História Farnosti Veľká Hradná

Veľká Hradná, obec s bohatou históriou, je neodmysliteľne spojená s vývojom cirkevnej správy a sakrálnej architektúry na území Slovenska. Táto obec, nachádzajúca sa v severnom výbežku sprašovej Nitrianskej pahorkatiny, ukrýva v sebe stopy dávnych čias, siahajúce až do obdobia Veľkomoravskej ríše.

Už samotný názov Veľkej Hradnej nasvedčuje tomu, že ide o starobylé miesto. Názvy ako Hradná, hradište, hradisko sa často objavujú v dobách veľkomoravských. Tieto miesta bývali útočiskom v nebezpečných situáciách, najmä počas maďarských vpádov koncom IX. storočia.

Názvy obce v priebehu histórie:

• 1329: locus castri Garadna
• 1439: Alsowradna
• 1493: Nag Hradna
• 1598: Nagy Hradna
• 1773: Welka Hradna, Horna Hradna

Obec sa spomína s rokom 1329, avšak je určite staršia, pretože v jej katastri je archeologicky nepreskúmané hradisko pravdepodobne z veľkomoravského obdobia. V roku 1598 mala obec dva mlyny a 26 domov. Teraz má obec 263 obytných domov a 645 obyvateľov, katastrálny výmer 1188 ha, v strede obce je nadmorská výška 290 metrov, v chotári od 251 do 767 metrov. Obyvateľstvo sa kedysi prevažne zaoberalo poľnohospodárstvom, bol tu i kováč a obuvníci. V roku 1501 sa Hradná spomína v súvislosti s vyberaním suchého mýta majiteľmi bánovského panstva - Pomanickými.

Podľa všetkého Hradná zohrala významnú úlohu pri tvorbe cirkevnej organizácie už počas Veľkomoravskej ríše v období včasného feudalizmu, teda po obnove nitrianskeho biskupstva v roku 1083, kedy v Malej Hradnej vznikol samostatný arcidiakonát. Hradná bola postavená na úroveň župného sídla. Jej susedné arcijáhenstvá boli v Nitre a v Trenčíne. Cirkevno-správne územie bolo menšie než územia dvoch susedov, rozprestieralo sa na území bývalého okresu Bánovce nad Bebravou, v hodnosti im však bolo rovnocenné.

Pre starobylosť hradiska a vysokú cirkevnú hodnosť, ktorá bola výsledkom dlhšieho historického procesu, môžeme aj dejiny fary posunúť do dávnejšej minulosti, kedy bývalo zvykom, že z hospodárskych dôvodov podliehalo fare aspoň desať osád.

K ich vzniku v tomto období sa prihovárajú tieto okolnosti: Anonymus vo svojich „Gesta Hungarorum" kapitola 37 spomína, že Maďari pri obsadzovaní Veľkej Moravy našli medzi inými aj hrady Trenčín, Bánovce, Šaštín, Gradna a sídlo arcidiakonátu tohože mena.

Pričlenením Hradnej k Trenčianskemu hradu ako jeho poddanská obec týmto aktom hradisko aj Hradna stráca na verejnom a strategickom význame.

Zaujímavou časťou veľkohradniankeho chotára je Železník. Je to horský chrbát, ktorý sa tiahne v centrálnej časti Inoveckého pohoria severovýchodne od Inovca od jeho kulminačného bodu. Priamo na jeho chrbte, neďaleko od prameňa Hradnianskeho potoka možno ešte i teraz nájsť úplne zavalené staré rudné lievikovité pingy o priemere 1-5 metrov, ktoré po stranách venčia odvaly z vyhádzaného materiálu.

Súčasťou Veľkej Hradnej je osada Patrovec. Začiatkom roku 1937 začali pre grófa Palavicíniho stavať kaštieľ, ktorý v r. 1939 aj dokončili. V kaštieli v roku 1948 zriadili lesnícku učňovskú školu, v ktorej sa vyučovalo až do r. 1959. Objekt potom prevzal zväz umelcov a v súčasnej dobe je v správe a užívaní školstva ako škola v prírode.

Do veľkej skupiny západoslovenského odevu, majúcej široké zázemie v bývalej Nitrianskej župe, patril aj odev nosený vo Veľkej Hradnej. Upúta svojou originálnosťou a nádherou. Je jednoduchý a vcelku pôsobí veľkolepo.

