V roku 1778 udelila cisárovná Mária Terézia mestu práva na usporadúvanie trhov a jarmokov, čím sa Čadca stala strediskom obchodu na Kysuciach, a to hlavne s dobytkom, plátnom, drevom a soľou. Ako pribúdalo ľudí, pribúdalo i hostincov. V starých matrikách sa zachovalo, že Čadca mala v 18. V roku 1848 sa dokonca na pár dní stala „hlavným mestom slovenského povstania“ a keď tu v roku 1871 bola vybudovaná Košicko-bohumínska magistrála, stal sa z malého trhového mesta významný dopravný uzol.
Pripravovaná novinka, porovnávacia mapa súčasnej a historickej Čadce a jej okolia, vytvára jedinečnú príležitosť vidieť, ako sa územie zmenilo v priebehu času. Toto dielo je výsledkom práce kartografického tímu z VKÚ Harmanec v Kynceľovej pri Banskej Bystrici.
Ján Lipský bol popredný slovenský, uhorský a aj európsky kartograf. Rodák zo Sedličnej pri Trenčíne je autorom kartografického diela zloženého z deviatich listov, ktoré sa považuje za najpresnejšiu mapu Uhorska v 19. storočí. Originálny výtlačok kolorovanej medirytiny Generálnej mapy Uhorska z roku 1806 si nadšenci máp a histórie môžu detailne prezrieť v Slovenskom múzeu máp v Kynceľovej.
Mapa z tvorby kartografického ústavu VKÚ Harmanec v Kynceľovej pri Banskej Bystrici vám umožní presne vidieť a porovnať zmeny, ktorými mesto Čadca a jej okolie prešlo za posledné dve storočia. Obidve mapy budú v mierke 1: 110 000 umiestnené vedľa seba a budú doplnené o textovú časť, ktorá upriamuje pozornosť užívateľa na najzaujímavejšie zmeny v regióne za viac ako 200 rokov.
"Porovnávacia mapa Čadca a okolie kedysi a dnes je súčasťou ucelenej edície porovnávacích máp jednotlivých regiónov Slovenska. Prostredníctvom nej chceme verejnosti predstaviť zmeny na Slovensku za viac ako 200 rokov. Nad touto mapou bude fungovať aj nová mobilná aplikácia CBS Map Explorer. Keďže túžbou kartografov z Kynceľovej nie je len osloviť s týmto dielom nadšencov máp, ale aj študentov, môžeme považovať toto dielo za skvelú didaktickú pomôcku, ktorá priblíži žiakom ich okolie. Dozvedia sa niečo o histórii svojho regiónu a zároveň môžu sledovať, ako sa krajina od roku 1806 zmenila.
Pre úspech projektu je nutná aj práca v teréne, priamo v regióne. To, ako sa región zmenil, vedia totiž najlepšie miestni obyvatelia. Podrobnosti o zmenách v meste Čadca a jej okolí pomáha zisťovať regionálny projektový manažér, JUDr. ,,Mojou prácou je získať čo najviac historických a súčasných informácií o obciach a mestách v okrese Čadca, ako aj informácie o rôznych iných subjektoch, ktoré majú v okrese svoju históriu a tradíciu. Ide najmä o kultúrne organizácie, školy, farnosti a súkromné spoločnosti, aby som do pripravovaného kartografického diela priniesol čo najzaujímavejšie informácie, porovnávajúce históriu a súčasnosť okresu Čadca. Veľmi sa na túto prácu teším“ uzatvára JUDr.
Oproti kostolu sv. Hoci budova pôsobí na prvý pohľad moderným dojmom, jej pôvod siaha niekoľko storočí do minulosti. V roku 1992 historičky umenia Zuzana Zvarová, Zuzana Ševčíková a H. Haberlandová vypracovali inventarizáciu objektov pamiatkovej zóny Kysuckého Nového Mesta, a pri tejto príležitosti preskúmali a zhodnotili 33 obytných domov, vrátane spomínaného objektu na dnešnej Ulici Čs. Pre tento objekt sa zaužívalo označenie stará fara, do zoznamu národných kultúrnych pamiatok bol zapísaný ako kúria.
Ako ukazuje označenie objektu, v minulosti slúžil ako sídlo farnosti. Pri inventarizácii v roku 1992 bol čiastočne zmapovaný vývoj domu. Vznikol pravdepodobne už na začiatku 16. storočia, má teda ešte neskorostredoveký pôvod. Niekedy v prvej polovici 17. storočia prešiel objekt výraznou prestavbou, po ktorej získal typickú renesančnú dispozíciu s veľkou vstupnou sieňou situovanou v ose dispozície. Vľavo od nej, teda vo východnom trakte, bola umiestnená čierna kuchyňa. V období baroka bol objekt opäť výrazne prestavaný a predovšetkým zvýšený o ďalšie nadzemné podlažie. Baroková prestavba sa dotkla aj interiéov − na prízemí boli takmer všetky priestory zaklenuté, len dve miestnosti mali trámové záklopové stropy. Priestory na poschodí mali stropy rovné. Fasáda ako aj vnútorné priestory boli ozdobené barokovou štukovou výzdobou.
