Kláštor pod Znievom: História a kultúrne pamiatky

Kláštor pod Znievom je jednou z najstarších obcí v regióne Turiec. Prvá písomná zmienka o osade pochádza z roku 1113, zaznamenaná v Zoborskej listine kráľa Kolomana I.

Obec Kláštor pod Znievom je momentálne druhou najväčšou obcou v Turci (po Sučanoch). Predstavuje obec s najbohatšou históriou v Turci. V jej chotári odkryli hromadné nálezy z mladšej bronzovej doby a sídlisko púchovskej kultúry.

Obec sa vyvinula z podhradia a v 12. storočí patrila zoborským benediktínom. V roku 1266 obci udelil kráľ Belo IV. ako prvej v Turci mestské výsady. Hrad sa stal neskôr sídlom znievskeho panstva. Miestni obyvatelia sa okrem roľníctva a práci v lese venovali chovu dobytka, salašníctvu, lovu a rybolovu.

Obec charakterizuje zachovaná pôvodná urbanistická štruktúra. Historicky a architektonicky najcennejší je areál bývalého prepošstva s kostolom a farský kostol s priľahlými stavbami. Kostol Panny Márie a kláštor premonštrátov pochádza z 13. storočia. V centre obce sa nachádza farský Kostol sv. Mikuláša z 13. storočia, ktorý bol v 18. storočí upravený.

Z ďalších pamiatkových objektov zaujme Točekovský dom - zrekonštruovaná budova slovenského katolíckeho gymnázia z roku 1869 a klasicistická radnica z roku 1780, budova ľudovej školy a niekoľko zemianskych kúrií. V miestnej časti Lazany sa zachovalo viacero domov dokumentujúcich ľudovú architektúru 19. storočia. Pred druhou budovou gymnázia sa nachádza busta Martina Čulena, prvého riaditeľa gymnázia. Pred základnou školou je umiestnená busta miestneho rodáka Alexandra Moyzesa, hudobného skladateľa a jedného z hlavných predstaviteľov slovenskej medzivojnovej hudobnej moderny.

Kláštor je známy aj pre svoju nezameniteľnú prírodu Kláštorských lúk, kalváriu a zrúcaninu hradu Zniev. Nájdete tu aj strelnicu a rybníky.

Pamätná izba

Kláštor je zaujímavý práve pre históriu. Bohatá kultúrna história obce je uchovávaná v malom miestnom múzeu - v Pamätnej izbe, ktorá vznikla v roku 1969 pri príležitosti osláv 100. výročia, vtedy už 10 rokov neexistujúceho, znievskeho gymnázia. Gymnázium v Kláštore bolo najmladšie spomedzi prvých troch slovenských gymnázií po Revúcej a Martine.

Pamätná izba je situovaná v hornej časti obce pri farskom kostole. Jej charakteristickou črtou je aj busta M. Čulena od významného martinského sochára Fraňa Štefunku, ako aj pútač pozývajúci návštevníkov. Izba ukrýva vzácne artefakty z čias 18. storočia. Návštevníci tohto miestneho múzea zažijú hneď po vstupe cestu v čase.

„Expozícia je opticky delená na 2 časti. Prvá sa zaoberá dejinami obce a druhá časť je venovaná gymnáziu, jeho pôsobeniu a potom je tu aj galéria významnejších osobností, ktoré pôsobili alebo sa narodili v našej obci,“ rozpráva Ing. Elena Majtánová, publicistka, historička a bývalá dlhoročná lektorka pamätnej izby.

Zaspomínať si tu možno aj na turčianske olejkárstvo a šafraníctvo, ktoré v múzeu prezentuje menšia expozícia liečivých rastlín a replika olejkárskej skrinky. Okrem toho sa tu nachádzajú aj ďalšie exponáty, no najcennejším je artefakt z 18. storočia pochádzajúci z umelecko-rezbárskej školy.

„Je to rozložený nábytok - spálňa z umelecko-rezbárskej školy, ktorá bola v 18. storočí jedna z mála v strednom Uhorsku. Sú tu čelá postele, písací stôl, garniže, zrkadlo, nočné stolíky, stolík a stoličky. Bol to dar od Ľudovíta Cígera, prvého lektora Pamätnej izby v Kláštore pod Znievom,“ pokračuje pani Ing. Majtánová.

