V týchto prvých dňoch nového roku viac ako inokedy myslíme na budúcnosť. Avšak nie na budúcnosť hmlistú a neznámu, ktorú sa snažia na prahu nového roku odhaľovať rôzne horoskopy a predpovede astrológov, ale budúcnosť, ktorá je plne v rukách nášho nebeského Otca a ktorá je prestúpená Jeho prítomnosťou. Komu nejde o budúcnosť, ten stráca dôvod k životu.
Kresťanstvo vždy ponúkalo kľúč, ktorým by človek mohol otvárať dvere do budúcnosti. Celá Biblia je takou najstaršou a doteraz neprekonanou priekopníčkou novej budúcnosti, ktorú všemohúci Boh stále otvára v dejinách. Od prvého Božieho príkazu, ktorý kedysi zaznel Abrahámovi: „Vyjdi zo svojej krajiny, zo svojho príbuzenstva i z domu svojho otca do krajiny, ktorú ti ukážem.“ (1M 12,1), až po záverečné Pánovo uistenie v posledných veršoch Biblie: „Áno, prídem čoskoro!“ (Zj 22,20), všade sa stretávame s Božím prstom ukazujúcim na budúcnosť.
Odpoveď na otázku ako sa máme na budúcnosť, ešte skrytú v tomto novom roku pripraviť, naznačuje text z 1.Knihy Kráľovskej. To, v akom duchu sa Elizeus pripravoval na budúcnosť, poskytuje veľmi poučný obraz. Stojí pri pluhu na otcovom poli. Tu sa s ním stretáva Eliáš a vkladá na neho svoj plášť a tak ho označuje za svojho prorockého nástupcu.
Elizeus je z otcovho poľa povolaný na dedičné pole Božieho kráľovstva, na pole, kde Eliáš vyoral hlboké brázdy, pri ktorých často býval aj umdlený a s krvácajúcim srdcom. Na tomto poli bolo ešte veľa bodľačia. Božia vec a spravodlivosť bola potupovaná najmä od čias kráľa Achaba a jeho ženy Jezábel (v 9.stor. pred Kr.). Niet preto divu, že Elizeus na prahu prorockej činnosti cítil ťarchu nového postavenia a bremeno zodpovednosti za budúcnosť Izraela. Ako vykročí do tejto budúcnosti?
Čítame, že „zanechal voly, pobehol za Eliášom a povedal: Dovoľ mi prosím pobozkať otca a matku, potom pôjdem za tebou. Elizeus je príkladom ako sa uberať vo vážnej dobe do budúcnosti. Čo je v tom také príkladné? Celý príbeh svedčí o tom, že k veľkej a požehnanej budúcnosti kráča ten, kto sa vyrovnal s opravdivou vďačnosťou s minulosťou.
Elizeus nevkročil do budúcnosti s velikášstvom a pýchou, že mu pripadla veľká úloha. On prosí, aby sa najprv mohol rozlúčiť s otcom a matkou bozkom vďačnej lásky. Tak sa vracia ku koreňom, za ktoré je vďačný. Kto sa nechce dať poučiť minulosťou, kto ňou pohŕda, kto nemá za nič to, čo mu dala rodina, tradície, cirkev, kto si myslí, že len ním začína pravý slobodný život a že len s ním sa narodila všetka múdrosť, ten nevstupuje do budúcnosti dobre Lebo nie my, ale koreň drží nás. Ak podkopeme koreň, uschne celá koruna.
Nie teda s nevďačnosťou a pohŕdaním minulosti, ale pobozkaním otca i matky, obrazne i doslova, sa treba vydať na neznámu cestu do nového roka. Niet pravdivejšej cesty než tá, po ktorej išiel Elizeus. Je to cesta s prejavom úcty a vďačnosti žijúcim i nežijúcim už rodičom, starým rodičom a všetkým našim predkom za ich vieru a lásku.
Avšak ani v tomto prípade náš pohľad do minulosti nemôže skončiť. Lebo práve z radov našich zbožných predkov, ako aj dávnych otcov Izraela znel jeden hlas: „Nie nám, ó Hospodine, nie nám, ale menu svojmu daj česť pre svoju milosť a vernosť!“ (Ž 115,1) Lebo to najlepšie, čo naši otcovia a predkovia mali, bolo darom Otca všetkých otcov a Pána všetkých pánov.
