Lyžiarske stredisko Malinô Brdo s podtitulom Ski&Bike nájdete v dolnom Liptove na úpätí pohoria Veľká Fatra. Je vyhľadávaným miestom oddychu nielen pre domácich návštevníkov, ale aj zahraničných turistov.
Otvorenie novej sezóny už 17.12.2016! Lyžiarske stredisko Malinô Brdo ponúka široko ďaleko tú najlepšiu rodinnú lyžovačku. U nás si prídu na svoje deti, uponáhlaní rodičia, školské zájazdy, mladí čo hľadajú zábavu, lyžiari aj nelyžiari!
Základné informácie
- Nadmorská výška: 545 -1 209 m.n.m
- Vstupnou bránou do strediska je mestská časť Hrabovo, vzdialená od centra mesta iba 1 km.
Z Hrabova na Malinô Brdo Vás pohodlne vyvezie moderná 1770 m dlhá 8-miestna kabínová lanovka, ktorá za hodinu prepraví 1500 osôb. Priamo v centre strediska sa nachádza 4-sedačková lanovka, 4 lyžiarske vleky a 4 vleky pre začiatočníkov a deti.
Počas víkendov a prázdnin sú pre všetkých návštevníkov organizované zaujímavé akcie a súťaže pre celú rodinu.
Aktivity a atrakcie
V stredisku je k dispozícii 12 km zjazdových tratí, najdlhšia z nich meria až 3 900 m, prekoná výškový rozdiel 698 m a je jednou z najdlhšie umelo zasnežovaných zjazdoviek na Slovensku.
Ak chcete zažiť lyžovačku prvýkrát nemusíte sa báť. Stredisko okrem iného ponúka aj školu lyžovania a školu snowboardingu. Venovať sa vám budú skvelí inštruktori a veríme, že si tento šport zamilujete.
Zamilovať sa však môžete aj do malebného okolia, krásnej zimnej prírody a rozprávkovej scenérie, ktorá chytí za srdce každého. Okolie Malina Brda ponúka výborné možnosti pre bežecké lyžovanie, turistiku a skialpinizmus. Medzi atraktívne turistické výlety patrí návšteva drevenej obce Vlkolínec (UNESCO), pešia prechádzka okolo Sidorova a skialpinistický či bežkársky prechod na Smrekovicu.
Stredisko tiež ponúka aj snowtubing. Snowtubing je zábava pre malých aj veľkých, pre všetkých, ktorí obľubujú zábavu a adrenalín. Spustíte sa snowtubingovou dráhou z kopca v gumených kolesách a zažije niekoľko parádnych snehových vĺn.
Malinô Brdo ski&bike family park SK, 4 - sedačková lanovka (chairlift) Malinô Brdo vrchol summer (A)
Ubytovanie
O ubytovanie sa tiež nemusíte báť. Môžete si vybrať chatu priamo v stredisku alebo blízkom okolí. Ak vám však nevyhovujú chaty, je tu aj mnoho privátov, apartmánov a hotelov.
Pivná kultúra v Mníchove
Mníchov je mestom piva, pivární, pivných záhrad (biergarten) a pivných osláv. Mníchovčania sú na svoju mnohoročnú tradíciu varenia piva nesmierne hrdí a jeho pitie a veci s tým spojené, sú súčasťou ich typického správania sa. Je to zároveň najznámejšia pivná kultúra, ktorú poznajú, oslavujú a napodobňujú ľudia na celom svete.
Byť v Mníchove, neochutnať pivo, nezájsť do niektorej z biergarten, nenavštíviť Hofbräuhaus alebo inú známu piváreň, je ako byť v Paríži a nevidieť Eiffelovku alebo cestovať tisíce kilometrov do Peru a minúť Machu Picchu. Pivo a Mníchov, špecifický dlhoročný stabilný vzťah prejavujúci sa oddanou láskou, lojalitou a každodenným spojením.
V ostatných krajinách vnímajú ľudia pivo ako zdroj pôžitku, ako nápoj, ktorý im chutí, zaháňa smäd v letných mesiacoch, spríjemňuje rôzne udalosti, stretnutia, voľné chvíle. V Bavorsku je pivo ešte niečím viac. Prirovnanie piva k vode alebo k základnej potravine nebude prehnané. Pivo tu spĺňa všetky vyššie spomínané funkcie, no má popri tom ešte významné postavenie.
