Príbeh muža, ktorý sa narodil ako Šimon, syn Jánov, a zomrel ako Peter “Skala”, je plný dramatických protikladov. Svätý Peter začal svoj život ako Simeon, v gréčtine Šimon, vyrastal v dedine Betsaida, ktorá bola na severovýchodnej strane Galilejského mora (Mk 1, 16; Jn 1, 44). Jeho otec sa volal Ján (meno matky nepoznáme). V prvej časti svojho života bol malou rybou vo veľkom rybníku. Bol členom ohrozenej menšiny, žil v neistote zaostalej provincie mocnej Rímskej ríše.
Keďže v Betsaide žili spolu Židia a ľudia, ktorý neboli židovského pôvodu, je pravdepodobné, že Šimon nehovoril len aramejsky, ale aj po grécky, rečou, ktorá bola spoločným jazykom zjednocujúcim mnoho ľudí v Rímskej ríši. Židovské rodiny v Galilei boli v podstate nábožné, pridržiavali sa tradičného židovského náboženstva a zvykov, akými boli dodržiavanie sabatu a rituálne pravidlá očisťovania. Keď dovŕšil trinásť rokov, pripojil sa ku každoročnej karaváne z Betsaidy do Jeruzalema, ktorá putovala na sedemdňovú Paschu.
V roku 1987 sa v Betsaide začal archeologický výskum. Betsaida v aramejčine znamená rybárska dedina. Jeho ovocím bolo viac než sto rybárskych nástrojov z prvého storočia: háky, bronzové a železné ihlice na opravovanie sietí, kotvy a kamenné a olovené závažia na siete. Roku 1986 objavili rybársku loď. Takéto nálezy dopĺňajú evanjeliový obraz rybárovho života. V Markovi 1, 16 Šimon a Andrej spúšťajú do mora ťažké rybárske siete; je to dobrý spôsob, ako chytiť genezaretské sardinky, ktoré stále tvoria polovicu úlovkov z Galilejského mora.V Matúšovi 17, 27 Petrova udica pravdepodobne zachytáva vykŕmeného kapra, nazývaného Barbel.
Rybárčenie bola drsná práca, vyžadujúca si vytrvalosť po celú noc, zručnosť a fyzickú silu v narábaní so sieťami, na ovládanie päťmetrových lodí, rybár musel byť schopný udržať sa na vode aj za silných búrok, ktorými je Galilejské more povestné. Jedného dňa sa Šimon a Andrej presťahovali do dediny Kafarnaum (Mk 1, 29), ktorá bola na západnom pobreží Galilejského mora. Žilo v nej asi šesťsto až tisícpäťsto ľudí. Spojili sa s inými rybármi, bratmi Jakubom a Jánom (Lk 5, 10). Šimon si možno zobral ženu z Kafarnauma (tam, kde žila jeho svokra: Mk 1, 30). Kafarnaum nebola bohatá obec. Ulice boli úzke a domy malé, steny boli z čiernej čadičovej skaly a strechy zhotovené z trámov a vetví boli pokryté vyschnutým hlineným mazom.
Bol bežný pracovný deň, nejaký čas po Petrovom usadení sa v Kafarnaume. Šimon a jeho traja priatelia rybári v ten deň počuli osudnú výzvu a prijali ju: “Nasledujte ma” (Mk 1, 16-20). Písmo sa nezmieňuje o tom, ako Peter zosúladil rodinný život a nečakané povolanie a aká bola reakcia jeho rodiny a priateľov. Môžeme si predstavovať všeličo.
Duccio di Buoninsegna - Povolanie svätého Petra a Ondreja
Peter - skala Cirkvi
Všetky štyri evanjeliá zdôrazňujú, že Peter bol najvýznamnejším učeníkom. Bol dôverným svedkom premenenia Pána, vzkriesenia Jairovej dcéry a Ježišových modlitieb v Getsemanskej záhrade. Šimonovo postavenie Ježiš potvrdil zmenou jeho mena a vyhlásením, že svoju Cirkev postaví na Petrovi, Skale (kepha v aramejčine), a dá mu kľúče od nebeského kráľovstva a moc zväzovať a rozväzovať (Mt 16, 18-19). Sebavedomý, oduševnený, spoločenský a úprimný Peter mal vlastnosti rodeného vodcu. Hoci spočiatku sa podobal viac pieskovým dunám než skale! Aj keď bol dosť odvážny na to, aby sa pokúsil kráčať po rozbúrených vlnách a vyznávať večnú vernosť, v oboch prípadoch precenil svoje sily (Mt 14, 28-31; Mk 14, 29-30. 66-72).
