Drevený Kostol Krivé: História a Architektúra

Východné Slovensko je oblasťou s bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom, čo sa odráža aj v rozmanitosti sakrálnej architektúry. Medzi najvýznamnejšie pamiatky patria drevené kostoly, ktoré sú jedinečným príkladom ľudového staviteľstva. Drevené kostoly predstavujú špecifický príklad sakrálneho staviteľstva. Ich vznik je spojený s historickými, kultúrnymi, sociálnymi a prírodnými podmienkami, v ktorých tunajší ľud v tých časoch žil.

Na Slovensku má výstavba drevených kostolov rozsiahlu tradíciu. Prvé kostoly sa začali stavať koncom 15. storočia, mnohé pochádzajú z konca 17. ,18. a 19. storočia. Celkový počet drevených kostolov na Slovensku bol v minulosti viac ako 300, dnes sa ich zachovalo približne šesťdesiat. Mnohé kostoly boli pôvodne postavené ako gréckokatolícke, neskôr pravoslávne, ale aj rímskokatolícke. Za Národnú kultúrnu pamiatku bolo zo Šariša a Horného Zemplína v roku 1968 vyhlásených 27 drevených kostolov. V roku 2008 bolo osem historických drevených kostolíkov, nachádzajúcich sa na severovýchode Slovenska, zapísaných do zoznamu UNESCO. Dostali tak najvyššie ocenenie, aké sa dá získať.

Medzi kostoly zapísané v zozname UNESCO patria:

• Gréckokatolícke kostoly:
  • V Ruskej Bystrej
  • V Ladomírovej
  • V Bodružale
• Rímskokatolícke kostoly:
  • V Tvrdošíne
  • V Hervartove pri Bardejove
• Evanjelické kostoly:
  • V Kežmarku
  • V Hronseku
  • V Leštinách

Obyčajne boli postavené nad dedinou, na ťažšie prístupných miestach. Jedinečná je ich konštrukcia. Na ich stavbu bol použitý najbežnejší a najdostupnejší materiál - drevo. Z neho bol vytvorený celý exteriér i interiér.

Charakteristickou pre tieto zrubové stavby je trojdielnosť priestoru (babinec, chrámová loď a svätyňa), ktorá symbolizovala svätú Trojicu. Súčasťou je i ikonostas, drevená stena s obrazmi oddeľujúca oltár od ostatnej časti chrámu.

Väčšina cerkví je trojpriestorových, čo má symbolizovať Svätú Trojicu. Vstupná časť kostola sa nazýva predsieň či babinec. Zo symbolického hľadiska predstavuje toto miesto očistec alebo trpiacu Cirkev. Dôležitou samostatnou časťou je loď. V nej sa nachádzajú veriaci, ktorí sa zúčastňujú obradov. Zo symbolického hľadiska táto časť predstavuje putujúcu Cirkev, teda kresťanov žijúcich na zemi. Tretia časť, ktorá sa nachádza za ikonostasom sa nazýva svätyňa. Ikonostas oddeľuje svätý priestor svätyne od veriacich v lodi kostola.

Poloha Slovenska v strednej Európe, na križovatke vplyvov rôznych kultúr, je jedným z dôvodov vzniku originálnych objektov ľudovej architektúry svetového významu.

Drevený Chrám Sv. Lukáša v Krivom

Drevený gréckokatolícky chrám východného obradu sv. Lukáša bol postavený roku 1826. Nachádza sa nad obcou Krivé na jej západnej strane. Kostol v Krivom je trojpriestorový, so štvorcovou vežou, predĺženou loďou a polygonálnou apsidou. V interiéri kostola sa nachádzajú vzácne ikony datované do 16. storočia, namaľované technikou tempery na dreve. Celý ikonostas má 4 rady, na ktorých je zobrazený sv. Mikuláš, Hodigitria, Kristus Pantokrator a sv. Lukáš. Interiér kostola pochádza zo 17. až 19. storočia.