Pitie piva z litrových krígľov s cudzími ľuďmi za jedným dlhým stolom, spoločné pohupovanie sa do melódie, množstvo bicyklov opretých pred biergarten, davy ľudí mieriacich za pekného počasia s prepravkami piva v rukách k Isaru, rodiny s deťmi na nedeľňajšom obede v biergarten, pivo na raňajky...
Pivný zákon: synonymum kvality
Pre všetky miestne pivá platí “zákon o kvalite piva” (ďalej len Reinheitsgebot), ktorý zaručuje, že bavorské pivo obsahuje iba štyri klasické ingrediencie: vodu, slad, chmeľ a kvasnice, bez pridania konzervačných látok, stabilizátorov, dochucovadiel, farbív alebo iných prísad. Tieto vybrané zložky sú zvyčajne lokálneho charakteru.
Kvasnice sa do znenia zákona dostali až v roku 1800 po objave Louisa Pasteura. Je však ľahko možné, že nájdete niekoľko rozdielnych dátumov vzťahujúcich sa k tejto udalosti. Na tabuľke vyvesenej na máji v strede Viktualienmarkt (v centre mesta) sa pri nadpise “Muenchner Reinheitsgebot” nachádza rok 1487. Ako vidno na fotke pod textom, tento dátum uznávajú aj niektoré konkrétne pivovary v Mníchove. Oficiálne záznamy však uvádzajú ako rok, keď vstúpil do platnosti tento zákon, rok 1516.
Už v roku 1447 vydala mníchovská mestská rada vyhlášku požadujúcu, aby všetky pivovary používali pri výrobe piva iba slad, chmeľ a vodu. Táto vyhláška bola predchodcom toho, čo prišlo o pol storočia neskôr v podobe slávneho zákonu o čistote piva - Reinheitsgebot. Bavorský vojvoda Albrecht IV. prinútil v roku 1487 všetky pivovary v meste Mníchov k oddanosti k vyhláške z roku 1447. Okrem toho, zaviedol v meste cenovú reguláciu piva. V zime mal stáť mass, teda 1l piva, jeden strieborný fenig, v lete dva. Tento cenový rozdiel kompenzoval pivovarníkom náklady za spotrebovanie väčšieho množstvo obilia a skladovanie silnejšieho piva, ktoré sa konzumovalo v lete.
Aj keď pred rokom 1516 existovalo mnoho miest, kde táto regulácia platila, v tomto roku bol daný zákon rozšírený na celé Bavorsko a so značným oneskorením v 20. storočí, aj na celé Nemecko. Oficiálne bolo pomenovanie „Reinheitsgebot“ ako synonymum kvality prijaté na zasadnutí parlamentu 4.marca 1918. Odvtedy sa táto značka používa na pivách, ktoré spĺňajú isté požiadavky, teda varia pivo len zo spomenutých surovín.
Mníchovské pivo bolo v roku 1998 uznané ako ochranná známka EÚ. Označenie German Beer Purity Law alebo Reinheitsgebot nájdete aj na fľašiach vyrobených v zahraničí napr. v Anglicku, v USA alebo aj v susednej Českej republike. O reálnom uplatnení tohto zákona mimo Bavorska sa vedú farbisté diskusie a existuje názor, že používanie tohto označenia, je skôr reklamným ťahákom ako pravdivým stavom. Jedinou krajinou 100% dodržiavajúcou obsah tohto zákona je Bavorsko, kde je pridávanie iných surovín do piva kontrolované úradom pre zdravie a bezpečnosť potravín - Bayerisches Landesamt für Gesundheit und Lebensmittelsicherheit.
Jedna z najstarších svetových regulácií týkajúca sa jedla a pitia, ktorej dôsledky trvajú dodnes, bola v skutočnosti dôsledkom strastiplného obdobia bavorskej histórie, keď armády znepriatelených vetví Wittelsbachovcov vyplienili zem vo vojne o následníctvo v rokoch 1503 - 1505.