Ak chceme šťastne vstúpiť do nového obdobia svojho života, potom nemôžeme inak, než s prejavom vďačnosti a vernosti nebeskému Otcovi, ktorého sme deťmi a ktorý nám zjavil našu večnú budúcnosť v nebi skrze svojho Syna Ježiša Krista. Nebeský Otče, v svojej dobrote si nám v Ježišovi Kristovi dovolil modliť sa čokoľvek, čo potrebujeme. Ďakujeme Ti za to. Ty si v nebi, kde panuje pokoj a blaženosť a kde je naša pravá vlasť. My sme však na zemi, kde vládne neistota a nepokoj, kde sme iba cudzincami a hosťami. Daj nám aj v tomto roku zo svojich darov, čoho nám je treba na duši i na tele. Popraj zdaru našim prácam. Požehnávaj nás svojim božským požehnaním. Ty, všemohúci Boh požehnaný na veky.
Vďačnosť v Starozmluvných Príbehoch
Do piatej série rozhlasových biblických príbehov patria posledné príbehy zo Starej zmluvy. Obdobie Izraelského kráľovstva je priam presiaknuté zabúdaním na Hospodina a modloslužbou kráľov, ktorí rovnakým smerom viedli aj celý národ. Aj keď občas sa našli nejakí, ktorí si Boha ctili, boli to skôr výnimky. Keď Boh vypočul modlitbu kráľa Ezechiáša a predĺžil mu život, on namiesto vďačnosti ukázal babylonským poslom svoje bohatsvo. A tak už onedlho Boh dovolil, aby mocný babylonský kráľ Nebúkadnecar po svojom víťazstve nad Jeruzalemom presídlil do rôznych končín svojho rozľahlého impéria celý Izrael…
Ako pamätník stojí v línii týchto príbehov Jóbova skúsenosť s Bohom. Jeho vyznanie na konci života, že v utrpení stretol tvárou v tvár Hospodina dáva aj našim existenčným zápasom silu vydržať.
Príbehy z Biblie:
- Slnko sa vrátilo späť
- Nová kráľovná
- Zabudnutá odmena
- Odvážny čin
- Krajina Úc
- Na kráľovskom dvore
- Kráľov sen
- Ohnivá pec na planine Dúra
- Sedem rokov zvieraťom
- Biela ruka
- Levy a darebáci
Psychologický Pohľad na Vďačnosť
Vieme už, že ak v niektorej emócii zotrvávame príliš dlho na úkor iných, táto môže postupne prerásť do nálady a vtedy nás začne doslova ovládať namiesto toho, aby nám slúžila. Ja mám nárok, ale nedostávam. Ja mám tiež nárok a tiež nedostávam. Osvojujeme si optiku nároku a prestávame sa milovať. Začíname milovať to, na čo si nárokujeme, a ľudí okolo využívame na to, aby sme to dosiahli. Žiaľ, aj vrátane kresťanských manželov. Táto pandémia je horšia ako koronavírus.
Vďačnosť ako emócia nám hovorí, že život a všetko, čo s ním súvisí, je dar. Umožňuje nám uvedomiť si, že dar je niečo, o čo sme sa sami nepričinili a ani sme si to nezaslúžili. Toto uvedomenie nás vedie k pokore a k vďake za všetko, čo sme ako dar dostali. Nárok nám hovorí niečo celkom iné. Pripomína, že si niečo zaslúžime mať, lebo nám to dlhuje svet. Nabáda nás k sťažovaniu sa na to, čo nám chýba. Nárok mi ukazuje, ako by vyzeral svet, keby bol podľa mňa. Nárok má veľmi blízko k zatrpknutosti či arogancii, ako to neraz vidíme u spomínaných manželských párov v kríze. Buď to chcú vzdať, alebo útočia na seba ešte viac.
Napriek tomu nárok nie je zlá emócia, tak ako nie je zlá žiadna naša emócia. Až keď nárok prerastie do takých rozmerov, že ovláda naše prežívanie, myslenie a konanie, stáva sa škodlivým, až zničujúcim. Vďačnosť a nárok pritom dokážu spolu existovať, ak sa rešpektujú, učia sa spolu žiť a nie súperiť.
