Slovo "Aleluja" je známe po celom svete, no jeho hlboký význam a posolstvo sú často prehliadané. V kontexte Vianoc a viery toto slovo nadobúda osobitný význam, spojený s oslavou narodenia Ježiša Krista a radostným očakávaním spásy.
Z detstva si mnohí pamätajú, že Aleluja znamená čosi také ako sláva. Hoci aj slovo sa používa zväčša ako nadávka, oslava Kristových narodenín je tou najkrajšou udalosťou v roku a navždy ňou v rodine ostane. Pre otca a pre mňa ako jeho správneho syna, bola dôležitosť narodenia Spasiteľa tesne za dôležitosťou futbalu. Hoci mi nikto dodnes presne nevysvetlil aká je vlastne úloha Spasiteľa, príchodu Vianoc sa vždy poteším.
Nedá sa nič robiť, pre otca a pre mňa ako jeho správneho syna, bola dôležitosť narodenia Spasiteľa tesne za dôležitosťou futbalu. Hoci mi nikto dodnes presne nevysvetlil aká je vlastne úloha Spasiteľa, príchodu Vianoc sa vždy poteším. Nevadí mi, že spasenie niekým iným mi pripadá byť tak trochu ulievaním sa, pretože ak ma spasí On, načo sa mám potom snažiť ja?
Historický kontext a stanovenie dátumu Vianoc
Na Vianoce si pripomíname narodenie Pána Ježiša Krista, Božieho Syna, z Panny Márie. Evanjelisti, ktorí opísali život Pána Ježiša a jeho učenie, nám neudávajú presný čas narodenia. Ani mimobiblické pramene, ktoré píšu o Ježišovi, neuvádzajú dátum jeho narodenia (Jozef Flavius, Tacitus, Suetonius, Plínius mladší a ďalší).
Evanjelista Lukáš uvádza, že sa to stalo za vlády Herodesa v Palestíne, Kvirínia v Sýrii a cisára Oktaviána Augusta v Ríme, keď bol súpis obyvateľstva v celej Rímskej ríši. Podľa výpočtov mnícha Dionýza zo 6. storočia sa narodil v roku 753 od založenia mesta Ríma. Tento rok určil za začiatok letopočtu, ktorým sa riadime dodnes. Novšie výskumy však zistili, že tento mních sa o pár rokov pomýlil. Ježiš Kristus sa narodil asi 4 až 7 rokov skôr. Nepoznáme ani deň a mesiac, kedy prišiel na svet. 25. december ako slávnosť narodenia Pána sa slávi v Cirkvi od 2. storočia.
Pápež sv. Telesfor (125-136) nariadil, aby sa v tento sviatok slúžili tri sv. Niekedy sa poukazuje na možnú súvislosť s rímskym sviatkom slnečného božstva, tzv. Dies Natalis Solis Invicti - Sviatok zrodenia nepremožiteľného slnka - ktorý sa tiež slávil 25. decembra a prekrýval sa s tradičným dátumom zimného slnovratu. Najnovšie názory na pôvod dátumu slávenia Vianoc prezentuje historik William Tighe. Tvrdí, že Cirkev si vybrala na slávenie Vianoc 25. december preto, lebo starí Židia verili, že izraelskí proroci boli počatí v ten istý ďeň, v ktorý zomreli, a rímski kresťania za Tertuliánových cias vyrátali, že Kristus zomrel 25. marca. To je dôvod, prečo Vianoce pripadli na 25.
Presne však viem rok 336. Bol to rok, kedy cirkevní otcovia stanovili deň Ježišovho narodenia na 25. 12. Áno je to tak. Deň narodenia Spasiteľa stanovili takmer tri a pol storočia po jeho narodení. Vraj aby sa nepodporovala arianistická téza, že Ježiš nebol Božím synom.
Ešte mi je na Ježišovom narodení, ale vlastne aj smrti čudné to, že vlastne nevieme kedy sa narodil. Ani kedy zomrel. A pritom vieme presné dátumy dávnych, omnoho menej významných udalostí. Zvláštne je, že nikto nevie rok, kedy sa narodil, ale vieme deň jeho narodenia. Zdá sa mi to byť čudné.
