Rehole a rehoľníci: História, význam a pôsobenie na Slovensku

Rehole a rehoľníci zohrávajú dôležitú úlohu v spoločnosti už po stáročia. Ich prínos je rozsiahly a dotýka sa rôznych oblastí života, od duchovnej služby a vzdelávania až po charitu a kultúru. V tomto článku sa pozrieme na význam reholí a rehoľníkov, ich históriu, charizmu a pôsobenie na Slovensku aj vo svete.

Kláštor Zobor - najstarší kláštor na Slovensku

Čo sú rehole a kto sú rehoľníci?

Kláštor - z latinského claustrum, teda uzatvorené miesto. Ide o sídlo spoločenstva mníchov, ktorého spôsob života je upravený jednotným kláštorným alebo rádovým poriadkom (regulou). Kláštor je rehoľný dom ako najnižšia a základná jednotka mužskej alebo ženskej rehole, v ktorom žije jednotným životným štýlom spoločenstvo mužov alebo žien, ktorí v záujme dosiahnutia kresťanského ideálu sa zriekajú osobného majetku, telesných žiadostí, vlastnej slobody a pri vstupe do rádu sa zaväzujú skladaním sľubu čistoty, chudoby a poslušnosti predstaveným.

Kláštor obývajú rehoľné osoby, mnísi alebo mníšky. Sú oddaní životu v celibáte, rozjímaní a modlitbe. Novoveké rehole pojali do svojich stanov aj doplnené profesné úlohy. Rehoľné organizácie od 16. storočia sa nazývajú kongregáciami alebo spoločnosťami a nemajú už slávnostné a doživotné, ale iba jednoduché a dočasné sľuby. Okrem kresťanských kláštorov sú známe aj kláštory budhistické či taoistické.

História reholí

Prvým náboženským vodcom, ktorý založil mníšsky rád, bol pravdepodobne v 6. storočí pred Kr. Budha. Poriadkom, ktorý zaviedol, sa budhistickí mnísi riadia dodnes. V 2. storočí pred Kr. si sekta esénov založila na brehu Mŕtveho mora židovské mesianistické spoločenstvo.

Počiatky mníšstva siahajú do 3. storočia a viažu sa na územie Sýrie a Egypta. Mníšstvo malo vtedy pustovnícky charakter. Zakladateľom západného mníšstva je svätý Benedikt, ktorý v roku 529 spísal pravidlá rehoľného života a založil prvý kláštor na hore Montecassino, južne od Ríma.

Rozkvet veľkých mníšskych rádov Európy nastal v 10. storočí. Benediktínsky kláštor založený v roku 909 vo francúzskom Cluny pokryl väčšinu Európy sieťou svojich kláštorov. Tie boli priamo podriadené mocnému clunyjskému opátovi.

Kláštory si v Európe budoval aj rád cisterciánov (založený bol v roku 1098), podobne ako kartuziáni a iné rády. Kláštory boli pevnou súčasťou stredovekého života ako pútnické miesta a strediská lekárskej starostlivosti a vzdelanosti.

Mnohí mnísi boli umelcami a kronikármi a kláštorné knižnice uchovávali staroveké texty a rukopisy Biblie. V období 1536 - 1540, v čase anglickej reformácie, boli anglické kláštory zrušené a ich majetok pripadol korune. Zo svojich spoločenstiev bolo vyhnaných takmer 11 000 mníchov, mníšok a ďalších osôb závisiacich od kláštorov. V období rušenia kláštorov mnohé zničili a ich pôdu rozdelili medzi korunu a šľachtu. Zároveň sa zvýšil vplyv aristokracie na menovanie duchovných v jednotlivých farnostiach.

Na kontinente bol rozvoj kláštorov v období od 13. do 15. storočia oslabený v dôsledku vojen, moru a náboženských schiziem. Posilnili ich až nové rády zakladané v 16. storočí, napríklad Tovarišstvo Ježišovo čiže Jezuiti. Tí zohrali veľkú úlohu v protireformácii a svoj vplyv na rímskokatolícku západnú Európu uplatňovali - v cirkevných aj svetských veciach - až do vzniku osvietenstva v 18. storočí.

Aj v habsburskej ríši Jozef II. rozpustil začiatkom 80. rokov 18. storočia kláštory tzv. žobravých rádov. Tie po jeho smrti obnovili činnosť. Po nástupe k moci komunisti v strednej i východnej Európe, vrátane Slovenska, kláštory takmer úplne zlikvidovali.

