Arcibiskup Orosch kritizuje Zuzanu Čaputovú za ultraliberálne názory

Trnavský arcibiskup Ján Orosch sa v minulosti viackrát vyjadril kriticky na adresu Zuzany Čaputovej, najmä v súvislosti s jej liberálnymi postojmi. Tieto vyjadrenia vyvolali rozsiahle reakcie verejnosti a politikov.

Kritika počas prezidentských volieb

Arcibiskup Orosch kritizoval Zuzanu Čaputovú už v roku 2019, keď kandidovala na prezidentku. Nepáčilo sa mu, že Čaputová nechcela sťažiť ženám prístup k interrupciám a podporovala adopcie detí homosexuálnymi pármi.

Arcibiskup sa veriacim prihovoril: "Žiaľ, musím povedať, že aj kňazi sa niekedy pridávajú k týmto ultraliberálnym názorom. Postaviť sa v televízii a propagovať kandidátku za takto ultraliberálnu stranu za prezidentku, je ťažkým hriechom."

Trnavský arcibiskup nepriamo skritizoval svojho predchodcu Róberta Bezáka a ďalších kňazov, ktorí vyjadrili podporu liberálnym prezidentským kandidátom.

Počas omše v Bazilike sv. Mikuláša v Trnave, pár dní pred prvým kolom prezidentských volieb v marci 2019, arcibiskup Ján Orosch zaútočil na prezidentku. Oroschovi sa nepáčilo, že Čaputová nechce ženám sťažiť prístup k interrupciám a podporuje adopcie detí, ktoré vyrastajú v detských domovoch, homosexuálnymi pármi.

Arcibiskup na nedeľnej bohoslužbe vyhlásil: „Pre nás v štáte by mal byť prezident svetlom pre všetkých aj svojím osobným, nielen intelektuálnym, ale aj mravným životom - ktorí svojim srdcom i životom vyznávajú úctu k pravým hodnotám, ako sú pravda spravodlivosť, úcta k životu, úcta k človeku od prirodzeného života po prirodzenú smrť. I k tradičnej rodine, ktorej základom je jeden muž, jedna žena - otec a mama.“

Zuzana Čaputová v rozhovore pre Aktuality.sk hovorí, že verí v Boha, ale jej viera sa odohráva skôr v jej vnútri a do kostola chodí predovšetkým, keď tam môže byť sama len s Bohom. Ako vnímate takúto vieru?

Prišiel som do Bratislavy tiež preto, aby som si s ňou v osobnom rozhovore, ktorý bol úprimný, dlhý a viac duchovný než politický, overil svoj dojem, že Zuzana Čaputová je nielen morálny, ale naozaj duchovný človek.

A tento pocit z nej po našom stretnutí naozaj mám. Myslím si, že je dokonca oveľa hlbšie a poctivejšie spirituálna, než mnohí „funkcionári“ cirkvi. A veľmi si vážim, že na rozdiel od niekoľkých ďalších kandidátov z toho nechce „vytrieskať“ politické body.

Reakcia Zuzany Čaputovej

Na kritiku arcibiskupa Oroscha reagovala aj samotná Zuzana Čaputová. Vo svojom vyhlásení uviedla, že chce, aby ľudia zostali jednotní a nenechali sa rozdeľovať konfliktom.

Čaputová odkazuje: "Posolstvo, ktoré rozdeľuje. Vnímam to ako posolstvo, ktoré nespája, ale rozdeľuje. Nechcem k tomu prispievať, a preto chcem skôr prehovoriť k ľuďom, aby sa nenechali rozdeľovať."

Zuzana Čaputová vo vyhlásení uviedla, že chce, aby ľudia zostali jednotní a nenechali sa rozdeľovať konfliktom. "Stojíme pred výzvou nespravodlivosti a na to je potrebný spoločenský konsenzus presahujúci názorové rozdiely.

V stanovisku uviedla, že jej reakcia na slová trnavského arcibiskupa je rovnaká, ako na iné podobné vyjadrenia politikov. Arogancii moci sa doposiaľ darilo len preto, že slušní ľudia boli rozdrobení. Preto chcem týchto ľudí poprosiť, aby sme zostávali jednotní a nenechali sa rozdeľovať konfliktom,“ napísal Čaputovej volebný tím pre Aktuality.sk.

