Biblia naozaj môže byť veľmi nebezpečná kniha. A teraz to nemyslím v dobrom. Stačí sa pozrieť do dejín, aby sme videli, ako si niektoré skupiny ľudí vytiahli pár veršíkov z nej a na základe toho ponižovali, brali slobodu, okrádali, znásilňovali, upaľovali. A prečo si myslíte, že to isté sa nedeje teraz?
Kráčať svetom s presvedčením, že všetci, čo Bibliu vykladajú, vlastne chcú dobro, by bolo veľmi, ale že veľmi naivné. A verte tomu, naivita nie je cnosť, ale je to neochota vidieť realitu s nebezpečnými následkami. Takže práve preto je dôležité, aby ste to boli vy!
Vy sami máte Bibliu študovať, hľadať, rozmýšľať. Nespoliehať sa LEN na niekoho ďalšieho. (ani na mňa, nech vás Pán Boh chráni od toho, aby ste si mysleli, že ja nerobím chyby v úsudku.) Stále nesiete zodpovednosť za vlastný život. VY.
Dobrý deň, Zuzka, rozmýšľala som nad tým, čo ste včera vraveli o ľudskej vyťaženosti a že ženy si toho často berú na seba priveľa, z čoho vznikajú aj zdravotné komplikácie, frustrovanosť, psychické problémy… Neviem, ako to skĺbiť s veršami z Mt 16,24; Mk 8,34; Lk 9,23. Potom mi napadajú verše, že máme hľadať najprv Božie kráľovstvo a ostatné nám bude pridané - v súvislosti s Martiným obsluhovaním a Máriiným počúvaním Pána Ježiša.
Dobrá otázka, lebo si ja občas myslím si, že je všetkým všetko jasné. A až potom si uvedomím, nie, niektoré veci predsa treba vyjasniť! A ten text, ktorý je tam spomínaný, je na to veľmi dobrý. Čo môžete urobiť? Stále sa môžete pozrieť na kontext. Teda, všimnite si, odkiaľ je ten verš. Kto to povedal, kedy a komu.
Je to podstatné, lebo keď počujete slová “vezmi si ma!” tiež sa treba obzrieť. Či pred vami niekto kľačí alebo či na vás takto volá zákusok z chladničky. Ale už vážne. Lukáš rozpráva o tom, ako sa Ježiš modlil osamote, len s učeníkmi. Tam padla dôležitá otázka - za koho ma pokladáte vy? Peter o Ježišovi vyznáva, že práve On je ten sľúbený a očakávaný Mesiáš. Vtedy Ježiš usúdi, že už môže hovoriť viac a rozpráva o svojom blížiacom sa utrpení. A potom prichádza ten verš.
Začína sa síce slovom “všetkým” a ak by sme nečítali predchádzajúci text, mohli by sme si myslieť, že to Ježiš hovorí celému davu. Ľuďom, čo Ho poznajú aj tým, čo Ho počuli prvý krát v živote. Ale nie. Toto hovorí len svojim učeníkom.
Marek má toho v jednej kapitole celkom dosť. Nasýtenie zástupu a hádka s farizejmi. Ešte predtým, ako Peter vyzná Ježiša ako Mesiáša, je tam ďalšie uzdravenie. Samé presvedčujúce veci, rozhovory, zázraky, čas strávený s Ježišom. To nie sú ľudia, čo by Ho nepoznali, ale tí, ktorí sú s Ním každodenne.
Znova padne otázka, za koho ma pokladajú ľudia a za koho vy. Peter síce povie, Ty si Kristus! ale potom ho odhovára, lebo nie, Peter nechce veriť v Krista ktorý bude trpieť a umrie. Radšej by mal víťazného Krista. No Ježiš mu to potrebuje vysvetliť, a až vtedy prichádza to, kto chce ísť za mnou….
Matúš má celý ten dôležitý rozhovor popísaný v najväčšom rozsahu. Základné veci sa nemenia - Ježiš je len s učeníkmi. Peter má svoj moment vo vyznaní a potom hneď padne dole, keď Ježiša berie nabok a prehovára, aby si to rozmyslel.
Ak sa vám zdá tá požiadavka o zapretí seba samého absurdná, nelogická a nepohodlná, možno by ste sa mali v prvom rade nadýchnuť, lebo sa vás zjavne (ešte) netýka. Ježiš to nepovedal davu, ktorý Ho videl/počúval/nasledoval len občas. Hovoril to svojim najbližším učeníkom, ľuďom, ktorí s Ním už čosi preskákali. (a potom dúfam príde bod, keď sa vám táto Ježišova požiadavka bude zdať ako to najlepšie, najlogickejšie riešenie, čo urobiť s vlastným životom. ale kým tam nie ste, márnosť!
Ďalšia otázka: ako sa tí ľudia dostali k Ježišovi? Boli mu pridelení? Ocitli sa tam náhodou? Niekto ich donútil? Nie, nič také! On ich povolal a oni všetci sa rozhodli dobrovoľne. Boli slobodní (aspoň teda čo sa týka toho rozhodnutia) a oni chceli. Iste nevedeli o Ježišovi všetko podstatné, no zjavne počuli niečo, čo prehovorilo k ich duši.
To, čo mnohokrát vidíme v evanjeliách a potom ďalej, je ten istý scenár. Ježiš nikoho nenúti. Možno vám niektorí kresťania prídu ako presný opak, preto si to treba pripomenúť: Ježiš nikoho nenúti. Najprv učí, vysvetľuje… necháva ľuďom čas. Pozýva, pomáha, vypočúva. Občas uzdravuje a urobí pár zázrakov. A nechá ľudí byť v Jeho prítomnosti. A až potom ponúka niečo viac.
Ako presne mám sama seba zaprieť? Ako by to malo vyzerať v každodennom živote? Čo tak začať s tým, že sa prestanem maľovať a farbiť si vlasy? Veď ktosi kdesi spomínal, že vonkajšia ozdoba je zbytočnosť… Alebo mám prestať cvičiť, lebo na ďalšom mieste sa píše, že telesné cvičenie málo osoží? Či to znamená, že si v obchode stále kúpim najlacnejšie oblečenie, aj keby bolo v takých tých jemnučkých odtieňoch? Dobre, toto bolo prehnané. Ale kde sa to opúšťanie seba má zastaviť? Lebo niekde sa zastaviť musí. Ježiš keď sa pred svojou smrťou modlil za svojich nasledovníkov, hovoril, že ich nechce vziať z tohto sveta. Sme tu, lebo máme úlohu.
A akokoľvek duchovne sa tvárime, stále žijeme v tele. Telo potrebuje jesť, oddychovať a spať. (a mimochodom, ženské telo potrebuje viac oddychu a hlavne spánku ako mužské.) A tiež sme tu aj na to, aby sme sa z tohto života tešili. (prečítajte si niekedy Kazateľa alebo Veľpieseň!)
Sme tu, lebo nás tu Boh chcel, každého z nás urobil jedinečného, s jedinečnou kombináciou farby očí, vkusu na hudbu a chuti obľúbeného jedla. A mnohého ďalšieho. On nás stvoril nielen na to, aby sme sa rútili do cieľa, ale aj aby sme občas spomalili. Nakoniec, na tento účel stvoril jeden celý deň. On nás stvoril na to, aby sme žialili so všetkými, čo majú slzy v očiach a oslavovali s kýmkoľvek, kto má chuť dvíhať ruky a tancovať.
Toto všetko robia slobodní ľudia. Tí, čo vedia, že o sebe rozhodujú sami, berú zodpovednosť za svoj život a nemyslia si, že je v poriadku sa chovať ako veľké trucovité dieťa. Toto robia slobodní zodpovední ľudia. Kým sme, správame sa a rozmýšľame ako deti, to nejde, ani kým sme otroci a nerozhodujeme sami o sebe. Rozhodnutie otroka nemá žiadnu cenu, kým mu niekto nedá slobodu.
Toto je perspektíva Biblie. Až kým nie sme dospelí a slobodní. Pre Boha sa rozhodujeme znova a znova. A chce to rozhodnutie slobodného človeka. Kto vás napríklad núti vstať do kostola? Poviem vám úprimne a na rovinu, nikdy nikto z nás nebude dosť starý/zrelý/ zbožný/znudený na to, aby sa nám vyhli chvíle, keď sa nám nebude chcieť.