Najväčšou ozdobou malebnej obce Krivé nachádzajúcej sa v bardejovskom okrese je drevený gréckokatolícky kostolík z prvej polovice 18. storočia. Kostolík je obklopený malým cintorínom a jeho patrónom je sv. apoštol Lukáš. V interiéri chrámu sa nachádza niekoľko vzácnych ikon zo 16. storočia, ktoré pochádzajú pravdepodobne zo staršieho kostola stojaceho kedysi na tomto mieste. Kostolík sv. Lukáša je trojpriestorovou stavbou - okrem lode, v ktorej sa počas bohoslužieb zhromažďujú veriaci, a svätyne, z ktorej vysluhuje obrady kňaz, sa tu nachádza i tzv.

Vo viacerých kostoloch (Frička, Tročany, Kožany, Lukov, Jedlinka, Krivé, Ladomirová) sa pravidelne každú nedeľu a sviatky slúžia bohoslužby. Pre aktuálne informácie ohľadom bohoslužieb alebo otváracích hodín kostolov, prosím, kontaktujte príslušný farský úrad alebo jednotlivcov, ktorý kostol spravujú.

Drevený chrám sv. Lukáša v Krivom pochádza z roku 1826. V dôsledku odšindľovania došteneho šalovania nadobudol dojem jednoliatej - jednopriestorovej stavby, no v skutočnosti je to trojpriestorová stavba so štvorcovou vežou, predlženou loďou a polygonálnou aspidou - svätyňou.

Veža odborne nazývaná aj nartex alebo podvežie v minulosti nazývaná aj babinec. (babinec preto, lebo voľakedy sa tam zdržiavali ženy a deti. Toto bolo iba v prvotných začiatkoch Cirkvi nie v posledných storočiach. Tento "zákon" platil vo všetkých chrámoch.). Je bez zastropenia a završená je vežou s barokovou laternou a makovicou. Vo veži sú umiestnené dva zvony jeden zo zvonov je datovaný rokom 1826 práve z čias výstavby chrámu.

Loď - má doskové podbytie.

Svätyňa (presbytérium) má polygonálnu aspidu čiže mnohouholníkové ukončenie svätyne a trámový strop.

Ikonostas - má 4 rady.

1. základný rad ná troje dvere, v strede sú kráľovské alebo cárske dvere, cez ktoré može prechádzať iba kňaz resp.biskup alebo iný vyšší cirkevný hodnostár ale iba oblečený v služobnom rúchu. Ostatne dvoje dvere sú severné a južné, alebo inak nazývané aj diakonské.
2. Ikonostasy, ktoré majú iba dvoje dvere sa nazývajú iknostasy balkánského typu (Kožany).
3. V prvom rade sa nachádzajú aj 4 hlavné ikony prvá ikona zo severnej strany je ikona sv. Mikuláša. Sv Mikuláš je patrónom všetkých gr. kat. chrámov tak preto je umiestnený ako prvá ikona zo severnej strany. Výnimka je iba vtedy ak je sv. Mikuláš patrón kretného chrámu, tak sa na severnú stranu umiestňuje nejaký iný svätý, zväčša je to Ján Krstiteľ. Druhá ikona je Hodigitria. Hodigitria je slovo greckeho pôvodu a znamená tá ktorá ukazuje cestu. Tretia ikona je Pantokrátor - Kristus učiteľ. Posledná štvrtá ikona je ikona patrona chrámu. V každom z chrámov je tam umiestneny patrón konkrétneho chrámu u nás je to sv. Lukáš.

Taka rarita alebo vzácnosť, ktorá sa zachovala z toho pôvodného chrámu sú staré kráľovské dvere zo 16 stor. Takéto plné dvere sa zachovali iba u nás a v Tročanoch.