Kláštory a architektúra

Stavitelia kláštorov niekoľko storočí stáli na čele architektonického a umeleckého vývoja. Od 9. storočia až do konca 18. storočia patrili k najväčším stavebníkom na území Uhorska. Ich stavebná kultúra poznačila tvárnosť kultúrnej krajiny.

Kláštorný areál je urbanistický komplex stavieb jednoznačného funkčného určenia s funkčne symbolicky ponímanou dispozíciou, sústredenou okolo rajského dvora. Benediktínsky kláštor je „stavebný poriadok, stavebný štýl, stavebná pokora, askéza, Boží pokoj.“ Tento poriadok je vyjadrený v kvadratickom rajskom dvore „extra mundum“ otvoreného do neba.

Prototyp a zároveň najstarší zachovaný architektonický plán predstavuje ideálny pôdorys benediktínskeho kláštora zachovaný v knižnici kláštora v Sankt Gallen z prvej polovice 9. storočia.

Schéma sa v priebehu vývoja a vo vzťahu k špecifikám jednotlivých rehoľných komunít menila a diferencovala. Základné členenie kláštorného komplexu:

• kostol a konvent čiže budovy, v ktorých žije osadenstvo kláštora (komenda u rytierskych rádov, kolégium u mladších rádov) a kongregácií (piaristi, trinitári, redemptoristi).
• hospodárske budovy - stajne, chlievy, stodoly, sýpka, kôlne, sklady, pekáreň, pivovar, mlyn, sušiarne, remeselnícke dielne.

Ideálnym prepojením kontemplatívneho a činného života v zmysle „Ora et labora“ (Modli sa a pracuj) a požiadavkou zakladateľa tzv. Stabilitas loci (zotrvanie v jednom kláštore) zohrali benediktínske a neskôr cisterciánske a premonštrátske kláštory v rozmedzí 9. až 13. storočia kľúčovú úlohu v civilizovaní a skultúrňovaní národov a území západnej a strednej Európy vrátane Slovenska.

Kláštory na Slovensku

Prvé prejavy sakrálnej architekúry na Slovensku vzišli z aktivity benediktínskej rehole. Najstaršie kláštory ako panovnícke fundácie vznikli v Nitre - Zobor (9. storočie), Hronskom Beňadiku (1075), Klíži, Bzovíku (1131), Krásnej nad Hornádom (1143), Skalke pri Trenčíne (1224). Často ich zakladali na starších pohanských miestach.

Najväčší rozkvet zaznamenali benediktíni v 9. - 12. storočí. V druhej vlne zakladali kláštory v Uhorsku reformovaní benediktíni-cisterciti, ktorí sa venovali poľnohospodárstvu (Bzovík, 1135, Spišský Štiavnik, 1223, Bardejov, 1247) a premonštráti, ktorí sa venovali kazateľstvu, pastorácii (1181 prevzali Bzovík, 1190 Leles, 1217 Bíňa, 1232 Jasov, 1238 Šahy, Kláštor pod Znievom).

Najstaršie kláštory stavali benediktíni na návršiach, cisterciti v údoliach a kartuziáni (Skala útočiska, Slovenský raj) na odľahlých miestach v uzavretom lesnom teréne. Kláštory boli najprv drevené, potom kamenné. V 12. a 13. storoči je obdobím ich najväčšieho rozkvetu.

V čase križiackych výprav sa formovali rytiersko-špitálnické rehole, ktoré spájali charitatívnu a militárnu funkciu (johaniti, križiaci sv. Kráľa Štefana). Zabezpečovali ochranu významných ciest, viedli hospice a špitály.

Mendikanti, žobravé rehole františkánov a dominikánov sa usadzovali od začiatku 13. storočia v mestách. Ich nástup podmienila zmena sociálno-ekonomických pomerov, narastajúce sociálne rozpory. Ich dôraz na chudobu, dokonalá organizácia, ekonomická nenáročnosť, snaha priblížiť cirkevné učenie, čo najširším vrstvám a dôsledná ochrana čistoty viery im predurčila významné postavenie v spoločnosti.

Kostol a kláštor minoritov v Košiciach

Skromnému životu sa prispôsobili kostoly aj budovy konventov, ktoré principiálne prijali benediktínsku pôdorysnú schému kláštornej kvadratúry, prispôsobenú stiesneným pomerom stredovekého mesta (fundácie pri mestých hradbách v štvrtiach chudoby s priestorm pre kláštornú záhradu).

V 13. a 14. storočí bolo založených veľa kláštorov (františkáni a klarisky v Trnave, Bratislave, františkáni a dominikáni v Košiciach, dominikáni v Banskej Štiavnici, františkáni v Nitre, minoriti v Levoči), v 15. storočí (františkáni vo Fiľakove, Hlohovci, Okoličnom), v 17. a 18. storočí (Báč, Bardejov, Beckov, Komárno, Kremnica, Levice, Malacky, Naháč, Nové Zámky, Pruské, Prešov a ako jeden z posledných v Rožňave).

V 13. storočí pribudli ešte ďalšie žobravé rehole s ideálom chudoby a jednoduchých foriem života: augustiáni (Bardejov, Hrabkov, Veľký Šariš), karmelitáni (Prievidza) a pôvodne v Uhorsku založený rád pavlínov (Horné Lefantovce, Trebišov, neskôr Trnava, Kežmarok, Šaštín, Vranov).

V 17. a 18. storočí zaznamenali rehole a architektúra s nimi spojená druhý najväčší rozkvet v dejinách cirkvi. Jezuiti a piaristi sa zapojili do protireformácie a rekatolizácie. Jezuiti na Slovensko prišli už v 16. storočí do Trnavy a Kláštora pod Znievom.

Stavebne a a urbanisticky sa prejavili až po adaptovaní sa v mieste pôsobenia, kde buď radikálne prestavali im zverený kláštor a kostol (Trnava, Kláštor pod Znievom, Skalka) alebo začali s novostavbou rezidencie či kostola (Trnava, Košice, Trenčín, Skalica, Žilina, Banská Bystrica, Komárno).

V stavebnej činnosti im sekundovali piaristi (sv. Jur, Podolínec, Prievidza, Brezno, Nitra), ale aj františkáni a pavlíni, výrazne podporovaní cirkvenou hierarchiou alebo priamo cisárskym dvorom (Šaštín). Premonštráti veľkolepým spôsobom obnovili kláštorný areál v Jasove. Kláštor ešte aj dnes vyráža dych.

Z málo početných ženských kláštorov vyniká kláštor alžbetínok v Bratislave a uršulíniek v Bratislave, Košiciach a Trnave, nedokončený zostal architektonický koncept kláštorného kostola kanonistiek Notre Dame v Bratislave od architekta Nicola Jadota.

V súčasnosti má Slovenská provincia štyridsaťosem členov v doživotných sľuboch, ktorí tvoria medzinárodné spoločenstvo - členovia provincie pochádzajú zo Slovenska, Česka, Poľska, Vietnamu, Indie a Indonézie. Provincia má i jedenásť seminaristov (opäť tvoriacich medzinárodné spoločenstvo: štyria z Afriky, traja z Vietnamu, jeden z Česka a traja zo Slovenska). Desiati študujú na Slovensku, jeden je na študijnom pobyte v Austrálii.

Rehole a kongregácie na Slovensku

Nasleduje zoznam reholí a kongregácií, ktoré pôsobia na Slovensku:

