Obec Svätý Kríž, dnes známa ako Žiar nad Hronom, vznikla na území patriacom ostrihomskému arcibiskupstvu vo výhodnej polohe nad tokom Hronu na križovatke obchodných ciest zrejme už v 11. storočí. Názov Svätý Kríž dostala obec, od roku 1246 mestečko, od patrocínia kostola. Nie je ale vylúčené, že existovala pod iným názvom už pred postavením chrámu.
Zmienka o Svätom Kríži (Cristur - Keresztúr) z donačnej listiny kláštoru v Hronskom Beňadiku z roku 1075 je ale neskoršou vsuvkou vo sfalšovanom odpise tohto dokumentu z konca 13. storočia. Kľúčovým prameňom pre dejiny najstarších osád v Žiarskej kotline je zakladacia listina benediktínskeho kláštora a opátstva v Hronskom Beňadiku, vydaná kráľom Gejzom I. roku 1075. Listina sa však nezachovala v origináli.
Na ľavom brehu Hrona rovnako starou, ak nie aj staršou osadou ako Kríž, boli Horné Opatovce, ktorých pôvodný názov pred rokom 1075 nie je známy. Pôvodný názov osady Sv. Kríž nad Hronom, nie je známy, hoci nie je vylúčené, že to bol názov „Susol, „Šušol“. Osada Sv. Kríž nad Hronom mala už pred rokom 1237 ako miesto s mýtnicou druhotný názov a po prvý raz doložený v pomaďarčenej forme „Cristur“ (neskoršie Kerestúr), to v slovenčine znamená „Kríž Pána“.
Latinská i slovenská bežná forma bola „Sancta Crux“ - Sv. Osada Sv. Kríž sa stala administratívnym a kultúrnym strediskom panstva a to ju predurčilo i k tomu, aby sa stala aj obchodným strediskom. K tomu bolo potrebné, aby sa v osade usadené obyvateľstvo zaoberalo obchodom a malo voči okolitým osadám výsadné postavenie.
Udelenie mestských výsad a jeho význam
Záver prvej polovice 13. storočia, konkrétne dátum 4.2.1246, patrí medzi najdôležitejšie v histórii mesta. Prvým sídlom, ktoré na území moderného Slovenska získala výsady mesta, bola v roku 1238 Trnava. Svätý Kríž bol v zozname sídel, ktorým sa dostalo takéto povýšenie, na prekvapivo vysokom ôsmom mieste v dejinách.
Tu sa však musíme pristaviť pri reálnych dôvodoch tejto historickej udalosti. Ako každý aristokrat v Uhorsku, svetský alebo cirkevný, týmto činom v prvom rade sledoval svoje vlastné politické a ekonomické ciele. Vtedajší Svätý Kríž nebol z tohto spôsobu myslenia výnimkou a z pohľadu arcibiskupa Vanču išlo o pragmatické rozhodnutie.
Výsady jestvujúcim i budúcim obyvateľom Sv. Kríža nad Hronom udelil 4. Listinou z roku 1246 nadobudol Sv. V obci sa už nachádzala významná a výnosná mýtnica a sídlil tu aj jeden z jeho podriadených úradníkov - dvorský špán. Tým, že pridelil Svätému Krížu výsady mestečka, navyše tak skoro, získal ďalší zdroj príjmov od obyvateľov Kríža vo forme poplatkov za rôzne slobody, ako aj nárok na desiatok zo všetkej úrody obilia, ktoré sa v obci vypestovalo.
Štefan Vanča sa nenarodil v Svätom Kríži alebo v jeho okolí a ani nemal k tomuto miestu nejaký výnimočný vzťah, o ktorom by sme vedeli. Je pravdepodobné, že Svätý Kríž počas výkonu svojho úradu ani nenavštívil.
Kostol sv. Kríža
Až do roku 1806 stál vo vyvýšenej polohe v Žiari nad Hronom stredoveký Kostol sv. Kríža. Prvá priama písomná zmienka o chráme je až z roku 1527, kde sa spomína ako starý kostol. Nie je ale jasné, kedy bola spomínaná stavba postavená. V staršej literatúre sa uvažovalo, že to mohlo byť niekedy koncom 11. alebo koncom 12. storočia, kedy bolo patrocínium sv.
V priebehu 17. storočia bola stavba viacnásobne poškodená, vrátane vyhorenia pri požiari mesta v lete 1661, kedy padla ohňu za obeť aj zvonica. Oheň poškodil kostol taktiež v roku 1740. Stredoveký kostol zbúrali na základe rozhodnutie banskobystrického biskupa Gabriela Zerdahelyiho v roku 1806, pričom rozobraná bola aj krypta nachádzajúca sa pod svätyňou.
Ten postavili v klasicistickom štýle ako jednoloďovú stavbu s dvojvežovým priečelím v rokoch 1806 - 1813. Zo starého kostola bol využitý organ, štyri zvony, ako aj chrámové cennosti. Hrubá stavba bola ukončená v roku 1811 a tak v septembri 1812 G. Zerdahelyi mohol nový chrám posvätiť. Všetky práce boli ukončená začiatkom októbra 1813.
Svätý Kríž vo víre povstaní (15. - 18. storočie)
Mestečko Svätý Kríž vo víre povstaní (15. - 18. V období nepokojov v 15. storočí okolie ovládal český Ján Jiskra z Brandýsa, za podpory kastelánov z okolitých hradov. Opevnil okolie kostola, čím zabezpečil cestu od Bojníc na Pohronie. Po mierovej zmluve z roku 1452 medzi Jánom Jiskrom a Jánom Hunyadim sa táto pevnosť zbúrala.
Pevnostný charakter mala pravdepodobne už len stavba v mieste terajšieho kaštieľa, do ktorej v čase bockaiovho povstania po útokoch povstaleckého vojska pod vedením kapitána Františka Rédeya na Kremnicu, prišli Kremničania dňa 8. Po skončení nepokojov bol zdevastovaný kaštieľ opravený na náklady ostrihomského arcibiskupa Františka Forgáča, ktorý v kaštieli sídlil a v roku 1615 tu aj zomrel.
Ďalšie z protihabsburských povstaní vedené Gabrielom Betlénom opäť zasiahlo do dejín Sv. Kríža kedy bol obsadený povstaleckým vojskom, ktoré plienilo široké okolie až do konca roku 1621 po podpise tzv. Mikulovského mieru. No pohyb vojsk po okolí pretrvával naďalej. A tak v roku 1644 sa stretli vojská Juraja II. Rákocziho s trojtisícovou armádou rakúskeho generála Pucheima v bitke pri Sv. Kríži, kde bolo Rákocziho vojsko porazené.
Cisárske vojsko zostalo po bitke v oblasti ako ochrana pred tureckou expanziou. O tri roky na to v roku 1647 Turci postupujúci cez Novú Baňu, Žarnovicu a Revište zaútočili aj na Sv. Kríž, ktorý však vďaka dobrému opevneniu a početnej posádke útok Turkov odrazil. Z toho dôvodu ostrihomský arcibiskup Juraj Lippay dal vybudovať v opevnení kaštieľa bašty, čím zvýšil obranyschopnosť objektu a posilnil tak obranu proti Turkom o ďalšie opevnenie.
17. storočie bolo pre obyvateľov Sv. Kríža mimoriadne ťažké, keď nielen neustále boje, ale aj morová nákaza v roku 1638 zdecimovali miestne obyvateľstvo, ktoré sa z nej len veľmi ťažko pozviechalo. Roku 1661 došlo k veľkému požiaru; všetky usadlosti ľahli popolom spolu s kostolom a zvonicou. Obyvatelia Sv. Kríža ho v nasledujúcich rokoch opäť vybudovali.
1. novembra 1678 vojská Imricha Tökölyho porazil v bitke pod Sv. Krížom generál Rabatt. Povstanie Františka Rákocziho zachvátilo skoro celé Slovensko. Jazda grófa Alexandra Károlyho porazila dňa 20. novembra 1703 cisárske vojsko v bitke pod Sv. Krížom. Rákocziho vojaci tu zostali až do roku 1708, kedy ich po obliehaní Sv. Kríža porazil generál Stahremberg.
Po príchode vojska generála Nyáriho v auguste v roku 1708 sa v kaštieli ubytoval veliteľ cisárskych vojsk generál Sigbert Heister a dňa 27. októbra 1708 po bitke pri Sv.
Biskupstvo a prelomové udalosti
Po zriadení banskobystrického biskupstva sa kaštieľ v Sv. Kríži stáva sídlom biskupa. Koncom 18. storočia dochádza k jeho rekonštrukcii. 8. apríla 1851 sem prichádza banskobystrický biskup Štefan Moyses a usídľuje sa tu natrvalo až do roku 1869. 5. júla zomiera v kaštieli vo Sv. Od roku 1875 je Sv. Kríž administratívnym centrom so sídlom slúžnovského úradu a až do roku 1928 okresným sídlom, ku ktorému patrilo 55 obcí.
V roku 1928 došlo v I. ČSR k územnej reorganizácii a Sv. Kríž bol začlenený do okresu Kremnica. Od toho času začalo mestečko upadať a postupne nadobudlo charakter väčšej obce s meštianskymi znakmi. Počas trvania I. ČSR a Slovenského štátu nedochádza v obci k podstatnejším zmenám.
S výstavbou hlinikárne sa začalo v roku 1951 a už v máji 1953 začala skúšobná výroba hliníka. Hutnícky kombinát zmenil život v obci, ktorú v roku 1955 premenovali na Žiar nad Hronom. Postavenie mestečka sa v dôsledku reorganizácie štátnej správy zásadne zmenilo v roku 1960, kedy sa znovu stáva sídlom okresu.
Významné udalosti v histórii Svätého Kríža:
- 1075: Založenie kláštora v Hronskom Beňadiku.
- 1644: Juraj II. Rákoczi porazený cisárskou armádou pred hradbami Sv.
- 1. novembra 1678 vojská Imricha Tökölyho porazil v bitke pod Sv. Krížom generál Rabatt.
- 20. november 1703: Cisárska armáda podľahla vojsku povstalcov Františka II.
- 27. októbra 1708 po bitke pri Sv. Biskupské sídlo v 18.
Erb mesta Žiar nad Hronom
Tak, ako sa v minulosti menil samotný názov mesta Žiar nad Hronom, menil sa aj jeho erb. Ten súčasný, z roku 1992, je následníkom socialistického erbu zobrazujúceho taviacu pec na hliník, keďže pre miestnu hlinikáreň bolo mesto známe nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.
"Erb, v minulosti používaný mestečkom Sancta Crux, nie je dokonale známy, avšak používalo sa vyobrazenie kríža v kolopise na pečatidlách mestečka," hovorí archeológ a pamiatkar Peter Mosný. Symbol kríža, ktorý odkazoval aj na samotný názov mesta - Svätý kríž nad Hronom, sa používal v mestskom erbe až do roku 1970.
V roku 1955 bol však vtedajší Svätý kríž nad Hronom premenovaný a tak si nový názov mesta vyžiadal aj nový erb. Erb "mesta hliníka" bol v tvare gotického štítu, červeno-striebornej farby a zobrazoval siluetu taviacej pece.
Od roku 1992 je tak opäť v erbe mesta kríž. Žiarsky erb tvorí delený štít. V jeho hornej, dvojtretinovej časti je strieborný kríž v obojstranných lúčoch zlatej farby. Spodnú časť - tretinu erbu tvoria dve modré vlnky na striebornom podklade. Erb je ladený vo farbách mesta - zlatožltej, modrej a striebornej.
Podľa Mosného tento erb obsahuje tzv. hovoriace symboly - rieku Hron a žiaru nad Hronom, ako aj zakomponovaný kríž, ktorý výstižne dokumentuje a pripomína obdobie historického vývoja mestečka, ako aj jeho bývalý názov.
Archeologické nálezy
Začiatky ľudskej činnosti v Žiarskej kotline archeológovia zistili na základe náhodne nájdených nálezov. Z chotára Kríža nad Hronom pochádzajú nálezy dvoch bronzových ihlíc, patriacich k tzv. V mladšej dobe železnej žili u nás keltské kmene, z ktorých rímsky spisovateľ C. Tacitus lokalizuje na územie stredného Slovenska Kotínov. Vzácny je nález tzv. lužického pohrebiska v chotári bývalej osady Horné Opatovce na Dlhých dieloch. Okrem týchto zvyškov pohrebiska, objaveného náhodne, našli sa aj bronzové ihlice a zdobené spony. Bronzové náramky sa našli aj pod hradom Šášov.
Z doteraz náhodných archeologických nálezov vyplýva, že Žiarska kotlina bola osídlená v dobe bronzovej (1500 - 700 rokov pred n. l.) i železnej, t. j. do začiatku nášho letopočtu. Z prvých storočí nášho letopočtu sa našli stopy po osídlení v mestskom parku, kde ležala osada Germánov a to v období tzv. Z prvého tisícročia nášho letopočtu, keď u nás zanikalo keltské osídlenie a od 6. storočia sa na územie Slovenska sťahovali prví Slovania, sú známe nálezy z 9. a 10. storočia.
Ich stopy sa našli v mieste budovy terajšieho kaštieľa, kde osídlenie pretrváva a v týchto miestach vzniká aj kryštalizačné centrum stredovekej osady Svätý Kríž. O prítomnosti slovanského obyvateľstva pred 11. storočím hovoria aj niektoré staré miestne názvy. Význam sa prikladá chotárneho názvu Horných Opatoviec „Podhradištia“, z ktorého vyplýva, že na pravej strane Hrona na terase jestvovalo kedysi hradisko, dnes známe ako „Zámčok“.
Slovania osídľujú terasy s juhovýchodným sklonom. Iné hradisko mohlo byť azda v areáli fary a kostola vo Svätom Kríži nad Hronom. Názov Kríža nad Hronom je mladší a nesiaha pred koniec 11. storočia. Odvodený je z kultu (patrocínia) tunajšieho kostola zasväteného pamiatke Povýšenia kríža a je viazaný tradíciou na 14. september.
Pred vznikom farského kostola s kultom „sv. Kríža“ tu mohla byť nejaká kláštorná samota, ako hovorí názov farského poľa „Bratská“, doložený len k roku 1626. Pre nedostatok prameňov ťažko rozhodnúť, či pôvodným názvom osady Sv. Kríž bol názov hradiska „Susol“. O tom môže rozhodnúť až archeologický výskum. Jedno zo spomenutých hradísk i s celou severnou časťou Žiarskej kotliny malo podľa písomných prameňov z 11. - 13.