Modlitba za zomrelých príbuzných: Nádej a spomienka

Sú veci medzi nebom a peklom... Nie, toto nie je nepodarená citácia Hamleta. Je to pravda. My kresťania žijeme v nehynúcej nádeji svetla večného života, ktorý pre nás Kristus vydobyl na kríži. Náš Spasiteľ nám otvoril brány raja. Avšak ani cesta do nebies nie je priamočiara - musíme sa očistiť z hriechov, ktoré sme spáchali počas života.

Očistec je miesto plné duší čakajúcich na záchranu. Nezabúdajme na ne a modlime sa. „Nikto nežije sám. Nikto nehreší sám. Nikto nie je spasený sám. Do môjho života neustále vstupuje život tých druhých, v dobrom i v zlom. Preto môj príhovor za druhého nie je mu cudzí, nie je niečím vonkajším, a to ani po smrti.“ (Benedikt XVI., Spe salvi)

Boh nám zveril povinnosť, moc a privilégium modliť sa za vyslobodenie duší z očistca. Každý deň máme príležitosť modliť sa za duše v očistci. Neochabujme v modlitbe a buďme vytrvalí. Musíme vyprázdniť očistec!„Ak sme svojimi modlitbami a obetami oslobodili dušu z očistca, potom by sme v nebi mali mať ďalšieho príhovorcu.“ - Solanus Casey.

Anna Katarína Emmerichová vo svojich videniach hovorí o očistci ako o stave duší, ktoré patria k spaseným, no musia podstúpiť očistenie za hriechy a nedokonalosti, ktoré si ešte nesú. Vo videniach sa duchovný svet prelína so svetom fyzickým a z rozmerov fyzického sveta prestupuje do duchovného. Bezradnosť a opustenosť duší z očistca prebúdzali v tejto mystičke súcit a túžbu pomáhať im ako len bude môcť. A tieto duše vedeli o jej pripravenosti pomôcť im, preto sa jej zjavovali a apelovali na jej srdce. Z knihy sa dozvedáme, aké konkrétne činy potrebujú duše v očistci k tomu, aby čím skôr dosiahli večnú blaženosť.

Nestačí zapáliť sviečku na dušičky! Je dôležité sa modliť za duše v očistci, pretože to je spôsob ako im môžeme pomôcť, keďže oni sa už za seba modliť nemôžu. Na duše v očistci máme myslieť vždy, nielen niekoľko dní v novembri.

Maria Simma v rozhovore s Nicky Eltzom odhaľuje tajomstvá očistca. Duše jej odhaľujú tajomstvá ukryté pre ľuďmi. Recenzia: Dostaňte nás odtiaľto!!! na stránke blog.zachej.sk.

Franz Spirago v knihe Utrpenie a radosti očistca uvádza súhrn najdôležitejších očistcových tém. Stojí na učení cirkevných autorít a je plná vízií a mystických zjavení svätých. Duše v očistci. „Keby sme vedeli, akú moc majú tieto duše v očistci nad Srdcom Božím, a keby sme vedeli, aké milosti je možné získať ich príhovorom, nezabúdali by sme toľko na ne.“ sv. Ján Mária Vianney

Páter Pio bol zapáleným ctiteľom duší v očistci. V jednom liste z 29. novembra 1910 napísal svojmu duchovnému vodcovi, že už dlhý čas cíti silnú potrebu obetovať sa Pánovi za duše v očistci. „Táto túžba,“ povedal svätec z Pietrelciny, „rástla v mojom srdci stále viac, až sa stala takpovediac silnou vášňou. Je pravda, že som túto obetu viackrát ponúkol Pánovi a úpenlivo som ho prosil, aby na mňa uvalil tresty pripravené pre hriešnikov a duše v očistci a aby mi ich aj stonásobne zväčšil, len aby obrátil a zachránil hriešnikov a čo najskôr vpustil duše z očistca do raja, ale teraz by som chcel vykonať túto obetu Pánovi z poslušnosti k Vám. Mne sa zdá, že to chce práve Ježiš.“ (Epist I, 206)

Mária Vicenová sa modlí bolestný ruženec za uzdravenie a oslobodenie, a tiež modlitby za duše predkov. Na útechu verných duší. Lebo po príchode do neba budú ony u Boha orodovať za nás.

