Victor Hugo, zakladateľ francúzskeho romantizmu, bol básnik, prozaik a dramatik. Medzi jeho najznámejšie diela patrí román Chrám Matky Božej v Paríži, historický román, ktorého dej sa odohráva v prostredí Paríža a kostola Notre-Dame.
Dej románu sa začína 6. januára 1482, počas Sviatku bláznov. V uliciach sa zhromažďuje dav remeselníkov, študentov, pisárov a žobrákov. Publiku sa nepáči divadelné predstavenie hry Pierra Gringoira, ale očakáva veľkú udalosť - voľbu kráľa bláznov. Stane sa ním ten, kto dokáže urobiť najhroznejšie grimasy. Z kandidátov sa nikto nepáči až na jedného - bol ním Quasimodo. Bol hluchý, krivý a hrbatý. Zobrali ho na nosidlá pre pápeža a odišli. V sále ostalo len pár ľudí, aj tí odišli, keď jeden zo študentov povedal, že na námestí tancuje Esmeralda. V sále už nikto neostal.
Je to rozsiahly román s mnohými odbočeniami, zaľudnený množstvom postáv zo všetkých vrstiev, od žobrákov až po dvor kráľa. Sú tu mnohé opisné kapitoly - opisy kostola. Román sa odohráva v 15. storočí v Paríži a v Chráme Notre-Dame.
V príbehu sa stretávame s niekoľkými kľúčovými postavami:
- Quasimodo: Navonok odpudzujúci, ale s citlivým a dobrým srdcom. Ako maličkého ho ženy našli pohodeného v kostole, je taký škaredý a znetvorený, že sa ani nepodobá na človeka. Claude Frollo ho naučil čítať a písať. V 14-tich rokoch Quasimodo ohluchol od zvuku zvonov, ale paradoxne najradšej zvonil, svojim zjavom stále vzbudzuje hrôzu. Bol obetavý, verný, šikovný, silný a odvážny. Z celej jeho osoby vyžarovala zmes zlomyseľnosti, údivu a smútku.
- Esmeralda: Krásna cigánka, ktorá si zarába na živobytie tancovaním pred chrámom. Bola nielen krásna, ale aj veľmi dobrá a ľudská. Dokázala si aj v tom hroznom svete, ktorý ju obklopoval, zachovať mravnú čistotu. Vášnivo sa zamiluje do kapitána lukostrelca Phoeba. Esmeralda je krásna a hlboko mravná, ale žije uprostred najhoršej spoločnosti, kde sa na morálku nepotrpí.
- Claude Frollo: Kňaz Chrámu Matky Božej v Paríži a najrozporuplnejšia postava. Aj v rámci svetovej literatúry je nezvyčajná v tom, že nositeľom zlých vlastností je kňaz. Rodičia ho veľmi malého dajú do seminára, kde vyniká v učenosti, je odborníkom v mnohých vedách, pozná veľa jazykov, bol učiteľom Pierra Gringoira, ľudia si ho vážia. Vášeň k žene ho pretvorí na morálneho netvora. Zamiluje sa do Esmeraldy a dá ju uniesť Quasimodom.
- Pierre Gringoire: Spisovateľ bez úspechu, peňazí a domova. Zvláštnosťou románu je neustála prítomnosť postavy Pierra Gringoira, spisovateľa bez úspechu, bez peňazí a domova, trocha dobrodruha a troch potrimiskára. Nie je typickou romantickou postavou. Spolu s rozprávačom sprevádza čitateľa od začiatku do konca a spája jednotlivé postavy a prostredia románu.
- Phoebus: Kapitán kráľovských strelcov. Phoebus je urastený a krásny tvárou, ale prázdny duchom a slabošskej povahy.