Jeden nedávny zážitok mi pomohol lepšie pochopiť a najmä precítiť emóciu vďačnosti. Začiatkom tohto roka som mal predpísaný odpočinkový režim. Už dávno som plánoval pátrať po svojich predkoch a doplniť tak ústne podávanú históriu faktami. Teraz som mal na to čas. Digitalizácia matrík mi umožnila pozrieť sa do minulosti na život mojich predkov z pohodlia vlastnej pracovne. Dostal som sa až kamsi na prelom osemnásteho a devätnásteho storočia. Ako som listoval matriku zomrelých, jedného dňa v roku 1831 bolo do nej nečakane zapísaných až sedemnásť úmrtí, ďalší deň desať, potom pätnásť, a tak to pokračovalo skoro dva mesiace. Dovtedy bolo tak jedno úmrtie do mesiaca. Áno, tušíte správne. Ľudí začala kosiť cholera. Keď som sa o tom kedysi učil na hodinách dejepisu, bolo to veľmi vzdialené. Netýkalo sa ma to. Ale teraz som sa ocitol bližšie k tým dramatickým udalostiam a ľuďom, ktorí boli moji predkovia. Za tie dva mesiace zomrela viac ako polovica obyvateľov obce. Nemali internet, testy ani rúška či dezinfekčné gély a vtedajšie opatrenia boli takmer neúčinné. Rodina prežila. Prežil aj môj pra-pradedo. Stratili však niekoľko detí. Vtedy som pocítil veľkú vďačnosť za dar svojho života, za to, že všetko mohlo byť ináč, za obetu, ktorú priniesli, za zápas, ktorý vybojovali.
Spojilo sa mi to s ďalšími zozbieranými príbehmi predchádzajúcich generácií - ako sa môj dedo vrátil živý z ruského frontu a oženil sa v pokročilom veku, ako mama ako dievča prežila bombardovanie pri prechode frontu v závere druhej svetovej vojny, ukrytá s ostatnými niekoľko dní v pivnici, ktorá ich ako-tak chránila. Ako manželkin otec dlho nepočul po výbuchu bomby v areáli nemocnice, v ktorej bol ako mladý vojak hospitalizovaný. V priebehu januára som si toto všetko postupne uvedomoval, netušiac, že celý svet sa práve v tých dňoch ocital na prahu novej traumy, pandémie koronavírusu, ktorá vzápätí naplno prepukla. Hlboká vďačnosť za to, čo som objavil v histórii rodu, dostávala akýsi nadčasový rozmer, ktorý som dovtedy nepoznal.
Zodpovednosť je emócia, ktorá vyviera z vďačnosti. Boli sme stvorení ako ľudia zodpovední, ktorí sú schopní odpovede - homo responsabilis - píše Amadeo Cencini. Zodpovednosť vyviera z ochoty človeka načúvať inému človeku, ktorého vníma ako dar, zo schopnosti dať mu odpoveď, ktorá je absolútne slobodná a zvyčajne niečo stojí.
Návrat k Vďačnosti
Návrat k vďačnosti je nielen možný, ale aj nutný. Upozorňujú nás na to dva zdroje, historicky také odlišné a časovo také vzdialené, a predsa hovoria to isté. Jedným z nich je Biblia a druhým sú najnovšie psychologické objavy. Svätý apoštol Pavol nás vyzýva na rôznych miestach, aby sme pri všetkom vzdávali vďaku, lebo to je Božia vôľa (1 Sol 5, 18). Boh to tak chce. Stacey Salsbery spočítala, že Boh nás v Biblii nabáda k vďačnosti dohromady šesťdesiatdva ráz. Zamerala sa však aj na úžitok, ktorý tým získavame.
Prejavená vďačnosť posilňuje priateľstvo, ako to čítame v Liste Filipanom (Flp 1, 3), pomáha znášať ťažké okolnosti (1 Kor 11, 23-24), umlčí nepriateľa (Ž 8, 3), zmierňuje úzkosť a starosti (Flp 4, 6-7), pomáha nám rozpamätávať sa (Ž 9, 1), privádza nás k radosti (Ž 118, 1), spája a zjednocuje nás (Ž 111, 1). Viaceré štúdie ostatných dvoch desaťročí, ktoré sa zamerali na vďačnosť a jej vplyv na náš život, prinášajú prekvapivé výsledky. Niekoľko takých výskumov sumarizovala Andrea Brandt. Vysvetlenie nachádzajú vedci v tom, že pri sústredení sa na vďačnosť sú stimulované mozgové centrá zodpovedné za redukciu stresu a tie, ktoré navodzujú pocit radosti. To isté dokáže spôsobiť aj úsmev, dokonca iba hraný, ako potvrdzuje ďalšia štúdia.