K barokovej prestavbe došlo niekedy v priebehu druhej polovice 18. Podobu budovy v tomto období zachytáva votívny obraz, ktorý je dnes umiestnený v kostole Panny Márie v Kysuckom Novom Meste. V spodnej časti obrazu namaľoval neznámy maliar vedutu mesta, na ktorej pomerne verne zachytáva jeho podobu. Obraz nie je datovaný, no keďže je na ňom namaľovaná kaplnka Panny Márie, dostavaná v roku 1746, je zrejmé, že vznikol niekedy po tomto roku.
Veduta Kysuckého Nového Mesta na votívnom obraze z kostola P. Budovu stavby nachádzame aj na mapách prvého vojenského mapovania z roku 1749, tu je zakreslená s dlhým obdĺžnikovým pôdorysom. K ďalšej úprave budovy došlo na začiatku 19. storočia v klasicistickom duchu. Úpravy na konci 19. storočia sa výraznejšie dotkli vonkajšej fasády, ktorej baroková výzdoba bola redukovaná do neoslohového výrazu, v interiéri boli jednotlivé priestory na oboch nadzemných podlažiach vybavené vstavanými skriňami a pred budovou bola vytvorená predzáhradka obklopená ozdobným mrežovým plotom. Stavba mala ešte vysokú manzardovú strechu krytú šindľom, s dvoma drobnými arkiermi presvetľujúcimi podkrovné priestory. Okná na fasáde lemovali široké plastické šambrány, portál vstupného otvoru bol pravouhlý, v nadpraží s vloženou pravouhlou doskou. Fasádu na úrovni prvého poschodia členila kordónová rímsa, nad ňou prebiehala podokenná (parapetná) rímsa spájajúca okná prvého poschodia, a pod strechou fasádu ukončovala korunná rímsa. Pred priečelím fary bola vytvorená malá predzáhradka s dreveným mrežovaným plotom s murovanými stĺpmi.
Pri 1904 bola poškodená aj budova fary. Pohľadnica z roku 1907 zachytáva objekt po následnej oprave, pri ktorej vysokú manzardovú strechu nahradila nižšia sedlová strecha s plechovou krytinou a okná aj vstupný otvor mali výrazne zjednodušené lištové šambrány. Pohľadnica s budovou fary, pred r. 1907. V priebehu 20. storočia budova utrpela ďalšie škody, najmä v päťdesiatych rokoch 20. storočia, kedy došlo k nevhodným úpravám objektu pre nové využitie, v druhej polovici 20. storočia tu sídlil napr. Budova fary v roku 1974 (Foto: M.
Napriek nevhodnému využitiu boli v roku 1992 v objekte zachované viaceré staré a hodnotné prvky, ktoré autorky inventarizácie odporúčali zachovať, napr. barokovoklasicistické dvere, dlažby, barokové štuky na klenbách, drevené schodisko s kovovým zábradlím, okná s lištovými šambránami, spomínané vstavané skrine z 19. storočia, a dokonca aj čierna kuchyňa. Pri pohľade na dnešnú stavbu, ktorá bola medzitým adaptovaná na hotel, je zrejmé, že nie všetky požiadavky autoriek inventarizácie boli zohľadnené.
Námestie v Čadci s pohľadom na kostol.
Významné osobnosti spojené s Čadcou
Medzi významné osobnosti, ktoré sú spojené s Čadcou, patria:
- Jozef Kubašovský: Pôsobil na Klinike muskuloskeletárnej a športovej medicíny v 1. súkromnej nemocnici Košice-Šaca.
- Vojtech Bukovský: In memoriam, zakladateľ druhého najstaršieho maratónu na svete a najstaršieho maratónu na európskom kontinente, pri príležitosti 100.
- Marián Angelovič: Novinár, ktorý sa novinárskej profesii venuje už viac ako 30 rokov.
- Mikuláš Hintoš: Dlhhoročný predseda Rady odborov OZ KOVO U. S. Steel Košice, s. r.
- MUDr. Ľubomír Rohoň: Žije a pôsobí v Michalovciach, no narodil sa v Sučanoch. Od ukončenia vysokoškolského štúdia pracuje na internom oddelení nemocnice v Michalovciach.
- Ing. Štefan Bašták: V roku 1994 vymenil pozíciu stavebného inžiniera v slavošovských papierňach za neľahký post starostu. Gemerskú obec Slavošovce vedie už 23 rokov.
Tieto osobnosti prispeli k rozvoju rôznych oblastí, ako sú šport, medicína, kultúra a spoločenský život v regióne.