Košice: Dóm sv. Alžbety je architektonickou dominantou Košíc, perlou vrcholnej gotiky na Slovensku a bezpochyby miesto s nedoškriepiteľným géniom loci. Priblížiť túto katedrálu už len z hľadiska historických udalostí, ktoré sa k nej viažu, je námet na hrubú knihu. Jej tajomstvá, zvláštnosti, dlhý zoznam artefaktov vysokej historickej i umeleckej ceny - to všetko v kompaktnom celku nie je možné podrobnejšie obsiahnuť ani pri dvoch, troch návštevách.
Dóm sv. Alžbety Košice Slovensko - Saint Elizabeth's Cathedral Kosice Slovakia part 01
História
Dóm sv. Alžbety stojí na mieste, kde sa už pravdepodobne v 11. storočí nachádzal románsky kostol. Ten bol zasvätený sv. Michalovi. Jeho interiér mal plochu 520 štvorcových metrov.
Najstarší kostol v Košiciach vznikol pravdepodobne v polovici 11. storočia a bol zasvätený svätému Michalovi. Už ako farský kostol sa spomína v najstaršej písomnej zmienke o meste z roku 1230.
Po usadení nemeckých hostí v Košiciach v 40. rokoch 13. storočia, kedy sa svätá Alžbeta stala patrónkou mesta, došlo aj ku zmene pôvodného patrocínia farského kostola a zasvätili ho práve svätej Alžbete. V štyridsiatych rokoch 13. storočia sa zmenilo patrocínium a zasvätili ho sv. Alžbete Durínskej, zvanej tiež sv. Alžbeta Uhorská.
Dóm sv. Alžbety v Košiciach
V polovici 13. storočia bol farský kostol zasvätený svätej Alžbete Uhorskej, sestre kráľa Bela IV., ktorý na naše územie pozval nemeckých osadníkov. Ich príchodom sa začal mestotvorný proces. Kostol prešiel gotickou prestavbou - dostal gotickú klenbu a nový uzáver svätyne, ale zachoval si románsku vežu. Pápežská listina z roku 1283 už uvádza nový titul kostola. Základy tohto románsko-gotického objektu boli odkryté pri rekonštrukcii v rokoch 1882 - 1884.
Až donedávna sa v literatúre uvádzalo, že išlo pôvodný farský chrám Košíc, ktorého existencia je nepriamo doložená (zmienkou o farárovi) v listine z roku 1230. Podľa niektorých autorov mali jeho počiatky siahať až do 11. storočia. Po príchode nemeckých hostí do mesta v 40. rokoch 13. storočia malo potom dôjsť k prestavbe a zmene patrocínia na sv. Alžbetu. Najnovšie výskumy dospeli k názoru, že nemeckí hostia sa usadili mimo osídlenia so starším chrámom. Objavené základy pod dómom tak podľa všetkého patria pôvodnému Kostolu sv. Alžbety, ktorý si Nemci postavili pre svoje potreby po polovici 13. storočia.
Kostol s patrocíniom sv. Alžbety sa spomína v listine pápeža Martina IV.
Niekedy okolo roku 1380 ho však postihol požiar a kompletne vyhorel. Požiar starého kostola svätej Alžbety okolo roku 1380 bol vhodnou príležitosťou na stavbu nového okázalého chrámu, ktorý by zodpovedal významu stredovekých Košíc.
Kostol vyhorel okolo roku 1380, ale ostal funkčný až do výstavby nového chrámu. Po požiari predošlého farského kostola sv. Alžbety Uhorskej okolo roku 1380 začala výstavba nového chrámu - Dómu svätej Alžbety.
Súčasný kostol, pre ktorý je charakteristická vrcholná gotika, vznikol na základoch pôvodnej stavby. V dôsledku toho i dnes možno v chráme pozorovať niekoľko fragmentov románskeho slohu. Patrí k nim soška leva, bronzová krstiteľnica a zopár náhrobných kameňov.