Príbeh začína na parížskom námestí pred chrámom Matky Božej. Tam sa má odohrať mystérium, hra o Panne Márii na počesť príchodu bourbonského arcibiskupa. Hru napísal básnik Pierre Gringoire. Keďže obecenstvo je veľmi nedočkavé a arcibiskup nie a nie prísť, hra sa začína. Zopár minút ju všetci napäto sledujú, no zrazu všetkých preruší hrozný vreskot a krik. Reakcia je nečakaná, lebo temer všetci sa vyhrnuli a pokračovali ďalej za veselým davom. To práve volili najškaredšiu a najodpornejšiu tvár v meste. Po veľkom predstavovaní sa napokon vyhral Quasimodo, veľký, zhrbený a škuľavý človek. Toho chudáka ovešali mnohými handrami, vyzdvihli ho vysoko nad seba a korunovali za „kráľa bláznov.“ Hrbáč nič nechápal, ale akoby aj mohol, keď bol hluchý. Vreštiaci dav napredoval parížskymi ulicami. Vtom sa z jednej uličky vynoril akýsi mních. No len čo nový „kráľ bláznov“ zbadal jeho nahnevanú tvár, ako zhypnotizovaný poslušne odišiel s čudesným mníchom. To bol Frollo.
Romantický historický román, ktorý sa odohráva v 15. storočí, zobrazuje zložitý vzťah medzi Quasimodom, Esmeraldou a kňazom Frollom.
Kňaz Chrámu Matky Božej v Paríži Klaudius Frollo sa zamiluje do cigánky Esmeraldy, ktorá si zarába na živobytie tancovaním pred chrámom. Dá ju uniesť Quasimodom - je to chovanec, najdúch, zvonár v chráme. Esmeraldu pred únosom ochráni kapitán lučištníkov Phoebus, ktorý tiež miluje Esmeraldu. Každý z týchto troch mužov ju miluje inak: Frollo posadnuto, Phoebus žiadostivo a Quasimodo úprime a čisto.
Za to je Quasimodo odsúdený na pranier. Tu sa mu všetci ľudia vysmievajú a mučia ho, keď prosí o vodu, prináša mu ju iba Esmeralda, práve tu si Quasimodo uvedomuje, aký je škaredý. Na pranieri sa Quasimodo a Esmeralda osudovo stretávajú druhý krát v živote, pretože práve Quasimodo bol do dieťa, ktoré cigánky pohodili v kostole a pre seba ukradli 6-mesačnú Esmeraldu jej matke.
Raz ich Frollo nájde spolu a v žiarlivosti a hneve Phoeba prebodne. Zato odsúdia Esmeraldu a pred popravou ju zachráni Quasimodo, potom ju skrýva v chráme, ale Frollo ju unesie, využije svoje kňazské postavenie nato, aby sa jej pomstil, že ho nechcela a obvinil ju z bosoráctva.
Frollo zabije Phoeba, ale z vraždy obvinia Esmeraldu. Za čin, ktorý nespáchala, ju odsúdia na smrť. Quasimodo ju však zachráni a ukryje v chráme. Esmeralda medzitým odhalí tajomstvo svojho pôvodu a nájde svoju skutočnú matku. Frollo Esmeraldu nájde, a keď ho stále odmieta, vydá ju na smrť. Sám však zomiera rukou Quasimoda.
Paríž 3. 1. 1482 - Sviatok bláznov. V uliciach sa zhromažďuje dav - remeselníci, študenti, pisári, žobráci. Nikto nemá záujem o divadelné predstavenie hry Pierra Gringoira, ale publikum očakáva veľkú udalosť - voľbu kráľa bláznov. Stane sa ním ten, kto dokáže urobiť najhroznejšie grimasy. Z kandidátov sa nikto nepáčil až na jedného - bol ním Quasimodo. Bol hluchý, krivý a hrbatý. Zobrali ho na nosidlá pre pápeža a odišli. V sále ostalo len pár ľudí, aj tí odišli, keď jeden zo študentov povedal, že na námestí tancuje Esmeralda. V sále už nikto neostal. Pierre odišiel tiež a blúdil po uliciach. Nakoniec sa dostal k ohňu radosti, kde tancovala Esmeralda. Pozeral sa na jej vystúpenie. K ohňu prišiel aj sprievod s Quasimodom. Esmeralda skončila svoje vystúpenie a odišla domov. Za ňou išli dvoja muži. Pierra Esmeralda zaujala a vydal sa za ňou. Odrazu vidí ako ju dvaja muži chcú uniesť. Pierre zavolá hliadku a sám ide Esmeralde na pomoc. Pierre vidí Quasimodovu tvár. Hliadka vyslobodí Esmeraldu z rúk Quasimoda a zatknú ho. Esmeralda z miesta utiekla. Keď ju videl Pierre utekať, rozbehol sa za ňou, ale stratila sa mu a ešte aj zablúdil. Prišiel na námestie, kde bývali zlodeji a žobráci. Chytili Pierra a chceli ho obesiť. Už, už videl na šibenici, keď vtom Šaľbiar Gundrošík sa spýta: ,,ktorá zo žien si zoberie za manžela toto muža?“ Bolo ticho. Vtom prišla Esmeralda a zachránila Pierra zo slučky. Stali sa manželmi. Quasimoda odsúdili na trest bičovaním. O nejaký čas tancovala Esmeralda pred Chrámom Matky Božej. Z chrámu ju sledoval Claude Frollo, ktorý chcel Esmeraldu získať. Ale sledoval ju aj kapitán Phoebus, ktorý ju vyslobodil z rúk Quasimoda. Phoebus a Esmeralda si dohodnú schôdzku. Pri bozkávaní ich nájde Frollo a bodne Phoeba do chrbta. Privolaná hliadka nájde pri Phoebovi iba Esmeraldu. Obvinia ju z vraždy. Vo väzení ju navštívi Frollo a ponúka jej slobodu, ak pôjde s ním. Odmieta ho. Pred popravou ju zachráni Quasimodo, a zoberie ju do chrámu ako do azylu. O odsúdení sa dozvedia zlodeji a žobráci. Spravia výpravu a idú Esmeralde na pomoc. Quasimodo chráni chrám a odoláva náporu vzbúrencov, ktorí rozoženú vojaci. Toto využije Frollo a unesie Esmeraldu. Odvedie ju k starej babe, ktorá spozná v Esmeralde svoje dávno stratené dieťa. Strážnici však Esmeraldu nájdu, a odvedú ju na šibenicu. Jej popravu sledujú Quasimodo a Frollo. Quasimodo z pomsty zhodí Frolla z veže. Frollo sa zachytí, ale padne pred chrám mŕtvy. Quasimodo po smrti Esmeraldy opúšťa Paríž. Román týmto končí.
Esmeralda má schôdzku v pochybnej krčme s kapitánom, žiarlivý Frollo tam nespozorovaný príde a pokúsi sa kapitána zabiť dýkou. Kapitán prežije, ale Esmeraldu obvinia z vraždy a uväznia. Quasimodo ju spod šibencie unesie a ukryje v Chráme, ktorý má právo poskytovať azyl.
Frollo podvodom dosiahne, že Esmeralda opustí azyl. Uväznia ju opäť ako Phoebovu vrahyňu. Kapitán nejde svedčiť v jej prospech. Esmeralda je v cele spolu s bláznivou Chudôbkou, tá v nej spozná svoje stratené dieťa podľa talizmanu. Esmeraldu obesia, na popravu sa díva z veže Frollo a Quasimodo. Frollo sa diabolsky smeje, keď dievčina umiera. Quasimodo ho zhodí do priepasti. Ukradne Esmeraldino telo a zanesie ho do hrobky.
O dva roky našli v hrobke kostola kostru ženy, ktorú objímala kostra muža s krivou chrbticou, ale muž zomrel dobrovoľne.
Po poprave Esmraldy Quasimodo odnesie telo Esmeraldy do hrobky v kostole a po dvoch rokoch tam nájdu dve kostry, jedna je Esmeraldina a druhá s pokrivenou chrbticou.
Kniha má krásny, napriek tomu však veľmi smutný, romantický koniec. Autor opisuje, ako boli v hromadnom hrobe nájdené dve kostry: „… Jedna z nich bola kostra ženy … Druhá kostra, ktorá ju držala v tesnom objatí, bola kostra muža. Všimli si, že mala pokrivenú chrbticu, hlavu vrazenie medzi lopatkami a jednu nohu kratšiu. Nemala zlomený väz a bolo jasné, že nejde o obesenca. Muž, ktorému kostra patrila, prišiel sem teda umrieť. Keď ho chceli odtrhnúť od kostry, už objímal, rozpadol sa na prach.
Téma diela: Zložité osudy Esmeraldy, Quasimoda a zlého kňaza Frolla.
Idea diela: Dielo sa vyznačuje harmóniou kontrastov medzi Quasimodom a Esmeraldou. Dielo je klasicky romantické.
Hlavná myšlienka: Túžba po slobode, láske, ľudskosti, nenávisť voči bezpráviu a krutosti.
Konflikt: Sen verzus skutočnosť.
Autor na začiatku diela detailne opisuje Paríž v plnom prúde osláv. Vo veľkej sieni sa malo konať mystérium Pierra Gringoira, ktoré sa končí neúspechom. Veselý ľudia si volia kráľa bláznov Quasimoda, ktorý ani nepotrebuje masku, aby vyzeral odstrašujúco. Stretáva i krásnu cigánku, ktorá vystupuje so svojou kozičkou Džali. Tak sa mu zapáči, že ju chce i s kňazom Frollom uniesť. Zámer sa nepodaril, Esmeraldu zachránil kapitán Phobeus, no Esmeralda aj jemu poľahky ujde. Gringoire sa stáva obeťou Quasimodovej sily. Esmeralda odvtedy myslela iba na Phobeusa. Keď sa Gringoire preberie hľadá cestu na námesti, no ocitá sa na námestí žobrákov a zlodejov, ktorý ho chcú zabiť. Umelca už môže zachrániť iba ženba s obyčajnou ženou. Esmeralda sa nad ním zľutuje.
Quasimodov cit k Esmeralde je výlučný - miluje niekoho po prvýkrát a naposledy. Je jej bezvýhradne oddaný.
Autor opisuje, ako boli v hromadnom hrobe nájdené dve kostry: „… Jedna z nich bola kostra ženy … Druhá kostra, ktorá ju držala v tesnom objatí, bola kostra muža. Všimli si, že mala pokrivenú chrbticu, hlavu vrazenie medzi lopatkami a jednu nohu kratšiu. Nemala zlomený väz a bolo jasné, že nejde o obesenca. Muž, ktorému kostra patrila, prišiel sem teda umrieť. Keď ho chceli odtrhnúť od kostry, už objímal, rozpadol sa na prach.
Prehľad postáv
| Postava | Charakteristika |
|---|---|
| Quasimodo | Zvonár v Chráme Matky Božej, znetvorený, ale s dobrým srdcom. |
| Esmeralda | Krásna cigánka, milovaná mnohými. |
| Claude Frollo | Kňaz, posadnutý Esmeraldou. |
| Phoebus | Kapitán lukostrelcov, povrchný a sebecký. |
| Pierre Gringoire | Spisovateľ, spája jednotlivé postavy a prostredia. |
Chrám Matky Božej v Paríži je príbeh plný kontrastov (Škaredý Quasimodo a nádherná Esmeralda, Láska a nenávisť), nešťastnej a neopätovanej lásky (Medzi Esmeraldou a Phoebe, Medzi Esmeraldou a kňazom Frollom). Hlavní hrdinovia stoja na okraji spoločnosti (Život chudobných študentov, Qusimodo bol ohyzdný sirota, ktorého nemal takmer nikto rád).