Rímskokatolícky farský kostol v Nových Zámkoch: História a vývoj

Mesto Nové Zámky má za sebou bohatú a tragickú minulosť. Nové Zámky sa do dejín veľmi významne zapísali svojim protitureckým opevnením v tvare hviezdy so šiestimi cípmi. S príchodom druhej svetovej vojny sa všetko zmenilo. Nové Zámky sa stali najviac bombardovaným slovenským mestom, čo sa veľmi podpísalo na jeho historickom dedičstve.

Našťastie, bombardovanie v oblasti novozámockého námestia šťastne prežili oba kostoly - Františkánsky kostol s kláštorom, aj Rímskokatolícky kostol Povýšenia svätého Kríža.

Rímskokatolícky farský kostol v Nových Zámkoch je neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska. Tieto sakrálne stavby prešli stáročiami vývoja, odrážajúc v sebe architektonické štýly rôznych období a často aj pohnutú históriu regiónu.

V tomto článku preskúmame históriu a vývoj Rímskokatolíckeho farského kostola Povýšenia svätého Kríža v Nových Zámkoch, jeho architektonické premeny a významné udalosti, ktoré formovali jeho súčasnú podobu.

Založenie a prvé roky

Farský Kostol Nové Zámky je dominantou námestia a postavený bol v rokoch 1584-85. Podľa hlásení nuncia z 22. a 29. mája 1584, kráľ poveril biskupov z Péču a Jágra postavením novozámockého kostola. Pôvodne to bola neskorogotická jednoduchá stavba, neskôr viackrát prestavaná.

Výstavba najstarších častí spadá do rokov 1626-1631, pričom prvé vysvätenie kostola vykonal ostrihomský arcibiskup kardinál Peter Pázmány 24. mája 1631. V porovnaní s terajšou rozlohou stavby bol to len nízky kostolík so šindľovou strechou, ku ktorému bol pristavaný menší kláštor.

V roku 1605 Bocskaiho vojvodca Bálint Homonnai Drugeth obliehal mesto a 17. októbra aj vošiel so svojím vojskom do hradu. V tom čase protestanti osadili kostol. Farský kostol sa počas bojov Bocskaiho veľmi poškodil, a preto ho arcibiskup F. On sám ho vysvätil na počesť svätého Adalbera a dal postaviť aj hlavný oltár. Vtedy mal Farský Kostol Nové Zámky už tri zvony.

Počas betlehemských vojen sa farský kostol tak poškodil, že kňaz Michal Fehérvári požiadal 11. marca 1633 P. Pazmánya o jeho opravu.

Za zmienku stojí, ako vyzeral Farský Kostol Nové Zámky, keď ho postavili, o tom svedčí moderná rytina holandského maliara Georga Hoefnagela zo XVL. storočia s letopočtom 1598. Kostol, zobrazený na rytine bol celkom podobný dnešnému, len bol menší .

Rytina od Georga Hoefnagela zobrazujúca Nové Zámky v 16. storočí.

Kostol v období tureckej nadvlády

V čase, keď bola novozámocká pevnosť v rukách Osmanov kostol prestavali a slúžil ako mešita. Namiesto veže postavili vysoký minaret pre muezína s balkónom a na vrchu s polmesiacom.

Počas tureckej okupácie všetky drahé predmety z kostola zachránili a preniesli do Komárna a Trnavy a tie farár Michal Franyo v roku 1693 získal späť. Pavol Szécseny, veszprémsky biskup, dal vysvätiť kostol s tromi novými oltármi na deň svätého Michala.

Až po r. 1685, po oslobodení mesta vojskami Karola Lotrinského, kostol opätovne vysvätil Peter Sorman, generál františkánskeho rádu z Milána.

Obnovy a úpravy v 18. a 19. storočí

Farský kostol, ktorý sa počas kuruckých bojov poškodil, dal opraviť primas Augustín Keresztély v roku 1723, ktorý dal tiež postaviť na kostol vysokú vežu. V roku 1787 dal kostol zrenovovať J. Batthyányi .