Už v roku 1382 však bol opravený a ďalej slúžil ako farský kostol Košíc. Z tohto obdobia má pochádzať vyobrazenie stavby na mladšej mape mesta zo 16. storočia, ktorá sa nachádza v Generálnom krajinskom archíve v Karlsruhe (Generallandesarchiv Karlsruhe). Mapa vznikla zrejme s využitím staršieho plánu mesta z konca 14. storočia. Kostol na tejto mape má podobu stavby s pomerne dlhým presbytériom a západnou vežou. Veža bola ukončená murovanou helmicou s oblým ukončením, podobným ako mala veža františkánskeho kostola v Bratislave (vysvätený v r. 1297). Podľa niektorých autorov vyobrazenie dokladá viaceré, ešte románske prvky na veži. Má ísť o západný portál s polkruhovým oblúkom a okná (združené či štrbinové).
Rozvíjajúcemu mestu už kostol z 13. storočia kapacitne nepostačoval, a tak koncom 14. storočia padlo rozhodnutie nahradiť ho väčšou a reprezentatívnejšou stavbou súčasného dómu.
Výstavba Dómu sv. Alžbety
Výstavba nového chrámu začala koncom 14. storočia a ukončili ho v roku 1508. Pravda je však taká, že katedrála vlastne nebola podľa pôvodných plánov nikdy dostavaná. Svedčí o tom najmä rozdiel medzi severnou (Žigmundovou) vežou a južnou (Matúšovou) vežou. Práve južná veža nebola podľa projektu ukončená, ale zastrešili ju.
Výstavbu dómu podporovali mnohí mocní nielen z mesta, kraja, ale aj z kráľovského trónu či pápežského stolca. K donátorom patrí aj kráľ Žigmund Luxemburský (1368 - 1437), ktorý sa v roku 1387 stal uhorským kráľom. Tiež pápež Bonifác IX. (1350 - 1404), ktorý v roku 1402 vydal odpustkovú bulu. Tá sľubovala odpustenie hriechom tým pútnikom, ktorí prispejú na stavbu dómu. Podpora Žigmunda Luxemburského sa prejavila aj dodaním najlepších stavebných majstrov tej doby.
Na stavbe chrámu pracoval aj jeho osobný dvorný architekt Peter z Budína. Aj z toho dôvodu na pamiatku štedrého kráľa a cisára sa severná veža (,odkiaľ je možná vyhliadka na Košice,) nazýva Žigmundova. Južná, nedokončená, zasa Matejova podľa kráľa Matej Korvína (1443 - 1490), ktorý bol výstavbe a oprave chrámov naklonený. (Mnohé z nich totiž boli zničené po predchádzajúcich nájazdoch post-bratríkov vedených Jánom Jiskrom.)
Prvá etapa trvala asi do roku 1420. Pôvodne to mala byť stavba bazilikálneho typu s piatimi loďami, polygonálnymi apsidami a dvoma vežami na západnej strane. Vzorom bol kostol sv. Viktora v Xantene pri Rýne.
V druhej etape bola pozmenená pôvodna koncepcia. V snahe o vytvorenie modernejšieho halového priestoru bola prekrížená hlavná loď s rovnako vysokou priečnou loďou. Medzi ramenami oboch lodí vznikli štyri nižšie priestory.
V tretej etape, v roku 1470, bola postavená kaplnka sv. Kríža - tzv. Kromerova kaplnka, v roku 1477 kaplnka Panny Márie - tzv. Szatmáriho kaplnka a dnes už neexistujuca kaplnka sv. Jozefa.
V roku 1491, počas obliehania Košíc, bol dóm veľmi poškodený. Opravu prevádzal staviteľ a kamenár Mikuláš Krompholz z Nisy pod dozorom Václava z Prahy. V roku 1508 dokončil aj stavbu presbytéria. Tento rok sa považuje za rok ukončenia stavebných prác na dóme.
