Tradície dnes už z rôznych dôvodov nie sú takou veľkou súčasťou života, ako tomu bolo kedysi. Vianoce sú asi jedna z najväčších tradícií, ktorá nás ešte ako spoločnosť spája. Všetci sa na konci roka zastavíme, robíme podobné veci, jeme podobné jedlo, pozeráme podobné filmy a to je dnes už celkom výnimočné, keďže algoritmy nás každého formujú rôznym smerom. Na druhej strane, ale Vianoce sú každoročná klasika, stres, interakcie s rodinou, ktoré niekedy nedávame, tlak na financie a tak sa niekedy vlastne ani nezamyslíme nad tým, čo pre nás táto tradícia znamená.
Zamysleli ste sa niekedy, prečo je toto obdobie roka pre vás výnimočné? Skúsme sa krátko zamyslieť nad kresťanským odkazom Vianoc, ktorý súvisí aj s vencami, ktoré si väčšinou vyrábame a vešiame na dvere a stromčekmi, ktoré nám čoskoro budú zdobiť obývačky. Je jasné, že nie všetci si budeme vyrábať adventné vence, ale vo väčšine domácností pribudne v decembri adventný svietnik, a každú nedeľu si budeme zapaľovať sviečky a tešiť sa z tepla ich atmosféry.
Na stromček, ale aj na balkóny vešiame reťaze svetielok a nezabúdame ich každý podvečer rozsvietiť. Prečo nám to robí takú radosť chodiť po uliciach ozdobených svetielkami, prečo sa tešíme, keď v oknách vidíme svietiť vianočné stromčeky? Myslím si, že je to úplne prirodzené. Vianoce slávime počas tých najtemnejších dní roka, tma je už o štvrtej a preto je úplne prirodzené, že máme potrebu zapáliť si sviečky, rozsvietiť stromček a zlepšiť deň susedom svetielkami na balkóne.
Keď Ježiš žil na zemi, mal okolo seba ľudí, ktorí sa rozhodli zapísať očitné svedectvo o tom, aké to bolo stretnúť Ježiša naživo a učiť sa od neho. Jedným z ľudí, ktorí sa takéto svedectvo rozhodli zapísať bol aj Ján, ktorý bol jedným z Ježišových najbližších ľudí.
Ján 1, 1-5:
Na počiatku bolo Slovo, to Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Ním vzniklo všetko a bez neho nevzniklo nič z toho, čo jestvuje. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A to svetlo v tme svieti, ale tma ho nepohltila.
Ján tu poeticky hovorí o príchode Ježiša vo viacerých rovinách. Označuje ho ako slovo, ktorým vznikol svet - hovorí o ňom teda ako o Stvoriteľovi. Takisto o ňom hovorí ako o stelesnenom Živote a tiež o ňom hovorí ako o Svetle. A tu je to naše vianočné prepojenie.
Význam pojmu "zákon" v Biblii - Prof.ThDr.Pavel Hanes,PhD-Nasleduj Krista 17
Keď si budeme počas tohtoročného adventného a vianočného obdobia zapaľovať sviečky a rozsvecovať stromčeky, Ján chce, aby sme rozmýšľali o svetle - o tom, ako ťažko nám je, keď je okolo nás tma, fyzická, ale aj metaforická. Krásne ale je, že svetlo vždy zvíťazí nad tmou, tma ho nikdy nepohltí. Tma nemôže byť väčšia než už je a nedokáže so svetlom nijakým spôsobom zápasiť.
Pozrite sa, ale s akým cieľom toto svetlo prichádza na svet, je to napísané v druhej zvýraznenej vete. Prišlo osvecovať každého človeka. Nielen robiť peknú atmosféru, nielen zabezpečiť, že sa počas tmavých popoludní nebojíme kráčať po ulici. Ježiš prišiel zasvietiť na život každého z nás. A tu prichádza otázka, či takéto svetlo, ktoré ako reflektor prežiari náš život, vítame s rovnakou radosťou ako svetlo sviečok na adventnom venci. Totiž tma môže byť niekedy aj užitočná.
Preto predstava, že Ježiš môže zasvietiť reflektor do tmavých kútov našich životov už zrazu nemusí byť až taká príjemná. Ježiš skutočne žil život, ktorý ukázal, ako ľudský život môže vyzerať, keď je plný svetla. Presne toto je dôvod, prečo Ján ďalej vo svojom texte píše, že ľudia Ježiša neprijali, keď na tento svet prišiel, ani len jeho vlastný národ ho neprijal. Lebo toto svetlo, ktoré presvecuje celý náš život môže pôsobiť odstrašujúco. No Ježiš nepriniesol len reflektor, aby odhalil našu tmu a špinu, aby sme sa za ne hanbili. On prišiel spraviť niečo úplne iné.
