Takto boli ukončené nebo a zem a všetky ich voje. V siedmy deň Boh skončil svoje diela, ktoré urobil a v siedmy deň odpočíval od všetkých diel, ktoré urobil. I požehnal siedmy deň a zasvätil ho, lebo v ňom odpočíval od všetkých diel, ktoré Boh stvoril a urobil. Taký je pôvod neba a zeme, keď boli stvorené.
V tom čase, keď Pán, Boh, urobil zem a nebo, nebolo ešte na zemi nijaké poľné krovie a nepučala ešte ani poľná tráva, lebo Pán, Boh, nedal pršať na zem a nebolo ani človeka, ktorý by obrábal zem. A privádzal na zem vodu (kanálov) a zavlažoval celý povrch zeme.
Vtedy Pán, Boh, utvoril z hliny zeme človeka a vdýchol do jeho nozdier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou. Potom Pán, Boh, vysadil na východe, v Edene, raj a tam umiestnil človeka, ktorého utvoril. A Pán, Boh, dal vyrásť zo zeme stromom všetkých druhov, na pohľad krásnym a na jedenie chutným, i stromu života v strede raja a stromu poznania dobra a zla.
Z Edenu vytekala rieka, ktorá mala zavlažovať raj, a rozdeľovala sa odtiaľ a tvorila štyri toky. Meno prvého je Pišon. To je ten, čo obteká celú krajinu Havilah, kde sa vyskytuje zlato, a zlato tej zeme je rýdze. Tam sa nachodí aj bdélium a kameň ónyx. Meno druhej rieky je Gihon. Tá obteká celú zem Kuš. Meno tretej je Hidekel (Tigris). Tá tečie naproti Asýrii. A štvrtá rieka je Perát (Eufrat).
I vzal Pán, Boh, človeka a umiestnil ho v raji Edenu, aby ho obrábal a strážil. A Pán, Boh, prikázal človekovi: „Zo všetkých stromov raja môžeš jesť. Zo stromu poznania dobra a zla však nejedz! Lebo v deň, keď by si z neho jedol, istotne zomrieš.“ Potom Pán, Boh, povedal: „Nie je dobre byť človeku samému. Urobím mu pomoc, ktorá mu bude podobná.“
Keď Pán, Boh, utvoril z hliny všetku poľnú zver a všetko nebeské vtáctvo, priviedol ho k Adamovi, aby videl, ako by ho nazval, lebo ako ho nazve, také bude jeho meno. A nazval Adam menom všetok dobytok, všetko nebeské vtáctvo a všetku poľnú zver. Ale pomoc, ktorá by mu bola podobná, nenašiel. Tu Pán, Boh, dopustil na Adama tvrdý spánok, a keď zaspal, vybral mu jedno rebro a jeho miesto zaplnil mäsom.
A z rebra, ktoré vybral Adamovi, utvoril Pán, Boh, ženu a priviedol ju k Adamovi. Vtedy Adam povedal: „Toto je teraz kosť z mojich kostí a mäso z môjho mäsa; preto sa bude volať mužena, lebo je vzatá z muža.“ Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a prilipne k svojej manželke, a budú jedným telom. A obaja, Adam i jeho žena, boli nahí a nehanbili sa jeden pred druhým.
Pôsobenie Ducha Svätého
Boží Duch sa nám javí ako tajomná sila, ktorá posúva svet z pôvodného prázdneho, pustého a pochmúrneho stavu do stavu usporiadaného a harmonického. Duch svätý vytvára harmóniu, súlad v živote, harmóniu vo svete. Inými slovami, je to on, kto spôsobuje, že svet prechádza z chaosu do kozmu, teda zo zmätku do niečoho krásneho a usporiadaného.
Apoštol Pavol hovorí o celom stvorení, ktoré „vzdychá a zvíja sa v pôrodných bolestiach“ (porov. Rim 8, 22). Zvíja sa kvôli človeku, ktorý ho podrobil „otroctvu skazy“ (porov. v. 20 - 21). Príčinu utrpenia stvorenia vidí v skazenosti a hriechu ľudstva, ktorý ho zatiahol do odcudzenia sa Bohu.
Naším povolaním vo svete je byť „chválou jeho slávy“ (Ef 1, 12). Znamená to uprednostniť radosť z kontemplácie pred radosťou z vlastnenia. Duch Svätý, ktorý na začiatku premenil chaos na kozmos, pôsobí na to, aby túto premenu uskutočnil v každom človeku. Boh sľubuje: „Dám vám nové srdce a vložím do vás nového Ducha... Svojho ducha vložím do vášho vnútra“ (Ez 36, 26 - 27).
Prosme Ducha Svätého, aby k nám prišiel a urobil z nás nových ľudí s novosťou Ducha. Tretia osoba Trojice má tiež meno: volá sa Duch Svätý. V Biblii je toto meno také dôležité, že sa takmer stotožňuje so samotnou osobou. Posväcovať Božie meno znamená posväcovať a uctievať samotného Boha.
Obraz vetra slúži predovšetkým na vyjadrenie sily Ducha Svätého. „Duch a sila“ alebo „sila Ducha“ je slovné spojenie, ktoré sa opakuje v celom Svätom písme. Ježiš vyzdvihne aj ďalšiu vlastnosť vetra, a to jeho slobodu. Vietor je jediná vec, ktorá sa nedá udržať na uzde, nedá sa „zavrieť do fľaše“ ani zaškatuľkovať.
Pochopte, ako Duch Svätý pôsobí v Biblii
Svätý Pavol hovorí: „Kde je Pánov Duch, tam je sloboda.“ (2 Kor 3, 17) Slobodný človek, slobodný kresťan, je ten, ktorý má Pánovho Ducha. Nie je to sloboda robiť si, čo sa človeku zachce, ale sloboda slobodne robiť to, čo chce Boh! Nie sloboda konať dobro alebo zlo, ale sloboda konať dobro a konať ho slobodne, teda z príťažlivosti, nie z donútenia.
Prosme Ježiša, aby nás prostredníctvom svojho Svätého Ducha urobil skutočne slobodnými mužmi a ženami, slobodnými slúžiť v láske a radosti.
Božie Slovo a Duch Svätý
V druhom liste sv. Pavla Timotejovi sa nachádza toto tvrdenie: „Celé Písmo je Bohom vnuknuté“ (3, 16). Duch Svätý, ktorý vnukol Písma, je aj ten, ktorý ich vysvetľuje a robí ich večne živými a činnými. Z inšpirovaných ich robí inšpirujúcimi. Duch Svätý v Cirkvi pokračuje v pôsobení Zmŕtvychvstalého, ktorý po Veľkej noci - hovorí evanjelium - „otvoril učeníkom myseľ, aby porozumeli Písmu“ (porov. Lk 24, 45).
Cirkev je oprávnenou vysvetľovať inšpirovaný text Svätého písma, Cirkev je sprostredkovateľkou jeho autentického ohlasovania. Keďže Cirkev je obdarená Duchom Svätým, preto je inšpirujúcou, je „stĺpom a oporou pravdy“ (1 Tim 3, 15).
Jedným zo spôsobov duchovného čítania Božieho slova je lectio divina, ktoré spočíva vo vyhradení určitého času počas dňa na osobné, meditatívne čítanie úryvku zo Svätého písma. Duchovným čítaním Svätého písma par excellence je spoločné čítanie, ktoré sa uskutočňuje v liturgii a vo svätej omši.
Svätý Gregor Veľký nazýva Sväté písmo „listom všemohúceho Boha svojmu stvoreniu“, ako list Ženícha svojej neveste, a nabáda nás, aby sme sa „učili poznávať Božie srdce v Božích slovách“.
Žalmy ako modlitby
V Novom zákone mali žalmy výnimočné miesto. Podľa Listu Hebrejom Ježiš prichádza na svet s veršom žalmu v srdci: „Hľa, prichádzam, aby som plnil tvoju vôľu, Bože“ (porov. Hebr 10, 7; Ž 40, 9); a podľa Lukášovho evanjelia opúšťa svet s iným veršom na perách: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha“ (Lk 23, 46; porov. Ž 31, 6).
Cirkevní otcovia a celá Cirkev prevzali používanie žalmov v Novom zákone a urobili z nich pevnú súčasť slávenia svätej omše a liturgie hodín. Svätý Ambróz hovorí: „Celé Sväté písmo dýcha Božou dobrotou, ale najmä milá kniha žalmov.“
Ak sú žalmy alebo len verše, ktoré nám hovoria k srdcu, je dobré si ich opakovať a modliť sa ich počas dňa. Žalmy sú modlitby „na všetky ročné obdobia“: neexistuje stav duše alebo potreba, ktorá by v nich nenašla tie najlepšie slová, aby ich premenila na modlitbu.
Žalmy nám umožňujú, aby sme neochudobnili našu modlitbu tým, že ju zredukujeme len na prosby, na neustále opakovanie „daj mi, daj nám...“.
Vnútorná stavba človeka
Predpokladom pre dobrý a úspešný život, ktorý sa pohybuje v Božej vôli a nechýbajú v ňom Božie intervencie v podobe divov a zázrakov, je pochopenie práve toho, aká je vnútorná stavba človeka a aký je jeho vzťah k viditeľnému svetu.
Telo človeka je vzaté z prachu, obsahuje tie isté prvky ako okolitá príroda a je nepochybne vrcholom celého stvoreného sveta. Bez biblického zjavenia je takmer nemožné odhaliť, že človek má okrem tela ešte dušu a ducha. Božie slovo dokáže dušu a ducha rozlíšiť a oddeliť.
Stvorenie človeka prebehlo inak, ako stvorenie ostatného viditeľného sveta, ktorý Boh stvoril slovom. V prípade Adama, Boh sformoval z najmenej kvalitnej matérie viditeľného sveta, prachu, formu človeka a vdýchol do jeho nozdier dych života. V ten okamih telo ožilo, v človeku začala prúdiť krv a fungovať všetky orgány. Adam mal ducha, ktorý komunikoval s Bohom, telo, ktoré sa hýbalo, ale Biblia vyzdvihuje, že Adam mal dušu. Hlavnou schopnosťou duše je sebauvedomenie, spoznanie vlastného ja.
Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže vidieť kráľovstvo Božie... ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho. Možnosť narodiť sa znova je pre človeka tou najlepšou správou. Boh premenil tragédiu smrti na víťazstvo. Evanjelium ponúka možnosť zomrieť ako potomok Adama a začať život novej kvality.
Človek môže dostať novú identitu. Božou mocou, ktorá túto zmenu spôsobí je evanjelium (Rim 1,16). Keď je zvestované evanjelium, život, ktorý je v ňom sa začne dotýkať zatvrdeného vnútra (srdca človeka) a jeho duch sa začne hýbať smerom k tomuto životu. Tí, ktorí sa rozhodnú pre život, potom prosia Boha o odpustenie hriechov a Ježiša Krista, od ktorého prijímajú nový život, vyhlasujú ako svojho Pána a Spasiteľa.
Iba znovuzrodený ľudský duch je vhodný pre spoločenstvo s Bohom. Súčasťou tohto spoločenstva je prijímanie Božieho slova, ktoré prestalo byť nepochopiteľnou sústavou myšlienok a zmenilo sa na výživu pre ľudské srdce. Súčasťou dobrého obecenstva s Bohom je taktiež uctievanie. Ježiš v známom rozhovore so Samaritánkou povedal, že Boh hľadá tých, ktorí ho uctievajú v Duchu a v pravde.
Ďalšou funkciou znovuzrodeného ducha je správna intuícia (tušenie). Skrze intuíciu môže človek uchopiť skutočnosti, o ktorých nemá informácie na úrovni prirodzeného sveta. Intuíciou človek môže vycítiť prichádzajúcu udalosť, smer, ktorým chce Boh hýbať jeho život, ale nielen to - duchovný človek vie vytušiť aj pohyb, ktorým smerom sa budú uberať dejiny spoločnosti.
Treťou funkciou ducha je svedomie (gr. syneidésis). Svedomie môžeme definovať ako schopnosť ducha človeka posúdiť vlastné správanie voči normám Božieho zákona. Je darom od Boha pre každého človeka. Keď je dieťa vychovávané podľa noriem Božieho slova, vtedy sa podarí vychovať jedinca so silným svedomím bez potreby lámania.
Ak sa tvoje svedomie pošpinilo v dôsledku spáchaného hriechu, veľmi rýchlo sa usiluj o to, aby sa tvoje svedomie obnovilo. Ver, že krv Ježiša Krista má tú schopnosť. Priznaj svoj hriech a nebuď ako Adam, ktorý presúval vinu na iných. Buďme duchovní ľudia. Rozvíjajme duchovný život skrze štúdium Slova, uctievanie Boha, pozorujme na to, čo hovorí Svätý Duch nášmu duchu a žime podľa toho. Obecenstvo s Bohom v Duchu a v pravde nás prevedie úspešným životom a uvedie do Božej slávy, ktorá je naším cieľom.