V ďalších rokoch bol dóm viackrát poškodený živelnými pohromami, ktoré podstatne narušili statiku stavby. Došlo k viacerým opravám, z ktorých najrozsiahlejšia bola v rokoch 1877-1896. Tá podstatne zmenila interiér a exteriér dómu so snahou vrátiť sa k pôvodnej päť loďovej koncepcii. Stavebný dozor pri prácach vykonával Franz Schmidt, projekčne ich pripravoval Imrich Steindl a stavbyvedúcimi boli architekt J. Weber a Fr. V. Oprava zahŕňala odstránenie kaplnky sv. Jozefa, zmenu hviezdicových klenieb bočných lodí na sieťové a dotkla sa aj kamenných článkov výzdoby.
Svedkami zaniknutej stavby sú podľa všetkého gotická bronzová krstiteľnica s ešte románskymi prvkami zo 14. storočia. Podľa niektorých zdrojov by z tohto kostola mohla pochádzať aj kamenná plastika psa (leva) zamurovaná v prízemí tejto veže. Súčasníkom zaniknutého chrámu mala byť aj samotná Urbanova veža, datovaná donedávna do posledných dvoch desaťročí 14. storočia. Nedávny výskum však posunul jej vznik až do 17. storočia.
Po smrti Mateja Korvína nastali o uhorský trón boje a v roku 1491 obliehal Košice Ján Albrecht (1459 - 1501). Po prvýkrát v histórii bolo mesto obstreľované kanónmi. Niektoré strely zasiahli aj katedrálu a poškodil ju. Opravovať sa začalo až v rokoch 1496 až 1498, kedy na Severnú (Žigmundovu) vežu umiestnili aj hodiny.
K ďalším katastrofám patril rok 1556, kedy Dóm svätej Alžbety vyhorel. Po rozsiahlej oprave kostol získali protestanti.
Od roku 1597 mala v Košiciach svoje zastúpenie aj Jágerská (Egerská) kapitula. Tá vyvíjala intenzívne snahy o prinavrátenie katedrály katolíkom. To sa podarilo až v roku 1604, keď katolíci kostol násilne obsadili. Vzápätí vypuklo protihabsburské povstanie pod velením Štefana Bočkaja (István Bocskai). Štefan Bočkaj Dóm svätej Alžbety násilne obsadil a venoval opäť kalvínom. Patril im do roku 1671, kedy zasiahol cisár Leopold I. (1640-1705) a bol opäť katolícky. Zároveň ho začali opravovať.
No kurucké povstanie Imricha Tököliho (Imre Thököly) spojené s ovládnutím Košíc spôsobili, že počas rokov 1682 až 1685 sa chrám stal opäť protestantským. Potom dóm získali rímski katolíci a už sa viac jeho príslušnosť k cirkvi nezmenila. V čase kuruckého zovretia však z dómu zmizli viaceré zlaté monštrancie, kalichy a iné nesmierne vzácne i drahé premety. V roku 1706, keď Košice patrili ďalšiemu z radov kurucov - Františkovi II. Rákocimu (Rákoczi), Košice obliehal cisárov generál Jean Louis Rabutin de Bussy a spustil na mesto mohutnú paľbu z kanónov.
A opäť si to odniesol aj dóm. Požiar v roku 1775 priniesol veľkú skazu, po opätovnej renovácii získala severná (Žigmundova) veža súčasnú barokovo-rokokovú helmicu. Pohrôm asi nebolo dosť, v roku 1834 zasiahlo Košice zemetrasenie a v roku 1845 zasa povodeň. Vyplavené ostalo celé centrum mesta včítane dómu, dokonca sa v ňom na viacerých miestach prepadla dlažba. Nasledujúca rekonštrukcia trvala sedem rokov od roku 1856 do roku 1863.
I keď snahou bolo zachovanie pôvodného gotického štýlu, vyžadovalo si to aj niektoré „negotické“ zásahy (našťastie v štýle neogotiky), aby to vydržala statika narušená pohromami. To sa celkom nepodarilo doriešiť, stále hrozilo prepadnutie klenby chrámu. Ďalšia rekonštrukcia začala teda už v roku 1872 a počas nej sa zväčšil počet vnútorných podporných pilierov. Katedrála sa naviac po dlhých rokoch zmenila z trojloďovej na päťloďovú.
V poslednej etape opravy bola pod severnou loďou vybudovaná krypta, ktoru realizoval arch. A. Andreeti na základe projektu prof. F. Schuleka. V roku 1906 do nej preniesli pozostatky Františka Rákocziho II.
