Gréckokatolícka farnosť Snina - Brehy má bohatú históriu, ktorá je úzko spätá s vývojom regiónu a náboženským životom jeho obyvateľov. Táto farnosť prešla zložitými obdobiami, vrátane prenasledovania a znovuzrodenia, čo ju robí dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska.
Gréckokatolícky chrám Povýšenia svätého Kríža v Snine.
Farnosť Stakčín: Historický prehľad
Pre lepšie pochopenie kontextu farnosti Snina - Brehy je dôležité pozrieť sa na históriu susednej farnosti Stakčín, ktorá mala vplyv na náboženský vývoj v regióne.
Najstaršie zmienky
Prvá písomná zmienka o Stakčíne pochádza z roku 1317. Pravdepodobne v druhej polovici 14., príp. v 15. storočí sa do Stakčína prisťahovalo rusínske obyvateľstvo so šoltýsom. V dôsledku toho bol Stakčín na prelome 16. a 17. storočia veľkou dedinou, najväčšou v severnom Zemplíne.
Vlastníci obce
Drughetovci vlastnili obec až do vymretia rodu v roku 1684. Na prelome 18. a 19. storočia vlastníkmi Stakčína bola rodina Szirmayovcov z Pozdišoviec, v prvej polovici 19. storočia rodina Servickych. Tie majetky boli v roku 1946 znárodnené.
Cirkevný život v Stakčíne
Prvý záznam o farárovi v Stakčíne pochádza z urbára humenského panstva z roku 1601, ktorý bol pravoslávneho vyznania. Po vyhlásení Užhorodskej únie (1646) obyvatelia Stakčína najneskoršie na prelome 17. a 18. storočia prijali katolícke vierovyznanie. Písomné zmienky o gréckokatolíckej farnosti v Stakčíne sú súčasťou záznamov latinských jágerských biskupov z 18. storočia. V roku 1726 podpísal stakčínsky farár Prokop Grinevič (Horenovics, Hrinyovics), text tzv. Zamočského vyznania viery a akceptoval závery spomenutej synody, ktorá sa konala v roku 1720 v meste Zamość.
Podľa kanonickej vizitácie mukačevského biskupa M. M. Olšavského z roku 1750 tu bol stále farárom Alexej Csanás chrám bol drevený, zasvätený bol sviatku Narodenia Ježiša Krista, v dobrom stave s dvoma zvonmi. V roku 1772 bol v Stakčíne postavený nový murovaný chrám, pričom zároveň došlo aj k zmene patrocínia, ktoré ostalo až do súčasnosti: Ochrany Presvätej Bohorodičky. Chrám bol vybudovaný z darov miestnych veriacich a patróna grófa Stephana Wenckheima.
V rokoch 1814 - 1815 prebehlo tzv. „predprešovské zisťovanie“, tzn. súpis gréckokatolíckych farností pred vznikom Prešovského gréckokatolíckeho biskupstva, ktoré na základe kráľovského príkazu inicioval košický rímskokatolícky biskup. Začiatkom 19. storočia sa tu usadzujú obyvatelia rímskokatolíckeho vierovyznania, ktorí pracovali predovšetkým na majeri, lesnej správe a v sklárni. Ich počet narástol po prvej svetovej vojne príchodom poľských robotníkov na parnú pílu. Veľmi silnú komunitu tvorili obyvatelia židovského vierovyznania.
Po vzniku Československa sa v obci v 20. rokoch prejavilo pravoslávne hnutie. Po skončení II. svetovej vojny sa však v Stakčíne opäť skomplikovala náboženská situácia. V júni roku 1945 pravoslávni veriaci v Stakčíne násilne odobrali gréckokatolíkom ich chrám, pričom na pravoslávie opätovne prestúpilo viacero gréckokatolíckych veriacich. Dňa 22. marca 1950 Okresný národný výbor v Snine zverejnil výmer, v ktorom rozhodol, že dáva Pravoslávnej cirkvi v Stakčíne k užívaniu gréckokatolícku bohoslužobnú miestnosť a to so všetkým zariadením bez náhrady.
Hneď o mesiac prebehol smutne známy tzv. Prešovský sobor, po ktorom bola gréckokatolícka cirkev násilne zlikvidovaná a postavená mimo zákon. Celý majetok gréckokatolíckej cirkvi v Stakčíne (ako vlastne aj celej Gréckokatolíckej cirkvi v Československu) pripadol Pravoslávnej cirkvi. K obnove gréckokatolíckej farnosti v Stakčíne došlo až po celospoločenských zmenách v Československu po roku 1990.
