Gravensteen: Stredoveký klenot Gentu – história a architektúra

Gravensteen, nazývaný aj ako Grófsky hrad, je ikonická pevnosť v belgickom meste Gent. Na úvod tu musím podotknúť, že dnešná podoba hradu Gravensteen, nachádzajúceho sa v centre belgického mesta Gent, je zo značnej miery výsledkom romanticko-gotickej prestavby, ktorá prebehla na prelome 19. a 20. storočia.

Mesto Gent, druhé najväčšie flámske mesto, je popretkávané kanálmi a námestiami plnými stredovekých domov. Výlet do Gentu by sa dal nazvať aj výletom do stredovekého mesta, kde vďaka starobylej architektúre má človek pocit, akoby sa o pár storočí prepadol v čase. V období svojej najväčšej slávy sa o ňom hovorilo ako o najväčšom stredovekom meste za hranicami Paríža. V stredoveku bol Gent významným a prosperujúcim obchodným, umeleckým a spoločenským centrom, počtom obyvateľov sa takmer vyrovnal Parížu a bol dokonca väčší ako Londýn.

Obchodným úspechom bolo kvalitné súkno, ktoré sa vyvážalo do celej Európy i do severnej Afriky.

Samotný Gent ponúka možno to najlepšie z celého Belgicka. Bohaté meštianske domy, kamenné uličky, štýlové reštaurácie a obchodíky, staré trhovisko, nábrežie s cechovými domami, múzeá, galérie, ale aj moderné stavby, ktoré sú s citom a vkusom zakomponované do tunajšej, niekoľko sto rokov starej zástavby, to je pokladnica plná bohatej belgickej histórie.

Centrum je plné mladých, ktorí sedia v parkoch, na lavičkách a všade, kde sa dá. Mesto je hrdé, že môže ponúknuť 60 000 študentom kvalitné vzdelanie. Snaží sa im vytvárať priestor pre tvorivosť a originálne nápady. Ozdobou Brúgg je ich gotika, bohatstvom Gentu stredoveká kultúra a história. V Gente však človek objaví veci, o ktorých nevie, že sú tu, prekvapia ho a ohromia.

Nenechajte si ujsť

Počas prvej a druhej svetovej vojny mesto znášalo dôsledky okupácie a bombardovania.

V roku 1913 sa v Gente konala svetová výstava Expo, pri tejto príležitosti boli zrekonštruované niektoré historické budovy, medzi nimi aj bývalá pevnosť a hrad Gravensteen.

V 9. storočí postavil gróf Baldwin II. opevnenia na všetkých strategických miestach vo svojej ríši, aby sa chránil pred útokmi zvonku. Prvou stavbou na mieste dnešného komplexu bol pravdepodobne drevené opevnenie, postavené v 9. storočí Baldwinom II. Následne jeho syn Arnulf I. pokračoval v tejto práci a postavil drevenú pevnosť s hlavnou budovou o dvoch poschodiach s niekoľkými hospodárskymi budovami, vrátane skladu obilia.

Začiatkom 11. storočia drevenú stavbu nahradila kamenná rezidencia, pozostávajúca z troch veľkých sál, ktoré tvorili tri poschodia, prepojené kamenným schodiskom. Monumentálne kamenné schodisko, svetelné otvory, krby zabudované do stien a latríny boli v tých časoch znakmi značného luxusu a pohodlia. Pravdepodobne tam stála aj veža. Táto stavebná fáza sa pripisuje grófovi Baldwinovi IV.

V 11. storočí bola drevená konštrukcia nahradená kameňom. O storočie neskôr bol postavený hrad typu motte-and-bailey, ktorý pozostával z vyvýšenej zemnice (motte) a uzavretého nádvoria (predhradia). Okolo budovy bol vybudovaný násyp vysoký asi tri metre. Niekdajšie prvé poschodie sa tak stalo úrovňou prízemia. Okolo hradu bol vybudovaný aj kamenný múr. V ďalšom storočí sa z hradu stal vodný hrad.

