Svätý Anton Opát má na Slovensku významnú úctu. Je patrónom mesta Spišská Belá, kde sa každoročne konajú slávnosti na jeho počesť. Viaceré rímskokatolícke aj gréckokatolícke kostoly na Slovensku sú zasvätené tomuto veľkému pustovníkovi.
Svätý Anton Pustovník od Domenica Veneziana
Život svätého Antona
Narodil sa v roku 251 v Kome v blízkosti Téb, dnešnom Qiman el Arus v Egypte, ako syn bohatého kresťanského vlastníka pôdy. Približne vo veku dvadsiatich rokov mu zomreli rodičia, zanechajúc mu značný majetok a starostlivosť o mladšiu sestru.
Po smrti rodičov, keď mal osemnásť alebo dvadsať rokov, ostal sám s mladšou sestričkou, a staral sa počestne o dom i o sestru. Neubehlo však ešte ani šesť mesiacov, keď šiel podľa zvyku do kostola a cestou prišlo mu na um, ako apoštolovia pohrdli všetkým a nasledovali Spasiteľa mnohí iní zasa, ako to možno čítať v Skutkoch apoštolských, rozpredali svoje majetky, prinášali peniaze za ne k nohám apoštolov, aby ich rozdali chudobným, i aká Veľká nádej ich čaká za to v nebesiach. V takýchto myšlienkach vošiel do chrámu. I stalo sa, že čítali práve vtedy evanjelium, v ktorom Pán hovorí boháčovi: Ak chceš byť dokonalý, iď, predaj, čo máš a to ozaj chudobným a budeš mať poklad o nebi.
Kľúčovým momentom v jeho živote bolo, keď v kostole počul slová Evanjelia: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ (Mt 19, 21). Anton prijal túto výzvu doslovne:
- Väčšinu majetku daroval chudobným
- Nechal si len toľko, koľko potreboval so svojou sestrou na živobytie.
Kvôli ešte radikálnejšej túžbe po chudobe rozdal napokon aj zvyšok majetku, sestru zveril do opatery a sám sa utiahol okolo roku 275 ako pustovník v blízkosti svojho bydliska.
Spočiatku žil neďaleko svojej dediny, učiac sa od iného pustovníka, neskôr sa utiahol hlbšie do Líbyjskej púšte, do opustenej rímskej pevnosti na hore Pispir, kde strávil asi dvadsať rokov v takmer úplnej izolácii. Neskôr žil vo vzdialenej pohrebnej jaskyni a napokon v ruinách starého zámku na hore.
Počas tohto obdobia intenzívne zápasil s pokušeniami a útokmi diabla, ktoré mali podobu desivých vízií či fyzického násilia, no prekonával ich pevnou vierou, modlitbou a znamením kríža. Dlhý čas tu znášal ťažké vnútorné pokušenia vo forme boja s démonmi.
Okolo roku 305 vyšiel zo svojej samoty telesne i duševne silný a stal sa duchovným vodcom pre mnohých, ktorí ho nasledovali a usadili sa v jeho blízkosti, čím vznikla prvá veľká kolónia pustovníkov.
Anton sa stal známym a cteným. Mnohí ho vyhľadávali s prosbou o pomoc, potešenie a radu. Počas prenasledovania za Maximina Daia prišiel v roku 311 do Alexandrie a napriek právnemu zákazu navštevoval a posilňoval uväznených a odsúdených. Druhýkrát navštívil Alexandriu na prosby Atanáza v roku 350, aby verejne vystúpil proti arianizmu.
Anton sa stal duchovným vodcom mnohých eremitov, ktorí sa zhromaždili okolo neho v púšti. Hoci sám nezaložil formálnu rehoľu ani nenapísal pravidlá v dnešnom zmysle, jeho životný príklad a ústne rady sa stali živým pravidlom pre tisíce nasledovníkov a položili základy eremitského (pustovníckeho) mníšstva.
Z púšte vyšiel len dvakrát: počas prenasledovania kresťanov v Alexandrii (311) a neskôr (~350/355) na žiadosť svätého Atanáza, aby bránil pravú vieru proti arianizmu.
Ako 105 ročný v roku 356 v Tabennisi odovzdal svoju dušu Bohu. Zomrel okolo roku 356 vo veku 105 rokov na hore Kolzim pri Červenom mori, pričom si želal, aby miesto jeho hrobu zostalo neznáme.
Duchovný odkaz a význam
Antonov význam spočíva v tom, že na miesto asketického života pustovníka postavil spoločenstvo pustovníkov, z ktorého svätý Pachomius vytvoril mníšske spoločenstvo. Mníšstvo sa podľa jeho formy zakladá na askéze a utiahnutosti a stojí v protiklade k regule Benedikta z Nursie.
Anton sám nenapísal ustanovenia svojej rehole. To uskutočnil až po jeho smrti až jeho priateľom Atanáz. Ten takisto napísal aj Antonov životopis, ktorý ho urobil známym široko ďaleko, aj mimo Egypta. Jeho životopis, „Život Antona“ (Vita Antonii), napísaný svätým Atanázom Alexandrijským krátko po Antonovej smrti, mal obrovský vplyv na rozšírenie mníšskych ideálov v celom kresťanskom svete, na Východe i na Západe.
Úcta k svätému Antonovi sa rozšírila už v 5. storočí. V roku 561 boli jeho relikvie prenesené do Alexandrie, v roku 635 do Konštantínopolu a okolo roku 1000 do južného Francúzska.
Patronát a uctievanie
Svätý Anton Pustovník s prasaťom
Svätý Anton je uctievaný ako patrón:
- pustovníkov
- mníchov
- domácich zvierat (najmä ošípaných)
- mäsiarov
- košikárov
- ochránca pred morom a kožnými chorobami.
Jeho liturgický sviatok sa slávi 17. januára.
Hoci tento egyptský pustovník zo 4. storočia nikdy nepôsobil na území Slovenska, jeho duchovný odkaz a význam sú relevantné aj pre nás. Ako priekopník mníšskeho života inšpiroval nespočetné generácie zasvätených osôb, ktoré neskôr priniesli vieru a vzdelanosť aj do našich krajín. Jeho príklad radikálneho nasledovania Krista, života v modlitbe, odriekaní a boja proti pokušeniam v samote púšte je aj dnes silnou inšpiráciou.
Modlitba k svätému Antonovi, opátovi
Svätý Anton, otec pustovníkov a učiteľ duchovného boja, ty si v samote egyptskej púšte hľadal Božiu tvár a s odvahou čelil pokušeniam. Tvoj život bol svedectvom vytrvalosti vo viere a dôvery v Kristovu moc. Vypros nám silu odolávať zlu, múdrosť rozlišovať Božiu vôľu a pokoj srdca, ktorý pramení z modlitby. Ochraňuj nás na ceste k svätosti.
Svätý Anton Opát má na Slovensku významnú úctu. Je patrónom mesta Spišská Belá, kde sa každoročne konajú slávnosti na jeho počesť. Viaceré rímskokatolícke aj gréckokatolícke kostoly na Slovensku sú zasvätené tomuto veľkému pustovníkovi. Jeho sviatok, 17. januára, bol tradične spojený s ľudovými zvykmi, najmä s požehnávaním hospodárskych zvierat, soli pre ne, a tiež s prosbami o ochranu pred chorobami (historicky napr. "ohňom svätého Antona" - ergotizmom) a inými neduhmi, keďže je ich patrónom.
„Človek sa mení na spôsob toho, čo nosí vo svojom srdci. Ak je to Božie slovo, ono sa postupne odrazí i na jeho tvári, na jeho myslení a konaní.“ To je jeden z duchovných podnetov inšpirovaných radami sv. Antona Pustovníka o troch druhoch múdrosti.
Adventom sa začína nový liturgický rok a ako každý začiatok ho sprevádzajú očakávania i obavy. V tradícii duchovného sprevádzania práve na začiatku nových období či istých časových úsekov ľudia cítili potrebu múdrej, neraz prorockej rady skúseného duchovného vodcu. Jedným z nich bol i sv. Anton Pustovník žijúci vo 4. storočí, o ktorom sa nám zachoval jeho životopis, ale i sedem vzácnych listov, ktoré adresoval rôznym osobám.
V Antonových listoch sa nachádzajú rady, ktoré majú charakter praktickej múdrosti, to jest akejsi schopnosti správne reagovať na okolie, v ktorom sa človek pohybuje. Táto múdrosť, ktorej sa sv. Anton dotýka, má svoj základ v gréckej filozofii. V antickom Grécku stoicizmus považoval praktickú múdrosť za základ čností. Táto sa nazývala phronesis (φρόνησις) a bola to múdrosť, ktorú môže dosiahnuť každý človek praktizovaním cností, systematickou prácou na sebe samom. Gréci poznali i inú stránku praktickej múdrosti, σοφία, ktorá označovala remeselnú zručnosť, remeselné majstrovstvo, ale i umeleckú či tvorivú činnosť.