Mária Anna Lindmayrová prežila stretnutia s dušami z očistca. Svojho duchovného vodcu. A zjavením nového neba a zeme. Sa môžeš zhovárať s dušami v očistci preto, že si ju zaslúžiš. Byť osožnými sprievodcami na ceste spásy. V dodatku knihy je katechéza na tému Katechizmus o pekle a očistci a tiež modlitby za umierajúcich, zomrelých a za duše v očistci.

Martin Jugie prináša pravdu o očistci a spôsoby, ako sa mu vyhnúť. Tým, ako môžeme pomôcť dušiam, ktoré v ňom trpia. Iný pohľad a prináša praktické tipy, ako sa mu vyhnúť. Cnosti. Kataríny Janovskej. Kde sa očistec nachádza? Stav poznania svätých duší. Ako možno odčiniť tresty za hriechy modlitbou, skutkami lásky a pokáním? Závažnosť všedných hriechov. Úloha Panny Márie v prihováraní sa za duše. Úloha odpustkov. Nebo?

Sr. Marie de la Croix prináša úryvky z rozhovorov s dušami v očistci od sr. Marie de la Croix z rádu Sv. bolestnú skúsenosť. Pre kresťanov však smrť neznamená koniec. A prejaviť im tak svoju lásku. Prevedie prvými dňami po odchode blízkej osoby. Zosnulých.

Anna Czajkowska a Irena Złotkowska hovoria, že ruženec je jednou z najčastejších modlitieb za duše v očistci. Ochotne a s detskou dôverou zverujme našich zosnulých do orodovania Najsvätejšej Matky. A ak by sme po skončení pozemského života neboli pripravení na stretnutie s Bohom Otcom, celkom určite nás srdce Matky bude viesť aj cez očistec.

Meditácia o tajomstve očistca vo svetle učenia Cirkvi je zdrojom veľkého duchovného obohatenia kresťana. Vedie ho k tomu túžba vidieť Boha. V tejto túžbe sa snaží byť lepším človekom, mať v každom okamihu čisté srdce a povzbudzuje sa k modlitbe za duše v očistci, ktoré sv. Veronika Giuliani nazvala „zabudnuté duše“. Pohľad na očistec nás vedie k častejšej modlitbe za duše, ktoré si už sami nevedia pomôcť a zároveň nás drží v bdelosti, aby sme mali stále na pamäti osud našej vlastnej duše.

Veronika Pétiová hovorí o znovuobjavení tohto daru milostí. Jednoznačne odpustky. Veriacich zostávajú veľkou neznámou. Publikácia by chcela prispieť k objaveniu krásy a daru odpustkov. Na seba hriechy sveta. Ustanovil sviatosť zmierenia, lebo vedel, že človek ho opäť zradí. Cirkev svojim veriacim udeľovať odpustky. Milosrdenstva a je len na nás, či ho prijmeme.

Eugénia von der Leyen vo svojich denníkových zápisoch, ktorých sa duše v očistci nielen zjavovali, ale im aj obetavo pomáhala, prináša "zábavné strašidelné príbehy“, ktoré sú v skutočnosti závažným a šokujúcim obrazom života po smrti, ktorý je pre nás varovaním a útechou zároveň. Varovaním, pretože ukazuje očistec ako miesto veľkej hrôzy, útechou, pretože aj veľkí hriešnici v ňom dosahujú spásu. Poslanie denníka pre súčasného kresťana spočíva v tom, že mu živo pripomína dôležité pravdy o posmrtnom očisťovaní a duchovnom milosrdenstve voči zomrelým, na ktoré sa dnes ľahkomyseľne zabúda. Je pre nás výzvou, aby sme prozreteľne prežívali svoj život, modlitbou a obetou pomáhali dušiam v očistci, a tak sami získavali ich pomoc a dúfali v nekonečné Božie milosrdenstvo voči nám.

Joseph Ackermann hovorí, že po smrti blízkeho človeka sa až pričasto utešujeme slovami: „Už mu je dobre! Má to za sebou…“ Vo svojom žiali zabúdame na fakt, že tomu človeku vôbec nemusí byť dobre, ba práve naopak - môže mu byť veľmi zle. Napriek tomu rýchlo ochabujeme v modlitbách za zomrelého, ktorý možno práve teraz potrebuje naše modlitby viac než počas svojho pozemského života. V tejto knihe nájdete poznatky duchovných učiteľov, kňazov a teológov, ktoré sa odvolávajú na Cirkvou schválené zjavenia a príbehy týkajúce sa duší v očistci. „Modlite sa za nás, samy si nemôžeme pomôcť! Túto pomoc očakávame od vás, neodopierajte nám ju! Vy, ktorí ste nás poznali na zemi, ktorí ste nás milovali, azda by ste teraz mohli na nás zabudnúť? Hovorí sa, že v trápeniach spoznávame priateľa; čie útrapy môžu byť prirovnávané k našim? Zmilujte sa nad nami!“