Rímsko-katolícky kostol bol postavený v r. 1935. Na vežu bol prenesený zvon z bývalej kaplnky, odlial ho Pavol Ranko z Trenčína v r. 1919. Ten istý majster odlial v r. 1936 i druhý zvon.

S prvými kresťanmi sa na území dnešného Slovenska stretávame v druhej polovici 2. storočia po Kristovi. Neskôr, v roku 829, došlo aj k deľbe záujmových misijných sfér v rámci salzburského arcibiskupstva. Pravdepodobne už v 11. storočí sa diecézy (arcidiecéza) začali členiť na archidiakonáty. Základom archidiakonátov boli hradné španstvá, z hľadiska cirkevnej organizácie išlo o veľkofary.

Nitrianske Biskupstvo a Archidiakonát Hradná

Nitrianske biskupstvo ako samostatná diecéza bolo obnovené začiatkom 12. storočia. Okrem katedrálneho archidiakonátu malo Nitrianske biskupstvo aj Hradniansky archidiakonát, ktorý tvorila záhorská časť Trenčianskej župy a veľký trenčiansky archidiakonát. Archidiakonáty sa najneskôr od 13. storočia členili na dekanáty. Prvý nepriamy dôkaz o existencii farnosti nám poskytuje listina z roku 1264, ktorá spomína hradnianskeho archidiakona Jána.

Územie farnosti Malá Hradná patrilo do archidiakonátu Hradná, v rámci Nitrianskej diecézy. Na nižšej úrovni cirkevno-správneho zriadenia stál dekanát. Od stredoveku farnosť Malá Hradná patrila do archidiakonátu Hradná a v priebehu 18. až 20. storočia bola súčasťou dekanátu Malá Hradná.

Samotná fara a kostol v Malej Hradnej boli reformované v roku 1540 istým Valentínom Otýpkom. Farský kostol sa v roku 1685 dostal do rúk jezuitov zo Skalice. Celá farnosť aj s filiálnymi obcami prešla pod dočasnú duchovnú správu Spoločnosti Ježišovej.

Obec Dubodiel do roku 1782 bola súčasťou starobylej farnosti Malá Hradná spolu s obcami Malá Hradná, Veľká Hradná, Dubodiel, Ruskovce, Horné a Dolné Držkovce, Čuklasovce, Svinná, Malá Neporadzka a Kochnáč. V stredoveku farnosť Malá Hradná bola súčasťou vyššieho správneho zriadenia, ktorým bol starobylý archidiakonát Hradná. Archidiakonát Hradná (Bánovská kotlina) bol súčasťou Nitrianskej diecézy spolu s katedrálnym a Trenčianskym archidiakonátom.

V roku 1332 prvý historicky doložený farár na Malej Hradnej Martin pápežským vyberačom z Avignonu zaplatil desať grošov. Táto suma predstavovala približne jednu desatinu celoročného príjmu celej farnosti.

Patrónom tak filiálneho kostola v Dubodieli ako aj farského v Malej Hradnej bol šľachtický rod Ilešháziovcov. Pre vznik novej farnosti v Dubodieli bolo treba splniť aspoň tri podmienky. Vyžadovala sa tu existencia filiálneho kostola, ktorý by bol so súhlasom nitrianskeho biskupa povýšený na farský, ekonomická sebestačnosť novej farnosti, o čo sa mal postarať najmä miestny svetský patrón a napokon hybným impulzom musela byť aj dobrá vôľa zemepána Jána Ilešháziho, ktorý bol iniciátorom celej tejto akcie.

Povýšenie Dubodiela na Samostatnú Farnosť v Roku 1782

Už v roku 1774 sa vo filiálnych obciach Dubodiel, Cimenná, Veľká Hradná a Čuklasovce robil prieskum možného zriadenia novej farnosti v Dubodieli. Na čele celej akcie zriadenia novej farnosti na Dubodieli stál vtedajší trenčiansky župan gróf Ján Ilešházi. Celá udalosť povýšenia filiálneho kostola v Dubodieli sa dlho odkladala. Až v júli 1782 nitriansky biskup Anton Révaj rozhodol, že obce Dubodiel, Veľká Hradná a Cimenná sa vyčleňujú z farnosti Malá Hradná a vytvárajú samostatnú rímskokatolícku farnosť Dubodiel. Zároveň filiálny kostol v Dubodieli bol povýšený na farský. Prvým farárom sa stál Ján Miština, rodák z Bánoviec nad Bebravou.