K vďačnosti sa vieme vrátiť tak, že si ju v sebe budeme rozvíjať. Precvičovanie vďačnosti nie je zložité a je cestou k dosiahnutiu posvätnej všímavosti, ktorou nazýva Charles Stone schopnosť byť plne prítomný v každom okamžiku, ktorý sme dostali od Boha ako dar. Vyberte si ľubovoľnú časť a uvažujte, za čo všetko jej ďakujete. Neskôr sa dostanete ku vzťahom s inými ľuďmi, k svojim myšlienkam, emóciám. Budete prekvapení, ako som bol prekvapený ja, keď som si zvolil oči a ďakoval som, že dokážu vidieť farby.
Dnes potrebujeme omnoho viac než kedykoľvek predtým vyvažovať rozpínajúci sa nárok vďačnosťou. Zo skúsenosti vieme, že aj mnohým manželským párom pomôže oživiť prúdenie lásky v ich vzťahu, ak oživia vďačnosť za všetko prežité, vrátane vďačnosti za seba navzájom. Vedieme ich k tomu, aby nachádzali jeden na druhom dôvody na vďačnosť, aby si to neustále pripomínali. Cieleným rozvíjaním vďačnosti sa postupne vytvára životný postoj, ktorý sa opiera viac o vďačnosť a menej o nárok.
Praktické Kroky k Vďačnosti
Možno si už niekedy od niekoho dostala nasledovnú radu: Každý jeden deň začni vždy so vzdávaním vďaky. Prečo je vďačnosť v našich životoch taká dôležitá? Prečo máme každý deň začínať so vzdávaním vďaky? Z ľudského hľadiska by sme mohli povedať, že tam, kde je prítomná vďačnosť, je vždy prítomná aj radosť. Čo však na vďačnosť vraví Biblia? Tentoraz sa na tému vďačnosti pozrieme z biblického pohľadu.
Písmo hovorí, že do brán Božieho domu vieme vstúpiť iba s vďakou a do nádvorí Božieho domu iba spievaním chválospevov. Vďačnosť prináša slobodu, pretože vďačnosťou vstupujeme do Božieho chrámu - do Božej prítomnosti a tam, kde je Božia prítomnosť - Duch Pána, tam je aj sloboda.
Povzbudením pre nás môže byť príbeh Jonáša, ktorý skončil v bruchu ryby. Bola to určite jedna z najhorších situácií, aká sa mu v živote mohla stať. Ako Jonáš zareagoval na túto situáciu?
1 Pán priviedol veľkú rybu, aby pohltila Jonáša; a Jonáš bol vo vnútri ryby tri dni a tri noci. 2 Jonáš sa modlil z vnútra ryby k Pánovi, svojmu Bohu, 3 a hovoril: „Volal som zo svojej úzkosti k Pánovi a vyslyšal ma, z lona podsvetia som kričal, počul si môj hlas. 4 Hodil si ma do priepasti, do hlbín mora a obkľúčil ma príval.
Jonáš sa v bruchu ryby rozpamätal na Pána a hlasno Mu začal vzdávať vďaky i napriek ťažkej situácií, v ktorej sa ocitol. A pretože vzdával vďaky Pánovi, vstúpil tak do Božej prítomnosti. A keďže tam, kde je Božia prítomnosť je aj sloboda, Pán prehovoril k rybe a prikázal jej, aby Jonáša vypľula na suchú zem.
Vďačnosť je však výsledkom rozhodnutia. Spomeňme si na príbeh Pavla a Sílasa. I napriek tomu, že verne plnili to, čo im Ježiš kázal robiť - neochvejne hlásali evanjelium a modlili sa za ľudí, skončili vo väzení zbití a poviazaní reťazami. To nebola šťastná udalosť! Mohli si povedať: Robili sme všetko to, čo nám Ježiš kázal urobiť, ako je možné, že sa nám toto stalo?!
23 Keď im vymerali veľa rán, vrhli ich do väzenia a strážcovi prikázali, aby ich dobre strážil. 24 On ich podľa tohto rozkazu vsadil do vnútorného žalára a nohy im privrel do klady. 25 O polnoci sa Pavol a Sílas modlili a spievali Bohu chválospevy a väzni ich počúvali. 26 Zrazu nastalo veľké zemetrasenie, až sa pohli základy žalára.
