Modlitba Otčenáš je jednou z najznámejších a najrozšírenejších modlitieb v kresťanstve. Je to veľmi známa a jednoduchá modlitba, ktorá v sebe skrýva množstvo tajomstiev a pokladov pre život človeka. Rozumieme však obsahu a forme tejto modlitby? Modlitba Pána je najdokonalejšou modlitbou, syntézou celého evanjelia a je v najvyššom stupni modlitba Cirkvi.
V slovenskom jazyku znie takto:
Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno tvoje, príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja ako v nebi tak i na zemi! Chlieb náš každodenný daj nám dnes a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom, a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás Zlého.
Význam modlitby Otčenáš
Na základe rozhovoru, ktorý nakrútil don Marco Pozza so Svätým Otcom Františkom pre katolícku televíziu TV2000, sa v médiách rozšírila správa o zmenách chystaných v modlitbe Otčenáš. Pre uvedenie tejto otázky do kontextu, pokladáme za užitočné ponúknuť nasledovné vysvetlenie hovorcu KBS:
"Je zrejmé, že otázka sa dotýka jazyka, teda slov, ktoré používame, a ich významov. Pre správne chápanie modlitby Otčenáš veriacich vždy pozývame k čítaniu Katechizmu Katolíckej Cirkvi. Ten pripomína, že daná prosba (neuveď nás do pokušenia) je spojená s predchádzajúcou (odpusť nám naše viny) - lebo naše hriechy sú ovocím súhlasu s pokušením. Ako zdôrazňuje aj pápež v publikovanom rozhovore: sme to my, kto padá - ale nie Boh, kto nás "strká", aby sme spadli, kto pád spôsobuje. On nie je príčinou nášho pádu.
Katechizmus v tomto súvise hovorí, že je ťažké preložiť jedným slovom grécky výraz, ktorý doslovne znamená „nedovoľ, aby sme prišli do pokušenia“, „nedopusť, aby sme podľahli pokušeniu“ (pôvodný grécky text modlitby kai mé eisenegkés hymas eis peirasmon, v aramejčine, pôvodnom Ježišovom jazyku, wě ’al ta‘•linnán‚’ lěnisjôn).
„Veď Boha nemožno pokúšať na zlé a ani on sám nikoho nepokúša“, píše svätý apoštol Jakub. Práve naopak, Boh nás chce od pokušenia oslobodiť. Prosíme ho teda, aby nám nedovolil nastúpiť cestu, ktorá vedie k hriechu.
Keď vysvetľujeme modlitbu Otčenáš, zdôrazňujeme, že Boh nie je ten, kto spôsobuje náš pád. Boh skúša, ale nepokúša. Pokúša diabol: ten sa človeka snaží zlomiť na zlé. Skúška zo strany Boha je na uistenie, na posilnenie viery, ale nie na jej zrútenie. Ako keď skúšame mosty: nie preto, aby sme ich zrútili, ale pre uistenie o ich pevnosti). Cieľom diabla je, naopak, aby "most spadol".
Problémom konkrétneho talianskeho slova "indurre" (uviesť) však je to, že ako sami Taliani píšu, vývojom jazyka má dnes v bežnej reči skôr ten význam ako "costringere" (nútiť). A tam skutočne vzniká problém, pretože nútenie do pokušenia nijako nemožno pripísať Bohu. Ak si teda v modlitbe Otčenáš slovo "uvedenie" žiada vysvetlenie, slovo nútenie volá po zmene.
Takto isto potrebu zmeny v talianskom texte vysvetľuje aj bývalý generálny sekretár talianskej biskupskej konferencie, súčasný arcibiskup Florencie, kardinál Giuseppe Betori.