Betlehem a narodenie Ježiša
Akokoľvek, narodenie Vykupiteľa, Mesiáša, znamená spásu pre všetkých ľudí. Po prvom hriechu Adama a Evy bolo ľudstvo odkázané na život bez Boha. No už tam, v raji, Boh prisľúbil, že to nebude trvalý stav, že pošle na svet Vykupiteľa, ktorý znova otvorí brány neba pre ľudí. Počas stáročí ho Židia očakávali. Paradoxne, keď nadišiel čas, nebolo toho, kto by ho prijal do svojho domu. Rímsky cisár Augustus totiž nariadil sčítanie ľudu. Jozef s Máriou bývali v Nazarete, no zapísať sa museli v Betleheme, keďže odtiaľ pochádzal ich rod.
Prekonali pritom dosť veľkú vzdialenosť - po súčasnej ceste je Betlehem od Nazareta vzdialený okolo 160 km. V tej dobe im táto cesta musela trvať niekoľko dní. Tiež treba brať do úvahy, že Mária bola v požehnanom stave, čakala dieťa. Nebolo to teda ľahké. V Betleheme bolo už veľa ľudí, všetky ubytovne a domy boli plné. Evanjelista Lukáš píše: „V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete. Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius. A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta. Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazaret do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v po žehnanom stave. Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu. I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci.
Videl som v Betleheme aj múr, ktorý oddeľoval Židov od Arabov. Videl som aj množstvo obchodov so suvenírmi, kde predávali kresťanom z celého sveta sadrové, drevené i mosadzné jasličky s Jezuliatkom za nekresťanské ceny. Je to pochopiteľné, keďže predavači boli Arabi a obchody patrili Židom. Ale dalo sa zjednať. Cena stúpala podľa toho, či ste kúpili jasličky malé, väčšie či najväčšie, alebo dokonca celý betlehem.
Na mieste, kde sa Kristus narodil, vystavala sv. Helena, matka cisára Konštantína, chrám Panny Márie. Okolo roku 550 ho opravil a vyzdobil cisár Justinián. Tento chrám stojí podnes. Hlavný oltár sa nachádza nad jaskyňou Pánovho narodenia, do ktorej po oboch stranách oltára vedú schody. Jaskyňa je nádherne ozdobená lampami.
Posolstvo anjelov a pastierov
V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, ale anjel im povedal: „Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ Kristus Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“ A hneď sa k anjelovi pripojilo množstvo nebeských zástupov, zvelebovali Boha a hovorili: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“ Keď anjeli odišli od nich do neba, pastieri si povedali: „Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa to stalo, ako nám oznámil Pán.“ Poponáhľali sa a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach. Keď ich videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati. A všetci, ktorí to počúvali, divili sa nad tým, čo im pastieri rozprávali. Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich.
VIANOCE A ICH VÝZNAM - Slávime narodenie Ježiša Krista? (Podcast)
Aleluja v liturgii a chválospevoch
Počúvaj svoje hliadky! Kniha žalmov − Ž 98, 1. 2-3b. Spievajte Pánovi pieseň novú, * lebo vykonal veci zázračné. Víťazstvo je dielom jeho pravice * a jeho svätého ramena. Pán oznámil svoju spásu, * pred očami pohanov vyjavil svoju spravodlivosť. Rozpamätal sa na svoju dobrotu * a na svoju vernosť voči Izraelovmu domu. Uzreli všetky končiny zeme * spásu nášho Boha. Na chválu Božiu jasaj, celá zem; * plesajte, radujte sa a hrajte. Hrajte Pánovi na citare, * na citare a na harfe zunivej. Za hlaholu trúb a poľníc * jasajte pred tvárou Kráľa a Pána.
Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého a skrze ktorého stvoril aj svet. On je odblesk jeho slávy a obraz jeho podstaty a udržuje všetko svojím mocným slovom. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján. Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili. Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou. Boha nikto nikdy nevidel.
V liturgii sa používajú rôzne antifóny a chválospevy súvisiace s Duchom Svätým. Niektoré z nich zahŕňajú:
- Ant. 1: Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste.
- Ant. 2: Apoštolom sa zjavili akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul Duch Svätý.
- Ant. 3: Duch, ktorý vychádza od Otca, on ma oslávi. Naučí vás všetko.
- Ant. na Magnifikat: Príď, Duchu Svätý, naplň srdcia svojich veriacich a zapáľ v nás oheň svojej lásky. Ty si napriek rozdielnosti jazykov zhromaždil všetky národy v jednote viery.
Ďalšie antifóny:
- Ant. 1: Pane, aký dobrý a milý je v nás tvoj Duch.