Landshut a Mníchov uzavreli dohodu, že ak jedno z panstiev nebude mať mužského následníka trónu, druhý sa automaticky stane vládcom oboch panstiev. A to sa následne stalo v Landshut-e, kde vojvoda Georg a jeho žena Jadwiga menovali svoju dcéru Elisabeth za nasledovníčku trónu, čo Mníchov vychádzajúci z predchádzajúcej dohody, neakceptoval. Elisabeth aj s manželom počas vojny zomrela. Víťazom sa stal Mníchov. Rozdelené vojvodstvá boli po vojne zmierené, čo si vyžadovalo právnu reformu a zosúladenie rozdielnych bavorských zákonov.
V roku 1516 bolo územie rozdelené medzi bratov Wilhelma IV a Ludwiga X. 23. apríla na stretnutí prehodnocujúcom delenie majetkov v Ingolstadte prijali nové zákony - vrátane spomínaného zákonu o čistote bavorského piva.
Preložený text nariadenia je nasledujúci: „Ďalej chceme zdôrazniť, že v budúcnosti vo všetkých mestách a aglomeráciách v krajine musia byť jediné prísady používané na varenie piva jačmeň, chmeľ a voda".
Prvotným cieľom pivovarských predpisov bolo zabezpečenie kvality piva. Na mnohých miestach sa občania sťažovali, že niektoré pivovary používajú zložky s nižšou kvalitou. Pred chmeľom boli ako arómy pri varení piva používané jedovaté byliny, čo viedlo k nebezpečným stavom intoxikácie. Pivári často trpeli silnými bolesťami hlavy a halucináciami. Na zafarbenie piva sa používal napríklad uhoľný prach. Krieda alebo dokonca muchotrávky na zjemnenie chuti. Korenie, rozmarín, či dubová kôra neboli výnimkou.
Ďalším dôvodom bola ochrana potravy v populácii. Zákon mal za cieľ zabezpečiť, aby pšenica alebo raž boli použité výhradne na výrobu chleba. Najslávnejšou bavorskou výnimkou bolo pšeničné pivo, ktoré mohol ako jediný variť Barón z Degenbergu. Len jemu bolo povolené používať pšenicu pri výrobe piva, čím si vojvodcovia kupovali jeho lojalitu. Keď rod Degenbergovcov vymrel, vojvoda Wilhelm IV prebral dané privilégium. Do roku 1798 držal bavorský štát monopol na pšeničné pivo a značná časť jeho príjmov pochádzala práve z tohto odvetvia. Ďalšie výnimky platili pre pivovary mimo Bavorska, pre zhora kvasené pivá ako Kölsch, Altbier alebo iné pšeničné pivá.
Od roku 1994 oslavuje Združenie nemeckých pivovarov 23. apríl ako Deň nemeckého piva.
Jednotlivé pivovary
V južnom Nemecku sa do stredoveku venovala pozornosť prevažne výrobe vína. S nárastom pestovania chmeľu sa v tomto období do popredia dostalo pivovarníctvo. Prvé pivovary vznikali v kláštoroch. Z Bavorska je aj najstarší, dodnes fungujúci pivovar na svete Weihenstephan z Freisingu založený v roku 1040.
Od 13-14. storočia sa k pivovarníckemu cechu pripojili aj menšie remeselné pivovary, ktoré boli postupne v 19. storočí stále viac a viac nahrádzané veľkými industriálnymi. Začiatkom dvadsiateho storočia existovalo v Mníchove a v jeho okolí približne 25 rozličných pivovarov. Od tejto doby sa ich počet výrazne zvýšil a zo súčasných približne 1300 pivovarov situovaných na území Nemecka, sa až 50 % z nich nachádza v Bavorsku. V súčasnosti je Mníchov domovom siedmich známych pivovarov, ktoré vám chcem predstaviť a ktoré spoločne vyprodukujú šesť miliónov hektolitrov piva ročne.
Augustiner
Pivo Augustiner je považované za šampanské medzi pivami. Varí sa od roku 1328, je teda najstarším mníchovským nezávislým pivovarom. Je jediným z veľkých pivovarov, ktorý nie je v súčasnosti vlastnený nadnárodnou korporáciou. 51% podiel vlastní nadácia, ktorá zisky následne využíva na kultúrne a sociálne programy v Mníchove a v okolí. Značka je pomenovaná po mníchoch, ktorí v roku 1320 založili kláštor, kde začali variť pivo. Pivovar si na rozdiel od ostatných aj v súčasnosti zachoval dizajn klasických starých fliaš, často nazývanými "Bauarbeiterhalbe", teda robotníkov polliter. Logo pivovaru sa posledných dvadsať rokov výrazne nezmenilo. V súčasnosti sa značka stáva populárnou aj mimo Mníchova, konkrétne v Berlíne, aj napriek tomu, že sa pivovar sústreďuje výhradne na mníchovský trh. Až dve tretiny predaného fľaškového piva v Mníchove tvorí značka Augustiner. Celkovo existuje 8 rôznych druhov pív vyrábaných Augustinerom, niektoré sezónne je možné zohnať iba v Mníchove. Keď hovoríme o pive Augustiner, máme zväčša na mysli svetlý ležiak - Helles, nazývaný aj Zelený August, Zelený mních alebo jednoducho Gustl. Je to pivo s obsahom alkoholu 5,2%.
Paulaner
Založený v roku 1634 mníchmi z radu najmenších bratov- Paulanerov, ktorých zakladateľom bol sv. František z Paoly. Ten je vyobrazený aj na logu značky. V začiatkoch varili mnísi pivo len pre vlastnú spotrebu. Prvé pivo, ktoré sa mohlo predávať bolo silné pivo - Bockbier. To sa stalo čoskoro po tom známym. Recept tohto silného piva sa dodnes vyrába podľa receptúry mnícha Barnabáša z roku 1774. Pivovarník Franz Xaver Zacherl kúpil tento kláštorný pivovar a ďalej pokračoval v tradícii varenia silného piva Salvator. V 1861 bola na kopci Nockherberg otvorená Salvatorská pivnica, ktorá funguje aj v súčasnosti. Paulaner ponúka cca štrnásť druhov piva, z ktorých najznámejšie je Weissbier (klasické, tmavé, ľahké, bezalkoholové, citrónové), ďalej klasické pivá svetlé a tmavé, bezalkoholové a tiež špeciality ako Októberfest pivo, Salvator, či Mníchovský ležiak plzenského typu.
Hacker - Pschorr
Vznikol v roku 1972 spojením dvoch pivovarov Hacker a Pschorr. Hacker bol založený v 1417, 99 rokov pred prijatím zákonu o čistote piva. V 18. storočí kúpil Joseph Pschorr pivovar Hacker a následne založil aj iný pivovar pod svojim menom- Pschorr. Jeho synovia si dané pivovary rozdelili. V roku 1972 sa spojili, ale pod spoločnou značkou produkovali pivo až o tri roky neskôr. V roku 1810 chcel Ludwig I. osláviť svoju svadbu a požiadal Josepha Pschorra, aby pripravil špeciálne pivo na udalosť, z ktorej sa následne stala každoročná oslava výročia svadby - Októberfest. Je uzákonené, že len šesť pivovarov sa môže zúčastniť Októberfestu, jedným z nich je aj HP. Októberfest sa každoročne koná na pozemku, ktorý bol na túto udalosť darovaný Josephom Pschorrom.
Hofbräu
HB bol kráľovský pivovar založený Wilhelmom V v roku 1589. Jeho syn Maximilián I. (17.st.) nemal rád klasické tmavé pivo a nariadil zmeniť výrobu piva na pšeničné pivo. Súčasne zakázal jeho výrobu ostatným pivovarom v krajine, čím získal pivovar HB monopol na výrobu Weissbieru. V 17. storočí dostal pivovarník Elias Pichler úlohu vytvoriť silnejšie pivo - Maibock, ktoré neskôr zachránilo Mníchov, keď švédsky kráľ Gustavus Adolphus napadol Bavorsko počas 30. ročnej vojny a vyhrážal sa Bavorsku vypálením Mníchova. Kráľ Gustavus nakoniec odišiel v mieri, so 600tisícmi barelmi HB piva a nepresným počtom zajatcov. V súčasnosti je Hofbräuhaus povinnou zastávkou turistov.
Löwenbräu
Založený v roku 1383, ktorý sa v r. 1826 presťahoval do súčasného sídla na Nymphenburgerstrasse. Od 19. storočia je najväčším pivovarom v Mníchove.
Spaten
Pivovar založený v roku 1397 často menil svojich majiteľov. Je pomenovaný po rodine Spatt zo 17. storočia. