Sám Boh hľadá takých ctiteľov: Význam a kontext

Nebeský Otče, s vierou prijímam evanjelium. Verím, že obsahuje slová, ktoré majú byť svetlom na mojej životnej ceste. Pane Ježišu, láskou k tebe mi rozohrej srdce, ako horelo emauzským učeníkom, keď si im vysvetľoval Písmo a daj, nech ťa spoznám ako Spasiteľa. V dnešný večer sa chceme spoločne zamýšľať nad stretnutím Pána Ježiša so Samaritánkou, ako nám ho približuje v 4.

Stretnutie pri studni

Dnes známy príbeh stretnutia Krista so Samaritánkou pri studni. Kto ho číta v pôvodnom jazyku vie, že Samaritánka hovorí o vode zo studne a Ježiš hovorí o vode z prameňa. Dosť zásadný rozdiel ... a čo tým chce autor evanjelia povedať? Ježiš prišiel do samarijského mesta menom Sychar neďaleko pozemku, ktorý dal Jakub svojmu synovi Jozefovi. Tam bola Jakubova studňa. Ježiš unavený z cesty sadol si k studni. Tu prišla po vodu istá Samaritánka. Ježiš jej povedal: „Daj sa mi napiť!“ Jeho učeníci odišli do mesta nakúpiť potravy. Žena mu povedala: „Pane, ani vedro nemáš a studňa je hlboká. Odkiaľ máš teda živú vodu? Ježiš jej odvetil: „Každý, kto pije túto vodu, bude znova smädný. Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky.

Ježiš jej vravel: „Správne si povedala: ‚Nemám muža,‘ lebo si mala päť mužov a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. Žena mu vravela: „Pane, vidím, že si prorok. Ježiš jej povedal: „Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme. Vy sa klaniate tomu, čo nepoznáte; my sa klaniame tomu, čo poznáme, lebo spása je zo Židov. Ale prichádza hodina, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Lebo sám Otec hľadá takých ctiteľov. Žena mu vravela: „Viem, že príde Mesiáš, zvaný Kristus. Až príde on, zvestuje nám všetko.“ Ježiš jej povedal: „To som ja, čo sa rozprávam s tebou.“ Vtom prišli jeho učeníci a divili sa, že sa rozpráva so ženou. Žena nechala svoj džbán, odišla do mesta a vravela ľuďom: „Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som porobila!

Ježiš a Samaritánka pri studni

Ježiš im povedal: „Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokonať jeho dielo. Nevravíte aj vy: ‚Ešte štyri mesiace a bude žatva?‘ Hľa, hovorím vám: Zdvihnite oči a pozrite sa na polia, že sú už biele na žatvu! Žnec už dostáva odmenu a zbiera úrodu pre večný život, aby sa spoločne tešili aj rozsievač, aj žnec. Tu sa potvrdzuje príslovie: Jeden rozsieva a druhý žne. Ja som vás poslal žať to, na čom ste nepracovali.

Keď Samaritáni prišli k nemu, prosili ho, aby u nich zostal. I zostal tam dva dni. A ešte oveľa viac ich uverilo pre jeho slovo. V Jánovom evanjeliu sa vyskytujú tri ženské postavy, na ktoré sa Ježiš obracia oslovením „žena“, čo znamená „nevesta, manželka“, a istým spôsobom predstavujú Božie nevesty. Vzťah medzi Bohom a jeho ľudom bol prostredníctvom prorokov, zvlášť po Ozeášovi, prorokovi Samárie, zobrazovaný ako manželstvo.

Získať späť nevernú manželku

V tomto úryvku, na ktorý sa teraz pozrieme, Ježiš používa to isté oslovenie „žena“, manželka, pre cudzoložnicu, pre nevernú manželku, ktorú chce manžel získať späť nie prostredníctvom hrozieb či trestov, ale ponúknutím ešte väčšej lásky. V tomto úryvku má Boh, čiže Ježiš, v úmysle získať späť cudzoložnú manželku. Toto „musel prejsť cez Samáriu“ sa nevzťahuje na geografickú trať cesty. Bežne sa z Judey do Galiey prechádzalo pohodlnejšou a pokojnejšou kotlinou Jordánu, pretože medzi Galilejčanmi, Judejčanmi a Samaritánmi existovali nepriateľské vzťahy, a teda prechádzať tou oblasťou znamenalo vystaviť sa nebezpečenstvám. A častokrát išlo o život. Manžel ide získať späť nevernú manželku. Evanjelista nám predstavuje Samaritánku, anonymnú postavu. Keď sú postavy anonymné, znamená to, že zobrazujú skutočnosť, ktorú nám chce evanjelista predstaviť. A Ježiš, bez ohľadu na rasové, náboženské a rodové konflikty, sa obracia na túto ženu a pýta si od nej napiť sa. A v skutku, Samaritánka sa čuduje a pýta sa Ježiša: “Ako si môžeš ty, Žid, pýtať vodu odo mňa, Samaritánky?”. Samaritáni boli kvôli modlárstvu považovaní za nečistých, za nepriateľov Boha a nepriateľov všetkých ľudí. Ježiš žiada sebemenší náznak prijatia, pohostinnosti, aby naň potom odpovedal svojim darom. A „Ježiš jej odpovedal: «Keby si poznala Boží dar»”. Ženích chce získať nevernú nevestu nie prostredníctvom hrozieb, ale ešte väčšou ponukou svojej lásky.A hľa, tu sa dialóg odohráva medzi dvoma odlišnými výrazmi, ktoré sa týkajú pôvodu tejto vody. Škoda, že prekladatelia na to nedbajú. Studňa je zobrazením zákona a voda je tá, čo dáva život. Kým žena rozpráva o studni, čiže nepozná bezplatný dar, Ježiš jej rozpráva o prameni. V prameni je voda živá, voda prýšti, a najmä nevyžaduje žiadnu námahu zo strany ženy, ktorá je smädná, stačí sa napiť. Ježiš jej odpovedá: “Každý, kto pije túto vodu, bude znova smädný”, obraz zákona. Pretože ak je posudzovaný zákonom, človek je vždy obmedzený, neprimeraný, nevyhovujúci. Ale Ježiš tvrdí: “Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky”. Jeho posolstvo, jeho osoba, je odpoveďou Boha na túžbu po plnosti, ktorú nosí každý človek vo svojom vnútri. A Ježiš dodáva: “A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom... ”, už to teda nie je vonkajšia voda, ale vnútorná voda “...prameňom vody prúdiacej do večného života”. Božia láska, ktorá je skrze Ježiša odovzdaná človeku, v miere, v ktorej ju človek prijíma a odovzdáva iným, v tejto dynamike prijímanej a odovzdávanej lásky človek realizuje, pestuje a dozrieva svoj večný život.Nejde teda o skúsenosť zachovávania zákona ponúknutého človeku zvonka, ale o skúsenosť vnútornej sily, pretože Boh neriadi ľudí vyhlasujúc zákony, ktoré majú dodržiavať, ale odovzdaním jeho vlastnej schopnosti milovať. Je zvláštne, že v tomto bode Ježiš žiada ženu, aby išla zavolať svojho muža. Žena odpovedá, že nemá muža. Čo to znamená? Videli sme, že žena je anonymná postava; anonymné postavy sú reprezentačné, čiže žena predstavuje Samáriu, koho teda reprezentujú títo piati muži? Táto oblasť bola obývaná osadníkmi pochádzajúcimi z iných národov, ktorí priniesli svoje božstvá. A preto na piatich vrchoch bolo päť chrámov s piatimi božstvami. Klaňali sa teda Jahvemu, ale spolu s ostatnými bohmi. A v hebrejčine „pán“ a „manžel“ majú ten istý význam. Žena tomu rozumie. Rozumie, že ten, koho volala Pánom, je teraz prorokom, a odvoláva sa na tradíciu. “Naši otcovia sa klaňali Bohu na tomto vrchu, a vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa treba klaňať”. Iba chce vedieť kde. Je tu veľa svätýň, zvlášť tá dôležitá v Garizime, kde sa klaňajú Bohu Izraela, ale existuje aj chrám v Jeruzaleme. Je teda ochotná vrátiť sa k Bohu, ale chce vedieť kde. A hľa dôležitá novota, ktorú Ježiš ohlasuje tejto Samaritánke: koniec chrámu, koniec kultu. Ona sa odvolávala na otcov, „naši otcovia“, Ježiš ju pozýva prijať Otca, ona si myslela, že treba ísť na isté miesto ponúknuť Bohu obetu, a teraz začína epocha, v ktorej sa Boh ponúka ľuďom a žiada, aby ho prijali, aby sa tak zväčšila ich schopnosť lásky, aby ich učinil schopnými štedrej a bezpodmienečnej lásky, ako je tá jeho.Duch a pravda sú výrazy, ktoré označujú vernú lásku. Jediná náboženská praktika, ktorú Boh žiada, nejde od ľudí k Bohu, ale od Otca smerom k ľuďom. Je to odovzdávanie jeho lásky, ktorej sa človek zhosťuje, a jediná náboženská praktika, ktorú Boh žiada, je predĺženie tejto lásky. Duch a pravda znamenajú pravú lásku. Kedy je láska pravá? Keď je láska verná. Otec má natoľko naliehavú potrebu zjaviť sa ľuďom, že ich on sám hľadá, aby uskutočnil svoj plán lásky. A tu prichádza nádherný Ježišov výraz: “Boh je duch...“ - duch nie je niečo abstraktné, ale znamená vitálnu tvorivú energiu. “A tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v Duchu a pravde”, vo vernej láske. Boh je teda energia tvorivej lásky, ktorá žiada iba to, aby ju človek prijal, aby tak jeho láska mohla byť predĺžená na celé ľudstvo. Toto je novina, ktorú prináša Ježiš. Človek si musel odnímať niečo, aby to mohol dať Bohu.

Ježiš a Samaritánka

Podobne sa správa aj Ježiš v známom výjave z Jánovho evanjelia, kedy dialóg so samaritánkou začína podobnou prosbou o vodu. Ježiš jej povedal: „Daj sa mi napiť!“ Žena Samaritánka mu na to povedala: „Ako to, že ty, Žid, žiadaš odo mňa, Samaritánky, aby som sa ti dala napiť?“ Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú. Ježiš jej na to povedal: „Keby si vedela o Božom dare a kto je ten, čo ti hovorí: ‚Daj sa mi napiť!‘, ty by si požiadala jeho a on by ti dal živú vodu.“Žena mu povedala: „Pane, daj mi tej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť po vodu.“ Ježiš jej odpovedal: „Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme. Ale prichádza hodina - a už je tu -, keď praví ctitelia budú sa klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Veď aj Otec hľadá takýchto ctiteľov. Boh je Duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa klaňať v Duchu a pravde.“Ježiš používa tento motív v silných vyhláseniach prísľubu samaritánke, že jej dá živú vodu, ktorá sa v nej stane „prameňom vody prúdiacej do večného života.“ (Jn 4, 14). Prísľub „smädným“ zopakuje neskôr počas sviatkov stánkov, kde komentár evanjelistu objasňuje, že „to povedal o Duchu, ktorého mali dostať tí, čo v neho uverili.“ (Jn 7, 39) Naplnenie prísľubu „vyliatia Ducha“ Ján následne opisuje v scéne výronu vody a krvi z Ježišovho boku na kríži (porov.

Tabuľka: Miesta v Biblii, kde sa spomína smäd

Nasledujúca tabuľka uvádza miesta v Biblii, kde sa spomína smäd:

Kniha	Verš	Kontext
Genesis	21:9-21	Agar a Izmael na púšti
Exodus	15:23-25	Uzdravenie horkej vody pri Máre
Exodus	17:1-7	Voda zo skaly pri Masse a Meríbe
Príslovia	25:21	Dávať piť smädnému nepriateľovi
Matúš	25:35	Bol som smädný a dali ste mi piť
Ján	4:14	Ježiš sľubuje živú vodu Samaritánke
Ján	7:37-39	Ježiš ponúka prúdy živej vody

Otázka dostatku vody bola a v súčasnosti aj dnes je jedným z najpálčivejších problémov prostredia Blízkeho východu. Osobitne na to poukazujú aj mnohé pasáže Svätého Písma. Voda je pre každého nevyhnutná k životu a pritom sa jedná o veľkú vzácnosť. Voda ako súčasť prírody v prvom rade patrí do vlastníctva Stvoriteľa, ktorý napája aj divú zver (porov. Ž 104, 11). Prvotnými prijímateľmi takého skutku milosrdenstva teda boli ľudia v núdzi, v prospech ktorých Boh zasiahol (porov. Ž 107, 5-9).

tags: #sam #boh #hlada #takych #ctitelov