podľa oddielov svojich rodov stojte vo svätyni pri svojich bratoch z ľudu, (vždy) oddiel jedného levitického rodu! Zabíjajte veľkonočného baránka a pripravte aj svojich bratov, aby konali podľa Pánových slov (daných) prostredníctvom Mojžiša!“

A Joziáš daroval príslušníkom ľudu, všetkým, ktorí tam boli, dobytok, tridsaťtisíc baránkov a kozliat - to všetko ako veľkonočných baránkov - a tritisíc býčkov; tie boli z kráľovského majetku. Jeho kniežatá dobrovoľne darovali ľudu, kňazom a levitom. Kniežatá Božieho domu Helkiáš, Zachariáš a Jahiel dali kňazom dvetisícšesťsto veľkonočných baránkov a tristo býčkov.

Levitské kniežatá Choneniáš a jeho bratia Semeiáš a Natanael, potom Hasabiáš, Jehiel a Jozabad darovali levitom päťtisíc veľkonočných baránkov a päťsto býčkov. Tak bola zriadená služba. Kňazi sa dostavili na svoje miesta a leviti do svojich oddielov podľa kráľovho príkazu.

I zabíjali veľkonočné baránky, kňazi kropili krvou z ich rúk, leviti sťahovali kožu a kládli stranou celopaly, aby ich podľa rodových skupín dali príslušníkom ľudu na obetovanie Pánovi, ako je napísané v Mojžišovej knihe. Podobne (robili) s býčkami.

Veľkonočné baránky piekli podľa predpisu na ohni, zásvätné obety však varili v kotloch, v hrncoch a na miskách a rýchlo nosili všetkým príslušníkom ľudu. Až potom pripravili sebe a kňazom, lebo Áronovi synovia, kňazi, boli pri obetovaní celopalov a tukov až do noci a leviti mali pripraviť (ešte) sebe a Áronovým synom, kňazom.

Asafovi synovia, speváci, boli podľa príkazu Dávida a kráľových vidcov Asafa, Hemana a Idutuna na svojich miestach. Vrátnici boli pri každej bráne a nemuseli sa vzdialiť zo svojej služby, lebo ich bratia, leviti, im porobili prípravy.

Tak bola ten deň usporiadaná všetka Pánova služba pri príprave veľkonočného baránka a obetovaní celopalov na Pánovom oltári podľa príkazu kráľa Joziáša. Synovia Izraela, ktorí tam boli, slávili teda v tom čase sedem dní veľkonočného baránka a sviatok Nekvasených chlebov.

Takú Veľkú noc, ako bola táto, neslávili odo dní proroka Samuela a ani jeden izraelský kráľ nesvätil Veľkú noc tak, ako svätil Joziáš, kňazi, leviti a všetci tam prítomní Júdovci, Izraeliti a obyvatelia Jeruzalema. V osemnástom roku Joziášovho kraľovania slávili túto Veľkú noc.

Po tomto všetkom, keď Joziáš usporiadal Pánov dom, tiahol egyptský kráľ Nechao hore bojovať ku Karkamisu pri Eufrate. Joziáš išiel proti nemu. Ale ten poslal k nemu poslov s odkazom: „Čo máme ja a ty spoločné, kráľ Júdu?! Ja nejdem dnes proti tebe, ale proti domu, ktorý vedie so mnou vojnu. A Boh mi povedal, aby som sa ponáhľal. Ustúp teda Bohu, ktorý je so mnou, aby ťa nezničil.“

Ale Joziáš sa nevrátil, ba chystal sa proti nemu do boja. Nepočúval slová Nechaa, ktoré mal z Božích úst, a pustil sa do boja v údolí Magedo. Kráľa Joziáša však zasiahli strelci a kráľ povedal svojim služobníkom: „Odvezte ma, som ťažko ranený!“

Sluhovia ho preniesli z voza na iný voz, ktorý mal, a odviezli ho do Jeruzalema, kde zomrel. Pochovali ho v hroboch jeho otcov a celé Júdsko a Jeruzalem smútili za Joziášom.

Jeremiáš žialil za Joziášom v žalospeve a všetci speváci a speváčky spievali o Joziášovi vo svojich žalospevoch až po dnešný deň; urobili to v Izraeli pravidlom. Hľa, sú napísané v Žalospevoch.

Ostatok Joziášových dejín, jeho nábožnosť, aká je predpísaná v Pánovom zákone, a jeho prvšie i neskoršie dejiny sú napísané v Knihe kráľov Izraela a Júdu.

Desatoro Božích prikázaní

Boh krátko po vyslobodení Izraelitov z Egypta vyzval Mojžiša, aby pripravil dve kamenné dosky a vystúpil s nimi na horu Sinaj. Tam na nich Boh svojím prstom napísal svoj zákon - Desatoro (5 Moj 4,13). Napísal ho na kameň preto, aby ukázal, že zákon je večný a nezmeniteľný, a skutočnosť, že ho napísal sám, naznačuje, že mu na presnom znení skutočne veľmi záleží.

Prvá doska zákona prostredníctvom prvých štyroch prikázaní vymedzuje vzťah a povinnosti človeka voči Bohu. Každý, kto miluje Boha podobne ako Boh jeho, sa bude snažiť tieto prikázania naplniť. Druhá doska potom veľmi konkrétne vymedzuje vzťah a povinnosti človeka voči človeku.