Kandidátka zároveň vyzvala na spoločenský konsenzus presahujúci názorové rozdiely. "Myslím, že volanie po súcite, ľudskosti a spravodlivosti je niečím, čo nás spája.

Slovenskí biskupi zasiahli dvakrát výraznejšie do marcových prezidentských volieb. Prvýkrát, keď iniciovali stretnutie s kandidátom Smeru-SD Marošom Šefčovičom a druhýkrát, keď trnavský arcibiskup Ján Orosch v živom televíznom prenose vyhlásil, že voliť Zuzanu Čaputovú je ťažkým hriechom.

Katolík sa má vo voľbách rozhodovať podľa svojho svedomia, rozumu a skúseností. Mám pocit, že sa to deje už aj na Slovensku: ak sa biskupi vyjadrujú ku kandidátom, pokiaľ viem, tak to veľa katolíkov berie skôr ako informáciu o kvalite týchto biskupov, než o kvalite kandidátov.

Kontroverzný obežník a útok na Zámockej ulici

Len pred pár dňami zverejnil Denník N kontroverzný obežník, ktorý trnavský arcibiskup Ján Orosch rozposlal katolíckym funkcionárom. Hlavný predstaviteľ trnavskej arcidiecézy sa v ňom dehonestujúco vyjadruje smerom k obetiam teroristického útoku na Zámockej ulici. Orosch spochybňuje nevinu zavraždeného Matúša a Juraja, dokonca polemizuje o tom, či obete nebrali drogy.

Keďže je obežník neverejný dokument, zrejme sa vysokopostavený kresťanský funkcionár domnieval, že jeho slová na verejnosť nikdy nepreniknú. No jeden z kňazov, ktorý nesúhlasí s postojmi svojho nadriadeného, dokument zaslal redakcii Denníka N.

Voči bezohľadným riadkom, ktoré arcibiskup v správe napísal, sa rýchlo rozmohla vlna nevôle aj medzi kresťanmi. Niektorí katolíci a katolíčky sa preto rozhodli vytvoriť petíciu s názvom „Arcibiskup Orosch nehovorí v našom mene“, ktorá má v súčasnosti už viac ako 3 200 podpisov.

„Len deň potom, ako bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský vzdal svätou omšou úctu obetiam teroristického činu na Zámockej ulici, sa na verejnosť dostal neverejný obežník trnavského arcibiskupa Jána Oroscha, v ktorom pamiatku Matúša Horvátha a Juraja Vankuliča sugestívnymi otázkami a nepodloženými obvineniami zneucťuje,“ uvádzajú veriaci na stránke Petície.

Tvrdé Oroschove slová na adresu obetí nenávistného atentátu nenechali chladných ani iných duchovných predstaviteľov. Voči svojmu „priamemu nadriadenému“ rázne vystúpil aj samotný riaditeľ spolku sv. Vojtecha v Trnave Ivan Šulík.

„Keď som si prečítal obežník Trnavskej arcidiecézy, v ktorom jej arcibiskup spochybnil nevinu obetí krutej a odsúdeniahodnej vraždy na Zámockej ulici v Bratislave, zostal som v nemom úžase,“ začal Šulík. „To hádam nemôže byť pravda, bola moja prvá reakcia,“ pokračuje s tým, že sa spytuje, či by niečo podobné vyslovil pápež František alebo niekto z Oroshových predchodcov.

„Autor príhovoru evidentne svojim kňazom podsúva nepravdivé, vykonštruované informácie. A ako je to dnes medzi mnohými ‚správnymi a spravodlivými’ katolíkmi zaužívané, stavia sa do pozície sudcu v kauze, ktorú si on sám skonšpiroval. Kde však na to berie právo?“ Pritvrdzuje ďalej morálny teológ Šulík.

Katolícka cirkev má podľa jeho slov jasnú a presnú náuku o homosexuálnych aktoch, no rovnako ju má i o tých heterosexuálnych. „Mimo manželstva nie sú dovolené, tak ako ani homosexuálny akt. No vždy platí to augustínovské: Hriešnika miluj, hriech odmietaj. V úvode k spomínanému obežníku nie je po láske ani stopy,“ rozhorčuje sa autor komentára.