Pre pochopenie kontextu: zmeny v textoch modlitieb v jednotlivých jazykoch sa robia iba v prípadoch, keď sa to javí skutočne nevyhnutné - kvôli adekvátnosti prekladu. Ak by slovo "uviesť" vplyvom vývoja jazyka v slovenčine nadobudlo taký význam, že by vyjadrovalo nútenie z Božej strany, bolo by potrebné zmeniť ho aj u nás. V tejto chvíli sa to ale v slovenčine nejaví ako nevyhnutné. Potrebné je však vysvetľovať, aby sme správne rozumeli tomu, čo sa modlíme: Boh nie je príčinou pádu do pokušenia. Prosíme ho, nech nedopustí, aby sme pokušeniu podľahli."
Ako okolnosť ešte možno doplniť, že rodnou rečou pápeža Františka je španielčina. V nej je daná prosba preložená takto: "no nos dejes caer en tentación" - "nenechaj nás padnúť do pokušenia". Aj v tomto kontexte sa dá chápať, že Svätému Otcovi taliansky preklad (non ci indurre in tentazione) neznie dobre, a poukazuje na potrebu jeho úpravy - najmä kvôli významovému posunu talianskeho slova "indurre" - od "uviesť" smerom k "nútiť". Modliť sa, aby nás Boh "nenútil do pokušenia" - to nesedí.
Čo sa týka spomínanej zmeny vo francúzskom texte: ekumenický preklad zo šesťdesiatych rokov minulého storočia mal "ne nous soumets pas à la tentation". Sloveso "soumettre", ktoré možno chápať aj ako "podrobiť", tu bolo kritizované z podobných dôvodov ako talianske "indurre": Boh predsa nie je príčinou pokušenia. Nový francúzsky preklad je podobný španielskemu, hoci nie totožný vo výrazoch: "et ne nous laisse pas entrer en tentation" - "nenechaj nás vojsť do pokušenia".
Význam jednotlivých častí modlitby Otčenáš
Jedinečnosť modlitby Otče náš je aj v tom, že sa vyhýba individualizmu, chýba v nej slovíčko JA, ktoré je tak typické pre naše modlitby. Ježiš Kristus nás učí modliť sa, majúc na perách predovšetkým slovíčko TY, pretože kresťanská modlitba je dialógom. A v dialógu s Bohom by nemal byť priestor na individualizmus.
Otče náš začína oslavou Otca, pričom je nám daná možnosť vstúpiť do tejto oslavy tým, že Boha oslovujeme slovíčkom Otec. Túto možnosť nám zjavil Boží Syn, ktorý sa stal človekom.
Nebo v mnohých z nás vyvoláva pocit diaľky, veľkej vzdialenosti. Moc pozemského otca je obmedzená, ale moc nebeského Otca nie je ohraničená, lebo je všemohúci. Nie je obmedzená časove, ani priestorovo, lebo Boh je večný, všadeprítomný.
Ježiš Kristus síce prišiel na tento svet, ale aj napriek tomu je svet stále poznačený hriechom: vládne neláska, sebectvo, egoizmus, t.j. veľa ľudí žije s uzavretým srdcom. Božia vôľa je spojená s nekonečnou Božou múdrosťou a láskou.
Vo všeobecnosti modlitba Otče náš zapaľuje v nás tú istú Ježišovu lásku k Otcovej vôli. Táto prosba je prejavom našej viery, že Boh môže a chce premeniť realitu víťazstvom dobra nad zlom aj v našich životoch.
Chlieb náš každodenný označuje pozemský pokrm, potrebný všetkým k udržaniu života, ale zároveň naznačuje aj chlieb života, ktorým je Božie slovo a Kristovo Telo - Eucharistia. Získavame ho ako nevyhnutný a najpodstatnejší pokrm Nebeskej hostiny, ktorej predkrmom je Eucharistia, ktorá jediná je schopná zasýtiť hlad po nekonečne a túžbu po Bohu, ktorá hýbe každým človekom, aj pri úsilí o každodenný chlieb.
Veľmi dôležitý je aj aspekt Chlieb náš: neprosíme v modlitbe o chlieb môj, ale o náš chlieb. Prosíme teda o chlieb nielen pre seba, ale aj pre celú Cirkev. Slová Daj nám dnes naznačujú, že zajtra budeme musieť prosiť znovu. Tak, ako potrebujeme chlieb, tak potrebujeme i odpustenie.
