História farnosti Nižný Klátov

Nižný Klátov, obec s bohatou históriou, má svoje korene hlboko v stredoveku. Počiatky osídlenia Košickej kotliny, kde sa obec nachádza, siahajú do obdobia spred približne 38 000 rokov. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1317. Pozrime sa na dôležité míľniky v histórii farnosti a obce.

Najstaršie dejiny obce

Najstaršou písomnou zmienkou o obci je listina z roku 1317, uložená v Archíve mesta Košice. V listine sa uvádza, že Dominik a Ján, synovia Matúša, syna Pousu, predali polovicu dediny Vyfolu alebo Nemutfalu Jánovi, synovi Iteho z Delne v Šariši, za 60 mariek. O predávanej polovici dediny sa hovorí, že je prázdna a vyľudnená, ale spomína sa tu aj existencia kaplnky zasvätenej sv. Krížu. Chotár na východe susedil s hranicami mesta Košice a z opisu hraníc je jasné, že tu ide jednoznačne o územie Nižného Klátova.

Aj v ďalších zachovaných listinách z roku 1323 a 1324 sa konštatuje, že Ján, syn Iteho, odkúpil od Jána a Dominika, synov Matúša, syna Pousu, dedinu Teukeshuyfalu. Názov dediny je tu už rozšírený o prívlastok Teukes (Tőkés), čo slúžilo na rozlíšenie od mnohých iných Ujfalu (Nových Vsí) vznikajúcich v tomto období na okolí. Prívlastok bol použitý podľa klátov (po maďarsky tőke), ktoré tu zrejme boli na nových rúbaniskách. Tőkésujfalu znamená po slovensky Klátová Nová Ves. Aj ďalšie listiny z 1. tretiny 14. storočia potvrdzujú, že v listine z r. 1317 skutočne ide o dedinu Nižný Klátov. V týchto dokumentoch postupne odpadá pomenovanie Ujfalu a ostáva len Tőkes.

Vývoj obce v 14. a 15. storočí

Nižný Klátov osídlil nemeckými kolonistami gróf Hannus v posledných rokoch 13. storočia. Už spomínaní synovia Matúša, syna Pousu, Dominik a Ján, ktorí odpredali polovicu Klátova - Tejkeša Jánovi, synovi Iteho z Delne, boli zemania z Bašky. Do ich rúk sa dedina dostala ešte pred bojmi, ktoré sa odohrávali medzi kráľom a mestom Košice na jednej strane a mocnými feudálmi Omodejovcami na strane druhej. Počas týchto bojov, ktoré vyvrcholili roku 1311 zabitím palatína Omodeja košickými mešťanmi, Nižný Klátov spustol a vyľudnil sa.

V roku 1368 Ján, syn Jána, syna Iteho predal Nižný Klátov za 50 mariek bratom Petrovi a Mikulášovi Čurkovcom (Chyrke), ktorým patrila aj Malá Ida, Bukovec a Hýľov. Čurkovci získali územie Čierneho lesa podvodom, a tak v roku 1376 bolo ich právo na vlastníctvo kráľom Ľudovítom zrušené a územie bolo ponechané v majetku mesta Košice. Vtedy bolo potrebné opätovne úradne zistiť a popísať hranice Čierneho lesa a teda aj Nižného a Vyšného Klátova, dedín, ktoré vznikli na jeho území.

Mandátom kráľa Ľudovíta sa v r. 1382 stáva mesto Košice vlastníkom obidvoch dedín. Zo zachovaných dokumentov sa dozvedáme, že Nižný Klátov mal na konci 14. storočia kamenný kostol a 14 poddanských usadlostí. V najstarších dokumentoch spomínaný názov obce Németfalu (Nemutfalu) vyjadroval kolonizovanie dediny nemeckými kolonistami. Tento názov neskôr stratil význam, lebo v polovici 14. storočia existovali vedľa seba už tri Nemcami osídlené dediny - Nižný Klátov, Vyšný Klátov a Myslava. Pôvodné nemecké osídlenie Nižného Klátova dokazujú aj zachované chotárne názvy nemeckého pôvodu - Štenberk, Iberšek, Pod Buchberkom, Za Timberk, Berpoš, Blešenk. V 2. polovici 14. V 14. a 15. storočí počet obyvateľov Nižného Klátova klesol a podľa portálneho súpisu z r. 1553 tu bolo len 6 port (brán - usadlostí). Pokles obyvateľov bol spôsobený zlou politickou a hospodárskou situáciou v dôsledku protitureckých vojen, náboženských nepokojov a častých epidémií. Od konca 16.