Juraj Széchényi, ostrihomský primas ho dal počas pôsobenia kňaza Michala Franya v roku 1693 zrekonštruovať. Jeho meno je zobrazené na reliéfe barokového erbu nad dverami vedúcimi do hlavnej časti kostola: GEORGIUS SZÉCHENYI. O prácach vykonaných na kostole sa môžeme informovať v spise Canonica Visitatio, Imricha Pongrácza, hlavného nitrianskeho dekana z roku 1695. V r.1693 dal kostol opraviť arcibiskup Juraj Széchényi. Jeho erb vidno i dnes: nachádza sa nad dverami vedúcimi do lode kostola a je na ňom nápis: " Juraj Széchényi ostrihomský arcibiskup 1693 ".

V roku 1810 stavbu aj so zariadením úplne zničil požiar. Zachovala sa len časť so sakristiou a zachránilo sa aj večné svetlo z presbytéria. V roku 1811 dala dvorná komora kostol do poriadku. Nad hlavným portálom je i dnes nápis " Et tandem tristes caroll nost fata per ignes tota cints tali sto reparata stav 1811".

O pol storočia neskôr, 9. augusta 1867, víchrica zrútila vežu kostola. V tomto roku však vežu kostola prestavali, lebo víchrica 8. augusta 1867 vežu kostola zrútila. Postavili ju znova podľa plánov L. Lippera a na oprave sa podieľal aj arcibiskup Ján Simor. K poslednej zásadnej stavebnej úprave objektu došlo v r. 1877. Jeho meno je vyznačené na mramorovej tabuli nad hlavným vchodom do kostola: Joannes Card Simor Ampliavit, Resttairavit, Ornavit A. 1877.

Až do r. 1867 mal kostol znaky typickej stavby v štýle neskorobarokového klasicizmu. V tomto roku kostol nadobudol neoklasicistický charakter. Z tejto doby pochádza zrejme i kruhový tvar okien.

20. storočie a súčasnosť

V XX. stor. sa pamiatky najviac dotkli neblahé udalosti svetových vojen. Z umelecko-historického aspektu tu išlo o likvidáciu čiastkových slohových znakov. Necitlivá bola výmena omietky interiéru a exteriéru, takže sa nezachovali ani zlomky barokových nápisov a výzdob. Preto si táto pamiatka vyžiadala celkovú architektonickú úpravu.

V posledných rokoch boli opravené fasády, strechy a krytina veže. Kostol s areálom bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku v roku 2000.

Architektonické štýly

Architektúra rímskokatolíckych kostolov prešla dlhým vývojom, pričom každý sloh priniesol svoje charakteristické prvky:

• Románsky sloh: Hrubé múry, malé okná, jednoduché tvary.
• Gotický sloh: Vysoké klenby, lomené oblúky, veľké okná s витражами.
• Renesančný sloh: Harmónia, symetria, inšpirácia antickou architektúrou.
• Barokový sloh: Bohatá výzdoba, dynamické tvary, iluzívne maľby.
• Klasicistický sloh: Jednoduchosť, elegancia, inšpirácia antickými chrámami.

Mnohé kostoly na Slovensku prešli počas svojej existencie viacerými prestavbami, čím kombinujú prvky rôznych slohov. Rímskokatolícky farský kostol v Nových Zámkoch kombinuje prvky neskorej gotiky, baroka a klasicizmu.

Významné prvky kostola

Hlavná časť kostola a svätyňa sú pomerne dlhé, takže spolu s vežou je jej vonkajšia dĺžka 51,8m, šírka 14,6 m a veža je vysoká 60m. Je postavená z tehál. Najkrajšia a plasticky najbohatšie zdobená časť kostola je priečelie s vežou: Nad dverami stojí pamätná tabuľa Széchenyiho s erbom primasa.

Pod svätyňou je krypta, upravená na základe nových pravidiel. Vchod má zvonka. Sem pochovávali kňazov kostola. Dvanásteho novembra 1934, za prítomnosti pána farára Ščepku, učiteľa dr. Ödöna Noszkayho, Aladára Hangosa, Károlya Docsayho, Andrása Adlera, Antala Zachara, Vazula Szbóa, Józsefa Ficzu atď. Vykonali potrebné opravy a 13. novembra sem previezli telesné pozostatky kňaza Viktora Erhardta z cintorína sv. Jozefa, ktorý zomrel 19. 2. 1932 a za celebrovania farára Jozefa Ščepku ho opäť pochovali. O tejto udalosti referoval časopis Érsekújvár és Vidéke vo svojom čísle z 18. 11.