Ako znejú jednotlivé prikázania a čo obsahujú? Židia považujú úvodnú vetu: „Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z Egyptskej zeme, z domu sluhov“ (v. 2) za súčasť prvého prikázania. Niektoré cirkvi naopak nesprávne zlučujú prvé a druhé prikázanie a posledné desiate rozdeľujú na dve.

V úvode k zákonu sa Boh ľuďom predstavuje ako vysloboditeľ, ktorý je oprávnený tým, ktorých vyslobodil, stanoviť taký spôsob života, aby sa znovu nedostali do otroctva. Prehlasuje o sebe: „Ja som Hospodin, tvoj Boh“. On je Boh, ktorý nás stvoril (Žalm 95,3.5.6), ktorý nám dáva a udržuje život (Iz 42,5). Pri štúdiu a rozbore Desatora nám nejde iba o akýsi všeobecný zákon, o mravné normy, ale máme čo do činenia s veľkým, mocným a večne živým Bohom, ktorý nás má nekonečne rád. V každom z desiatich prikázaní hovorí o sebe aj o nás, hovorí o našom vzájomnom vzťahu.

Desatoro nám ukazuje, akým životom skutočne žijeme, a stanovuje, akým životom by sme mali žiť podľa želania toho, kto nás prišiel zachrániť rovnako ako Izraelitov z egyptského otroctva.

1. NAJDÔLEŽITEJŠIE PRIKÁZANIE (1. „Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z Egyptskej zeme, z domu sluhov.
2. SPRÁVNY SPÔSOB UCTIEVANIE BOHA (2. „Neučiníš si rytiny ani nijakej podoby tých vecí, ktoré sú hore na nebi, ani tých, ktoré sú dole na zemi, ani tých, ktoré sú vo vodách pod zemou.
3. NEBEZPEČENSTVO NEÚCTY A ZOVŠEDNENIA (3. „Nevezmeš mena Hospodina, svojho Boha, nadarmo.

Matúšov rodokmeň

Nová zmluva začína Matúš hovoriť o Ježišovi a jeho rodokmeni. Možno sme v pokušení text rýchlo prebehnúť očami a dostať sa k skutočnému dianiu. Matúš však takto začína zámerne.

Prvých 7 slov v slovenčine (osem v gréčtine) zhŕňa celý doterajší príbeh Biblie. Adam nie je priamo menovaný, ale jeho príbeh je obsiahnutý v slove „rodokmeň“, ktoré môžeme preložiť aj ako „kniha Genezis“. Priame slovné spojenie (βίβλος γενέσεως) sa v gréckej Starej zmluve nachádza len na dvoch miestach: Genezis 2:4 a Genezis 5:1.

Boh už od začiatku svojou mocou pracoval na ustanovení svojho ľudu na svojom mieste. Začalo sa to Adamom a Evou a pokračovalo to v zmluvách daných Abrahámovi a Dávidovi. Stará zmluva môže byť ako literárny text mätúca, no Matúš nám hovorí, aby sme sa pozreli na tieto kľúčové osoby a na zasľúbenia, ktoré im boli dané, aby nám pomohli vytvoriť rámec pre čítanie celého príbehu.

Zoznam mien ukazuje čitateľom, že to nie je rozprávka, ale skutočný príbeh. Nová zmluva nezačína slovami „kde bolo, tam bolo“, ale rodokmeňom. Genezis, prvá kniha Tanaku, je usporiadaná okolo desiatich rodokmeňov. Kniha kroník, posledná kniha Tanaku, začína deviatimi rodokmeňmi.

Matúšov rodokmeň tiež ukazuje, že staroveké texty sa zaoberajú modernými otázkami. Všimnite si napríklad, aké ženy Matúš spomína. V patriarchálnej spoločnosti je prekvapujúce, že vôbec zahŕňa ženy. A keď už, očakávali by sme, že uvidíme matriarchát viery: Evu, Sáru, Rebeku alebo Leu. Hoci je priamo napísané len to, že Rachab a Rút nie sú Izraelitky, dobrým príkladom sú aj Tamar a Batšeba.

Matúšov rodokmeň nie je primárne o ľuďoch v rodokmeni, ale o Bohu. On vedie túto rodinnú líniu napriek ich zlyhaniam. On bol a bude verný svojim zasľúbeniam. Ide o teologické prerozprávanie, pretože Matúš vynecháva mnohé generácie. Jeho dôraz na číslo 14 je zámerný a je príkladom gematrie - keď číselná hodnota súboru písmen vyjadruje teologickú pointu.

Matúš hovorí do tmy. Prešlo 400 rokov ticha a spasiteľsko-historickým kontextom je pokračujúce vyhnanstvo. Matúš vníma dej Izraela v kontexte vyhnanstva a návratu. Kráľ prichádza zachrániť Izrael z vyhnanstva, bol poslaný pre jeho stratené ovce. No hoci je Boží ľud vo vyhnanstve, cez tiene sa prediera nádej. Rozsvietilo sa svetlo, pretože prišlo dieťa.

Matúšov rodokmeň obsahuje minulosť, prítomnosť a budúcnosť. V Ježišovi Kristovi sme teraz privedení do tejto rodiny, Abrahám a Dávid sa stávajú našimi otcami. Stáva sa naším rodokmeňom. Hoci tento svet hľadá historické zakorenenie a budúci život rôznymi spôsobmi, iba jedno dieťa ustanovilo nové stvorenie.

Tabuľka: Štruktúra Matúšovho rodokmeňa

tags: #lebo #ako #je #od #biblia