V 12. storočí sa Theoderic z Alsaska stal grófom Flámska. Počas jeho vlády a neskôr vlády jeho syna Filipa sa flámske mestá, najmä Gent a Bruggy, stali strategickými mestami na politickej mape Flámska. Vďaka svojmu vlnenému priemyslu sa Gent v tom období rozvinul na prosperujúce mesto. Odvtedy žili bohatí obchodníci v luxusných kamenných domoch z tournaiského vápenca. Bol to ich spôsob, ako ukázať svoju dôležitosť.

Na hradných pozostatkoch dal Filip z Alsaska v rokoch 1180 až 1200 postaviť novú pevnosť - hrad Gravensteen, o čom svedčí aj dodnes zachovaný hradný nápis. Filip, ovplyvnený križiackou výpravou, sa pri prestavbe hradu Gravensteen inšpiroval pravdepodobne pevnosťou Crac des Chevaliers v severnej Sýrii. Pevnosť bola navrhnutá v hviezdnom štýle sýrskych križiackych pevností. Pahorok, na ktorom stála predošlá stavba, dal Filip zväčšiť. Priekopu hradu dal zvýšiť a predĺžiť.

Ústrednou budovou sa stala 30 metrov vysoká veža, ktorá bola upravená aj vo vnútri. Ústrednou budovou sa stal mohutný donjon, vysoký asi 30 metrov, s dvomi suterénnymi poschodiami a dvoma veľkými nadzemnými podlažiami, z ktorých spodné bolo opatrené murovaným stropom s valenou klenbou. Horná sieň bola čisto obytná.

Okolo hornej záhrady postavil múr s 24 strážnymi vežami a vyčnievajúcou bránou, na ktorej je dodnes tento nápis: „Tento hrad postavil v roku 1180 n. l. Filip, gróf z Flámska a z Vermandois, syn grófa Theoderika a Sibyly.“. Vyčnievajúca vstupná brána do grófskej pevnosti nadväzovala na kamennú ohradu, ktorá mala 24 vysunutých vežičiek s machikuláciami a cimburím na obranu. Na hrade boli použité rôzne typy tehál, aby sa získala viacfarebná architektúra s bohatším vzhľadom. Boli tu použité rôzne typy tehál, aby sa získala viacfarebná architektúra s bohatším vzhľadom. Približne v rovnakom čase prešlo dôkladnou rekonštrukciou aj celé predhradie. Staré drevené budovy obklopujúce hlavný hrad nahradili kamenné budovy.

Vrátnica, umožňujúca vstup do nádvoria, sa považuje za najzachovalejšiu pôvodnú časť hradu. Vyčnieva 20 metrov mimo prstencového opevnenia. Pozostáva z podlhovastej chodby a štvorcovej vnútornej brány - obe dvojpodlažné. Predné priečelie s oblúkovou bránou je orámované dvoma osemhrannými, vystupujúcimi nárožnými vežami s cimburím. Nad bránou sa nachádza štvorlupeň s vytesaným latinským nápisom (dátumom a staviteľom), nad ktorým je okno v tvare kríža. Bočné steny majú dve-tri strieľne s kruhovým oblúkom so šikmým ostením, pod ktorými sú otvory na lešenie. Nad bočnými stĺpikmi vnútornej brány sú dva otvory v klenbe (rozstupy). Na najvyššie poschodie vedie točité schodisko. Nad vnútornou bránou je „het Vierkant“ (kde bola od 14.-18. storočia väznica) a nad chodbou „Suikerlade“ (podľa niektorých pôvodne kaplnka, keďže je tam krížové okno).

Eliptický kruhový múr s valom tvorí 24 vyčnievajúcich polkruhových, otvorených veží, spočívajúcich na podpere. Neprerušujú hradbu, s výnimkou väčšej, uzavretej hradnej veže oproti Burgstraat, pokrytej zaoblenou bridlicovou sedlovou strechou (strážnica pre bojovníkov v službe). Všetky veže majú dve podlažia: prvé (na rovnakej úrovni ako hradba) so strieľňami a vrhajúcimi otvormi v podlahe; druhé, cibuľovité, predtým vybavené okenicami. Jeho fasáda pozostáva z ružového a modrosivého kameňa s románskymi dverami a oknom. Postavený je oproti obvodovému múru, sledujúc jeho zakrivenú líniu.

Vnútri sú dve lode s ôsmimi poľami, kryté rebrovými klenbami, podoprenými siedmimi stĺpmi s listovými hlavicami a konzolami. Tento priestor obsahoval hnojisko, jamu na vodu a jamu na úhora. Z veľkej časti bol donjon prestavaný počas obnovy na prelome 19. a 20. storočia. Väčšina pozostáva z kameňa Tournai, najvyššie poschodie bolo kompletne zrekonštruované kameňom Bray a Bluestone. Nad prvým hradom z 9. alebo 10. storočia bol postavený hrad z 12. Na stenách s hrúbkou cca 1,7 metra, z tournaiského vápenca, vidieť na rôznych miestach vzor rybej kosti. V stenách strelnice vo výške 1,80 metra sú úzke okná, nad ktorými je rad trámových otvorov pre pôvodné medziposchodie.

Na prvom poschodí vo východnej stene sú dva výklenkové kozuby a v západnej stene dve tmavé kóje. Súčasná podoba pochádza najmä z 13. - 14. storočia: na zvýšenom prízemí štyri stĺpy spojené segmentovými oblúkmi rozdeľujú sálu na dve lode (predtým nad nimi bola murovaná valená klenba, dnes je drevený strop). Veľkú dolnú sieň hradu čiastočne tvoria múry prvého hradu (z 9. storočia). V zadnej časti miestnosti sú dve klenby (nikdy nedokončené), vľavo zatvorená renesančná brána. Sála na poschodí je zo štyroch strán presvetlená okrúhlymi oblúkovými oknami s kamennými lavicami v ich výklenkoch na severnej strane a pozoruhodnou klenbou nad schodiskom. Vo východnej stene sa nachádza široký oblúkovitý prechod.

Románska galéria postavená na východnej strane hradu v prvej štvrtine 13. storočia, je vybavená okrúhlymi vežami s kužeľovou strechou na oboch stranách. Vedľa galérie je časť budovy, ktorá sa rozpadla. Postavili ju na severnej strane pevnosti v 13. storočí. Značne ju upravili v 15. storočí. Hradby s cimburím a bartizanmi a vpravo pohľad na jedinú schátranú časť hradu Gravensteen.

Tento dvojpodlažný dom so sedlovou strechou, ktorý je pokrytý bridlicovou škridlou, je stavba z prírodného kameňa z prvej štvrtiny 13. storočia. Pivnica je tu s dvoma loďami a tromi poľami, ktorej bývalé klenby spočívali na štyroch štvorcových pilieroch. Pod tretím oddelením sa nachádza pivnica s murovanou valenou klenbou. Prízemie (na úrovni valu) obsahuje predĺženú prijímaciu sieň, ktorú kryje krížová rebrová klenba s dvoma stĺpmi s listovými hlavicami. Na najvyššom poschodí je miestnosť grófa a grófky.

Gravensteen nikdy nebol trvalým sídlom grófov - len keď sa rodina trvalo nachádzala v meste. Hrad obývali len od roku 1180 do roku 1353. Po ich odsťahovaní mal hrad rôzne funkcie: bola tu administratíva, súd, väzenie, mučiareň, ale aj mincovňa. Okrem ochrannej citadely mal Gravensteen zastrašovať mešťanov Gentu, ktorí často spochybňovali autoritu grófov. Pevnosť bola najmä administratívnym centrom župy. Sídlil tu grófsky správny úrad a bol tu aj súdny dvor. Od 14. storočia sa grófsky hrad stal epicentrom spravodlivosti vo Flámsku. Usadil sa v ňom Flámsky koncil, ktorý bol okrem iného oprávnený posudzovať závažné zločiny a urážku majestátu, no slúžil i ako odvolací súd. V 17. Nachádzalo sa tu takisto väzenie. Polopodzemné cely boli vlhké, s prievanom a veľmi chladné, najmä v zime.