V tejto prosbe prosíme Boha o milosrdenstvo nad našimi hriechmi. Nikto z nás nemiluje Boha tak, ako On miluje nás. Stačí ak sa postavíme pred kríž a hneď vidíme ten nepomer lásky. Človek nestojí pred Bohom ako rovnocenný partner, ale ako dlžník, ktorý nemôže zaplatiť. Sväté písmo hovorí, že nemôže mať lásku k Bohu ten, kto ju nemá k blížnemu.
Vari nás Boh pokúša? Niektorí biblisti zdôrazňujú, že preklad by mal skôr vyzerať takto: „Nedovoľ nám podľahnúť…“ Presne v duchu slov svätého Jakuba: „Nech nik v pokušení nehovorí: „Boh ma pokúša.“ Veď Boha nemožno pokúšať na zlé a ani on sám nikoho nepokúša. Ale každého pokúša vlastná žiadostivosť, ktorá ho zachvacuje a zvádza.
V tejto prosbe prosíme Boha, aby nás chránil pred pádom do hriechu a vyzbrojil nás bdelosťou a vytrvalosťou až do konca. Tak ako všetci vieme, čo je zlo, tak všetci vieme, čo je pokušenie. Každý z nás už v svojom živote zažil silu pokúšania. Táto prosba je zároveň vyjadrením našej nádeje, že aj v týchto pokúšaniach môžeme počítať s Božou pomocou.
Keď hovoríme s Bohom, nerobíme to za účelom odhaliť mu to, čo máme v srdci: On to totiž pozná oveľa lepšie ako my. Pre nás je síce Boh tajomný, my naopak nie sme hádankou v jeho očiach.
„Je treba mať odvahu modliť sa modlitbu Otče náš, pretože ňou voláme na Niekoho, pričom skutočne veríme, že Boh je Otec, ktorý nás sprevádza, odpúšťa nám, dáva nám chlieb, všíma si všetko, o čo prosíme a oblieka nás krajšie ako poľné kvety. (pápež František)
V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Naveky.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno tvoje, príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja, ako v nebi, tak i na zemi! Chlieb náš každodenný daj nám dnes a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého.
Zdravas, Mária, milosti plná, Pán s tebou, požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života tvojho, Ježiš. Svätá Mária, Matka Božia, pros za nás hriešnych teraz i v hodinu smrti našej.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému; ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz, i vždycky, i na veky vekov.
Verím v Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme, i v Ježiša Krista, jeho jediného Syna, nášho Pána, ktorý sa počal z Ducha Svätého, narodil sa z Márie Panny, trpel za vlády Poncia Piláta, bol ukrižovaný, umrel a bol pochovaný, zostúpil k zosnulým, tretieho dňa vstal z mŕtvych, vystúpil na nebesia, sedí po pravici Boha, Otca všemohúceho. Odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych. Verím v Ducha Svätého, v svätú Cirkev katolícku, v spoločenstvo svätých, v odpustenie hriechov, vo vzkriesenie tela a v život večný.
R/. A ona počala z Ducha Svätého. R/. Nech sa mi stane podľa tvojho slova. R/. A prebývalo medzi nami. R/. Bože, z anjelovho zvestovania vieme, že tvoj Syn Ježiš Kristus sa stal človekom; prosíme ťa, vlej nám do duše svoju milosť, aby nás jeho umučenie a kríž priviedli k slávnemu vzkrieseniu. Skrze Krista, nášho Pána.
«Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria. Ak niekoho z vás ako otca poprosí syn o rybu, vari mu dá namiesto ryby hada? Alebo ak pýta vajce, podá mu škorpióna?