Na margo homosexuálnych, ako aj heterosexuálnych vzťahov mimo manželstva teológ prináša ďalšiu vsuvku. „Predstavme si, že by sa niečo podobné ako dvom obetiam na Zámockej ulici stalo niekomu, kto žije pred manželstvom či mimo neho sexuálnym životom. Zároveň pred čitateľmi katolíckych novín jasne odpovedá na svoju vyššie položenú otázku. „Samozrejme, že nie. A preto je potrebné povedať otvorene, že jeho osobný názor nie je názorom Katolíckej cirkvi,“ hovorí šéf spolku sv. Vojtecha.

Konferencia biskupov Slovenska sa podľa jeho názoru k Oroschovi vyjadrila len diplomaticky. „No je potrebné povedať to i otvorene,“ uzavrel morálny teológ.

Ku komentáru redaktorka Startitup oslovila aj samotného Šulíka. Tému už však nechcel ďalej rozpitvávať. „Čo sa týka rozhovoru, k tejto téme sa už viac nechcem vyjadrovať, napísal som, čo som považoval za potrebné,“ reagoval.

Pripomeňme si však, čo známy arcibiskup vlastne v obežníku napísal. V liste, ktorý mal byť čisto súkromnou korešpondenciou pre katolíckych kňazov, podľa viacerých značne prestrelil.

„Zaiste nás všetkých zasiahla správa o vražde dvoch mladých ľudí z komunity LGBTIQ+. Vrah bol pravdepodobne plný nenávisti a odporu voči veciam, ktoré sa okolo neho diali a s ktorými nesúhlasil. Radikálne a odsúdeniahodné riešenie osobného problému je tragické. Už mnohí sa vyjadrili k tejto udalosti.

No a tu sa dostávame k vetám, ktoré pobúrili okrem samotnej LGBTIQ+ komunity aj ľudí z radov veriacich. „Ľudia, počnúc majiteľom klubu Tepláreň, návštevníci klubu, o ktorých sme sa nedozvedeli nič o ich veku, o ich možnej drogovej závislosti, pohoršlivom - a zo strany veriacich právom videnom - nemravnom konaní, až po poľutovaniahodné obete, sú naozaj všetci nevinní?“ pýta sa arcibiskup.

V ďalšom odstavci kontroverzného dokumentu sa duchovný predstaviteľ zamýšľa nad tým, či bola v podniku niekedy vykonaná drogová razia. „Zaujímalo by ma, koľkokrát bola v Teplárni protidrogová razia, ako často sa tam objavila kontrola osôb mladších ako 18 rokov, kto je vlastne majiteľom tohto zariadenia?“ spytuje sa.

„Viem si totiž predstaviť, že ani raz sa tam žiadna kontrola nekonala. Prečo? Lebo by sa to mohlo považovať za homofóbne konanie. Zatiaľ sme sa vlastne nedozvedeli nič podstatné o celej tragédii. Podobne, ako sa nič nedozvedáme o obetiach prenasledovaných kresťanov vo svete, z ktorých je denne zavraždených 11 až 20 obetí,“ odpovedá si a zároveň prirovnáva obete teroristického útoku k prenasledovaným kresťanom.

Vzhľadom na to, že na obežník arcibiskupa reagovali okrem prezidentky aj ďalší politici a iné slovenské osobnosti, Orosch sa neskôr rozhodol vyjadriť k mediálnej kauze.

„Vzhľadom na reakcie, ktoré vyvolal môj dokument prísne interného charakteru určený kňazom Trnavskej arcidiecézy, chcem vyjadriť svoju blízkosť rodičom obetí na Zámockej ulici v Bratislave,“ povedal v zázname arcibiskup. Uvádza, že ho veľmi mrzí, keď neúmyselne spôsobil bolesť v dotknutých rodinách a častiach spoločnosti.