17. - 19. storočie

V17.-19. storočí mala obec charakter poľnohospodárskej poddanskej dediny, zemepánom ktorej bolo mesto Košice. Nemecké obyvateľstvo v Nižnom Klátove si svoj národnostný charakter udržalo pomerne dlho. V 20. rokoch 16. storočia sa začalo v Abovskej stolici šíriť reformačné hnutie, prinášajúce Lutherove a Kalvínove myšlienky. Reformácia našla priaznivú pôdu aj v Nižnom Klátove s jeho prevažne nemeckým obyvateľstvom. Rozvoju protestantizmu napomohli aj politické pomery v období stavovských povstaní sedmohradských kniežat, najmä ak uvážime, že Abovská stolica patrila k nimi ovládnutým územiam.

Na konci 17. storočia, kedy vrcholili náboženské boje, spojené s rekatolizáciou východného Slovenska a v dôsledku stavovských povstaní a protitureckých vojen, nastali medzi feudálmi značné zmeny vo vlastníctve pôdy a dochádzalo k ožobračovaniu obyvateľstva a plieneniu aj na území Abovskej stolice. Následkom bol značný úbytok obyvateľstva. V roku 1710 navyše vypukla morová epidémia. Posledné stavovské povstanie ukončil roku 1711 Satumarský mier a aj na východnom Slovensku začala byť dôsledne uplatňovaná rekatolizácia obyvateľstva, ktoré v predchádzajúcom období prijalo luteránsku vieru. Tieto udalosti ovplyvnili aj život obyvateľov Nižného Klátova. Výsledkom rekatolizácie v prvých desaťročiach 18. storočia bolo obnovenie katolíckej fary v dedine (neskôr bola prenesená do Vyšného Klátova).

Sociálne nepokoje a maďarizácia

V 1. pol. 19. storočia v dôsledku neúrody, hladu a epidémie cholery došlo v Abovskej stolici k sociálnym nepokojom zbedačeného obyvateľstva. Nepokoje v roku 1831 prerástli do veľkého roľníckeho povstania. V tomto období silneli na Dolnej zemi snahy o vytvorenie jedného maďarského národa v celom Uhorsku.

Počas tzv. revolučného roku 1848/1849 prebiehali v Abovskej stolici vojenské operácie a striedali sa tu cisárske i revolučné vojska. V roku 1849 navštívili Abov aj slovenskí národovci Štúr, Hurban a Hodža, aby v okolí Košíc verbovali vojenských dobrovoľníkov. Po Rakúsko-uhorskom vyrovnaní na území Abovskej župy postupne silneli maďarizačné snahy, čo sa prejavilo aj v slovenských obciach. Maďarská časť monarchie si zriaďovala sieť žandárstva, armády, finančných, školských, daňových a ďalších správnych orgánov.

Na konci 19. storočia sa na východnom Slovensku, kde sa zvyšovala bieda drobného dedinského ľudu, zdvihla prvá vlna vysťahovalectva jednak do južných oblastí Uhorska, ale aj do zámoria. V tomto období sa „vo veľkom svete“ ďaleko od obce riešili vážne problémy. Schyľovalo sa k I.

20. storočie

Prvej svetovej vojny (1914-1918) sa Rakúsko-Uhorsko zúčastnilo na strane Nemecka. 26. júla 1914 - v nedeľu na sv. Annu boli v Nižnom Klátove vyvesené mobilizačné vyhlášky a ich obsah si občania vypočuli aj z úst obecného bubeníka. Odvedení mali byť všetci muži schopní vojenskej služby vo veku do 37 rokov.

Postupne sa v obci prejavovali všetky sprievodné znaky vojny - všeobecné zdražovanie, citeľný nedostatok potravín i spotrebného tovaru, vystupňovaný v rokoch 1917 - 1918. Štát konfiškoval obilie, zemiaky, dobytok, strukoviny, masť, seno, slamu a vlnu. Bol zavedený lístkový systém. Darilo sa čiernemu obchodu a priekupníkom s potravinami. Četníci spisovali cínové, medené a mosadzné predmety, bol zabavený aj jeden zvon nižnoklátovského kostola. Učitelia mali príkaz so svojimi žiakmi zbierať a sušiť černicové a jahodové lístie vojakom na čaj, žihľavu na výrobu látok, zbierať staré kovy, oblečenie, papier. Manželky vojakov dostávali od štátu pre seba a svoje deti vyživovacie príspevky, ktoré niektorým z nich paradoxne zabezpečovali lepší život, ako keď bol ich manžel doma.

Postavenie žien počas vojny však v žiadnom prípade ľahké nebolo. Predovšetkým pri poľnohospodárskych prácach ženy na ťažkú robotu nestačili. Ako vojna pokračovala, prichádzali aj tragické správy o jej obetiach. Mnohí muži z obce počas vojny padli do zajatia a vrátili sa až po skončení vojny. Jedným z výsledkov I. svetovej vojny bol rozpad Rakúsko-uhorskej monarchie.