Dnešná katechéza sa odvoláva na Lukášovo evanjelium. Predovšetkým v tomto evanjeliu, počnúc rozprávaním o detstve, sa totiž Kristova osoba opisuje v intenzívnej atmosfére modlitby. V tejto katechéze o Otčenáši ideme ďalej a Ježiša vidíme ako modliacu sa postavu. Ježiš sa modlí. V Lukášovom rozprávaní sa napríklad príbeh premenenia odvíja od momentu modlitby. Hovorí takto: «Ako sa modlil, zmenil sa vzhľad jeho tváre a jeho odev zažiaril belobou» (9,29). Ježiš sa modlí pri krste v Jordáne, hovorí s Otcom pred tým, ako urobí tie najdôležitejšie rozhodnutia, častokrát sa uťahuje k modlitbe do samoty, prihovára sa za Petra, ktorý ho krátko nato zaprie. Hovorí takto: «Šimon, Šimon, hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu.
Toto utešuje: vedieť, že Ježiš sa za nás modlí, modlí sa za mňa, za každého jedného z nás, aby naša viera neochabovala. A toto je pravda. „Ale otče, ešte stále tak robí?“ Ešte stále, pred Otcom - Ježiš sa za mňa modlí. Každý z nás to môže povedať. A môžeme tiež povedať Ježišovi: „Ty sa za mňa modlíš, pokračuj v tom, lebo to veľmi potrebujem“.
Dokonca i smrť Mesiáša je ponorená do klímy modlitby, až tak, že hodiny utrpenia sa zdajú byť poznačené prekvapujúcim pokojom: Ježiš utešuje ženy, modlí sa za tých, čo ho križujú, sľubuje raj kajúcemu lotrovi, vydychuje hovoriac: «Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha» (Lk 23,46). Opäť v Lukášovom evanjeliu nachádzame prosbu vyjadrenú jedným z jeho učeníkov, aby ich Ježiš sám naučil modliť sa. Hovorí takto: «Pane, nauč nás modliť sa» (11,1). Videli ho, ako sa modlí. Prvou časťou tejto náuky je práve Otčenáš. Modlite sa takto: „Otče, ktorý si na nebesiach“. „Otče“ - je tak krásne vysloviť toto slovo. Čisto s týmto slovom môžeme tráviť čas v modlitbe: „Otče“. A cítiť, že máme otca - nie mocnára, ani otčima. Nie, máme otca.
V tejto náuke, ktorú Ježiš dáva svojim učeníkom, je zaujímavé pristaviť sa pri niektorých ponaučeniach, ktoré obkolesujú text modlitby. Aby nám dodal dôveru, Ježiš vysvetľuje určité veci. A tieto zdôrazňujú postoje veriaceho, ktorý sa modlí. Čo hovorí Ježiš tomu, kto klope na dvere a prebudí priateľa?: «Hovorím vám,» - vysvetľuje Ježiš - «aj keď nevstane a nedá mu preto, že mu je priateľom, pre jeho neodbytnosť vstane a dá mu, čo potrebuje» (Lk 11,9). Týmto nás chce naučiť modliť sa a v modlitbe naliehať.
Vy všetci, otcovia a dedovia, ktorí ste tu, keď syn či vnuk o niečo prosí, má hlad a pýta, pýta neustále, plače, fňuká, má hlad: «Ak niekoho z vás ako otca poprosí syn o rybu, vari mu dá namiesto ryby hada?» (v. 11). Týmito slovami Ježiš dáva pochopiť, že Boh vždy odpovedá, že žiadna modlitba nezostane nevypočutá.
Prečo? Zaiste, tieto tvrdenia nás uvádzajú do krízy, pretože mnohé naše modlitby, ako sa zdá, neprinášajú žiaden výsledok. Koľkokrát sme prosili a nedostali - všetci s tým máme skúsenosť - koľkokrát sme klopali a našli zatvorené dvere? Ježiš nám v týchto momentoch odporúča naliehať a nevzdávať sa. Modlitba vždy premieňa skutočnosť, vždy. Ak sa nemenia veci okolo nás, aspoň sa meníme my, mení sa naše srdce. Môžeme si byť istí, že Boh odpovie. Jediná neistota sa týka času, ale nepochybujme, že on odpovie. Možno budeme musieť naliehať po celý život, no on odpovie. Sľúbil nám to: on nie je ako otec, ktorý dá hada namiesto ryby. Nič nie je istejšie: túžba po šťastí, ktorú všetci nosíme v srdci, sa jedného dňa naplní.