Najhodnotnejším umeleckým predmetom farského kostola je monštrancia z pozláteného striebra, pochádzajúca z XV. storočia. Ďalším zo vzácnych umeleckých predmetov je strieborné kadidlo (thuribulum), zlatnícka práca gotického štýlu. Trikrát ho reštaurovali, ako to naznačujú i roku na ňom: 1550, 1772, 1835.

Zvony mal kostol ešte pred rokom 1630, ale počas tureckých čias sa zničili. Visitatio z roku 1700 spomína, že farár zohnal jeden 1,5 metra vážiaci zvon. Visitatio z roku 1755 už hovorí o troch pokrstených zvonoch a z roku 1761 ešte o jednom 8 metrov vážiacom zvone.

Po vojne vznikla myšlienka zbierky na prvý zvon u vtedajšieho zbormajstra Jána Dubrovaya Spomenul túto myšlienku ako tajomník Katolíckeho krúžku 23. X. 1921. Na základe podnetu Oltérového združenia na zasadnutí výboru na zaobstaranie zvonov sa 12. XI. Veľký zvon zasvätený srdcu Ježišovmu: „Sväté srdce Ježišovo, zmiluj sa nad nami. Menší zvon zasvätený svätému Jozefovi: „Svätý Jozef, snúbenec Panny Márie, oroduj za nás. Malý zvon pre kalváriu s nasledovným nápisom: „Znej na slávu Božiu a počesť svätého kríža.

Súčasné námestie

Hlavné námestie Nových Zámkov si za uplynulé mesiace prešlo veľkými zmenami. Mesto Nové Zámky sa po niekoľkých mesiacoch práce dočkalo slávnostného odhalenia nového námestia. Okrem nového dláždenia sa obyvatelia dočkali aj novej fontány. Starú a nefunkčnú fontánu vystriedal moderný dizajn, ktorý poteší v horúcich dňoch a takisto počas horúcich nocí. Námestie dostalo svieži vzhľad aj vďaka novým lavičkám a hlavne zeleni, ktorá tu veľmi chýbala.

Námestie zdobia aj tri významné sochy. Obyvatelia mesta majú denne na očiach zvečnené podoby Antona Bernoláka, pápeža Jána Pavla II. V jeho blízkosti sa od roku 1929 nachádza spomienkové miesto najznámejšej popravy na území Nových Zámkov.

Okrem historických pamiatok možno na námestí nájsť aj Mestský úrad, jednu z novozámockých pobočiek pošty, Dom kultúry Kovák, kaviarne, obchody a banky - skrátka služby, ktoré obyvatelia potrebujú k bežnému a spokojnému životu.

V roku 2018 bola na Hlavnom námestí pred Rímskokatolíckym kostolom odhalená socha pápeža Jána Pavla II. Dielo akademického sochára Petra Mészárosa je darom biskupského vikára a dlhoročného správcu novozámockej farnosti Zoltána Ďurča mestu. Zatiaľ, čo na jednej strane dozerá na námestie Anton Bernolák, na druhej možno vidieť podobizeň ostrihomského arcibiskupa Györgya Széchényiho, ktorý v roku 1691 udelil Novým Zámkom mestské výsady. Autorom sochy je Tibor Szilágyi.

Na námestí, v tesnej blízkosti Súsošia najsvätejšej Trojice, je osadená kovová platňa v tvare novozámockej pevnosti. Tá dodnes pripomína život a smrť Ladislava Ocskaya - niekdajšieho kuruckého generála. V Nových Zámkoch bol odsúdený na napichnutie na kôl, avšak na príhovor jeho brata Alexandra, ktorý slúžil v novozámockej posádke, bol rozsudok zmiernený na sťatie. Poprava bola vykonaná na novozámockom námestí 3. 1. V roku 1929, po jednom z presunutí Súsošia najsvätejšej Trojice, bolo miesto popravy označené čiernymi dlažobnými kockami uloženými do tvaru kríža. Pri neskoršej rekonštrukcii námestia bola osadená kovová platňa v tvare novozámockej pevnosti.

