V súčasnosti sa oficiálne tretina svetovej populácie považuje za kresťanov. Mnohí z nich však ani nevedia, čo vlastne byť kresťanom znamená. Tento fakt vedie k znevažovaniu kresťanstva v očiach ostatných, pretože život tzv. kresťanov je v rozpore s tým, čo hlása Ježiš.
Je smutné, že sa dnes ponúka toľko náboženských a zdanlivo kresťanských ciest, ktoré môžu zmiasť aj úprimne hľadajúcich. To je jedným z dôvodov, prečo o tejto téme píšeme. Na základe Biblie sa pokúsime priblížiť, čo znamená Ježišovo volanie k nasledovaniu, pričom sa obmedzíme na to najpodstatnejšie. Ak si veriacim, tento text môže byť pre Teba pozvaním skúmať svoj život na základe biblických miest a myšlienok.
Sám Ježiš hovoril o tom, že mnohí, ktorí ho nazývajú Pánom, budú postavení pred tvrdú realitu, keď nebudú môcť pred Ježišom obstáť, hoci verili, že kresťanmi sú: „Nie každý, kto mi hovorí: „Pane, Pane,“ vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach. Mnohí mi v onen deň povedia: „Pane, Pane, či sme neprorokovali v tvojom mene? A v tvojom mene sme nevyháňali démonov? A v tvojom mene sme neurobili veľa mocných činov?“ Vtedy im prehlásim: „Nikdy som vás nepoznal. Odíďte odo mňa vy, čo páchate bezzákonnosť!“ (Matúš 7:21-23).
Tieto slová sú varovaním pred náboženským sebaklamom. Mnohí ľudia si budú myslieť, že v Ježišovom mene robili veľké veci a budú presvedčení, že mu patria. Všetci ľudia, ku ktorým Ježiš hovoril, v Boha verili a v podstate vedeli, že sú za svoj život pred Bohom zodpovední. Napriek tomu ich Ježiš volal k obráteniu. Rozpoznal v ich živote problém, preto poukazoval na ich ľahostajnosť, náboženské pokrytectvo, samospravodlivosť, svojvôľu a malú úctu voči Bohu. Aj dnes je mnoho náboženských ľudí, ktorých život ukazuje, že sa na Božiu vôľu sotva pýtajú. Pokrytci! Boh vidí do srdca človeka. Nemôžeme ho oklamať náboženskou aktivitou a nemali by sme oklamať ani seba. Malo by byť prirodzené, že nášmu stvoriteľovi patrí v našom srdci prvé miesto.
Prvé prikázanie
Tu k nemu pristúpil jeden zo zákonníkov, ktorý ich počúval, ako sa hádajú. A keď videl, že im dobre odpovedal, spýtal sa ho: „Ktoré prikázanie je prvé zo všetkých?“ Ježiš odpovedal: „Prvé je toto: „Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán. Boh nás miluje dokonalou láskou. Mať s ním láskyplný vzťah znamená chcieť ho milovať celým srdcom a silou.
Podobenstvo o márnotratnom synovi
Podobenstvo o márnotratnom synovi // Biblické príbehy // GRM
A pokračoval: „Istý človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: »Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.« A on im rozdelil majetok. O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával. Vstúpil teda do seba a povedal si: »Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.« I vstal a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. Syn mu povedal: »Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom.« Ale otec povedal svojim sluhom: »Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.« A začali hodovať.
Podobenstvom chcel Ježiš ukázať, že každého, kto svoje hriechy úprimne ľutuje, prijíma Boh ako svoje dieťa a odpúšťa mu všetku vinu. Týmto spôsobom ponúka každému „márnotratnému synovi“ nádej, že cesta späť do otcovho domu je otvorená - áno, Otec vo svojej láske dokonca čaká a vyzerá, kedy sa jeho dieťa navráti. Pre každého, kto sa touto láskou nechá dotknúť, bude obrátenie niečím radostným, ako radosť syna, ktorý sa smie vrátiť domov.
Ktokoľvek pochopí, aký vzácny je to poklad, že nás Boh miluje a chce nám dať pravdivý život, bude pripravený „predať“ všetko ostatné, aby tento poklad získal. Nebeské kráľovstvo sa podobá pokladu ukrytému v poli. Keď ho človek nájde, skryje ho a od radosti z neho ide, predá všetko, čo má, a pole kúpi. Nebeské kráľovstvo sa podobá aj kupcovi, ktorý hľadá vzácne perly. Keď nájde veľmi cennú perlu, ide, predá všetko, čo má, a kúpi ju.
Nasledovanie Ježiša
Keď sa (Ježiš) vydával na cestu, ktosi k nemu pribehol, kľakol si pred ním a pýtal sa ho: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?“ Ježiš mu povedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý jedine Boh. Poznáš prikázania: Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Nebudeš podvádzať! Cti svojho otca i matku!“ Ale on mu povedal: „Učiteľ, toto všetko som zachovával od svojej mladosti.“ Ježiš naňho pozrel s láskou a povedal mu: „Jedno ti ešte chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ On pri tomto slove zosmutnel a odišiel zarmútený, lebo mal veľký majetok. Tento človek chcel prísť k Bohu a vynaložil na to určité úsilie. Ľnul však k svojmu majetku.