Ježiš hovorí: «A Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý?» (Lk 18,7). Áno, vykoná spravodlivosť, vypočuje nás. Aký to len bude deň slávy a zmŕtvychvstania! Modliť sa. Modlitba mení skutočnosť, nezabudnime na to. Buď zmení skutočnosti, alebo zmení naše srdce, no vždy mení, niečo premieňa. Modliť sa je už odteraz víťazstvom nad osamelosťou a zúfalstvom. Je to ako pozorovať každú čiastočku tvorstva, ako sa hýbe v dejinách, čoho dôvod neraz nedokážeme zachytiť. Avšak je v pohybe, je na pochode.
A v cieli každej cesty - čo je v cieli našej cesty? V cieli modlitby, v cieli času, počas ktorého sa modlíme, v cieli života, čo je tam? Je tam Otec, ktorý očakáva všetko a všetkých s rukami roztvorenými dokorán.
Malý katechizmus Dr. III.
Malý katechizmus Dr. III. Dr. 3. vydanie, Tranoscius v cirkevnom nakladateľstve, Bratislava, 1968, Z nemeckého a latinského textu „Die Symbolischen Bücher der ev. luth. Kirche, Gütersloh 1907“ preložil Dr. Andrej Ľudovít Katina, biskup Záp. 4. III. Posväť sa meno Tvoje! Príď kráľovstvo Tvoje! Buď vôľa Tvoja ako v nebi, tak i na zemi! Chlieb náš každodenný daj nám dnes! A odpusť nám viny naše, ako aj my odpúšťame vinníkom svojim! I neuvoď nás do pokušenia! Lebo Tvoje je kráľovstvo i moc i sláva naveky.
Čo to znamená? Čo to znamená? Ako sa to deje?
Keď sa slovo Božie čistotne a úprimne učí a keď my podľa neho ako Božie dietky žijeme; k tomu ráč nám dopomáhať, milý Otče nebeský!
Čo to znamená? Ako sa to deje?
Čo to znamená? Ako sa to deje? Keď Boh ruší a znemožňuje každú zlú radu a vôľu, ako je vôľa diabla, sveta a nášho tela, ktorá nám nedovoľuje Božie meno posväcovať a Jeho kráľovstvu k nám prichádzať, ale nás posilňuje a pevne zachováva vo svojom slove a vo viere až do konca života.
Čo to znamená?
Čo je to chlieb každodenný?
Čo to znamená? V tejto prosbe prosíme, aby Otec nebeský nehľadel na naše hriechy a neodmietal naše prosby; lebo nie sme hodní ničoho, za čo prosíme ani si to nezasluhujeme, ale aby nám to všetko dal zo svojej milosti; lebo my každý deň mnoho hrešíme a len samý trest si zasluhujeme.
Čo to znamená?
Čo to znamená? Lebo Tvoje je kráľovstvo i moc i sláva naveky.
Čo to znamená „Amen“?
Malý katechizmus Dr. Tieto stránky používajú súbory cookies.
2759 „Raz sa [Ježiš] na ktoromsi mieste modlil. Keď skončil, povedal mu jeden z jeho učeníkov: ,Pane, nauč nás modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov‘“ (Lk 11,1) . Ako odpoveď na túto prosbu Pán zveruje svojim učeníkom a svojej Cirkvi základnú kresťanskú modlitbu. Svätý Lukáš podáva jej krátky text (päť prosieb), svätý Matúš rozvitejšiu verziu (sedem prosieb). Liturgická tradícia Cirkvi si zachovala text svätého Matúša (Mt 6,9-13) : Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno tvoje, príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja, ako v nebi tak i na zemi.