Autorom 3,5 metra vysokej sochy Antona Bernoláka je akademický sochár Jozef Pospíšil. Od svojho odhalenia v roku 1937 bola niekoľkokrát premiestnená, o rok neskôr ju odviezli do Žiliny. Rok po skončení druhej svetovej vojny sa vrátila pred mestský úrad do Nových Zámkov.

Kalvária v Nových Zámkoch

Kalvárie väčšinou bývajú na okrajoch obcí, v hornatých krajoch na vyvýšených miestach. Prekvapuje, že kalvária sa nachádza neďaleko centra mesta.

Na mieste bývalej Forgáchovej bašty, v juhovýchodnej časti pôvodného šesťuholníkového opevnenia na zachovanom násype, stojí baroková kalvária z r. 1779. Zriadil ju farár Martin Predmerszký v r. 1779. Kalvária stojí na mieste Forgáčovej bašty, pomenovanej na počesť kapitána novozámockej posádky Adama Forgáča.

Kalvária je postavená v neskorobarokovom slohu, podľa návrhu miestneho farára Martina Predmerského, dokončená bola v roku 1779.

Jednotlivé kaplnky krížovej cesty sú rovnaké, neskorobarokové. Kaplnka s kruhovým pôdorysom s nikou je zo začiatku 19. storočia. Kalvária je jednou z mála historických objektov ktoré sa zachovali, nakoľko počas II. svetovej vojny boli práve Nové Zámky najviac zbormbardovaným mestom.

V minulosti bola kalvária prístupná len na Veľkonočné sviatky a na miestny jarmok, teraz je prístupná celoročne.

Z ulice sa vchádza dvojkrídlovou železnou bránou, hneď pri vchode sa nachádza pamätná tabuľa Adamusovi Forgáchovi. K vršku kalvárie vedú kamenné schody. Na vršku sú pieskovcové skulptúry Kristovho kríža, dvoch lotrov sochy Márie Magdalény, Panny Marie a Sv. Jána. V teréne je symetricky rozložených 12 kaplniek. Kaplnka Božieho hrobu je čiastočne zapustená do terénu. Dominantou je barokovo-klasicistická kaplnka Sedembolestnej Panny Márie, ktorá má kruhový pôdorys.

V celom areáli Kalvárie sú vysadené mohutné agáty, v ich tieňoch sú lavičky, je to príjemné miesto na oddych a rozjímanie.

Súsošie Najsvätejšej Trojice

V roku 1740 postihla mesto veľká morová epidémia. S nádejou na skoré zažehnanie moru dali postaviť sochu Najsvätejšej Trojici. Ide o kultúrnu pamiatku, ktorá sa viaže k histórii mesta a dokončili ju v r. 1749. Ide o profesionálne barokové súsošie s rokokovými prvkami, ktoré je jediným svedectvom výtvarnej úrovne dobového sochárstva ako súčasti verejného priestoru mesta.

Je pravdepodobne dielom neznámych talianskych majstrov. Súsošie viackrát renovovali a premiestňovali (1827, 1876, 1929, naposledy reštaurované a premiestnené na Hlavné námestie v roku 1993 ). Posledná vysviacka súsošia sa konala v októbri 1993.

Stĺp je kužeľovitého tvaru, dekorovaný je rastlinným ornamentom. Vo vrchole je súsošie Najsvätejšej Trojice. V strede stĺpa, na čelnej strane, je Imaculata na zemeguli obkrútená hadom. Na osových úsekoch piedestálu sú situované tri stojace plastiky sv. Sebastiána, sv. Rochusa a sv. Jozefa. V strede piedestálu je nika uzavretá železnou kovovou mrežou, v nike je ležiaca plastika sv.

Socha Jána Pavla II. na námestí v Nových Zámkoch.

tags: #rimskokatolicky #farsky #kostol #v #novych #zamkoch