O tom sa píše v poslednej vete nášho textu. Ježiš, plný svetla, v ktorom nie je žiadna tma, prišiel na svet, medzi ľudí, z ktorých každý má nejaký tmavý kút vo svojom srdci. Kvôli tejto tme v každom z nás, nemôžeme prísť k Bohu a tak on prišiel k nám. A nestane sa to preto, že sme si zvládli upratať, že v našich srdciach nemáme tmavé kúty, ale len preto, že sme mu uverili. Že sme boli ochotní, aby zasvietil na našu špinu a úprimne sa pozreli na to, že naše životy nie sú plné svetla, tak ako bol ten jeho a že potrebujeme jeho pomoc.
A na toto si chceme pamätať počas tohtoročných Vianoc vždy, keď si budeme zapaľovať sviečky na adventnom venci alebo zapínať svetielka na stromčeku. Chceme vedieť, že tieto svetielka reprezentujú to pravé svetlo, ktoré prišlo na zem počas prvých Vianoc a ak necháme, aby presvietilo náš život, aj my môžeme žiť životy plné svetla.
Svetlo ako symbol božstva
Jedným z kľúčových momentov udalosti Premenenia je božie svetlo, ktoré vyžaruje z Ježiša. Matúš hovorí: „Tvár mu zažiarila sťa slnko a jeho odev mu zbebel ako svetlo.“ Lukáš informuje, že „jeho odev zažiaril ako blesk.“ A Marek hovorí: „Jeho odev sa stal oslnivo bielym a bol taký biely, žeby ho nijaký bielič na svete tak nevybielil.“ Toto svetlo, ako sa zdá, signalizuje krásu a žiarenie sveta, ktorý je mimo tohto tu, sveta zriedkakedy viditeľného, ktorý sa dá iba príležitostne zazrieť uprostred špinavosti a všednosti tohto sveta.
Uvažujme aj o Turínskom plátne. Vedecky sa pri ňom uvažuje, že obraz na plátne, na svätej ikone, o ktorej si mnohí myslia, že je to pohrebný rubáš Ježiša Krista, bol spôsobený zábleskom žiarivej energie - svetelnej energie.
Citáty z Biblie o svetle
Genezis 1,1-5:
1 (ROH) Na počiatku stvoril Bôh nebesia a zem. 2 (ROH) A zem bola neladná a pustá , a tma bola nad priepasťou, a Duch Boží sa oživujúci vznášal nad vodami. 3 (ROH) A Bôh riekol: Nech je svetlo! A bolo svetlo. 4 (ROH) A Bôh videl svetlo, že je dobré, a Bôh oddelil svetlo od tmy. 5 (ROH) A Bôh nazval svetlo dňom a tmu nazval nocou. A bol večer, a bolo ráno, prvý deň.
Matúš 5, 14-16:
14 Vy ste svetlo sveta. Mesto, ktoré leží na vrchu, nemôže byť skryté. 15 Ani sviecu nazažíhajú a nestavajú pod nádobu, ale na svietnik, a svieti všetkým v dome. 16 Tak svieť vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli dobré skutky a velebili vášho Otca, ktorý je v nebesiach.
1. Jána 2,9-11:
9 Kto hovorí, že je vo svetle, a nenávidí svojho brata, doteraz je v tme. 10 Kto miluje svojho brata, ostáva vo svetle a niet v ňom pohoršenia. 11 Ale kto nenávidí svojho brata, je v tme, chodí v tme a nevie, kam ide, lebo tma mu oslepila oči.
Ďalšie citáty
- “Nikdy nesmieme oddeliť kríž od Ježišovej lásky. V opačnom prípade sa stane ťarchou, ktorú my slabí nedokážeme uniesť.” (P. Pio)
- „Snažte sa pestovať v sebe trpezlivosť a lásku. Boh nám dáva to, čo potrebujeme. Nechaj ísť to, čo bolo. Nedovoľme, aby hluk názorov druhých utopil náš vnútorný hlas."
- Norma na šťastie a radosť? Bolesť mení naše srdce.
- Život je úžasný dar.
- Konaj dobro bez toho, aby si nad ním uvažoval. Dobro, ktoré si urobil, sa nikdy nestratí, aj keby si ty sám naň zabudol.
- Dobrých ľudí sú ako sviečky.
- V živote sa nepočíta to, čo dostaneš, ale to, čo daruješ. Lásku, čas, porozumenie či ochotu.