2760 V liturgickej praxi sa k Modlitbe Pána veľmi skoro začala pridávať doxológia. (2855) V Didaché je to: „Lebo tvoja je moc i sláva naveky.“ Apoštolské konštitúcie pridávajú pred slovo „moc“ výraz „kráľovstvo“ a táto formula je za našich čias zachovaná v ekumenickej modlitbe. Byzantská tradícia po slove „sláva“ pripája „Otca i Syna i Svätého Ducha“. Rímsky misál rozvíja poslednú prosbu Otčenáša vo výslovnej perspektíve očakávania blaženej nádeje (2854) a príchodu nášho Pána Ježiša Krista. 1.
2761 „V Modlitbe [Pána] je skutočne obsiahnutý súhrn celého evanjelia.“ „Keď nás [Pán] naučil, ako sa máme modliť, povedal: ,Proste a dostanete‘ (Jn 16,24) . I.
2763 Všetky Písma (Zákon, Proroci a Žalmy) (102) sa splnili v Ježišovi Kristovi. Evanjelium je touto „dobrou zvesťou“. Jeho prvé ohlasovanie zhrnul svätý Matúš do reči na vrchu. A modlitba k nášmu Otcovi je v strede tohto ohlasovania.
2764 Reč na vrchu je učenie pre život, (1965) „Modlitba Pána“ je modlitba, ale v jednej i druhej Pánov Duch dáva novú formu našim túžbam, týmto vnútorným hnutiam, ktoré oživujú náš život. Ježiš nás svojimi slovami učí tomuto novému životu a poučuje nás, (1969) aby sme si ho vyprosovali modlitbou. II.
2765 Tradičný názov „Modlitba Pána“ (Oratio dominica) znamená, že modlitbu k nášmu Otcovi nás naučil a dal nám ju Pán Ježiš. Táto modlitba, ktorá pochádza od Ježiša, je skutočne jedinečná - je „Pánova“. (2701) Na jednej strane nám slovami tejto modlitby jednorodený Syn skutočne odovzdáva slová, ktoré Otec dal jemu: je učiteľom našej modlitby.
2766 Ale Pán Ježiš nám nezanechal formulu, ktorú by sme mali mechanicky opakovať. Ako je to pri každej ústnej modlitbe, Duch Svätý učí Božie deti modliť sa k ich Otcovi prostredníctvom Božieho slova. Ježiš nám nielen odovzdáva slová našej synovskej modlitby, ale nám zároveň dáva aj Ducha, skrze ktorého sa tieto slová stávajú v nás „duchom a životom“ (Jn 6,63) . Ba viac, dôkaz a možnosť našej synovskej modlitby je v tom, že Otec „poslal do našich sŕdc Ducha svojho Syna a on volá: ,Abba, Otče!‘“ (Gal 4,6) . Keďže naša modlitba tlmočí naše túžby Bohu, je to opäť „ten, ktorý skúma srdcia“ Otec, ktorý „vie, po čom Duch túži: že sa prihovára za svätých, ako sa páči Bohu“ (Rim 8,27) . Modlitba k nášmu Otcovi sa začleňuje do tajomného poslania Syna a Ducha Svätého. III.
2767 Tento nerozlučiteľný dar Pánových slov a Ducha Svätého, ktorý týmto slovám dáva život v srdciach veriacich, Cirkev prijímala a žila z neho už od svojich začiatkov.
2768 Podľa apoštolskej Tradície je Modlitba Pána podstatne zakorenená v liturgickej modlitbe. Pán nás „učí modliť sa spoločnú mod...
Na základe rozhovoru, ktorý nakrútil don Marco Pozza so Svätým Otcom Františkom pre katolícku televíziu TV2000, sa v médiách rozšírila správa o zmenách chystaných v modlitbe Otčenáš. Pre uvedenie tejto otázky do kontextu, pokladáme za užitočné ponúknuť nasledovné vysvetlenie hovorcu KBS.