Letecký pohľad na hrad Gravensteen.

Pohľad na hrad Gravensteen, v: A. Po tom, čo Gravensteen prestal byť sídlom flámskych grófov, hrad upadal. Až do 18. storočia slúžil ako súd a väznica. V čase priemyselnej revolúcie bol hrad vydražený. Vedľa vstupnej brány Grófskeho hradu postavil rezidenciu vhodnú pre riaditeľa. Pevnosť premenil na priemyselný komplex, v ktorom boli bavlnené závody a dielňa na výrobu kovov. Druhá parcela sa stala majetkom Ferdinanda Jana Heyndrickxa, priemyselníka a švagra Lievena Bauwensa. Taktiež otvoril továreň na bavlnu. Starý stredoveký hrad sa už tak veľmi nelíšil od ostatných typických štvrtí robotníckej triedy v Gente. Ostala len stará vstupná brána, ktorá slúžila ako pripomienka stredovekej minulosti Gravensteenu.

Koncom 19. storočia sa firmy presťahovali na okraj mesta. Padli návrhy, či schátranú budovu zbúrať a predať ako stavebný pozemok. V druhej polovici 19. Následne padli návrhy, či schátranú budovu zbúrať a predať ako stavebný pozemok. V roku 1888 sa začali práce na demontáži. Prakticky všetko, čo nebolo vyrobené z tournaiského vápenca, bolo zbúrané. Odkryli sa tak zvyšky impozantného stredovekého hradu. Reštaurátorské práce sa začali v roku 1893 podľa vzoru francúzskeho reštaurátora Eugèna Viollet-le-Duca. Zodpovedný architekt Jozef De Waele sa pri ďalšej obnove rozhodol pre interpretáciu hradu Filipa z Alsaska v romantizujúcom gotickom štýle. Od roku 1907 je Gravensteen prístupný verejnosti. V roku 1907 boli obnovené časti Gravensteenu sprístupnené verejnosti.

Hrad Gravensteen okolo roku 1900.

16.11.1949 hrad obsadilo 138 študentov univerzity v Gente kvôli novej dani z piva. Okrem toho, že zabarikádovali hradné brány a spustili padacie mreže, zajali jediného strážcu v službe a zavreli ho do skrine. Po vztýčení transparentov pozdĺž hradných múrov a hádzaní zhnitého ovocia na okolitých policajtov, boli nakoniec zadržaní a vyvedení z hradu. Tlak verejnosti viedol k tomu, že žiadny zo študentov nebol za svoje činy stíhaný.

Hrad Gravensteen ponúka možnosť kúpiť si vstupenku ako i na mieste, tak aj online. Ja som si kúpila vstupenku priamo na mieste a nečakala som ani dlho pri pokladni. Hrad Gravensteen je zatvorený v dňoch 24., 25., 31. decembra a 1.

Hrad Gravensteen som navštívila v skorých poobedňajších hodinách v jednu aprílovú nedeľu v roku 2022. Najprv som si pevnosť poobzerala zvonku, keď som sa prechádzala centrom mesta popretkávaným historickými uličkami a kanálmi. Gravensteen obklopuje z časti vodná priekopa, čo mu dodáva dojem nedobytnosti. Avšak po prejdení niekoľkých mostov som sa dostala na pevnú kamennú dlažbu rušnejšej pešej zóny, po ktorej prechádza aj mestská hromadná doprava. Tu som vkročila cez hlavnú bránu do útrob pevnosti. Prešla som nádvorím, kde som si v interiéri kúpila vstupenku. K nej som dostala aj hlasového audiosprievodcu. Sadla som si tu na lavičku a pustila si prvé nahrávky z audiosprievodcu, ktorý ma milo prekvapil, lebo nerozprával monotónnym hlasom len nudné fakty, ale pútavo hovoril príbeh hradu a o živote grófa Filipa Alsaského sviežim hlasom, ktorý intonoval a sem-tam aj vtipne zamudroval.