Mária Simma v knihe Duše v očistci hovorí o jej vnútornej pravde. To, čo zažila pri stretnutí s dušami v očistci a čo sa od nich naučila, prinútilo aj tých najväčších skeptikov a posmievačom pokorne skloniť hlavy. To, čo možno pre ľudí v počítačovej dobre znamená len prežitok, autorka prináša ako najkrajšiu správu: Boh existuje a s ním aj život po smrti v jeho večnej radosti.

Susan Tassone prináša denné zamyslenia. „Nikto nežije sám.... Bože, Stvoriteľ a Vykupiteľ všetkých veriacich. Ty si povedal, že svätá a spasiteľná je myšlienka modliť sa za zomrelých, aby boli zbavení svojich hriechov. Vyslyš milostivo naše vrúcne modlitby za rodičov, bratov, sestry a ostatných našich príbuzných, ktorí už z tohto sveta odišli. Oni verili a dúfali v Teba. Daj, aby boli oslobodení od všetkých trestov a stali sa účastní nebeských radostí. Pane, zmiluj sa. Kriste, zmiluj sa. Pane, zmiluj sa.

Bože všetkých anjelov a ľudí! Pane, udeľ svoj pokoj dušiam svojich zosnulých, pápežom, biskupom, kňazom, mníchom, dobrodincom Cirkvi, našim predkom, otcom, bratom a sestrám, ktorí odpočívajú tu, ale aj na iných miestach. Verným dušiam, ktoré padli v občianskych vojnách. Tým, čo sa nestihli zmieriť s Cirkvou i svojimi nepriateľmi. Tým, čo v pomätenosti mysle spáchali samovraždu. Všetkým, ktorí sa odporúčali do našich modlitieb (tu vložiť mená). Daj im, Bože, odpočívať na mieste svetla a pokoja. Tam, kde už žiadna choroba, žiadna bolesť, žiaden povzdych nemá svoje miesto. Najdobrotivejší Bože, temer niet človeka, ktorý by za života nezhrešil. Ty jediný si bez hriechu. Tvoja pravda a tvoje slovo sú večnou pravdou. Kriste, Bože náš, tebe buď sláva spolu s večným Otcom a tvojím všemohúcim, milostivým, životodarným Duchom, teraz i vždy i na veky vekov. Modlime sa: Živý Bože, len tebe je dané poznať, aký je počet vyvolených duší na večnú spásu. Bože, Pane milosrdenstva, udeľ dušiam svojich verných zosnulých miesto na osvieženie, blažené spočinutie i jas svojho svetla.

Odporúčame túto modlitbu použiť v rámci slávenia Eucharistie, lebo uzdravenie neprichádza len cez modlitbu, ale aj zo sviatosti. V rámci prinášania obetných darov odovzdajte svoju rodinu (živých i mŕtvych) Bohu a po sv. prijímaní sa modlite uvedenú modlitbu (modlitba pochádza od katolíckeho kňaza J.