Obhajuje sa, že úvodník nepísal verejnosti ako pastiersky list. „Dotkol som sa, opakujem, nie verejne, ale interne, otázky vnútornej nevinnosti, keďže všetci sme hriešni,“ dodáva s tým, že úvodník v obežníku preformuluje. Dokument sa totiž uschováva aj niekoľko desaťročí po jeho zaslaní.

Na slová Oroscha v neverejnom obežníku začali reagovať ako bežní ľudia, tak aj politici. Každý biskup vo svojej diecéze je kompetentný za svoje konanie i vyhlásenia a zodpovedá za svoje názory. Bližšie komentovať obsah dokumentu nechce. Odvoláva sa pritom na to, že ide o dokument pre vnútornú potrebu Trnavskej arcidiecézy a slovo arcibiskupa sa viaže na tento dokument.

Premiér Eduard Heger (OĽANO) označil vyjadrenia trnavského arcibiskupa Jána Oroscha na adresu obetí bratislavského teroristického útoku za nešťastné. Uviedol to v relácii RTVS Sobotné dialógy.

"Toto je čas, keď potrebujeme viesť diskusiu, ktorá je konštruktívna a nepolarizuje. Premiér tiež pripomenul, že obežník bol interným dokumentom. "I napriek tomu si myslím, že každý by mal vážiť slová, aké používa a čo zasieva do mysle ľudí," doplnil. Avizoval, že návrh legislatívy na posilnenie majetkových práv osôb žijúcich v spoločnej domácnosti by minister spravodlivosti mohol predstaviť v priebehu týždňov.

Text trnavského arcibiskupa považujem za prejav absolútneho nepochopenia, krutosti, konšpiračnej manipulácie a šírenia dezinformácií," uviedla ministerka. "Relativizovanie teroristického útoku na Zámockej sa nedá vnímať inak ako znevažovanie dvoch nevinných obetí a ich pozostalých," upozornila.

K slovám trnavského arcibiskupa sa vyjadrili aj ďalší poslanci za SaS. Bývalý minister školstva Branislav Gröhling napísal, že je z jeho slov šokovaný. Následne vyzval Konferenciu biskupov Slovenska, aby sa dištancovali od týchto vyjadrení arcibiskupa Oroscha. "Považujem za neuveriteľné, že toto vyhlási človek, ktorý má v kostole hovoriť o láske k blížnemu.

Minulosť a kontroverzné kroky

Trnavský arcibiskup sa už v minulosti preslávil svojimi častokrát nepochopenými krokmi. O jeho otáznom počine svojho času informoval napríklad aj denník Nový Čas. Orosch sa v marci zúčastnil podujatia v Budapešti, kde si uctil pamiatku politika Jánosa Esterházyho.

Nebolo by na tom nič zlé, keby Esterházy nebol Hitlerovým kolaborantom, ktorého súd v roku 1947 odsúdil za vlastizradu. Bol mu udelený trest smrti. Ako sa však ďalej uvádza v článku, pamiatku Esterházyho si na pôde maďarského parlamentu uctievajú každoročne. Podujatia organizuje Rákocziho spolok od roku 1991.

Oficiálna stránka Trnavskej arcidiecézy však v tom čase Oroschove počiny bránila. „Ponúka sa nám tu priestor na to, aby sme uviedli aj iný pohľad na osobu Jánosa Esterházyho. Tento pohľad pochádza z pera bývalej veľvyslankyne SR pri Svätej stolici pani Dagmar Babčanovej,“ uvádzalo sa na stránke.

Po vlne kritiky na adresu arcibiskupa sa však k celej udalosti vyjadril aj katolícky kňaz Radovan, ktorý ho na sociálnej sieti obraňuje. „Od včera pozorujeme mediálny pohon na arcibiskupa Jána Oroscha. Je zrejmý úmysel jeho čo najväčšej diskreditácie. Kňaz Radovan poukázal na to, že niektoré aktá biskupskej únie jednoducho „nemajú verejný charakter“.

Čo znamená, že sa nepublikujú na oficiálnych stránkach diecézy či farských výveskách, nie sú určené pre všetkých veriacich a „majú administratívno-legislatívny charakter“.

Ako katolícky kňaz ozrejmil, biskup prostredníctvom spomínaného obežníka iba „komunikuje s klérom svojej diecézy rôzne organizačné nariadenia“.