Obdobie Československej republiky

Dňa 28. októbra 1918 bola vyhlásená Československá republika. Obyvateľstvo obce počulo o vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov rozprávať až pred Vianocami roku 1918, keď cez dedinu prechádzali talianski legionári. Túto správu prinášali aj vojaci, vracajúci sa z frontu a zo zajatia.

Na jar roku 1919 sa v obci objavili traja maďarskí agitátori a prehovárali obyvateľov na vernosť a pripojenie sa k Maďarsku. Boľševický vpád Maďarskej republiky rád a jeho následné potlačenie československým vojskom sa Nižného Klátova bezprostredne nedotkli. Československé vojská ustupovalo pred maďarskou armádou od Bukovca cez Vyšný Klátov smerom na Košickú Belú a v chotári boli len menšie prestrelky. Staré rakúsko-uhorské zákony a zvyšky bývalej štátnej správy už viac menej nikto nerešpektoval, pre rôzne nezrovnalosti a machinácie s podporami obvodný notár z Hýľova utiekol. Nové zákonodarstvo a novú štátnu správu I.

Po ústupe maďarskej armády v lete roku 1919 sa pomery začali upokojovať aj v Nižnom Klátove. Dochádzalo k obnove a zveľaďovaniu počas vojny zanedbávaného hospodárstva, začal sa rozvíjať aj politický život v obci. 15. novembra 1925 sa konali voľby do poslaneckej snemovne. V roku 1928 sa konali voľby do okresného zastupiteľstva. HSĽS získala v obci 147 z 208 hlasov. V roku 1935 vo voľbách do poslaneckej snemovne získal v Nižnom Klátove najviac hlasov Autonomistický blok (spojenie HSĽS a Slovenskej národnej ľudovej strany) - 247 hlasov z 263 platných a vo voľbách do senátu Autonomistický blok (208 z 217 platných hlasov). 17. septembra 1937 zomrel prezident I. ČSR T. G. Masaryk.

Pripojenie k Maďarsku

Rok 1938 priniesol do obce veľké zmeny. V septembri bola vyhlásená mobilizácia a veľa mužov vo veku do 40 rokov z Nižného Klátova narukovalo. Aj farnosť vo Vyšnom Klátove prišla vtedy o kňaza, a tak svätú omšu v deň odpustu v nižnoklátovskom kostole slúžil kazateľ z Hýľova. Medzinárodná situácia sa prudko zhoršila po Mníchovskej dohode a Viedenskej arbitráži (2. novembra 1938). Došlo k pripojeniu južného Slovenska k Maďarsku, k okliešteniu a neskôr k rozpadu I. ČSR a vzniku samostatného Slovenského štátu. Súčasťou územia pripojeného k Maďarsku bolo aj mesto Košice a mnohé okolité obce včítane Nižného Klátova.

V týchto časoch bolo veľa obyvateľov vďačných aj za to, že sa spory navonok urovnali bez vojny a že sa odvedení muži vrátili domov. Obec obsadilo prechodné maďarské vojsko, opäť sa zriaďovala maďarská štátna správa. Obec vtedy opustili niektorí obyvatelia a presťahovali sa na územie Slovenského štátu - napr. kantor Július Rákoš, učiteľ Pavel Richvalský. Ostatných učiteľov a úradníkov prevzal do štátnej služby maďarský štát a 10. decembra 1938 zložili štátnozamestnanecký sľub. Medzinárodná politická situácia sa však ani po týchto zmenách neupokojila. Blížil sa začiatok II.

Obec Nižný Klátov patrila administratívne vždy do Slúžnovského okresu Košice - je...

Súčasnosť

Z kultúrnych pamiatok sa v obci zachovalo niekoľko sedliackych domov zo začiatku 20. storočia a rímskokatolícky kostol z roku 1931, ktorý je zasvätený sv. Kostol sv. Rímskokatolícky kostol sv. kostol sv. Bol postavený na mieste starého kostola, ktorý bol postavený ešte v 14. Spomínané objekty predstavujú typickú ľudovú architektúru sedliackych domov z konca 19. storočia až zo začiatku 20.

Turistické pohostinstvo tu funguje už od 70. rokoch 20. kaplnkou a socha sv. Pri kaplnke sa nachádza prameň pitnej vody sv. Anny s malou kaplnkou a so sochou sv. Kostol sv. Tento pútnický kostol je otvorený vždy počas prvého víkendu po 26. júli, ale aj po 15. Koncom 19. sedliacke domy zo začiatku 20. rímskokatolícky kostol zasvätený sv.

Významné udalosti v obci

Chronologický prehľad významných udalostí v obci:

tags: #nizny #klatov #farnost