Nebeský Otče, prichádzam k Tebe ako Tvoje dieťa, pretože Ťa veľmi potrebujem. Potrebujem Ťa v oblasti fyzického zdravia, emócií, duchovnej oblasti a v oblasti medziľudských vzťahov. Mnohé z mojich problémov boli spôsobené mojimi vlastnými chybami a hriechmi, ktoré teraz v pokore pred Tebou vyznávam a prosím o odpustenie. Ale tiež Ťa prosím, aby si odpustil aj mojim predkom ich hriechy a chyby, ktoré zanechali stopy na mojom tele, mysli a duchu. S Tvojou pomocou úprimne každému odpúšťam, zvlášť živým alebo mŕtvym členom mojej rodiny, ktorí priamo akýmkoľvek spôsobom urazili mňa alebo mojich najbližších. V mene Tvojho Syna Ježiša Krista a v moci Svätého Ducha Ťa Otče prosím, vysloboď mňa a celú moju rodinu z pod vplyvu zlého. Osloboď všetkých živých i mŕtvych zo všetkých zväzujúcich pút. Nebeský Otče, prosím Ťa, aby si svojou láskou a krvou Tvojho Syna, rozšíril svoje požehnanie na mňa a všetkých mojich živých i zosnulých príbuzných. Uzdrav všetky negatívne dôsledky z predchádzajúcich generácií a zabráň tomu, aby sa preniesli do nasledujúcich generácií mojej rodiny. Symbolicky umiestňujem Ježišov kríž nad hlavu každého člena mojej rodiny a medzi každú generáciu. Prosím Ťa, aby Ježišova krv očistila pokrvné zväzky v mojej rodine. Prikáž svojim anjelov - ochrancom, aby sa utáborili okolo nás. Daj, aby archanjel Rafael, patrón uzdravenia, sprostredkoval Tvoju božskú, uzdravujúcu moc pre nás v oblastiach, v ktorých to každý jeden z nás potrebuje. Pane, zameň všetky zviazanosti v našej rodine za sväté spojenie v rodinnej láske. Daj, aby sme mali ešte hlbšie spojenie s Tebou, Pane, a s Tvojím Synom v Duchu Svätom. Daj, aby rodina Svätej Trojice prenikla našu rodinu svojou nežnou a vrúcnou prítomnosťou, aby si naša rodina uvedomovala túto lásku a prejavovala ju v našich vzťahoch. Všetky naše potreby, o ktorých nevieme Ti v tejto modlitbe predkladáme a modlíme sa vo vzácnom mene Ježiš.

Zomrela jedna stará žena, jedna moravská starenka, akých mnoho zomiera deň čo deň. Zdá sa to prirodzené, keď majú viac než šesťdesiat, a tým prirodzenejšie, keď majú cez osemdesiat, ako mala táto. Dotkne sa to len ich najbližších príbuzných, ak ešte nejakých mala. Spustia jej truhlu do hrobu a dajú napísať na kríž jej meno pod mená tých, ktorí boli pochovaní na rovnakom cintoríne pred ňou. Je to udalosť celkom obyčajná, o ktorú sa zaujímajú len najbližší v okolí. I mne by bolo ľahšie mlčať, rozlúčiť sa s nebožkou v duchu, myslieť na ňu celkom sám, modliť sa za ňu sám. Lenže ja som poznal túto moravskú starenku, ktorej meno je ako mnoho iných mien, celkom zblízka. Tú mŕtvu, o ktorej dnes hovorím, pochovali do hrobu, nad ktorým už boli napísané mená jej rodičov, jej muža, jej svokra i jedného z jej synov. Chodila za ich rakvami, keď ich sem niesli, a ja som kráčal vedľa nej. Mala desať detí a ja som bol jej najstarší. Čo vedeli o sebe - táto sčítaná dedinská žena a jej najstarší? Nehovorili si nikdy všetko, nezdieľali si svoje dojmy. Keď jej dával naposledy - je tomu temer 15 rokov - keď jej dával „s Pánom Bohom“, nemohli vedieť ani jeden ani druhý, že sa už viackrát na tejto zemi a v tomto čase neuvidia. Vedeli však, že právo ono „s Pánom Bohom“ znamená, že ich nemôže rozlúčiť nič, ani vzdialenosť fyzická, ani vzdialenosť času. Raz mu odkázala - už je to dobrých pár rokov: „Vzdala som sa už tej radosti, že sa ešte niekedy uvidíme na tomto svete. Majte sa dobre, a keď ma tu už nebude, modlite sa za mňa. Drahá mama, delilo nás v čase len nejakých 24 rokov. Boli ste ešte veľmi mladou ženou, keď ste už boli matkou v očiach chlapca, ktorý vás držal za ruku, ktorý kládol hlavu do vášho lona. Neprestali ste však byť nikdy mamou dospievajúceho chlapca ani muža, ktorý už teraz sám stojí na prahu staroby. Doteraz cíti vašu dlaň, keď ste ho viedli poľnými lúkami do farského kostola, jedného veľkopiatočného popoludnia; do toho nám spieval nad hlavou škovránok a na medziach kvitli sedmokrásky a púpavy. Bolo také veľké ticho od včerajšieho rána, keď zazvonili naposledy zvony pri slávnostnom „Glória“ až do druhého „Glória“ na Bielu sobotu. Ten, ku ktorému hrobu sme išli, sa zdal navždy mŕtvy i tým, ktorí mu boli najbližšie, ktorí uverili jeho slovu. Ale už v nedeľu ráno sa im ukázal opäť vo svojom tele a vyzval Tomáša, aby vložil prsty do Jeho rán. My, ktorí sme išli k jeho hrobu, sme už vedeli, že vstane opäť, že už vstal a že my všetci vstaneme s Ním. Vieme to a veríme tomu, a predsa je naše odlúčenie v čase také ťažké. Keď zomieral otecko, priviedli ste nás k jeho lôžku a povedali ste mu: „Nemaj strach!“ Teraz ste už obaja spolu po druhýkrát, inak a ozajstne, ale i s nami ostatnými ste už od tejto chvíle inak a viac.

Ježiš, skôr než nás opustil, povedal: „Budem s vami až do skončenia sveta“. Nie sú mŕtvi. Naši zomrelí žijú. Sú s nami a my sme s nimi, je to prítomnosť lásky. Každý deň sme si navzájom bližšie, pretože ich láska je pomaly očisťovaná a premieňaná v Ježišovej láske. Ježiš Kristus nás všetkých volá k sebe. „Prišiel zhromaždiť rozptýlené Božie deti“. Čím viac sme zjednotení s Ním, tým viac sme zjednotení navzájom. My, pútnici na zemi a tí, ktorí už prekročili hranice sveta i času.

Prijímam, Pane, tvoju radostnú zvesť ako odpoveď lásky na moju krehkú nádej. Modlitba za zosnulých je naša hlavná a neoceniteľná pomoc tým, ktorí odišli na druhý svet. Vo všeobecnosti vzaté zosnulý nepotrebuje ani rakvu, ani pomník a tobôž nie vyberavé jedlo na pohrebnej hostine. Toto všetko je iba daň tradíciám, hoci aj veľmi zbožným. Večne živá duša cíti nedostatok a veľkú potrebu neustálej modlitby za ňu, pretože sama už nemôže uskutočňovať dobré skutky, ktorými by na seba mohla privolať Božiu milosť. Svätá Pravoslávna cirkev od prvých dní svojej existencie učila a učí, že naši zosnulí sú stále živí u nášho Pána a že kresťanská láska nikdy neprestáva (1 Kor 13, 8). Podľa pravoslávneho cirkevného kalendára 1. november nie je dňom osobitných modlitieb za zosnulých a nie je ani sviatkom všetkých svätých, ktorý oslavujeme v prvú nedeľu po Zoslaní Svätého Ducha - Päťdesiatnici. Dní osobitných modlitieb za zosnulých v Pravoslávnej cirkvi máme celkom sedem. Sú nimi zádušné soboty pred Mäsopustnou nedeľou, v 2., 3. a 4. Zádušná sobota pred sviatkom veľkomučeníka Dimitrija Solúnskeho bola ustanovená po bitke na Kulikovom poli (7.9.1380). Ustanovená bola kniežaťom sv. Dimitrijom Donským. V Trojickej lavre boli vykonané modlitby za pravoslávnych vojakov, ktorí padli v Kulikovskej bitke. Vykonané boli nie len bohoslužby ale aj spoločné stolovanie. S postupom času vznikla tradícia uskutočňovať takúto spomienku každý rok. Z Kulikovho poľa sa nevrátilo viac ako 250 000 vojakov bojujúcich za vlasť. Od toho času sa v sobotu pred sviatkom svätého veľkomučeníka Dimitrija Solúnskeho nielen na Rusi, ale aj v slovanských Cirkvách uskutočňovali zádušné bohoslužby.

To, že odpustenie hriechov je možné nielen v tomto živote, ale aj po telesnej smrti, nám poodhaľuje samotný Spasiteľ, keď hovorí: „A kto by povedal slovo proti Synovi človeka, odpustí sa mu; ale kto by hovoril proti Duchu Svätému, neodpustí sa mu ani v tomto veku, ani v budúcom“ (Mt 12, 32). To znamená, že rúhanie Duchu (Mt 12, 31), teda rúhanie sa Bohu, nevernosť, zrada a agresívne protívenie sa Božej pravde nebude odpustené. Viera v nevyhnutnosť modlitieb za zomrelých bola všeobecne známa v Cirkvi apoštolskej doby. Potvrdzujú to texty prvých liturgií, modlitieb a nápisov na hrobových miestach kresťanmi. Napríklad v liturgii sv. apoštola Jakuba, Pánovho brata a prvého biskupa jeruzalemskej Cirkvi (okolo r. 63), čítame: „Ešte nás učiň hodnými rozpomenúť sa na tých, ktorí Ti od veka dobro činili... a na každú spravodlivú dušu zosnulú vo viere... i každé telo, na ktoré sme si spomenuli i nespomenuli. Upokoj ich v krajine živých, v Tvojom Kráľovstve, v potešení raja“. Svedectiev o modlitbách za mŕtvych je veľké množstvo. Za najúčinnejšie spomínanie sa považuje liturgické, teda to, ktoré je uskutočňované počas sv. liturgie. Svätý Cyril Jeruzalemský učí: „Veľký úžitok majú duše, za ktoré sú prinášané modlitby, keď sa predkladá svätá a strašná Obeta“. Prednosť majú modlitby proskomídie (prípravná časť sv.