Rozhodnutie Zuzany Čaputovej nekandidovať

Prezidentka Zuzana Čaputová oficiálne potvrdila, že sa v budúcoročných marcových prezidentských voľbách nebude uchádzať o znovuzvolenie. V úrade teda skončí po piatich rokoch 15. V oficiálnom vyhlásení svoje rozhodnutie zdôvodnila tým, že nemá dosť síl na ďalší mandát.

„Pred oznámením tohto svojho rozhodnutia som musela odhadnúť svoje sily na ďalších, oddnes, potenciálne šesť rokov. „Dokončím teda posledný rok svojho mandátu a moja služba v tejto funkcii bude naplnená. Prezidentka priznala, že rozhodnutie ovplyvnil aj ohľad na jej rodinu.

Prezidentka vo svojom vyhlásení povedala, že rozhodnutím nekandidovať sa nevzdáva ideálov ani dôvery v hodnoty, ktorým podriaďovala celý svoj doterajší profesijný aj osobný život. "Naďalej budem robiť svoju prácu s ľudskosťou a empatiou, lebo je to práca pre ľudí. Svoje rozhodnutie vysvetľovala tým, že na riadne vykonávanie funkcie po vyše piatich rokoch v úrade nemala dosť energie a krajine ani strane už nemala čo ponúknuť.

Atakom rôzneho druhu čelila Zuzana Čaputová už v prezidentskej kampani. Prvé spory medzi Smerom a prezidentkou mali z dnešnej perspektívy mierny priebeh: predseda Robert Fico ešte v čase, keď jeho strana vládla, napríklad prezidentku tlačil do toho, aby vymenovala ústavných sudcov spomedzi kandidátov, ktorých vtedajšia vládna väčšina zvolila.

Predseda Smeru a jeho straníci si v posledných dvoch rokoch urobili z prezidentky najvýraznejší terč svojich výpadov. Po schválení obrannej zmluvy v parlamente Smer po Slovensku vylepil bilbordy s tvárami koaličných poslancov, ale aj prezidentky Čaputovej, kde bolo napísané: „Zradili Slovensko! Pozvali armádu USA na Slovensko.“

Na prezidentku neútočili len politici Smeru. Nevyberavo sa o nej vyjadroval aj predseda OĽaNO Igor Matovič, s ktorým si Zuzana Čaputová nesadla už krátko po tom, čo sa stal premiérom. No s urážkami, aké používali politici Smeru, sa Matovičova kritika porovnávať nedá. V pamäti zostala predovšetkým scéna z vlaňajšieho prvomájového mítingu Smeru v Nitre. Poslanec Ľuboš Blaha nahuckal niekoľkotisícový dav k skandovaniu, že prezidentka je „americká k…a“.

V sobotu sa končí jedna významná prezidentská éra - Zuzana Čaputová ako prvá žena v úrade odovzdá žezlo svojmu nástupcovi Petrovi Pellegrinimu. Relatívne neznáma právnička a občianska aktivistka, ktorá nemala veľa politických skúseností porazila v druhom kole Maroša Šefčoviča. Ukázala, že vyhrať môže aj ľudskosť a slušnosť. Počas výkonu svojho mandátu zažila až päť premiérov, niekoľko kríz, obrovskú vlnu nenávisti a útokov na jej osobu, ale aj na jej dcéry, napriek tomu mala nad svojimi emóciami železnú kontrolu ako máloktorý jej predchodca.

Zvolenie Čaputovej ako prvej ženy v prezidentskom úrade bol pre Slovensko veľký úspech. Odborníci vtedy na Slovensko pozerali ako na modernú a pokrokovú krajinu. Závideli nám ju aj v susednej Česke republike. Mandátu sa ujala so slovami, ktoré odkazovali aj na jej kampaň. „Ponúkam odbornosť, cit a zdravý aktivistický záujem. Ponúkam teda rozum, srdce a ruky.