OS 75 JURAJ JAKUŠIČ - vnuk Juraja Turza sa zaslúžil o vznik Gréckokatolíckej cirkvi
Vývoj počtu gréckokatolíckych veriacich v Stakčíne
Nasledujúca tabuľka ilustruje vývoj počtu gréckokatolíckych veriacich v Stakčíne v priebehu rokov:
| Rok | Počet gréckokatolíkov (v celej farnosti) |
|---|---|
| 1792 | 736 (871) |
| 1821 | 856 (1371) |
| 1841 | 1001 (1490) |
| 1861 | 639 (999) |
| 1882 | 791 (1148) |
| 1903 | 897 (1300) |
| 1921 | (1470) |
| 1938 | 593 (1279) |
| 1948 | 442 (1020) |
| 1991 | 262 (593) |
| 2001 | 326 (656) |
| 2011 | 350 (673) |
Sakrálne stavby v Stakčíne
Prvý murovaný gréckokatolícky chrám s patrocíniom Ochrany Presvätej Bohorodičky bol postavený v roku 1772 bez veže. V tomto roku bola postavená aj fara. Veža k chrámu bola pristavaná na začiatku 19. storočia, v roku 1872 bol chrám rekonštruovaný. Po likvidácii gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950 bol chrám v roku 1957 zbúraný. Na jeho pôvodných základoch bol postavený nový gréckokatolícky chrám až v roku 1994, opäť zasvätený Ochrane (Pokrovu) Presvätej Bohorodičky.
V roku 1928 bol v miestnej časti obce postavený drevený pravoslávny chrám zasvätený sviatku Pokrova Presvätej Bohorodičky. Aj tento chrám zanikol po druhej svetovej vojne. V roku 1955 bol dokončený nový murovaný pravoslávny chrám s patrocíniom Sošestvije Svjatovo Ducha. V roku 1995 bol v obci postavený rímskokatolícky chrám zasvätený svätému Piovi X.
Osobnosti spojené s farnosťou Stakčín
- Vasiľ Duchnovič - miestny gréckokatolícky farár, otec buditeľa a básnika A. Duchnoviča.
- Anca Jaburová (1898 - 1984) - najznámejšia rusínska ľudová speváčka, z jej podania bolo zapísaných viac ako 900 piesní.
- Juraj Kolynčak (1909 - 1984) - najznámejší rusínsky ľudový básnik v okrese Snina.
Zoznam farárov a správcov farnosti Stakčín
- 1726 - ? Prokop Grinevič
- 1746 - ? Alexej Chanás
- 1788 - 1792 Ján Chanás
- 1803 - 1816 Vasiľ Duchnovič
- 1816 - 1818 Demeter Gerbery
- 1818 - 1821 Ján Gerbery
- 1821 - 1822 Vasiľ Gerzanič - excurendo z Pakostova
- 1822 - 1831 Ján Demjanovič
- 1832 - 1857 Michal Starecký
- 1857 - 1903 Jozef Viravec
- 1903 - 1926 Alexej Petrašovič
- 1926 - 1944 Eduard Vladimír
- 1945 - 1947 Eugen Dohovič
- 1947 - 1950 Mikuláš Vladimír
- 1990 - 1990 Štefan Ištvaník CSsR - excurendo z Kolonice
- 1990 - 1991 Štefan Kitľan CSsR - excur.
- 1995 - 2003 Peter Tremko
- 2003 - 2003 Peter Tremko - excur. zo Sniny
- 2003 - 2016 Juraj Voroňák
- 2016 - ?
Gréckokatolícky chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky v Stakčíne.
Spomienková slávnosť vo Veľkej Poľane
V zaniknutej obci Veľká Poľana v okrese Snina v rodisku vladyku Milana Chautura CSsR, košického eparchu, sa 3. mája uskutočnila neverejná spomienková slávnosť, pri ktorej vladyka Milan na mieste pôvodného chrámu posvätil nový prestol a odhalil pamätnú tabuľu pri príležitosti 70. výročia likvidácie Gréckokatolíckej cirkvi.
Cieľom tohto aktu bolo vyjadriť vďačnosť rodákov svojim predkom za ich vernosť Gréckokatolíckej cirkvi počas prenasledovania zo strany totalitného režimu. Farnosť Veľká Poľana bola jednou z tých, ktoré boli nútené prežívať a odovzdávať svoju vieru 18 rokov bez prítomnosti svojho kňaza.
tags: #greckokatolicka #farnost #snina #brehy