Jednoducho, prídu nedele, keď najviac zo všetkého budete chcieť zostať v teplej, pohodlnej posteli. Ale márnosť, na to ste boli stvorení? A tak idete, z vlastného rozhodnutia, premáhate sa, vystrčíte prsty spod teplej periny, hľadáte kávu, aby ste sa prebrali, chystáte obed aj šaty rodine… ak to robíte slobodne, viete prečo. a to vám pomôže. Ak nechcete chodiť do kostola, venovať sa Bohu, prosím vás, ani to nerobte. Nikomu tým neprospejete, a už vôbec nie sebe. radšej zostaňte pod perinou, trocha sa poľutujte a …uvidíte.
Viem dobre, že toto nie je… ehm, bežná rada. Ale poznám dosť kresťanov, z ktorých necítite tú slobodu, ale ich viera vám príde ako najhoršia forma otroctva. Skúste si niekedy chlipnúť z čo najhorkejšej kávy, tak horkej, až vám stiahne nosné dierky, a potom sa sami na seba usmejte do zrkadla. Áno, je to celkom strašidelné.
Myslím, že najväčšia skupina ľudí, čo to nepochopili, sú ženy. V tomto momente by bolo veľmi jednoduché začať vinu zvaľovať na mužov, ale drahé sestry, poviem vám, vy prvé to musíte pochopiť! VY nesiete zodpovednosť za VÁŠ ŽIVOT. ♡ V prvom rade si pripomeňte, že aj vy ste slobodné, výnimočné, jedinečné a Bohom nesmierne milované stvorenie. Jemu záleží na vás rovnako ako na ľuďoch, o ktorých sa staráte. Vy nie ste vedľajší projekt.
♡ Ak sa cítite uštvané, unavené a udupané, zvážte myšlienku, že toho máte veľa. ♡ Tiež si prosím pozrite, čo Biblia hovorí o pokore. Nikde to neznamená, že dovolíte, aby sa k vám správali ako k rohožke. Lebo ak dovolíte ľuďom, aby k vám pristupovali ako k niekomu menej dôležitému ako oni sami, to nie je pokora. ♡ Ak máte nedostatok sebaúcty, pravidelne si otvorte Bibliu a hľadajte všetky tie texty, ktoré vám s tým pomôžu. Hľadajte ich tak horlivo, ako keby na tom závisel váš život, lebo verte tomu, že závisí. A ak sa sama k sebe alebo iným dovolíte aby sa k vám správali bez úcty, čo s takým životom?
♡ A ak chcete niečo zaprieť, opustiť, vzdať sa čohosi kvôli Bohu, potrebujete mať slobodu na toto rozhodnutie. Nebuďte otrokmi ľudí. Nepotrebujete všetko robiť vy. Hľadajte rovnováhu. ♡ A hlavne, dávajte si pozor na všetkých ľudí, ktorí vám hovoria, čo máte robiť bez toho, aby to robili oni sami. Pozor na tých, čo vytrhávajú veršíky, vymýšľajú vlastné pravidlá a poučky a obhajujú ich vierou. Vyhýbajte sa všetkým, ktorí hovoria čo ako ženy nesmiete a čo musíte. Namiesto toho si otvorte Bibliu. Ste dospelé, slobodné a v mnohom požehnané ženy.
A áno, Mária a Marta. Vždy som sa pozastavovala nad tým, ako si to vôbec muži dovolia kázať s tým, že kritizujú len ženy. Prišlo mi to stále ako riadna drzosť. Pritom, viete o čom je tento text? Mária urobila to, čo ženy vtedy nerobili. Nešlo o to, že niečo uprednostnila pred domácimi prácami. Išlo o to, že sa správala ako Ježišova učeníčka. Sadla si k Jeho nohám a počúvala, čo bolo v jej dobe právo vyhradené mužom. Žiaden iný rabbi, učiteľ, nemal ženy nasledovníčky, len Ježiš. On bol prvý. A Marte sa to videlo príliš revolučné, príliš odvážne pre ženu….jednoducho: príliš. Marta bola ako ľudia, ktorí si mysleli, že ženy by nemali dostávať vodičské preukazy. Máriu, Martu a ten konkrétny príbeh je u Lukáša 10,38 - 42.
O Marte, rovnako o Márii (duša ako záhrada) mám blogy.
AKO ČÍTAŤ BIBLII pre ZAČIATOČNÍKOV | 7 tipov, ktoré by ste mali vedieť
tags: #biblia #o #nevyziadanych #radach