Od augusta 1782 sa zaviedla nová matrika v Dubodieli, čim sa úradné matričné zápisy obcí Dubodiel, Cimenná a Veľká Hradná preniesli z Malej Hradnej do Dubodiela.

O celé hospodárske zabezpečenie novozriadenej farnosti v Dubodieli sa postaral miestny zemepán gróf Ján Ilešházi. Na kostol daroval 300 rýnskych zlatých, z čoho sa mali financovať liturgické predmety i opravy kostola. Základinou 800 rýnskych zlatých župan Ján Ilešházi položil základ pre stály príjem farára pôsobiaceho v Dubodieli.

V roku 1781 bol prestavaný pôvodný dom hájnika Jakuba Chládeka na farskú budovu ako bývanie pre duchovného správcu v Dubodieli. Spolu so zriadením novej farnosti v Dubodieli bola postavená aj cirkevná ľudová škola v roku 1781. Jej prvým učiteľom bol Ignác Jasnický, ktorý zahynul pri povodni v roku 1815.

Zasvätenie Kostola v Dubodieli

Farský kostol v Dubodieli bol a je zasvätený Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej (Eucharistii). Prvá písomná správa o jestvovaní kostola v Dubodieli je v urbári Trenčianskeho hradného panstva z roku 1623. V súvislosti s ťažbou hrnčiarskej hliny v chotári obce, od ktorej sa platil 1 zlatý a 50 denárov, sa uvádza, že tento poplatok bola daný na opravu miestneho kostola, o čom kostolníci každý rok sa zaviazali podávať vyúčtovanie provízorovi panstva v Bánovciach. Podľa tejto správy možno predpokladať, že starý kostol v Dubodieli bol postavený už niekedy začiatkom 17. storočia.

V marci 1922 staviteľ Juraj Bélik z Nitry navrhol plány nového kostola. Stavebné práce prebiehali celý rok 1922 a 1923. Začalo sa s asanáciou starého kostola. Na jeho mieste sa začal stavať nový kostol. V septembri 1922 pri stavbe strechy sa zrútil krov nad svätyňou a zabil dvoch robotníkov (medzi nimi bol 24-ročný Ján Petrík z Dubodiela a istý 17-ročný Vojtech Abrahám zo Solčian). Kostol bol dlhý 33 metrov a šíroký 10 metrov. Strecha kostola (loď a svätyňa) sa pokryla šindlom a strecha veže plechom. Náklady stavby kostola dosiahli úctyhodnú sumu na vtedajšie časy: 606 756 korún.

Ručné práce, furmanky a vozenie dreva si vykonali veriaci svojpomocne pod dohľadom staviteľa Juraja Bélika. Biskup Karol Kmeťko prispel sumou 55 000 korún, členovia urbariátu z Dubodiela 200 000 korún, farár Alexander Gabriel sumou 2601 korún, gróf Max Attems Gilleis drevom v hodnote 281 100 korún.

Prehľad farárov pôsobiacich vo farnosti Dubodiel od roku 1782:

Už len dominantná poloha a asymetrická poloha veže dnes pripomínajú zrejme ešte románsky pôvod Kostola sv. Vavrinca v obci Malá Hradná. Kostol dodnes dominuje širokému okoliu vo vyvýšenej polohe na okraji obce. Podľa všetkého tu pôvodný chrám postavili najneskôr niekedy v polovici 13. storočia, keďže tunajší archidiakonát sa spomína už v roku 1264 a kamenný kostol v roku 1329. Išlo zrejme o jednoloďovú stavbu s predstavanou západnou vežou a východnou svätyňou neznámeho tvaru.

V roku 1758 sa ukončila baroková prestavba, ktorá výrazným spôsobom zasiahla do románskej podoby kostola. Loď bola rozšírená východným i južným smerom a rozobraná bola aj pôvodná svätyňa, ktorú nahradilo veľké polygonálne ukončené presbytérium. Z románskej stavby sa do dnešných dní podľa všetkého zachovala len hmota veže a časť obvodových múrov lode (západná a severná stena). Farský kostol sv. Jednoloďové pozdĺžne kostoly, so svätyňou na východe a na západe často s emporou aj s vežou, spravidla situované na malom alebo väčšom návrší, boli charakteristickými dominantami našich stredovekých dedín. Vo väčšom množstve sa vyskytujú na západnom Slovensku, predovšetkým v širšej oblasti Nitrianska.