Druhý rad ikonostasu je rad sviatkový alebo rad prazdnikov. V strede je umiestnenená ikona poslednej večere a okolo nej sa nachádzajú ikony najväčších sviatkov v roku zo života Bohorodičky a Ježiša Krista. Tieto sviatky by mali byť zoradené presne podľa dátumu v cirkevnom kalendári.

tretí rad ikonostasu je rad deesis alebo rad apoštolov. V strede je umiestnená ústredná ikona Krista - Pantokrátora a okolo neho sú jeho apoštoli a evanjelisti. Ekzistuju dva typy Deesisov. Malý a veľký. Malý deesis je súčasťou terajšieho ikonostasu. V našom Chráme sa nachádza aj veľký Deesis ktorý bol pravdepodobne súčasťou staršieho ikonostasu zo 16 stor. Veľký je preto, lebo oktem Krista a evanjelistov sa tam nachádzajú aj Bohorodička, Ján Krstiteľ, a archanjeli Michal a Gabriel.

Posledný rad ikonostasu je rad starozákonných prorokov. Každý správny ikonostas je završený Krížom alebo dokonca celou Golgotou. Konkrétne náš ikonostas má malý krížik na vrchu ikonostasu.

Prvý rad je z 1 polovice 18 stor a ostatné tri rady z 2 polovice 18 stor.

Najvzácnejšie ikony:

• Spasiteľ s nebeskými silami - tempera na dreve zo 16 stor. V strede je umiestnený Kristus a okolo neho sú nebeské sily-Serafíni. V rohoch ikony sa nachádzajú medailony evanjelistov (lev, býk, orol, anjel)
• Hodigitria - tempera na dreve 16 stor. táto ikna je o to vzácnejšia, že má výrazné bočné zdobenie ktoré sa nazýva klejma. Sú to také maličké ikonky okolo ústrednej postavy. Tak tiež zdobený klejmou, kde sú výjavy zo Starého zákona no hlavne z jeho činov.(Ikôn ktoré sú zdobene klejmou sa na území Slovenska zachovalo veľmi málo. Konkrétne v našom chráme sa nachádzajú hneď dve)
• Bohojavlenije - Krst Krista v Jordáne - tempera na dreve 16 stor. Táto ikona je veľmi zaujímavá proporciou postáv. Postav Krista je nižšia od postavy Jána Krstiteľa. Má to význam, že na Kristovi je viac duchovného ako telesného.
• Zachovali sa aj dva Kríže maľované na drevo jeden zo 16 a druhý zo 17 stor.
• Oltár- s námetom sv. Rodiny pochádza už takmer až z 20 stor.

Najstaršie kostoly pochádzajú zo 16.storočia a v niektorých sa dodnes konajú bohoslužby.

Zrubová stavba stojí na kamennej podmurovke, ktorá sa na západnej strane vytráca. Celý objekt má zjednotený obdĺžnikový pôdorys s polygonálnou svätyňou, predĺženou loďou a štvorcovou vežou. Veža vyrastá z predsiene, je vertikálna obloženými doskami a lištami a zavŕšená je barokovou laternou s makovicou a krížom. V jej vnútri sa nachádzajú dva zvony. Jeden zvon pochádza z roku 1826, teda z roku výstavby chrámu. Chrám bol prekrytý jednoduchou sedlovou strechou, čím sa stratila trojvežatosť, taká typická pre okolité stavby tejto oblasti.

V skutočnosti je to trojpriestorová stavba. Vstupná časť sa nazýva predsieň, ľudovo babinec. V minulosti išlo o miesto vyhradené pre katechumenov a kajúcnikov. Ďalšia časť je loď. V nej sa sústreďujú veriaci zúčastňujúci sa obradov. Zo symbolického hľadiska predstavuje putujúcu Cirkev, teda kresťanov žijúcich na zemi. Tretia časť, ktorá sa nachádza za ikonostasom - obrazovou stenou, sa nazýva svätyňa. Predstavuje nebeské kráľovstvo - raj a tiež víťaznú oslávenú Cirkev v nebi. Vzácny ikonostas tvoria ikony z rôznych časových období. V hlavnom rade sú v strede vyrezávané kráľovské dvere s medailónmi evanjelistov a výjavmi zvestovania. Spolu s ikonami svätého Mikuláša, Bohorodičky Hodigitrie, Krista Učiteľa a svätého apoštola Lukáša pochádzajú zo začiatku 18. storočia. Ikonostas má štvorradovú architektúru umiestnenú na štyroch poschodiach. Je ladení do tehlovočervenej farby. Netypicky pôsobí modré orámovanie zárubní cárskych dverí. V tak zachovanom stave a v takom počte sa nikde na Slovensku podobný ikonostas z tohto obdobia nenachádza. Rovnako sa v chráme nachádza kríž namaľovaný v 17. storočí, ikona Ukrižovania z 19. storočia či ikona Umučeného Krista z 18. storočia.

Často chodíme obdivovať pamiatky a architektonické skvosty do zahraničia, dokonca aj na iné kontinenty a vôbec netušíme, aké poklady sa skrývajú u nás doma. Niekedy sa o nich dozvieme len náhodou od turistov zo zahraničia, ktorý za nimi prichádzajú neraz až z opačnej polovice zemegule:-) To je aj prípad drevených kostolíkov ukrytých prevažne na severovýchode Slovenska. V obci Krivé sa nachádza Gréckokatolícky kostol sv. Lukáša . Bol postavený v roku 1826 na mieste staršieho objektu. Výtvarné pamiatky interiéru sú prevažne z 18. storočia a z čias výstavby kostolíka. Nachádza sa tam však aj niekoľko mimoriadne hodnotných ikon z konca 16. storočia.

Zo stavebného hľadiska ide o trojpriestorový objekt, ktorý však v dôsledku neskorších úprav pôsobí atypicky jednoliato. Chrám stratil svoju trojvežatosť, charakteristickú pre drevené chrámy byzantského obradu. V jedinej veži sa nachádzajú dva zvony.

V interiéri chrámu je vzácny štvorradový ikonostas z 18. storočia. Prvý rad tvoria ikony sv. biskupa Mikuláša, Bohorodičky Hodigitrie, Krista Učiteľa a sv. apoštola Lukáša. Cárske dvere sú zdobené medailónmi Zvestovania a štyroch evanjelistov. Tretí rad s apoštolmi má v strede ikonu Krista Veľkňaza. Štvrtý rad je tvorený dvojicami postáv prorokov.

Obzvlášť hodnotnými sú však ikony mimo ikonostasu. Veľmi vzácna je Bohorodička Hodigitria zo 16. storočia. Ikona sv. Michala zobrazuje archanjela ako rytiera mečom bojujúceho proti silám zla. Jednou z najzaujímavejších je ikona Veľký Deésis, umiestnená na zábradlí chóru. Zobrazuje Krista na tróne, po stranách s nebeskými silami a zástupmi svätých v prosebnej modlitbe ku Kristovi.

Špecifická je ikona Krstu Krista v Jordáne, ktorá predstavuje odklon ľudového majstra od zaužívaných pravidiel.

Menované ikony pochádzajú zo 16. storočia a pravdepodobne tvorili súčasť jedného ikonostasu. V tak zachovanom stave sa nikde na Slovensku ikonostas z tohto obdobia nenachádza.

Posledné väčšie opravy chrámu boli vykonané v rokoch 1965 - 1970.