A všetkým povedal: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho. Veď čo osoží človeku, keby aj celý svet získal, a seba samého by stratil alebo poškodil?! Tieto slová sú dnes sotva brané vážne. Málokto premýšľa o tom, čo skutočne znamenajú. Ktokoľvek chce byť kresťanom, musí si klásť otázku, ako má prakticky vo svojom živote zaprieť sám seba, niesť svoj kríž, stratiť svoj život a nehanbiť sa za Ježiša a jeho slová.
Keď chceme úprimne chodiť v Ježišových šľapajach, potrebujeme si uvedomiť, že si táto cesta vyžaduje rezolútnu odhodlanosť. Nemôžeme po nej ísť, keď sa držíme vlastných plánov, túžob a cieľov, čo by v nás vyvolalo rozpoltenie medzi Božou a našou vôľou a pripravilo nás o silu konať. Sebazaprenie znamená vzdať sa akéhokoľvek svojvoľného rozhodovania a namiesto toho sa v dôvere podriadiť Božej vôli. On jediný má prehľad a vie najlepšie, čo je dobré pre nás a pre druhých. Preto mu môžeme dôverovať viac než sami sebe.
Nebola to náhoda, že Ježiš hovoril tieto slová po tom, čo predpovedal svoje utrpenie (Lukáš 9:20-22). Vziať kríž znamená ochotu znášať utrpenie, ktoré je dôsledkom odmietnutia Ježiša svetom. Ježiš sa dostal do konfliktu so svetom tým, že ľuďom hovoril Božie slovo. Cítili sa ním byť obvinení, pretože jeho slová odhalili ich hriešnosť a duchovnú núdzu. Tento konflikt sa vyostril natoľko, že Ježiša zabili. Blahoslavení budete, keď vás budú ľudia nenávidieť, keď vás vylúčia spomedzi seba, potupia a ako zlo zavrhnú vaše meno pre Syna človeka. Radujte sa v ten deň a jasajte, lebo máte veľkú odmenu v nebi! Veď to isté robili ich otcovia prorokom.
Mnohí ľudia, ktorí sa nazývajú kresťanmi, nie sú pripravení konfrontovať druhých s Ježišovými slovami a nárokom. Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach. Ale toho, kto mňa zaprie pred ľuďmi, aj ja zapriem pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach.
Ako šli po ceste, ktosi mu povedal: „Pôjdem za tebou všade, kam pôjdeš.“ Ježiš mu odvetil: „Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť.“ Inému vravel: „Poď za mnou!“ On odpovedal: „Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca.“ Ale Ježiš mu povedal: „Nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych. Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda… Chodiť s Ježišom môže zahŕňať aj odriekanie, na ktoré musíme byť pripravení. Ježiš nehovorí, že ako kresťania nebudeme mať kde bývať. Ale rovnako ako si Ježiš nezariadil pohodlný život tu na zemi, mali by sme aj my žiť s vedomím, že náš skutočný domov je v nebi.
Ježiš tu nechce svojim učeníkom zakázať, aby sa vôbec zaoberali pochovávaním. Videl, že tento konkrétny človek chcel uprednostniť pozemské povinnosti pred Božím kráľovstvom a v tejto súvislosti veľmi radikálnymi slovami vyjadril, čo má prioritu. Kto položí ruku na pluh… Ježišova odpoveď tretiemu človeku ukazuje, že mu nešlo o to, či povedať svojim blízkym „dovidenia“. Ježiš poznal, že za túžbou rozlúčiť sa s rodinou bol nedostatok rozhodnosti.
Pokánie a svätý život
Keď človek činí pokánie a chce žiť ako kresťan, rovnako, ako márnotratný syn sa vzdá hriešnych vecí, aj keby ho to stálo sebazaprenie. Mnohí, ktorí sa nazývajú kresťanmi, nevedú vážny boj proti svojim hriechom, pretože sa ich nechcú vzdať. Takéto myšlienky je dôležité odhaliť a vidieť ich ako výhovorku. Ježiš povedal: „Všetko je možné tomu, kto verí.“ (Marek 9:23). Keď sa úplne zveríme Bohu, zakúsime jeho pomoc. Nenechá nás samotných v našich pokušeniach a slabostiach.
Veď zjavila sa Božia milosť na spásu všetkým ľuďom a vychováva nás, aby sme sa zriekli bezbožnosti a svetských žiadostí a žili v tomto veku triezvo, spravodlivo a nábožne, a tak očakávali blahoslavenú nádej a príchod slávy veľkého Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista, ktorý vydal za nás seba samého, aby nás vykúpil z každej neprávosti a očistil si vlastný ľud, horlivý v dobrých skutkoch. Keď naozaj chceme náš život odovzdať Bohu k službe a vzdať sa našich hriechov, Boh nám k tomu dá aj silu. Naše životy sa potom stanú obeťou, ktorá sa Bohu páči. Bratia, pre Božie milosrdenstvo vás prosím, aby ste svoje telá prinášali ako živú, svätú, Bohu milú obetu, ako svoju duchovnú bohoslužbu. A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé.