Dnešný výzor Dómu sv. Alžbety si zachováva päťloďovú dispozíciu s krížením hlavnej a priečnej lode a s polygonálnym presbytériom. V krížení je osadená kovová vežička. Na južnej strane je predsieň, nad ňou kráľovské oratórium po stranách kaplnky. Južná veža - tzv. Matejova z roku 1461 a severná s rokokovou helmicou z roku 1775 dotvarajú západné priečelie.
Dóm sv. Alžbety ukrýva vzácny interiér. Zvláštnu pozornosť si zasluhuje hlavný oltár sv. Alžbety, zavesená plastika Immaculaty, neskorogotický krídlový oltár Navštívenie Panny Márie, kamenný epitaf rodiny Reinerovej, drevená plastika Panny Márie, fragmenty nástennej maľby Posledný súd, bočný oltár sv. Antona Paduánskeho, nástenná maľba Vzkriesenie, bronzova krstiteľnica, oltárny obraz sv. Anny Metercie, gotická Kalvária, lampáš kráľa Mateja, gotické drevené polychrómované plastiky, bočný oltár Klaňanie troch kráľov, neogotická kamenná kazateľnica.
V roku 1970 sa Dóm sv. Alžbety stal národnou kultúrnou pamiatkou. Od roku 1978 začala obnova s dôrazom na zachovanie autentickej podoby z 19. storočia. Predmetom opravy bola strecha, vitráže, svätyňa, veže a portály. V rokoch 1985 - 1992 sa obnovovala sakristia a severná fasáda. V rokoch 1995 - 1997 sa pristúpilo k reštaurovaniu Žigmundovej veže, v roku 2008 prešla rekonštrukciou Rákociho krypta, v r. 2009 severný portál a v r. 2012 severná loď chrámu.
Zázrak so Svätou krvou
Za vlády kráľa Ľudovíta I. Veľkého (1342 - 1382) sa v kostole udial zázrak spojený so Svätou krvou, ktorý z Košíc urobil významné pútnické miesto.
Vzrastu Košíc a udeľovaniu mnohých mestských práv napomohla aj zázračná udalosť v tomto chráme. Neznámy kňaz sláviaci sv. omšu pri jednom z oltárov kostola nedopatrením rozlial na korporál už premenené víno, čiže Kristovu krv. Korporál je liturgická šatka, ktorá sa pri slávení sv. omše kladie na oltár pod kalich a hostiu. Víno sa zmenilo na skutočnú krv a na korporáli sa zázračným spôsobom vytvoril obraz Kristovej tváre. Zázrak sa datuje pravdepodobne do 1. pol. 14. stor.
Farský kostol, v ktorom sa udial zázrak, postupom času kapacitne nepostačoval prichádzajúcim pútnikom, a preto sa košickí mešťania rozhodli pre oddelenie pastorácie pútnikov a Košičanov. Tak sa zrodila myšlienka postaviť novú reprezentatívnu kaplnku podľa francúzskeho vzoru kaplnky „Sante Chapelle“ v Paríži, ktorú dal postaviť svätý francúzsky kráľ Ľudovít IX. pre Kristovu tŕňovú korunu ešte sto rokov pred výstavbou košickej kaplnky. Košickú kaplnku zasvätili sv. Michalovi.
V 17. stor. sa Košice stali centrom protihabsburských stavovských povstaní. V tomto období boli zničené aj relikvie Kristovej krvi v rámci kalvínskeho obrazoborectva.
Interiér Dómu sv. Alžbety
Kaplnka sv. Michala
Kaplnka (kostol) sv. Michala je druhou najstaršou stavebnou pamiatkou Košíc. Postavili ju na konci 14. stor. podľa francúzskych vzorov kaplnky „Sante Chapelle“ v Paríži, ktorú dal postaviť svätý francúzsky kráľ Ľudovít IX. pre Kristovu tŕňovú korunu ešte sto rokov pred výstavbou košickej kaplnky.