Potvrdil Ježišovu totožnosť; a hneď potom prejavil úplné nepochopenie jeho poslania a vyslúžil si ostré pokarhanie (Mk 8, 29). Týchto pár príhod je typických pre Petrovu charakteristiku v Novom zákone. Biblia sa nepokúša zatajovať jeho chyby a nedostatky. Petrova sebadôvera bola možno najviac otrasená na Zelený štvrtok, keď zistil, že je naozaj schopný podlej zrady. Obkolesený zástupom podozrievavých ľudí trikrát zaprel, že vôbec pozná Ježiša. Pocit zlyhania v takomto rozhodujúcom momente mohol Petra hnať po tom istom samovražednom chodníku, po akom šiel Judáš. Namiesto toho sa odovzdal do Božej milosti.
Prvých pätnásť kapitol Skutkov apoštolov ako aj rôzne listy Nového zákona zobrazujú Petra, ako horlivo plní povolanie vodcu mladej Cirkvi. Dozerá na výber iného apoštola, na Turíce prednáša prvú, dôležitú misijnú reč, uzdravuje, modlí sa s novými kresťanmi za vyliatie Ducha Svätého. Ako hlava Cirkvi odsudzuje podvod a nečestnosť (Sk 5, 1-11; 8, 14-24). Za svoje neohrozené ohlasovanie je prenasledovaný a uväznený, ale aj zázračne oslobodený. Hoci za apoštola pohanov sa pokladá svätý Pavol, Peter bol cez zjavenie vedený prijať prvých nežidov do Cirkvi. Bol to závažný krok vedúci takmer k rozkolu, ale on ho obhájil tak presvedčivo, že ho prijali a radikálne zmenil obraz Cirkvi. (Sk 10,1 - 11, 18). Vo svojom poslednom vystúpení v Skutkoch apoštolov, kde opäť obhajuje misijnú činnosť jeruzalemskej cirkvi, vydáva ďalšie rozhodnutie, týkajúce sa prijatia čerstvo obrátených nežidov.
Podľa starovekej tradície Peter ako hlava Rímskej cirkvi strávil posledné roky pravdepodobne navštevovaním nových cirkví v Korinte, Antiochii a v Malej Ázii. Potom okolo roku 64 počas vlády cisára Nerona podstúpil poslednú skúšku. Tentokrát Ježiša nezaprel, ale ochotne prijal mučeníctvo. Koncom 2. storočia spisovateľ opísal udalosť, v ktorej je Peter vystavený jednému z posledných pokušení. Kráča po Via Appia, uteká pred Neronovým prenasledovaním a stretáva sa s Ježišom idúcim opačným smerom, do mesta. “Quo vadis?” spytuje sa Peter prekvapene. A Peter pochopil, že Ježiš sa chystá zomrieť namiesto neho, a posledný raz si vyberá poslušnosť.
Hoci to môže byť legenda, tento dojímavý príbeh zdôrazňuje fakt, že najvýznamnejšou zmenou v živote tohto rybára, ktorý sa stal rybárom ľudí, nebola len táto jedna, ktorá ho viedla od Galilejského mora do Ríma. Ak hľadáme sprievodcu, ktorý nás bude sprevádzať na našich cestách, asi ťažko urobíme niečo lepšie, ako zveriť sa do rúk vodcu apoštolov, ktorý doslova i obrazne kráčal po tej istej ceste ako Ježiš.
| Meno | Pôvod | Povolanie | Smrť | Symbol |
|---|---|---|---|---|
| Šimon Peter | Betsaida, Galilea | Rybár, Apoštol | Ukrižovanie v Ríme | Kľúče, obrátený kríž |
Sv. Peter, apoštol, socha na Námestí sv. Narodil sa ako Šimon, zomrel ako svätý Peter. Jeho príbeh sa začal kdesi pri severnom pobreží Galilejského mora. V tom čase ešte Šimon bez jediného zaváhania prijal Ježišovu výzvu stať sa rybárom ľudí (porov. Mk 1, 17 - 18). „Odvážny a verný Peter,“ povieme si. Páči sa mi, že Biblia sa tento fakt nesnaží zatajiť. Nepoznám toho človeka - týmito slovami reaguje Peter na zástupy podozrievavých ľudí. A po uvedomení si vlastného zlyhania prichádza horký plač. Možno podobne ako Judáš; rovnako sa predsa pasoval do pozície zradcu.
Svätí, slávni a všechválni najvyšší apoštoli Peter a Pavol sú svätci, na ktorých stojí základ cirkvi a ohlasovanie evanjelia všetkým národom. V osobách sv. apoštolov Petra a Pavla vidíme prácu všetkých apoštolov, ale týchto oslavujeme zvlášť, lebo si to zaslúžili za svoju veľkú horlivosť, obetavosť a utrpenie, ktoré prežili pri šírení kresťanstva. O živote a činnosti sv. Petra a Pavla. Sv. Peter (pôvodné meno Šimon zmenil po Ježišovom pozvaní za „rybára ľudí“ na Peter - Skala) sa narodil v Betsaide pri Tiberiadskom jazere. Jeho otec sa volal Ján (Jonáš). Spolu s ním a s bratom Ondrejom, tiež apoštolom, boli pôvodne rybármi. Bol to Ondrej, ktorý doviedol svojho brata Šimona k Ježišovi.
Sv. Peter sa spomedzi apoštolov najviac spomína v evanjeliách. Podľa týchto opisov si môžeme dosť presne poskladať jeho život, ale aj povahu. Sv. Peter bol vždy v blízkosti Ježiša Krista počas jeho pozemského účinkovania. V Getsemanskej záhrade sa sv. Peter, keď Ježiša zatkli, postavil s mečom na odpor. Zanedlho však Ježiša trikrát zaprel, hoci predtým tvrdil, že s ním pôjde všade a neopustí ho. Po nanebovstúpení Ježiša Krista a zoslaní Svätého Ducha sa ujíma svojho poslania ako hlava apoštolského zboru a prvého kresťanského spoločenstva v Jeruzaleme.
Sv. Peter pokrstil pohana Kornélia, čím sa otvorili brány Cirkvi aj pre pohanov, nielen pre Židov. Traduje sa aj jeho zázračné vyslobodenie z väzenia, za čias Herodesa Agripu (porov. Pravdepodobne v Ríme napísal svoj prvý list, kde hovorí o Ríme ako o Babylone. Zomrel mučeníckou smrťou asi v roku 64 v Ríme, podľa tradície ho ukrižovali dolu hlavou na Vatikánskom pahorku. Na tom mieste teraz stojí Bazilika sv. Petra, jej svätyňa je presne nad miestom, kde sa podľa tradície nachádza Petrov hrob. Jeho relikvie sú uložené v hlavnom oltári baziliky. Zobrazuje sa ako starší muž s kľúčmi a knihou.
Sv. Šimon Peter sa narodil v Betsaide pri Tiberiadskom jazere. Jeho otec sa volal Ján (Jonáš). Spolu s ním a s bratom Ondrejom, tiež apoštolom, boli pôvodne rybármi. Bol to Ondrej, ktorý doviedol svojho brata Šimona k Ježišovi. Vtedy mu Ježiš dal meno Kéfas, po grécky Petros, čo znamená skala. Sv. Peter sa spomedzi apoštolov najviac spomína v evanjeliách. Podľa týchto opisov si môžeme dosť presne poskladať jeho život, ale aj povahu.
Sv. Lukáš opisuje situáciu, keď Šimon na Ježišovo slovo spustil sieť do mora a chytil obrovské množstvo rýb. Peter vtedy padol Ježišovi k nohám a povedal mu: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.“ Ježiš mu povedal: „Neboj sa, od teraz už budeš loviť ľudí.“ Odvtedy Peter chodil s Ježišom, počúval ho a nasledoval. Keď sa raz pýtal Ježiš, za koho ho pokladajú, odpovedal práve on: „Ty si Mesiáš, Syn pravého Boha.“ Kristus mu povedal: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a brány pekelné ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva. Čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi, čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi.“
Peter sa vždy spomína ako prvý v zozname apoštolov. Patril k dôverníkom Ježiša, spolu s Jánom a Jakubom. Týchto troch zobral Ježiš so sebou na horu Premenenia, pri vzkriesení Jairovej dcéry a takisto aj v Getsemanskej záhrade ich pozval k spoločnej modlitbe. Keď ich Majstra zatkli, hneď sa postavil s mečom na odpor. Zanedlho však Ježiša trikrát zaprel, hoci predtým tvrdil, že s ním pôjde všade a neopustí ho. Po vzkriesení to bol on, ktorý spolu s apoštolom Jánom pribehli k hrobu, aby sa presvedčili, či je pravda to, čo im vyrozprávali ženy.
Sv. Ján apoštol spomína ešte jednu osobitnú príhodu, ktorá sa stala po vzkriesení a je dôležitá vzhľadom na osobu Petra. Kristus sa ho trikrát spýtal, či ho má rád. Peter zakaždým odpovedá „áno“. Ježiš mu vtedy odpovedá tiež trikrát: „Pas moje ovce.“ Po nanebovstúpení má Peter neodškriepiteľné prvenstvo medzi apoštolmi. Na jeho slovo ustanovili ďalšieho apoštola namiesto zradcu Judáša, on začína prvý hovoriť pri zoslaní Ducha Svätého. Peter potom ďalej pôsobil v Jeruzaleme.
Pokrstil pohana Kornélia, čím sa otvorili brány Cirkvi aj pre pohanov, nielen pre Židov. Herodes Agrippa ho uväznil, ale v noci k nemu prišiel anjel a zázračne ho vyslobodil z väzenia. Potom horlivo účinkoval v Jeruzaleme, v Antiochii, v Korinte a v Ríme. Pravdepodobne v Ríme napísal svoj prvý list, kde hovorí o Ríme ako o Babylone. Zomrel mučeníckou smrťou asi roku 64 v Ríme, podľa tradície ho ukrižovali dolu hlavou na Vatikánskom pahorku. Na tom mieste teraz stojí Bazilika sv. Petra, jej svätyňa je presne nad miestom, kde sa podľa tradície nachádza Petrov hrob. Jeho relikvie sú uložené v hlavnom oltári baziliky. Zobrazuje sa ako starší muž s kľúčmi a knihou.
Boží príbeh: Peter
Odpustenie ako cesta
Petrova otázka na ceste sa týka odpustenia osobného previnenia: „Ak sa môj brat prehreší proti mne, koľkokrát mu budem musieť odpustiť? Až sedemkrát?“. Keď to povedal Peter, bol si istý, že mal pravdu, pretože židovská prax počítala s odpustením trikrát za tú istú chybu. Ak bola chyba spáchaná štvrtýkrát, nemusela sa viac odpustiť. Ježiš opravuje svojho apoštola: musíme odpustiť „sedemdesiatkrát sedem“. Nešlo o to urobiť aritmetickú operáciu. Ku kvantitatívnemu výpočtu Ježiš stavia do protikladu úplnú zmenu mentality: zahŕňa neobmedzené odpustenie v napodobovaní nekonečného Božieho milosrdenstva. Vždy musíme odpustiť svojmu bratovi zo srdca a za čokoľvek, tak ako to robí nebeský Otec každému z nás. Aby bolo učenie jasné a nedalo sa naň ľahko zabudnúť, Ježiš povedal podobenstvo o nemilosrdnom služobníkovi. Kráľ mu odpustil značný dlh, ale on sa neoblomne domáhal svojho úveru od svojho spolusluhu.
ak nie sme schopní odpustiť svojim blížnym. Odpustenie je povinnosť: treba to robiť bez obmedzení a bez únavy. (Svätá brána Baziliky s. Petra vo Vatikáne - Jubileum 2025, Ats Italia Editrice, s. s predmetom - Súťažná otázka k 4. Novéna k bl. Dvadsiata druhá nedeľa v období cez rok - 31. Carlo Acutis bude svätorečený 7. 9. a raz večne žila v nebi. Otec biskup J. Modlitba k Duchu Svätému, ktorú sa sv. o dar Bázne voči Bohu, aby som sa bál hriechu, ktorý Teba, ó Bože, uráža. Svätý Michal, archanjel, bráň nás v boji proti zlosti a úkladom diabla a buď nám ochranou. Pokorne prosíme, nech ho odvráti Boh. A ty, knieža nebeského vojska, božskou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu" (Mt 16, 18).Šimon Peter - muž, ktorý zanechal rybárske siete a nasledoval Ježiša. Hoci ho dnes poznáme ako „držiteľa kľúčov" od nebeského kráľovstva, pamätajme, že ani Peter, nástupca Krista na zemi, nebol dokonalý. Ako by aj mohol? Bol to človek a ako človek mal ľudské slabosti. Keď Ježiš apoštolom prezradí, že bude trpieť, Peter si ho berie nabok a odhovára ho, za čo si od Ježiša vysluhuje tvrdé slová. Tri razy Ježiša zapiera a pod krížom vidíme z apoštolov stáť len Jána. Predsa však Peter po zvesti Márie Magdalény uteká k hrobu a prvý vchádza dnu.Peter zaprel, ale nezradil. Sviatok: 29.