Drevený kostol sv. Lukáša v Krivom

Trasy k Dreveným Kostolom v okolí Krivého

Ak sa rozhodnete navštíviť drevený kostol v Krivom a okolí, môžete využiť nasledujúce trasy:

• Trasa 1: Bardejov - Kružlov - Krivé - Hervartov

  Celá trasa meria približne 40 km. Začiatok trasy začína v Bardejove, na štátnej ceste I/ 77 smerom na Starú Ľubovňu. Tu je potrebné z cesty odbočiť na vedľajšiu cestu (obec Kružlov) a pokračovať do obce Krivé. Na západnej strane nad obcou Krivé sa nachádza drevený chrám východného obradu sv. Lukáša. Ďalej pokračovať po štátnej ceste do obce Hervartov, kde sa nachádza Kostol svätého Františka z Assisi.

• Trasa 2: Bardejov - Frička - Sveržov - Gerlachov - Lukov

  Celá trasa má dĺžku približne 45 km. Východiskový bod je v Bardejove po štátnej ceste I/77 v smere na Starú Ľubovňu. V obci Frička je možné vidieť drevený chrám východného obradu sv. Michala archanjela. Je potrebné sa vrátiť až ku obci Sveržov a pokračovať na obec Gerlachov až do obce Lukov. Tu sa nachádza v drevený chrám východného obradu sv.

• Trasa 3: Bardejov - Tročany - Raslavice - Buclovany - Marhaň - Kožany

  Celá trasa je dlhá približne 66 km. Trasa začína v Bardejove po štátnej ceste II/545 smerom na Prešov do obce Tročany. Priamo v obci sa nachádza drevený kostol východného obradu sv. Lukáša Evanjelistu, ktorý sa nachádza priamo v obci na rovnom teréne. Ďalej je potrebné pokračovať Raslavice a Buclovany smerom do Marhane, kde sa je potrebné napojiť na štátnu cestu III/5565. V Kožanoch sa nachádza drevený chrám východného obradu stretnutia Pána so Simeonom.

• Trasa 4: Bardejovské Kúpele - Zborov - Regetovka - Jedlinka - Nižná Polianka

  Trasa je dlhá 78 km. Začína v Bardejovských Kúpeľoch, po štátnej ceste I/77 smerom na Zborov až do obce Jedlinka, kde sa nachádza drevený chrám východného obradu Panny Márie. Ďalej pokračuje cez Nižnú Polianku, v ktorej je potrebné odbočiť smerom na Hutku do Svidníka. Zo Svidníka sa na kruhovom objazde tretím výjazdom pokračovať po štátnej ceste I/21 do Ladomirovej.

Ďalšie Drevené Kostoly na Východnom Slovensku

Okrem dreveného kostola v Krivom sa na východnom Slovensku nachádza množstvo ďalších zaujímavých sakrálnych stavieb. Medzi ne patria:

• Brežany: Drevený grécko-katolícky chrám sv. Lukáša z roku 1727.
• Dobroslava: Drevený chrám sv. Paraskievy z roku 1705.
• Frička: Kostol archanjela Michala z 18. storočia.
• Hrabová Roztoka: Kostol sv. Bazila Veľkého z polovice 18. storočia.
• Hunkovce: Drevený chrám Zosnutia Bohorodičky z konca 18. storočia.
• Jedlinka: Kostol Ochrany Bohorodičky z roku 1763.
• Korejovce: Kostol Ochrany Bohorodičky z roku 1764.
• Kožany: Kostol Stretnutia Pána so Simeonom z druhej polovice 18. storočia.
• Krajné Čierno: Kostol sv. Bazila Veľkého z 18. storočia.

Mapa drevených chrámov na Slovensku

Každý kostol je jedinečný, hoci majú niektoré spoločné črty. Charakteristickou pre tieto zrubové stavby je trojdielnosť priestoru (babinec, chrámová loď a svätyňa), ktorá symbolizovala svätú Trojicu. Súčasťou je i ikonostas, drevená stena s obrazmi oddeľujúca oltár od ostatnej časti chrámu.

Východné Slovensko je nepochybne oblasťou, ktorú sa oplatí navštíviť a spoznávať.

tags: #dreveny #kostol #krive