Jedna starenka dostala vo svojich deväťdesiatich rokoch mŕtvicu. Táto mŕtvica spôsobila, že starenka stratila schopnosť rozprávať. Avšak, jedno slovo dokázala vysloviť i napriek mŕtvici. Bolo to slovo ĎAKUJEM. Vždy, keď návšteva prišla do jej spálne, našla starenku ležať v posteli s úsmevom na tvári a s rukami vystretými k nebu hovoriac ĎAKUJEM, ĎAKUJEM, ĎAKUJEM, ĎAKUJEM, …. V miestnosti bolo doslova cítiť Božiu prítomnosť. Tento zážitok bol pre návštevu tak silný, že si dala záväzok žiť každý jeden deň s postojom vďaky. Starenka nemala ľahký život, prežila obe svetové vojny a vo svojom živote zápasila s mnohými ťažkosťami. Avšak, jej každodenným rozhodnutím bolo žiť život v postoji vďačnosti. Nebolo to vecou náhody, ale rozhodnutia.
Vybrať si vďačnosť ale zároveň znamená vzdať sa niečoho iného, pretože vďačnosť a nevďak nemôžu existovať súčasne. Ak chceme žiť život vďačnosti, musíme zo svojho srdca odstrániť všetky zlé veci, ktoré sa tam usídlili nevďačnosťou. Možno je to horkosť, beznádej alebo sklamanie. Sklamanie, že Boh nevyslyšal Tvoje prosby? Musíme si uvedomiť, že Boh niekedy na naše prosby odpovie „áno“, inokedy povie „áno, ale ešte neprišiel ten správny čas“, no niekedy odpovie aj „nie“.
Niekedy lipneme na horkosti a sklamaní, pretože máme pocit, že vzhľadom na okolnosti našich životov máme na horkosť a sklamanie právo. Avšak, pokiaľ budeme naďalej lipnúť na týchto pocitoch, nikdy nedosiahneme požehnanie plynúce zo vzdávania vďaky.
Ak by sa Ťa niekto spýtal, či by si v tejto chvíli odhodila do rieky svoj mobilný telefón za okamžitú protihodnotu vo výške dve tisíc eur v hotovosti, čo by si urobila? Asi je len málo ľudí, ktorí by to urobili i napriek tomu, že v skutočnosti to môže byť skvelá ponuka. Ak sa však odhodláš očistiť svoje srdce od všetkých sklamaní, horkosti a hnevu a rozhodneš sa tak vstúpiť do postoja vďaky vzdávania, Boh vyleje svoje požehnanie a umožní Ti vstúpiť do Jeho prítomnosti zažívajúc tak nový level duchovnej, emocionálnej, vzťahovej a fyzickej slobody.
Práve teraz môžeš Bohu otvoriť svoje srdce a urobiť životné rozhodnutie: Bože, chcem sa vzdať všetkého, čo mi brániť vstúpiť do Tvojej prítomnosti. Vyberám si vďačnosť. Prosím, pomôž mi vytrvať v tomto rozhodnutí, aby som denne mohla vstupovať do brán a do nádvorí Tvojho domu a žiť tak šťastný život v úplnej slobode.
Príčinou ľudských problémov a chorôb sú negatívne psychické návyky. Liečebná metóda kalifornskej psychoterapeutky Louise L. Hayovej je založená na duševnej očiste...
Želaním pápeža Františka bolo, aby tento výnimočný text uzrel svetlo sveta až po jeho smrti. Nové Jubileum nádeje a okolnosti doby ho však priviedli k rozhodnutiu, aby tento vzácny rukopis zverejnil už teraz. Vychádza začiatkom roka 2025 súčasne v ...
Kniha Napriek všetkému povedať životu áno sú úplne prvé originálne prednášky Viktora Frankla, ktoré mal iba 11 mesiacov po oslobodení z koncentračného tábora. Tieto prednášky čiastočne obsahujú náznak niektorých myšlienok...
Zbavte sa strachu a úzkosti. Táto užitočná publikácia od zen-budhistického mnícha, autora medzinárodného bestselleru Umenie obyčajného života, vám pomôže zmierniť úzkostné stavy a znížiť intenzitu stresu, ktoré vás zožierajú, pretože deväťdesiat...