Kostol svätého Vavrinca - diakona pochádza z 13. stročia. Rozšírený a zbarokizovaný bol v 18. storočí. Veža bola upravená v roku 1894. Ide o jednoloďovú stavbu s presbytériom a polygonálnym uzáverom, s pristavanou sakristiou. Veža sa pri rozširovaní lode dostala mimo os stavby, preto je dnes k štítovému priečeliu pristavená asymetricky. V presbytériu je pruská klenby, v lodi rovný strop. Loď má bočné empory a v západnej časti je murovaný organový chór. Hlavný oltár je neskorobarokový z druhej polovice 18. storočia so stĺpovou jednoetážovou oltárnou architektúrou na krivkovom pôdoryse.

Medzi nadstavcom a dvojicami kanelových stĺpov s vázami a plastikami anjelov je oltárny obraz sv. Vavrinca - diakona, mučeníka. Bočný oltár sv. Jána Nepomúckeho je rokokový, z druhej polovice 18. storočia s jednoetážovou pilastrovou architektúrou s reliefom svätca vo výklenku. Na boku sú dve plastiky svätcov, v nadstavci dvaja anjeli. Druhý bočný oltár - Piety - je rokokový s neskoršou úpravou a doplnkami, jednoetážová pilastrová architektúra, pendent k predošlému oltáru, uprostred s dostatočne prerobenou nikou, v ktorom je plastika Šaštínskej Panny Márie. Kazateľnica je rokoková, taktiež z druhej polovice 18. storočia. Na obvode parapetu sú reliéfy a vo vrchole baldachýn s Michalom Archanjelom. Krstiteľnica je kamenná, klasicistická, z konca 18. storočia. Drevenný vrchnák je z 19. storočia. Voľný obraz Piety je renesančný zo 17. storočia. V jeho dolnej časti je zobrazený kláštor. Zvon pochádza z roku 1700 od zvonolejára K. Korníka z Trnavy.

Na Veľkej Hradnej sa kedysi odohrala zaujímavá udalosť. Pred dávnymi rokmi žil v obci mladý pastier, ktorý sa volal Marek. Bol to tichý a pokorný chlapec, ktorý sa staral o stádo oviec. Každý deň ich viedol na pasienok, kde sa mohli pásť na zelených lúkach. Jedného jarného rána, keď slnko práve vystúpilo na oblohu, Marek vyšiel so stádom na pasienok. Cítil sa šťastný, pretože jeho ovce boli zdravé a veselé. Keď sa dostali na lúku, Marek si všimol niečo nezvyčajné. Na kopci sa pohybovala veľká hradná laň. Jej krásna srnčia hlava sa vynímala medzi zelenými stromami. Marek bol ohromený. Nikdy predtým nevidel takú veľkú a nádhernú laň. Rozhodol sa, že ju bude sledovať.

Počas nasledujúcich dní sa každé ráno vybral na lúku a pozoroval ju. Laň sa zdala byť pokojná a nezaujímala sa o jeho prítomnosť. Jedného dňa sa Marek rozhodol, že sa pokúsi priblížiť k laňke. Pomaly sa priblížil ku kopcu, kde ju videl naposledy. Keď sa dostal na vrchol, uvidel ju stáť pri veľkom dubovom strome. Laň sa mu pozrela do očí a Marek cítil, že medzi nimi existuje nejaké tajomstvo. Laň sa k nemu priblížila a Marek ju jemne pohladil po hlave. V tom okamihu sa stalo niečo úžasné. Laň sa zmenila na krásnu dievčinu. Mala dlhé zlaté vlasy a oči ako jazero. Jej meno bolo Elena. Elena mu povedala, že bola kúzelníčkou prekliata a zmenená na laň. Len láska a úprimnosť ju mohli oslobodiť. Marek a Elena sa zamilovali a spolu prežili šťastné chvíle. Odvtedy sa Veľká Hradná stala miestom, kde sa stretávajú ľudia, ktorí veria na lásku a kúzla.

Nitriansky hrad, ktorý bol centrom Nitrianskeho biskupstva.

tags: #farnost #velka #hradna