Je to jednoloďová stavba s polygonálne uzavretou svätyňou a so vstavanou vežou v západnom priečelí. V štíte hlavného portálu sa nachádza reliéf sv. Michala s rovnoramennými váhami, ktorými symbolicky váži duše po smrti ľudí. Reliéf je približne z roku 1400. Začiatkom 16. stor. z rozhodnutia Juraja Szatmáryho (neskôr ostrihomského arcibiskupa) bola ku stavbe zo severnej strany pribudovaná bočná loď (viď. V roku 1904 biskup Žigmund Bubics inicioval prestavbu sakrálnej stavby do pôvodného stavu. Svedčí o tom nápis nad dverami sakristie v maďarskom jazyku.
Kaplnka je karnerovou stavbou, tzn. že sa pod ňou nachádza hrobka rozdelené na dve časti. Po obvode kaplnky na jej vonkajších stenách sa nachádza 17 vsadených náhrobných kameňov. Boli objavené v základoch a na bočných stenách katedrály počas reštaurátorských prác v 19. Posledná veľká rekonštrukcia Kaplnky sv. Michala prebiehala v rokoch 1998 - 2006. Zároveň v tomto roku získala cenu Fénix za najlepšie zrekonštruovanú sakrálnu pamiatku.
Urbanova veža
Podľa najnovších historických výskumov sa jedná o 45 m vysokú renesančnú vežu nazývanú aj “Červená veža.“ O jej súčasnú renesančnú podobu sa v r. 1628 zaslúžil prešovský staviteľ Martin Lindner.
Po katastrofálnom požiari mesta v r. 1556 zhoreli aj zvony Dómu sv. Alžbety. Košický delolejár František Illenfeld vyhotovil z ich pozostatkov v roku 1557 až 168 cm vysoký a 5 ton vážiaci zvon sv. Urbana, patróna vinohradníkov. To poukazuje na skutočnosť niekdajšieho najvýnosnejšieho zamestnania Košičanov - vinohradníctvo.
V 19. stor. boli po obvode veže pristavané nákupné stánky. Kvôli neestetickosti boli na rozkaz mestskej rady odstránené a neskôr nahradené arkádami. Arkáda okolo prízemia Urbanovej veže pochádza z r. 1912. Vážny požiar v r. 1966 zničil zvon i strechu veže. Majstri Východoslovenských železiarní odliali v r. 1996 ako dar Dómu sv. Alžbety nový a identický zvon, ktorý opäť zaujal svoje stabilné miesto v Urbanovej veži.
Rozmery a rozloha chrámu, kapacita ľudí
S plochou 1 200 štvorcových metrov je Dóm sv. Alžbety najväčším kostolom v Slovenskej republike. Podľa cirkevnej správy je hlavným kostolom Košickej rímsko-katolíckej arcidiecézy a zároveň farským kostolom Farnosti svätej Alžbety v Košiciach. Dĺžka stavby je 60 metrov, výška 36 metrov. Najvyššia je severná veža, ktorá má niečo cez 59 metrov. Svätyňa je typická gotickým polygonálnym uzáverom. Hlavná loď so štyrmi bočnými loďami vytvára pôdorys gréckeho kríža.
Kamenárske práce na chráme sa radia medzi vrchol gotického umenia Strednej Európy. Dóm sv. Alžbety je najväčšou sakrálnou stavbou mestskej pamiatkovej rezervácie. Tá sa nachádza v samotnom centre Košíc, zahŕňa 608 objektov a s plochou 85,5 hektára je najväčšou na Slovensku.
V rámci rozmerov má kostol pozdĺžne 60,5 metra a priečne 39,5 metra. Istou zaujímavosťou je Severná veža, ktorá je takmer rovnako vysoká, ako je kostol dlhý - meria 58,5 metra. Pri bližšom pohľade si môžeme všimnúť, že hlavná loď má na dĺžku 24 metrov, pričom bočné lode majú len 12 metrov. Oproti tomu rozloha parcely ako takej má 1796 metrov štvorcových, zastavaná plocha má 1200 metrov štvorcových. Chrám má kapacitu niečo vyše 5000 ľudí.
