Obec Hranovnica, nachádzajúca sa v Prešovskom samosprávnom kraji a okrese Poprad, má bohatú históriu, ktorá sa odráža aj v jej cirkevných dejinách. Prvá písomná zmienka o Hranovnici pochádza z roku 1294, hoci väčšina historikov predpokladá, že obec existovala už skôr, pravdepodobne od polovice 13. storočia.
Vznik prvého samostatného cirkevného zboru s chrámom, kňazom a učiteľom nie je presne známy. V roku 1545 mal hranovnický plebán slúžiť svätú omšu. Počas reformácie patril evanjelikom katolícky kostol, ktorý stál v strede obce pri potoku a bol ohradený múrom. Evanjelici ho zasvätili svätému Martinovi a odstránili tri bočné oltáre sv. Kríža, Panny Márie a sv. Mikuláša. V roku 1674 bol kostol vrátený katolíkom.
V polovici 18. storočia bolo štiavnické opátstvo vo vlastníctve jágerských jezuitov, ktorí prenasledovali obyvateľov a žiadali od nich zrieknutie sa svojej viery. Pod vplyvom týchto udalostí sa v roku 1747 obrátilo na katolícku vieru 120 obyvateľov spolu s richtárom. Zbor nemal ani chrám, ani školu, ani kňaza, pretože jezuiti násilne vyhnali učiteľa i farára a majetky si privlastnili.
Keď cisár Jozef II. vydal Tolerančný patent v roku 1781, niektoré rodiny v Hranovnici, cítiac sa Nemcami, odpadli od katolíckej cirkvi. Navštevovali miestnu katolícku školu, ale na bohoslužby chodievali do artikulárneho chrámu v Batizovciach. Keď bola v roku 1835 zriadená vo Švábovciach samostatná evanjelická cirkev, bola tam pridelená aj Hranovnica.
V roku 1843 sa Hranovnica stala dcérocirkvou švábovskej matkocirkvi. Evanjelici posielali svoje deti do švábovskej školy. V roku 1855 požiadali o výstavbu kostola. Ondrej Kukla daroval pre stavbu kostola vlastný pozemok. Cirkev vyhlásila verejnú zbierku, a v roku 1856 bol položený základný kameň. Kostol bol slávnostne posvätený v roku 1857.
Farský kostol v Hranovnici pochádza z obdobia cistercitov, ktorí už v 13. storočí zakladali osady ako Hranovnica a Kubachy. Pôvodne bol postavený v neskororománskom slohu, neskôr v roku 1398 bol prestavaný v gotickom slohu. V priebehu času bol viackrát poškodený požiarom a opätovne obnovený. Pôvodne bol zasvätený Márii Magdaléne, v čase reformácie sv. Martinovi a po vrátení katolíkom ho biskup Lukáš Natalis 22.5.1715 posvätil ku cti sv. Jána Krstiteľa.
Farármi v tomto období boli:
- v roku 1687 Pavol Kolbáni
- v roku 1690 Mikuláš Baranyi, ktorý sem prišiel z Lučivnej
- v roku 1693 dekan - farár Vavrinec Faykiss, ktorý býval v Štiavniku
Kostol je 16 m dlhý, 9 m široký a 3 m vysoký. Na priečelí kostola je nápis „DEO“ (z lat. „BOHU“). Drevený oltár darovala cirkev z Dobšinej. Nad ním je obraz znázorňujúci Večeru Pánovu. Po obidvoch stranách obrazu sú po dvaja kľačiaci anjeli, pod nimi spomienka na ukrižovanie Pána. Vľavo od oltára je na čiernej tabuli nápis: „Tu odpočíva Andreas Kukla Narozeni roku 1779 4. Junia, zemrel Roku 1862 dne 4. novembra. On byl ten dobrodinec, kteri svuj majetek na chrám boží poručil.“ Po ľavej strane je krstiteľnica a nad ňou obraz Martina Luthera v čiernom ráme.
Dňa 26. mája 1940 sa v Hranovnici uskutočnil prvý zborový zjazd evanjelickej mládeže švábovsko-hozeleckého zboru za účasti Šváboviec, Hozelca, Gánoviec, Filíc a Hranovnice, aj za účasti katolíkov. V noci 31. mája 1941 udrel blesk do kostola, poškodil strechu, okná, dvere, chór a zničil organ. Po skončení druhej svetovej vojny sa evanjelici organizovali v dvoch jednotách. V roku 1945 vznikol 263. odbor Jednoty evanjelických žien na Slovensku v Hranovnici, ktorý bol zrušený v roku 1951. V roku 1946 bol založený 356. odbor.
V roku 1977 mal cirkevný zbor 135 členov a v roku 1989 bolo v Hranovnici 120 evanjelikov.
Panoráma obce Hranovnica
Švábovskí farári pôsobiaci aj v Hranovnici:
- Karol Ehn (1835 - 1843)
- Karol Kellner (1843 - 1845)
- Ondrej Czerner (1846 - 1848)
- Karol Drahotín Hrenčík (1849 - 1861)
- Ondrej Meleky (1861 - 1910)
- Koloman Podhorányi (1910 - 1923)
- Michal Doliak (1924 - 1929)
- Cyril Harman (1930 - 1937)
- Mikuláš Adamčík (1937 - 1946)
- Juraj Kiráľ (1947 - 1950)
- Ján Hudec (1950 - 1952)
- Peter Hrnčiar (1952 - 1953)
- Pavel Tomko (1953 - 1967)
- Daniel Veselý (1967 - 1991)
- Miroslav Havrila (1993 - 2002)
- Zuzana Vaľovská - (2002 - 2012)
- Martin Zaťko (2012 - súčasnosť)
Hranovnica je od roku 1843 súčasťou Cirkevného zboru Švábovce ako dcérocirkev. V matkocirkvi Švábovce býva farár, ktorý duchovne zaopatruje veriacich aj v Hranovnici. Služby Božie sa konajú spravidla každú nedeľu. Veľkú zásluhu na rozvoji zboru má aj doc. ThDr. Daniel Veselý, ktorý pôsobil v zbore 25 rokov. V súčasnosti prebieha v cirkevnom zbore zbierka pre obnovu strechy kostola.
Istý čas v Hranovnici fungoval samostatný spevokol, momentálne funguje celozborový spevokol. Sviatosť Večere Pánovej spojená so spoveďou sa prisluhuje šesťkrát ročne. Detská besiedka sa stretáva spravidla každý piatok o 15.30 hod. v zborovej miestnosti. Výučba konfirmačnej prípravy prebieha vo Švábovciach. V advente a pôstne sa konajú večierne Služby Božie. Deň hranovnických evanjelikov býva raz ročne - po službách Božích sa zídu pri spoločnom obede v zborových priestoroch. Sú dobré ekumenické vzťahy s inými cirkvami v obci.
V súčasnosti je farárom ThLic. Farský kostol pochádza z obdobia Cistercitov, ktorí už v 13. storočí zakladali osady ako Hranovnica a Kubachy. Pôvodne bol postavený v neskororománskom slohu, neskôr v roku 1398 bol prestavaný v gotickom slohu. V priebehu času bol viackrát poškodený požiarom a opätovne obnovený. Pôvodne bol zasvätený Márii Magdaléne, v čase reformácie sv. Martinovi a po vrátení katolíkom ho biskup Lukáš Natalis 22.5.1715 posvätil ku cti sv. Jána Krstiteľa.
Kostol sv. Jána Krstiteľa v Hranovnici
tags: #rimskokatolicky #kostol #hranovnica