• Rád sestier sv. Bazila Veľkého (OSBM): Najstaršia kresťanská rehoľa s východnou spiritualitou.
• Rád baziliánov (OSBM): Najstaršia kresťanská rehoľa s východnou spiritualitou.
• Rád sv. Benedikta (OSB): Najstaršia kresťanská rehoľa so západnou spiritualitou, na Slovensku začal pôsobiť asi už v 9. storočí.
• Kanonický rád premonštrátov (OPraem): Zameraný na kazateľstvo a pastoráciu.
• Rád bosých bratov preblahoslavenej Panny Márie z hory Karmel (OCD): Na Slovensku začal pôsobiť v 14. storočí.
• Rehoľa menších bratov (OFM): Známa tiež ako františkáni.
• Druhý rád sv. Františka: Známe ako klarisky.
• Rád bratov kazateľov (OP): Známy ako dominikáni, patrí k žobravým reholiam.
• Rád sv. Pavla prvopustovníka (OSPPE): Pôsobí aj na Slovensku.
• Rád menších bratov - kapucínov (OFMCap): Pôsobí aj na Slovensku.
• Spoločnosť Ježišova (SJ): Známi ako jezuiti, zameraní na vzdelávanie a misie.
• Rímska únia rádu sv. Uršule: Zameraná na výchovu dievčat.
• Hospitálska rehoľa sv. Jána z Boha: Známi ako milosrdní bratia, zameraní na zdravotníctvo.
• Kňazský rád chudobných Matky Božej zbožných škôl (SchP): Známi ako piaristi, zameraní na vzdelávanie.
• Kanonistky sv. Augustína rehole Notre Dame (ND): Zamerané na výchovu dievčat.
• Inštitút preblahoslavenej Panny Márie (IBNV): Zameraný na výchovu dievčat a obnovenie úlohy ženy v cirkvi.
• Misijná spoločnosť sv. Vincenta de Paule (CM): Zameraná na charitu a misie.
• Rád sv. Alžbety (OSE): Zameraný na zdravotníctvo a charitu.
• Spoločnosť dcér kresťanskej lásky (DKL): Zameraná na charitu a zdravotníctvo.
• Inštitút školských bratov (FSC): Zameraný na vzdelávanie.
• Kongregácia najsvätejšieho Vykupiteľa (CSsR): Zameraná na misie a pastoráciu.
• Kongregácia milosrdných sestier sv. Vincenta: Zameraná na charitu a zdravotníctvo.
• Kongregácia školských sestier III. regulovaného rádu sv. Františka (OSF): Zameraná na vzdelávanie.
• Kongregácia sestier Najsvätejšieho Spasiteľa: Zameraná na vzdelávanie a charitu.
• Kongregácia sestier Božského Vykupiteľa (SDR): Zameraná na charitu a sociálnu prácu.
• Kongregácia milosrdných sestier sv. Kríža: Zameraná na charitu a zdravotníctvo.
• Saleziáni dona Bosca, Spoločnosť sv. Františka Saleského (SDB): Zameraní na výchovu mládeže.
• Kongregácia dcér Božskej lásky (FDC): Zameraná na výchovu a charitu.
• Inštitút dcér Márie Pomocnice (FMA): Zameraná na výchovu dievčat.
• Spoločnosť Božieho Slova (SVD): Zameraná na misie.
• Kongregácia sestier premonštrátok (Spaem): Zameraná na vzdelávanie a pastoráciu.
• Spoločnosť sociálnych sestier (SSS): Zameraná na prácu v civilných zamestnaniach v zdravotníctve, školstve a sociálnej sfére.
• Sestry matky Terézie z Kalkaty (MC): Zamerané na prácu s najchudobnejšími.

Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa (Redemptoristi) a Vranov nad Topľou

S Kongregáciou Najsvätejšieho Vykupiteľa je neodmysliteľne spojená ikona Matky ustavičnej pomoci. Dnes slávime liturgickú spomienku bl. Márie Celesty Crostarosy, zakladateľky redemptoristiek, ktorá bola pred dvoma rokmi (18. V Európe žije v súčasnosti 195 redemptoristiek, a na celom svete ich je 411. V Európe je 17 kláštorov (abecedné poradie): Astorga (Španielsko), Bielsko-Biała (Poľsko), Dublin (Írsko), Foggia (Taliansko), Kežmarok (Slovensko), Lauterach (Rakúsko), Loubeyrat/Riom (Francúzsko), Madrid (Španielsko), Magliano Sabina (Taliansko), Oberbronn/Landser (Francúzsko), Petropavłovsk (Kazachstan), Ried (Rakúsko), Saint-Restitut (Francúzsko), Sant’Agata dei Goti (Taliansko), Scala (Taliansko), Vranov nad Topľou (Slovensko) a Wittem (Holandsko).

Ako vôbec môže napadnúť mladému 17-ročnému dievčaťu uvažovať nad rehoľným kontemplatívnym životom? Keď som sa so sestrou Máriou Sidorovou stretla po prvýkrát, hneď ma udivilo to, ako mlado pôsobí. Posledných 5 rokov prežila v kláštore redemptoristiek v Dubline. Človek by podľa jej výzoru tipoval, že má takých 18 rokov. Kým nezačne rozprávať. Sestra Mária má hlboký hlas. Vyžaruje z nej prirodzená autorita, ktorá naznačuje jej zrelosť napriek mladému veku.

Raz ju a jej priateľov pozvali redemptoristi na jedno stretnutie. To, čo tam zažila, ju veľmi oslovilo: „Mladí ľudia spievali a tancovali“, spomína. „Myslela som, že tým mladým preskočilo. Nevyzerali však opití. Celé to bolo zvláštne. To bola moja prvá skúsenosť so skutočným Bohom.