Život sv. Antona dokonale zodpovedá týmto dvom rozmerom praktickej múdrosti. V jeho životopise je nemálo opisov asketických cvičení, ktoré konal. Vďaka svojej pevnej vôli nadobudol dokonalosti, ktoré si predsavzal a ktoré sa mu stali akoby druhou prirodzenosťou. Podľa sv. Antona cvičenia nemajú úlohu len v nadobudnutí čností, pozitívnych návykov, ale askéza očisťuje i naše srdce. Čistota srdca je podmienkou rozlišovania a praktickej múdrosti. Askéza sama osebe však nemá veľký zmysel, ale má poslúžiť ako prostriedok pomoci iným. Tento rozmer praktickej múdrosti bol v živote sv. Antona silne prítomný a mal podobu darovania zdedeného majetku chudobným (pozri Anton. 2, 1), pomoci väzňom počas prenasledovania kresťanov (pozri Anton. 46, 1), ako i podobu obrany pravej viery proti bludom ariánov v Alexandrii (pozri Anton. 69, 1). Sv. Anton bol človek, ktorý túžil po utiahnutom mníšskom živote, ale keď videl potreby iných, praktická múdrosť ho viedla ku konkrétnej pomoci. A toto by malo i nás počas adventnej prípravy na Vianoce motivovať. I v našom okolí sa zaiste nájde niekto, kto potrebuje konkrétnu pomoc. Táto konkrétna pomoc nemusí mať len materiálnu podobu.
Duševná múdrosť je podľa sv. Antona spojená s potrebou poznať seba samého. Kto pozná seba samého, otvára sa poznaniu Boha. Poznávaním seba samého človek neobjaví len sériu zdedených či nadobudnutých vlastností, ale vo svojom srdci zachytí i jemné dotyky Božieho ducha. Vo svojom druhom liste tento autor píše: „Každý rozumný človek by mal vedieť, že bol stvorený na obraz a podobu Boha. Mal by vedieť rozoznať dobro od zla“ (List 2, 25). Znakom duševnej múdrosti je podľa sv. Antona schopnosť rozoznať znamenia časov. Vysvetľuje adresátom svojich listov, ako ich čítať, ale predovšetkým ako sa v nich zachovať. Povzbudzuje ich, aby zachovali pevnosť a nedali sa zviesť klamlivými náukami (List 7, 15 - 16). Vyzýva ich, aby sa vedeli v danom čase (καιρός) správne rozhodnúť. Sebapoznanie teda nesúvisí len s poznaním Božej prítomnosti v nás, ale súvisí i s poznaním znamení časov, pretože človek v sebe objavuje Toho, ktorý je pánom času. I túto duševnú múdrosť je užitočné obnoviť v rámci adventného očakávania Ježišovho narodenia. Je to nielen čas na počúvanie jemných hlasov nášho vnútra, ale je to príležitosť i na čítanie znamenia časov a na upevnenie našich kolísavých postojov či nedostatkov. Duchovní autori odporúčajú sústrediť sa len na jeden nedostatok a postupne ho počas istého obdobia odstrániť. Na tento účel sv. Ignác zaviedol osobitné spytovanie svedomia, v ktorom odporúča pravidelne sledovať pokrok v odstraňovaní jednej nečnosti. Stačí, ak sa nám v tomto období podarí obmedziť alebo eliminovať len jednu nečnosť.
Duchovnú múdrosť nadobúdame vtedy, keď si uvedomujeme prítomnosť zlých duchov. V boji proti nim zohráva dôležitú úlohu rozlišovanie. Duchovnú múdrosť získava ten, kto sa modlí a ktorý udržuje pravidelný kontakt s Bohom.
„Človek sa mení na spôsob toho, čo nosí vo svojom srdci. Ak je to Božie slovo, ono sa postupne odrazí i na jeho tvári, na jeho myslení a konaní.“
Dôležité dátumy zo života svätého Antona Pustovníka
| Dátum | Udalosť |
|---|---|
| 251 | Narodenie v Kome, Egypt |
| cca 271 | Smrť rodičov a rozhodnutie predať majetok a venovať sa duchovnému životu |
| cca 275 | Začiatok života pustovníka |
| cca 305 | Opustenie samoty a stáva sa duchovným vodcom |
| 311 | Návšteva Alexandrie počas prenasledovania kresťanov |
| cca 350 | Druhá návšteva Alexandrie na podporu Atanáza v boji proti arianizmu |
| 356 | Úmrtie na hore Kolzim |
Nehľadal múdrosť slov, hľadal skutky múdrosti. Ak obdivoval u niekoho jeho stálosť, vytrvalosť v modlitbe, láskavosti či trpezlivosti, mal túžbu napodobniť ho. Vo svojom živote zápasil s pokušeniami diabla.
Anton zvykol hovorievať, že kľúčom askézy je húževnatosť v tom, aby človek nespyšnel. Bál sa, aby nespyšnel, keď za ním chodilo toľko ľudí.
Sviatok svätého Antona Pustovníka sa slávi 17. januára.