Kostol svätého Ducha Žehra: História a Architektúra

Ponad líniu striech ľudských príbytkov vytŕča v obci Žehra neprehliadnuteľný biely klenot, ktorý vo svojich útrobách ukrýva poklady histórie. Vežu starobylého kostolíka z 13. storočia zakrýva drevená kupola netradičného cibuľovitého tvaru. Práve vďaka prvej písomnej zmienke o tejto stavbe z roku 1245 sa dozvedáme aj o existencii samotnej obce.

Žehra sa nachádza necelé 4 kilometre juhovýchodne od Spišského hradu a žije v nej približne 2 300 obyvateľov. Obec je jednou zo zastávok Gotickej cesty - prvej tematickej poznávacej cesty na Slovensku. Patrí medzi najstaršie obce Spiša, o čom svedčia mnohé nálezy z dávneho praveku, napríklad pozostatky neandertálskeho človeka.

Pri ťažbe travertínu na neďalekej travertínovej kope Dreveník archeológovia dodnes nachádzajú paleontologické nálezy, medzi nimi aj skamenené kosti dávno vyhynutých druhov zvierat, napríklad mamutov.

Kostol svätého Ducha v Žehre.

História a Vývoj Kostola

Kostol Ducha Svätého je neskororománska sakrálna stavba z druhej polovice 13. storočia nachádzajúca sa v obci Žehra v okrese Spišská Nová Ves v Košickom kraji s unikátnymi gotickými nástennými maľbami. V roku 1245 dostal gróf Ján zo Žehry od spišského prepošta Mateja povolenie postaviť v obci kostol zasvätený Duchu Svätému. Podľa všetkého sa hneď aj začalo so stavbou, ktorá však bola prerušená a kostolík bol dostavaný až v roku 1275.

V priebehu storočí bol kostol viackrát upravovaný až do dnešnej podoby. Architektonicky sa na tomto mieste prelínajú neskororománsky a ranogotický sloh a zaujímavosťou je, že Kostol Ducha Svätého sa do dnešných dní zachoval v takmer neporušenej stredovekej podobe.

V lodi kostola bol najskôr drevený kazetový strop, ktorý ale pred stáročiami vyhorel. Po požiari došlo k zaujímavému zásahu, ktorý úplne zmenil ráz priestoru - pridaním oporného osemhranného stĺpa klenby do stredu kostola vznikli dve lode. Táto architektonická zvláštnosť je typická pre viaceré kostoly na Spiši a možno ju považovať za svetový unikát.

Žehra je - okrem názvu obce - aj riadne kodifikovaným slovom, ktoré je však už dnes archaizmom. Stavba iniciovali pravdepodobne tatárske nájazdy a spustošená krajina, ktorá po nich zostala.

Kostol mal spočiatku rovné stropy. Presbytérium dostalo klenbu asi v polovici 14. storočia a v druhej štvrtine 14. storočia bol kostol vyzdobený hodnotnými nástennými maľbami a okolo roku 1380 dostala loď kamennú klenbu, podoprenú centrálnym stĺpom, čím sa stavba zmenila na tzv. spišské dvojlodie.

V roku 1563 sa kostol stal evanjelickým a katolíkom bol vrátený až po roku 1638, keď sa obec dostala do vlastníctva Čákiovcov. V roku 1652 bol kostol barokizovaný, pričom úpravy sa dotkli najmä interiéru (nový hlavný oltár a zatretie stredovekých fresiek). Charakteristickú cibuľovitú šindľovú strechu dostavali v roku 1769. Maľby v lodi boli opätovne odkryté v roku 1870, v presbytériu v roku 1877.

Kostol Ducha Svätého bol pre svoj historický a umelecký prínos zapísaný v roku 1985 do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Historická vzácnosť objektu zaraďuje kostolík v Žehre - rovnako ako Spišský hrad, Spišskú kapitulu a slovanské nálezisko Dreveník - k medzinárodným kultúrnym pamiatkam nachádzajúcim sa na listine kultúrneho dedičstva UNESCO. 15. marca 1985 bol farský kostol Sv. Ducha v Žehre vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a 11.decembra 1993 bol Spišský hrad a kultúrne pamiatky okolia - teda aj kostol Sv. Ducha v Žehre zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Interiér Kostola Ducha Svätého.

Architektúra a Interiér

Kostol Svätého Ducha patrí do skupiny unikátnych spišských dvojloďových kostolov. Vonkajší ráz architektúry vystavanej v prechodnom neskororománskom a gotickom slohu obohacuje nezvyklá šindľom pokrytá cibuľovitá strecha veže.

Najstarším objektom v kostole je, dnes už nepoužívaná, neskororománska kamenná krstiteľnica z 13. storočia, umiestnená vedľa oltára. Za oltárom na východnej stene kostola je jediné románske okno. V lodi sú okná gotické, vo svätyni je okno rozšírené - pravdepodobne kvôli dostatku denného svetla.