V roku 1749 pápež Benedikt XIV. kánonicky potvrdil dielo kňaza Alfonza Márie de Liguori z Neapola pod názvom Kongregácia najsvätejšieho Vykupiteľa. Tento muž, pôvodne vysokovzdelaný právnik zo šľachtickej rodiny, v roku 1732 zhromaždil okolo seba niekoľkých mužov a vytvoril misijné spoločenstvo pre evanjelizáciu a katechizáciu okrajových vidieckych vrstiev obyvateľstva. Rehoľa si niekoľko desaťročí zachovávala len čisto regionálny charakter a jej prvoradou snahou bolo dosiahnu tak cirkevne, ako aj štátne oficiálne schválenie.

Prvé misie v Uhorsku sa konali v Hornom Vadičove v Nitrianskej diecéze a trvali od 4. do 15. októbra 1874. Prvý kláštor na Slovensku vznikol po vytvorení Československej republiky v roku 1921 v Stropkove. V mestečku bol kláštor františkánov, založený v roku 1675. V marci 1914 ho františkáni opustili. Kláštor prešiel pod správu košického biskupa. Tento opustený kláštor spolu s kostolom, záhradou a sadom ponúkol košický biskup Dr. Augustín Fischer-Colbrie v prvej polovici roku 1921 pražskému provinciálovi redemptoristov P. Františkovi Mezírkovi.

P. provinciál prijal ponuku a po vybavení jeho schválenia v Ríme ho kánonicky zriadil 12. Prvým rektorom kláštora v Stropkove bol menovaný Slovák P. Karol Stašík. Prišiel do Stropkova z Červenky v polovici októbra roku 1921. Po nutných opravách, počas ktorých býval P. Stašík v Stropkove na fare, prví členovia prišli pred Vianocami rok 1921. Boli to: O. Dominik Metod Trčka, dnes už blahoslavený, P. Ján Pluhář, P. 19. januára 1922 posilnila stropkovskú komunitu ďalšia skupina členov: O. Stanislav Nekula, P. František Lesák a P. František Kolavík. Do Stropkova prišli z Bardejova na saniach a prekonali cestu 49 km v januárovej zime.

Nutné opravy v kostole a v kláštore sa konali do októbra a novembra 1922. V kláštore bývali a v kostole slúžili spolubratia obidvoch obradov rímsko- a grécko -katolíckeho. Misie sa konali po farnostiach obidvoch obradov.

Narodil sa 5. novembra 1911 v Nižnom Hrabovci okres Vranov Nad Topľou. Vysvätený za kňaza bol 12. augusta 1934. Svätil ho v Užhorode biskup Alexander Stojka. Od roku 1937 žil v Ríme, kde študoval na Východnom inštitúte a Gregoriánskej univerzite. Na Slovensko sa vrátil v apríli 1944 a pôsobil v Podolínci. 5.1. 1945 sa stal igumenom kláštora v Michalovciach. 14.3.1950 ho zatkla ŠTB. Vo vyšetrovacej väzbe boli proti nemu použité nezákonné metódy. Štátny súd v Prahe ho po vykonštruovanom procese 5.4.1950 nespravodlivo odsúdil na doživotný trest.

Žil v Prešove a stále bol pod kontrolou ŠTB. V rokoch 1968-1981 bol protoigumenom Michalovskej viceprovincie redemptoristov. Zaslúžil sa aj o obnovu Greéckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Tajne u neho vyštudovalo viac ako 30 rehoľných a eparchiálnych kňazov. Prispieval do časopisov a kalendára. Preložil viac ako 100 diel z rôznych svetových jazykov, ktoré sa šírili ako samizdaty. Zomrel 18.9.1989 v Prešove.

Po vzniku Slovenského štátu a Protektorátu v Česku juvenisti zo Slovenska už nemohli študovať v juvenáte v Libějoviciach. Vznikla Bratislavská viceprovincia redemptoristov 29.mája 1940. Vedenie viceprovincie sa snažilo založiť juvenát na Slovensku. Juvenát začal v Bratislave 1. septembra 1940, keď do Bratislavy prišli dvaja juvenisti Ján Janok a Alojz Gašpar. Po prechodnom jednom roku bol oficiálne zriadený juvenát v Podolínci v bývalom kláštore piaristov, ktorý Bratislavská viceprovincia odkúpila od piaristov. Tam v roku 1941 začal juvenát so štyrmi juvenistami, ktorí dochádzali vlakom do gymnázia v Kežmarku.

tags: #rehola #najsvatejsieho #vykupitela #vranov