Oltáre v kostole
V interiéri kostolu sa nachádza viacero oltárov: Hlavný oltár sv. Alžbety (zhotovený v rokoch 1474 až 1477, jedna z najvýznamnejších pamiatok stredovekého umenia v rámci Slovenska), Oltár Navštívenia Panny Márie (z roku 1516), Oltár svätého Antona Paduánskeho, Oltár Mettercie (z konca 19. storočia), Oltár svätej Anny, Oltár Troch kráľov, Oltár svätého Jozefa, Oltár svätého Štefana kráľa, Oltár Troch košických mučeníkov a Oltár svätého kríža.
Oltár svätého kríža je ako najmladší zhotovený v roku 1931. Autor je Vojtech Buchner. Istou zaujímavosťou je, že oltár venovaný pamiatke obetí prvej svetovej vojny je vyrobený z kovu.
Hlavný oltár sv. Alžbety
V interiéri katedrály sa nachádza množstvo sakrálnych a aj historicky výpovedných sôch, plastík a malieb vysokej umeleckej hodnoty. Priblížme si aspoň dominantu - hlavný oltár.
Oltár sv. Alžbety - pomenovaný patrónky dómu, pri troche odľahčenia možno označiť ako feministický. Je asi jediný, ktorí z panteónu svätých vyzdvihuje iba ženy. Z toho sú dve Alžbety. Prvou plastikou zľava je stvárnená sv. Alžbeta Biblická, ktorá bola matkou sv. Jána Krstiteľa. Uprostred sa nachádza Panna Mária s malým Ježiškom. Napravo je umiestnená plastika sv. Alžbety Uhorskej (Durínska) (1207 - 1231). V rukách drží symboly svojej činnosti dobrodenia - nádobu a lyžicu na kŕmenie hladných a chudobných. Oltárne krídla zdobia maľby s výjavmi z jej života. Zadná strana oltárnych krídiel nesie obrazy výjavov zo života Panny Márie. Oltár vznikol v rokoch 1474 - 1477.
Pod oltárnou skriňou je vyobrazenie piatich rozumných a piatich nerozumných panien. Symbolika približuje biblické podobenstvo, ktoré hovorí, že človek má byť na svoje veľké chvíle vopred pripravený. Zatiaľ čo všetky panny čakali na ženíchov, iba niektoré si pripravili lampáše, ak by ich nastávajúci prišli v noci. A iba tie, ktoré mali v lampách dosť oleja, dosiahli svoje vytúžené šťastie.
Kráľovské schody a Rákociho krypta
Medzi isté zaujímavosti v kostole patria Kráľovské schody a Rákociho krypta.
Ku Kráľovským schodom spomínajú na portáli domsvalzbety.sk: „Do obdobia druhej etapy výstavby chrámu patrí výstavba kráľovského oratória, ktorého koncepciu ovplyvnil vzor z pražskej katedrály a tamojšej parléřovskej stavebnej hute. Empora bola vytvorená na prvom poschodí lomeného oblúka južného krídla priečnej lode. Jej zábradlie tvorí zložito prelamovaná kamenná mreža.“ Toto dvojité točité gotické schodisko je jedno z piatich v Európe (Košice, Graz, Šegešvár, Kluž, Praha).
Rákociho krypta bola vybudovaná budapeštianskym profesorom Frigyesom Schulekom v roku 1906 pri severnej stene. Vybudovaná bola pre Františka II. Rákociho a jeho druhov. V kostole sa tiež nachádza biskupská krypta. V roku 1862 nastal koniec pochovávania v dómskych kryptách pre väčšinu s jednou výnimkou, ktorú tvorili košickí biskupi.
Vstupné
V chráme prebiehajú prehliadky.
| Položka | Dospelí a študenti | Deti |
|---|---|---|
| Interiér chrámu | 1,50 eur | 70 centov |
| Krypta Františka II. Rákociho | 1 euro | 70 centov |
| Vyhliadková veža | 1,50 eur | 70 centov |
| Kráľovské schody | 70 centov | 70 centov |
| Kaplnka sv. Michala | 11. - 13. storočia |