- Ant. 2: Pramene a všetko, čo sa hýbe vo vodách, spievajte Bohu chválospev.
- Ant. 3: Apoštoli hovorili rozličnými jazykmi o veľkých Božích skutkoch.
A ten, čo udržuje všetko, pozná každý hlas. Ant. na Magnifikat: Dnes prišiel deň Turíc. Aleluja. Dnes sa Duch Svätý zjavil učeníkom v ohni a dal im svoje charizmy; poslal ich do celého sveta hlásať a svedčiť: Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený. Choďte v mene Božom. Bohu vďaka. Končí sa Veľkonočné obdobie. Po nedeli Ducha Svätého sa začína cezročné obdobie. daj veriť vždy, vo všetkých dňoch. v Trojici Boha jedného. Hľa, zázrak, ľudia! nech večne zuní pieseň chvál.
Osobný pohľad na vieru a Vianoce
Nerozumiem ani biblickému „zichrovaniu“ skutočnosti, že Ježiš bol Boží syn. Ak teda bol jeho otcom Boh, prečo ešte pre istotu zvolal „Ty si môj syn, teba som si zamiloval“? Zaujímavé je, že kresťan o živote svojho Spasiteľa nevie takmer nič. V Biblii sa dozvie, že sa narodil v Betleheme, potom zutekal s rodičmi do Egypta, odkiaľ sa vrátili do Nazaretu (ktorý podľa historických prameňov v Ježišových časoch údajne neexistoval), diskutoval ako dvanásťročný s kňazmi v jeruzalemskom chráme a o ďalších zhruba osemnástich rokoch jeho života nevieme nič. A čuduj sa svete - kresťanom to nevadí. Mne to teda vadí.
Snažím sa pátrať po Ježišovom živote a namiesto toho, aby ma kresťania za to chválili, niektorí z nich mi nadávajú. Nerozumiem ani mnohým iným veciam - prečo sú v kresťanských chrámoch Ježišovi učeníci vyobrazovaní ako plešatí, prešedivelí starci, hoci to podľa Nového zákona boli mladí muži, nerozumiem prečo kňazi bránia svojim veriacim navštevovať chrámy, ktoré sú okrem bohoslužieb zatvorené, nerozumiem prečo katolícki kňazi nesmú poznať ženu, keď láska je tým najdôležitejším čo nám Ježiš odkázal. Mám Ježiša rád, a preto nemám rád, keď mi o ňom klamú. Občas za to schytám. Slová. Zatiaľ.
Napriek tomu, že som dostal obľúbenú stavebnicu Merkur a otec, ktorý sa o chvíľu objavil v civilnom oblečení, ma utešoval. Nespravodlivú facku cítim dodnes. Z ostatných Vianoc som mal a stále mám radosť. Teším sa vždy na rodinu, ktorá sa poschádza pri vianočnom stole. Toho roku nám starého otca Jozefa, ktorý v lete umrel, nahradí vnuk Jozef, ktorý sa v lete narodil. Už predtým nám viacerí spoza vianočného stola poodchádali, ale vždy ich nahradili noví. Stromček mám na starosti ja a nedovolím, aby sme mali papierový. Vôňu ihličia nič nenahradí. Keď zazvoní zvonček, vstúpia všetci do obývačky aj s najnovším prírastkom Jožkom. Sme v napätom očakávaní čo nám Ježiško prinesie. Priznám sa aj ja.
Na Vianoce dostávam od manželky vždy nové topánky. Nie preto, že by som ich bezpodmienečne potreboval, ale vnučky Evka a Natali sú veľmi všímavé a nerád by som, keby mi ich pod Ježiškovským plášťom odhalili. Keby k tomu prišlo, určite im nevylepím, ale im poviem pravdu o Ježiškovi. Že On skutočne existuje v našich srdciach a to je najkrajší darček, ktorý na Vianoce dostávam. Aleluja.
Nech sa tešia všetci, čo majú v teba dôveru. A naveky nech jasajú a ty budeš bývať s nimi. Potom národy uvidia tvoju spravodlivosť a všetci králi tvoju slávu a budú ťa volať novým menom, ktoré určia Pánove ústa. Nebudú ťa viac volať Opustená a tvoju krajinu nenazvú viac Osamelá. Ale budú ťa volať Moja potecha a tvoju krajinu Nevesta. Blažený ľud, ktorý vie jasať!