Nebola však úplne klasickou ženskou predstaviteľkou v „tradičnom kresťanskom“ duchu. Pár dní pred prvým kolom prezidentských volieb v marci 2019 arcibiskup Ján Orosch zaútočil na prezidentku počas omše v Bazilike sv. Mikuláša v Trnave. Oroschovi sa nepáčilo, že Čaputová ženám nechce sťažiť prístup k interrupciám a podporuje adopcie detí, ktoré vyrastajú v detských domovoch, homosexuálnymi pármi.

Čaputová sa stretla s väčšinou kľúčových politikov a svetových lídrov. Symbolom rešpektu v zahraničí je aj desať medzinárodných ocenení a šesť zahraničných štátnych vyznamenaní. Jej cieľom bolo posilňovať partnerstvá a spojenectvá, ale aj uznanie a rešpekt pre Slovensko vo svete.

Prezidentka Zuzana Čaputová svojím rozhodnutím neuchádzať sa o znovuzvolenie zopakuje krok, ktorý pred ňou urobil aj Andrej Kiska. Nezáujem o druhé funkčné obdobie oznámil o niečo skôr ako súčasná hlava štátu - 15. Zuzana Čaputová prišla s vyhlásením v polovici júna, teda trištvrte roka pred voľbami, ktoré by sa mali konať v marci 2024.

Podpora Zuzany Čaputovej v prieskumoch

Prieskumy z posledných mesiacov dávali prezidentke slušnú šancu na znovuzvolenie. Podľa marcového prieskumu agentúry Ipsos by ju v prípade opätovnej kandidatúry „určite volilo“ 30 percent respondentov, pre takmer pätinu voličov by bola „jedným z kandidátov“.

Ak by sa v druhom kole stretol so súčasnou prezidentkou, volilo by ho 28 percent ľudí. Čaputová by získala 37 percent hlasov. O niečo jasnejšie víťazstvo by Zuzana Čaputová uhrala s predsedom Smeru Robertom Ficom. Ten by síce získal podobne veľa hlasov ako Pellegrini (volilo by ho 27 percent respondentov), no jeho účasť v druhom kole by viac mobilizovala priaznivcov Čaputovej. Dostala by 41 percent hlasov.

Podpora Zuzany Čaputovej v prezidentských voľbách:

Čaputovú volilo v prvom kole 40 percent ľudí, druhý eurokomisár Maroš Šefčovič získal necelých 19 percent hlasov. V druhom kole získala súčasná prezidentka vyše 58 percent hlasov, Šefčoviča volilo niečo vyše 41 percent voličov. Aj to naznačovalo, že nová prezidentka si musela časť verejnosti ešte len získať na svoju stranu.

Krátko po nástupe do úradu bola podľa prieskumu Focusu dôveryhodnou pre asi polovicu občanov. Počas pandémie, pod vplyvom rozpoltenej spoločnosti a pri stupňujúcich sa útokoch Smeru popularita prezidentky klesala.

V apríli Ipsos testoval prezidentkine šance v druhom kole volieb. Prieskum ukázal, že najťažším konkurentom by pre Zuzanu Čaputovú bol predseda Hlasu Peter Pellegrini.

Dôležitým momentom na sklonku jej kariéry bolo spoločné vystúpenie s jej nástupcom Petrom Pellegrinim deň po atentáte na premiéra Roberta Fica. Z dverí vyšli bok po boku a na konci ich vyhlásenia si podali ruku.

„Stojíme tu spolu, lebo chceme vyslať signál porozumenia v tejto napätej situácii. Rôznosť názorov je prirodzená, aj my ich máme rôzne. Ale sme obaja ľudia, politici, ktorí máme zhodu v tom, čo je pre spoločnosť teraz najdôležitejšie. „Tento atentát si zaslúži spoločné a jednoznačné odsúdenie. Na takýto krok potom môže nadviazať zmierovanie národa a upokojenie vášní. Je to naša jediná nádej do budúcnosti - Slovensko sa dnes musí vybrať cestou pokoja a utlmenie vášní. Nesmieme na nenávisť odpovedať ďalšou nenávisťou, inak sa zlo nezastaví,“ dodal Pellegrini.

Lídrov všetkých parlamentných strán pozvali k okrúhlemu stolu, no paradoxne Smer aj SNS pozvanie odmietli.

tags: #arcibiskup #orosch #napadol #caputovu