Sprievodcom tu bol fiktívny zajac - áno postava zajaca, s ktorým som sa stretla aj na kresbách od ilustrátora Randalla Casaera v rôznych častiach hradu, a ktorého hlas patril flámskemu komikovi Wouterovi Deprezovi. Po vypočutí si úvodnej nahrávky, som znovu vyšla na denné svetlo, kde som nasávala energiu z mohutných kamenných múrov, ktoré boli bezprostredne vedľa mňa a zadívala som sa hore na vežu. Nasledovala som inštrukcie zo zvukového sprievodcu. Kráčala som po kamenných schodoch, kde som sa dostala k obytným miestnostiam hradu Gravensteen. Obklopená neomietnutým kamenným murivom som skúmala detaily architektúry a jej prvkov, ktoré tu boli neprehliadnuteľné. Hoci tu boli aj krby, kameň bol natoľko studený a sály natoľko veľké, že ich nedokázali plnohodnotne vyhriať, takže dlhodobo tieto priestory neboli grófmi obývané a pri najbližšej možnej príležitosti si zvolili iné sídlo. Gravensteen sa tak stal miestom rôznych využití - ako som sa dozvedela zo sprevádzajúceho hlasu.

Pomaly som sa dostala k prvej expozícii a to zbierke stredovekých zbraní. Prešla som sa pomedzi vitríny s rôznymi zbraňami ako meče, sekery, oštepy, kuše a mnohé ďalšie. Od zbierky zbraní som schodmi vystúpila nad obytné priestory - na centrálnu vežu Gravensteenu. Tu sa mi naskytol dych berúci výhľad na historické mesto Gent. Pomedzi rôzne odtiene terakotovej a sivej farby striech domov tu vyčnievali kamenné, gotické veže neďalekých kostolov, ktorých je v Gente niekoľko. Za typickými flámskymi domami bolo možné v diaľke vidieť už aj budovy modernejšej architektúry, ktoré však nijako nenarúšali. Poprechádzala som sa popri cimburí a pokochala sa výhľadom na Gent z každej strany.

Výhľad na mesto Gent z hradu Gravensteen.

Prišla som do Grófskeho domu, konkrétne do prijímacej siene, ktorá mala bohatú históriu a uskutočňovali sa tu taktiež rôzne procesy a súdy. Potom som sa presunula ďalej - k tmavej a chladnej väznici. Tu sa za mrežami nachádzali rôzne mučiace nástroje, ktoré sa využívali v stredoveku. Bol tu zlomok z expozície mučenia, ktorá bola v minulosti jedným z hlavných bodov prehliadky hradu Gravensteen a ponúkala návštevníkom aj interaktívnejší zážitok. Avšak po rokoch ju najmä kvôli detským návštevníkom zrušili. Z tmy som vyšla znovu na svetlo.

Doprava do Gentu a hradu Gravensteen

Čo sa týka dopravy, do Gentu sa môžete dopraviť autom, autobusom alebo vlakom. Následne sa môžete k hradu dostať mestskou hromadnou dopravou alebo pešo. Z Gent-Sint-Pieters sa ku hradu Gravensteen dopravíte priamymi líniami električiek T1 a T3, kde vystúpite na zastávke Koophandelsplein. Cesta električkou trvá cca 12 minút a následná cesta od zastávky ku hradu taktiež 12 minút. Alternatívny spoj električkou je línia T4, kde vystúpite na zastávke Brugsepoort (Begijnhoflaan), kedy cesta električkou trvá cca 13 minút a následná cesta od zastávky ku hradu 11 minút. Z vlakovej stanice Gent-Dampoort sa môžete dopraviť autobusovými líniami 10 a 11, kedy po ôsmych minútach vystúpite na zastávke Korenmarkt a k hradu Gravensteen vám to odtiaľ peši potrvá ešte 6 minút.

Pre lepšiu orientáciu uvádzame aj tabuľku s možnosťami dopravy:

tags: #katedrala #gent #belgium