V jednej z veršov na vešperách v sobotu za zosnulých pred Mäsopôstnou nedeľou spievame: „Christe, vďaka Tvojmu vzkrieseniu z mŕtvych, smrť už nemá viac moc nad tými, ktorí zomierajú v pokoji. Preto Ťa vrúcne prosíme, daruj tvojim služobníkom odpočinok v tvojich príbytkoch a v Abrahámovom lone. Na Dimitrijevskú sobotu ako aj ostatné zádušné soboty veriaci navštevujú hroby zosnulých príbuzných, v chrámoch a na cintorínoch sa slúžia Panychídy a usporadúvajú sa spomienkové pohostenia. Pamiatku zosnulých, zvlášť vojakov, ktorí položili svoje životy na bojových poliach si na Dimitrijevskú zádušnú sobotu dňa 1. novembra uctili aj pravoslávni vojenskí duchovní kpt. Mgr. Vladimír Varga a mjr. Mgr.

Žalm 51 alebo vhodné piesne, napr. Vhodný spev, napr. ak je rakva priamo na mieste slávenia svätej omše, resp. v liturgickom zhromaždení, t.j. nestavia. Sama veľkonočná svieca. Po úvodných obradoch sa koná liturgia slova. Môžu byť tri čítania. (vo Veľkonočnom období zo Skutkov apoštolov alebo zo Zjavenia sv. Bratia, naša vlasť je v nebi. Aleluja, aleluja, aleluja. Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej slávy. Tu uvedený responzóriový žalm (Jób 1 9 ,1. a verš pred evanjeliom (Jn 11, 25a. Marta povedala Ježišovi: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel. Ježiš jej povedal: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Namiesto tu uvedených čítaní je možné čítať aj iné z dodatku tejto knihy alebo Lekcionára č.

Prosme ho za spásu nášho brata M. ale zbav nás Zlého. Kňaz stojí tvárou k ľudu blízko rakvy. Vedľa neho miništranti s požehnanou vodou a s kadidelnicou. K. aby pripojil dušu nášho brata M. život za nás, zmieril nášho brata M. K. Odporúčame ti. O to ťa prosíme skrze Krista, nášho Pána.Ľ. napr. K. počas ktorej kňaz pokropí rakvu nad hrobom požehnanou vodou, prípadne ju aj incenzuje. K. Skrze Krista, nášho Pána.Ľ. Teraz nasleduje niektorá z mariánskych antifón alebo modlitba Zdravas' Mária. K. A teraz sa obráťme s prosbou za nášho brata M. K. láskavo oroduj za nášho brata M. pred trónom milosrdenstva.Ľ. K. Odpočinutie večné daj mu (jej), Pane.Ľ. K. Nech odpočíva † v pokoji.Ľ. K. Aj duše všetkých zomrelých veriacich pre Božie milosrdenstvo nech odpočívajú v pokoji.Ľ. počas ktorého sa spieva sprievodný žalm s antifónou alebo pieseň Vzniesla sa duša drahá, s. K. Pán s vami.Ľ. K. dobrote stvoril človeka a zmŕtvychvstaním svojho milovaného Syna dal veriacim nádej na vzkriesenie.Ľ. K. a všetkých zomrelých nech prijme do vlasti svetla a pokoja.Ľ. K. o ktorom pevne veríme, že víťazne vstal z mŕtvych.Ľ. K. i Ducha Svätého nech zostúpi na vás a zostane vždy s vami.Ľ. K. Choďte v mene Božom.Ľ. napr. alebo Čas mizne (s. môže sa spievať pieseň Ruženca spoločenstvo (s.

tags: #modlitba #za #zomrelych #pribuznych