Ďalšou vzácnosťou sú aj výročné správy z bývalého gymnázia. Za účelom učiť sa históriu nášho kraja sem nechodievajú len žiaci a študenti, ale aj individuálni záujemcovia. Častokrát ide o rodinných príslušníkov absolventov bývalého gymnázia pátrajúcich po svojom rodokmeni. Paleta návštevníkov je pestrá, čoho dôkazom sú aj podpisy v knihe návštev.

„Mávame aj návštevy zo zahraničia. Sú to naši susedia z Česka, Poľska, Nemecka, Ruska, Ukrajiny, Bosny a Hercegoviny. Podpisy máme ale aj z Číny, Kanady, Ameriky a Anglicka,“ vysvetľuje pani Ing.

Pamätná izba nemá striktne stanovené otváracie hodiny. Pri záujme skupín je potrebné sa ohlásiť počas pracovných dní na Obecnom úrade v Kláštore pod Znievom, najlepšie telefonicky na čísle 043/49 33 100.

Možností je niekoľko - buď vlastnou dopravou, autobusom, alebo vlakom. Autobusové spojenie je vedené z okresného mesta Martin, menej frekventované z Turčianskych Teplíc.

Autorka: Mgr. Lucia Kuželová a Ing. Elena Majtánová, foto: Mgr.

Pohľad na Kláštor pod Znievom

Znievsky Hrad

Zrúcanina hradu, ktorý kedysi niesol názov Turčiansky hrad, stojí na vápencovom vrchu Zniev, vo výške 985 m n. m. Navštívte obec Kláštor pod Znievom, v okrese Martin, a vydajte sa stredne náročnou trasou na približne hodinový výstup. Za odmenu si vychutnáte majestátne výhľady na Martinské hole či vrchy pohoria Veľká Fatra. Zastávkou pre oddych Vám bude Kalvária sv. Kríža.

História hradu siaha až do 13. storočia, kedy sa spomína v listine vydanej uhorským kráľom Belom IV. V tých časoch Turčiansky hrad slúžil na administratívne účely pre vtedajší región Turiec, ktorý spadal pod Zvolenskú župu. Po osamostatnení Turčianskej župy, ktorá mala nové sídlo, hrad stratil svoje významnejšie postavenie a dostal nové meno Zniev. Dominantou hradu bol vežovitý palác s okolitou hradbou. V 16. storočí bol pri dobývaní kráľom Ferdinandom I. ťažko poškodený. Hradu chýbala moderná hradba, ktorá by odolala delostreľbe. Hrad vystriedal niekoľko majiteľov. O rekonštrukciu sa v 17. storočí snažili Bočkajovci, Tököliovci a začiatkom 18. storočia aj Rákociovci. Následne hrad upadal.

Okolie nádvoria a priehlbiny v ňom nasvedčujú tomu, že súčasťou hradu boli kedysi pravdepodobne hospodárske budovy.

V súčasnosti sa zachovali poškodené základy horného hradu a torzo malej vežičky. Zvyšky hradby sú sotva spozorovateľné.

Obec je východiskom turistickej trasy, ktorá vedie okolo cintorína južným smerom. Pokračuje po zalesnenom svahu, na ktorom sa rozkladá kalvária z roku 1728 s barokovým kostolom. Odtiaľ chodník pokračuje k zrúcanine stredovekého hradu Zniev. Pod hradným vrchom Zniev pramení neveľký potok, na ktorom vybudovali v polovici 13 stor. mnísi rádu premonštrátov najstarší rybník v Turci - Vädžer. V obci sa vyskytuje prameň Kláštornej minerálnej vody, ktorý sa využíva od začiatku 90-tych rokov.

Ďalšie pamiatky v obci

• Zrúcaniny Znievskeho hradu z 13. storočia.
• Kláštor a kostol (premonštrátov, potom jezuitov) z polovice 13. storočia.
• Farský kostol z 2. polovice 13. storočia.
• Kúria klasicistická z 1. polovice 19. storočia.
• Domy z 1. polovice 19. storočia.
• Ulicová radová zástavba.

tags: #martin #klastor #pod #znievom