Ako môžeme plnohodnotne žiť, keď sa v našich životoch zdanlivo všetko pokazilo a neustále zápasíme so strachom, úzkosťou a bolesťou? Odpoveď, ktorú ponúka Pema Čh?dr?n, je zrejme opakom toho, čo očakávate. Hlboké prijatie bolestivých situácií môže...
Sme iba jednými z vás... Máme podobné problémy, žiale, radosti, sny. Jeden život, vlastné predstavy, skryté túžby. V každom z nás sa ukrýva príbeh a my vám o ňom dennodenne rozprávame. Zdieľame s vami všetko, čo poteší vaše srdcia, ale hlavne pohladí...
Biblia je jedna z najčítanejších, najvplyvnejších a aj najpredávanejších kníh ľudstva. Rodinná kronika v úvode knihy robí z tejto Biblie výnimočný dar, ktorý sa bude dediť z pokolenia na pokolenie...
Vitajte vo svete, ktorému vládnu nebezpečné more a ešte nebezpečnejší námorníci, bažiaci po bohatstve. Vo svete, kde si mladé dievča hľadá svoje miesto i rodinu, zatiaľ čo sa snaží prežiť medzi drsnými chlapmi...
Don Jozef Luscoň sa vo svojej knihe Desatoro podujal na neľahkú úlohu - chce človeku 21.storočia vysvetliť význam a prínos desatora pre každodenný život. Inšpirovaný náukou cirkvi, cez praktické príklady, vysvetlenia a humorné postrehy ponúka veľmi...
Všetci sa modlíme… aspoň trochu. Modlíme sa, aby sme vydržali abstinovať, kráčali správnym smerom a mali z čoho platiť účty. Keď...
Dr. Henry Cloud a Dr. John Townsend sú klinickí psychológovia, konzultanti, prednášatelia a autori mnohých populárnych kníh. Okrem spolupráce v psychologickom centre na klinike Minirth-Meier v Newport Beach v Kalifornii ...
Ďalšie pokračovanie edície Malé príbehy na potešenie duše. Sú ako tabletka. Stačí jedna na deň. Po prečítaní príbehu nemôžeš zostať tým, kým si bol. Dojímavé spomienky jednoduchej pastierky oviec Marie de Brebis už očarili nespočetné množstvo čitateľov. Dva roky pred svojou smrťou nadiktovala príbeh svojho dlhého života úspešnému francúzskemu autorovi Christianovi Signolovi - tak vznikol...
Jeho svätosť 14. dalajláma je autorom mnohých kníh, no táto je jeho najpredávanejšou. Prostredníctvom meditácií a príbehov v nej dalajláma ukazuje, ako čeliť depresii, úzkosti, hnevu, žiarlivosti alebo zlej nálade...
Pýtame sa exorcistu128 odpovedí na chúlostivé otázky: prekliatie, okultizmus, rodové zaťaženie, choroby... Nerozumiem úplne kliatbam, ktoré prechádzajú z predkov na ďalšie tri generácie. Prečo niekoho zasiahnu a niekoho nie? Čo robiť, aby sme ich zrušili?Odpoveď na túto a ďalších 127 otázok nájdete v knižke, ktorú spoločne vytvorili...
Takmer desať rokov po španielskom dobytí Mexika bola budúcnosť kresťanstva na americkom kontinente neistá...
Spoznajte liečivé rituály japonského budhizmu, ktoré do vášho života vnesú pocit zmysluplnosti, uzdravenia a vďačnosti. Nájdite pokoj uprostred každodenného chaosu. Získajte kontrolu nad sebou a svojím životom. Vneste do svojho života poriadok...
"Naplno prežívaj prítomnú chvíľu a neodbiehaj myšlienkami dopredu ani dozadu, aby si nepremárnila čas, ktorý si dostala. Všetko, čo je, je môj dar, ktorý ti v danej chvíli dávam.
Biblia je plná inšpiratívnych príbehov obyčajných ľudí, ktorých si Boh nečakane použil na to, aby zmenil svet. Medzi nich patria aj Tamara, Rachab, Rút, Betsabe a Mária - ženy v rodokmeni Ježiša Krista...
Mamy. Obraciame sa na ne so všetkým od boľavého srdiečka cez nenapísanú domácu úlohu až po zlomeniny. Nik nepozná chaotický kolotoč každodenných starostí lepšie ako mamy. Ale kde majú...