Z pôvodného jednoloďového kostola sa do dnešných čias zachovala románska klenba vo svätyni. V lodi bol drevený kazetový strop, ktorý v druhej polovici 15.st. vyhorel. Po požiari postavili klenbu, podopretú osemhranným stĺpom. Od vtedy je kostol dvojloďový.

Vnútorné zariadenie je väčšinou barokové: hlavný oltár s reliéfom Zoslania sv. ducha z roku 1656 je barokový, ovplyvnený neskorou gotikou. Bočný oltár na južnej strane je z roku 1677, avšak plastika sv. Mikuláša a tabuľové maľby na dreve sú gotické. “Morový oltár” z roku 1663 na severnej strane je ďakovným darom farníkov na pamiatku epidémie moru, ktorý tu zúril v rokoch 1644 - 1645. V gotickej skrini oltára z roku 1510 sú plastiky zo 16.st. za zmienku stojí ešte baroková kazateľnica a krstiteľnica.

Významným dôkazom prekrývania románskeho a gotického slohu je ranogotický južný portál pochádza z obdobia okolo roku 1270, ktorý bol riešený ešte ako ústupkový so stĺpikmi a prútmi archivolty, ktoré sa však nezachovali. Výzdoba hlavíc v podobe rastlinných motívov a lomený oblúk tympanónu už svedčia o nastupujúcom gotickom umení.

Fresky Kostola Svätého Ducha

Kostol je výnimočný svojimi vzácnymi stredovekými nástennými maľbami z piatich období od konca 13. do 15. storočia. V 14. a 15 storočí boli steny kostola vyzdobené nástennými maľbami. V jeho interiéri nájdete fresky, ktorými je pokryté celé presbytérium, víťazný oblúk i severná stena. Maľby predstavujú ucelený ikonografický program. Najznámejším výjavom je strom života.

Interiér Kostola Ducha Svätého zdobia stredoveké nástenné maľby, ktoré sa zachovali do dnes. Maľby majú vysokú umeleckú hodnotu a prezrádzajú majstra, ktorý vychádzal z talianskeho maliarstva, ale poznal aj prvky byzantského umenia. Cieľom nástenných malieb bolo priblížiť kresťanskú vierouku aj negramotným obyvateľom, preto sa tieto maľby nazývajú aj Bibliou chudobných.

Fresky, z ktorých boli niektoré odkryté až v 50-tych rokoch 20.storočia, predstavujú najucelenejšie a najzachovalejšie dielo takéhoto druhu na Slovensku, významné svojou umeleckou hodnotou v celoeurópskom meradle.

Najstaršie pochádzajú ešte z konca 13. storočia a sú to najmä konsekračné kríže na severnej strane lode. Umelecky najhodnotnejšia je výmaľba presbytéria. Sú tu umiestnené medailóny s bustami prorokov ako predchodcov kresťanstva a uhorských kráľov svätého Štefana I. a svätého Ladislava I. . Na klenbe sú štyri výjavy pripomínajúce byzantské ikony: Trojica vyobrazená ako jeden človek s troma hlavami, Abrahámovo lono, Kristus v mandorle a Madona s dieťaťom.

Medzi najznámejšie fresky patrí Strom života, kde na ploche štyroch štvorcových metrov je pomocou znakov a symbolov zobrazené takmer celé Sväté písmo Starého i Nového zákona. Strom života, na ktorom bol ukrižovaný Kristus, delí ľudskú históriu na dejiny Starého a Nového zákona. Okolo stromu sa vinie had, od ktorého prijíma Eva jablko. Predstaviteľkou Starého zákona je ženská postava Synagóga. Nový zákon predstavuje Ecclesa - Cirkev s kráľovskou korunou na hlave.

Po epidémii moru roku 1646 vrchnosť prikázala priestory dezinfikovať, a teda zabieliť. Fresky znovu odkryli až v päťdesiatych rokoch minulého storočia.

Freska Strom života.

Ako sa dostať do Žehry

Žehra sa nachádza neďaleko Spišského hradu, 4 km južne od cesty č. 18 (E 50) medzi mestami Levoča a Prešov. Odbočiť z nej treba za mestom Spišské Podhradie, smerom na Hodkovce. Kostol Sv. Ducha je otvorený v pracovné dni od 10.00 - 16.00 h. V sobotu od 14.00 - 17.00 h.

Kostol by sme nemali určite obísť pri návšteve neďalekého Spišského hradu, ktorý je odtiaľto len “na skok”.

Otváracie hodiny a Vstupné

Kostol Sv. Ducha je otvorený v pracovné dni od 10.00 - 16.00 h. V sobotu od 14.00 - 17.00 h. Vstupné je 0,5 až 2,0 eura.

Kostolík je sprístupnený turistom aj s odborným výkladom. V mesiacoch júl a august je otvorený v určených hodinách počas celého týždňa, mimo sezóny na požiadanie.

Tabuľka: Prehľad Dôležitých Faktov o Kostole Svätého Ducha v Žehre

tags: #kostol #svateho #ducha #v #zehre