V Novom zákone je mnoho pasáží, ktoré hovoria o svätom živote kresťanov. Napĺňanie Božej vôle vyjadruje našu lásku k nemu a Božia láska k nám sa prejavuje v tom, že nám k tomu dáva silu. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť. (…) Môj Otec je oslávený tým, že prinášate veľa ovocia a stanete sa mojimi učeníkmi. Neviete, že komu sa dávate za otrokov a poslúchate ho, ste otrokmi toho, koho poslúchate: či hriechu na smrť, alebo poslušnosti pre spravodlivosť? No vďaka Bohu, že hoci ste boli otrokmi hriechu, zo srdca ste sa podriadili tomu učeniu, do ktorého ste boli uvedení, a oslobodení od hriechu stali ste sa služobníkmi spravodlivosti.
Láska ako základ kresťanského života
Celý Ježišov život sa vyznačoval láskou. Z lásky opustil svoju nebeskú slávu. Stal sa človekom, aby sme mohli spoznať, ako veľmi sa k nám Boh chce priblížiť a darovať nám radosť a pokoj zo zmierenia s ním. Nikdy nehľadal svoj prospech, ani to, čo by mu bolo príjemné, nikdy si nevyberal ľahšiu cestu namiesto tej správnej. Kvôli láske hovoril vždy pravdu a snažil sa ľuďom pomôcť naučiť sa vidieť seba tak, ako ich vidí Boh, než aby mali zahynúť v sebaklame. Svojou láskyplnou odovzdanosťou nám Ježiš dal jasný model. Jeho láska a služba druhým nepoznala hraníc.
Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás. Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať. Byť kresťanom neznamená držať sa základných morálnych hodnôt, navštevovať kresťanské akcie, ale zároveň nežiť v láske. My vieme, že sme prešli zo smrti do života, lebo milujeme bratov. Kto nemiluje, ostáva v smrti. Každý, kto nenávidí svojho brata, je vrah. A viete, že ani jeden vrah nemá v sebe večný život. Čo je láska, poznali sme z toho, že on položil za nás svoj život. Aj my sme povinní dávať život za bratov.
Ak má niekto pozemský majetok a vidí brata v núdzi, a srdce si pred ním zatvorí, ako v ňom môže ostávať Božia láska? Deti moje, nemilujme len slovom a jazykom, ale skutkom a pravdou. (1. Sme teda zaviazaní žiť pre bratov a sestry a milovať ich v našich skutkoch a v pravde. Čo to pre nás znamená? Prirodzeným vyjadrením lásky je túžba po spoločenstve. Tvoriť spoločenstvo znamená tráviť čas spolu so zámerom poznávať Boha hlbšie, osláviť ho, slúžiť mu, hľadať a robiť jeho vôľu.
Tak sa stane sebazaprenie, ktoré k nasledovaniu Ježiša patrí, praktickou realitou: Chceme aj naďalej tráviť svoj voľný čas v športovom klube, hraním počítačových hier, surfovaním po internete alebo čítaním románov, ako to bolo v našom starom živote? Chceme sa hnať za peniazmi alebo za svojou kariérou? Alebo sme pripravení zmeniť svoj život, dať správne miesto svojej práci a záujmom, aby sme tak mali čas na službu ľuďom a čas pre svojich bratov a sestry vo viere? Máme túžbu mať účasť na ich živote a dovoliť im to isté? Chceme sa navzájom podporovať v úsilí o svätý život? Sme ochotní vytvárať otvorené, úprimné vzťahy, v ktorých by sme boli ochotní pripustiť aj svoje slabosti a vyznávali svoje hriechy?
Rovnako tak, ako sa Ježiš plne nasadil za spásu ľudí, majú tento cieľ aj jeho nasledovníci. Nie je nič dôležitejšie ako pomáhať druhým nielen Boha nájsť, ale aj s ním zostať. Nie je totiž samozrejmosťou, že každý, kto sa vydal po úzkej ceste, dorazí tiež do cieľa. Dávajte si pozor, bratia, aby nik z vás nemal zlé a neverné srdce a neodpadol od živého Boha, ale deň čo deň sa vzájomne povzbudzujte, kým trvá to „dnes“, aby nikoho z vás nezatvrdilo mámenie hriechu. Buď verný až do smrti a dám ti veniec života.
Na dôležité otázky života a viery sa ľudia pokúšajú odpovedať mnohými rôznymi spôsobmi. Ale správnu odpoveď - pravdu, nájdeme len u Boha. Poznanie pravdy a správne porozumenie Boha a jeho slova sú veľmi dôležité pre život s n...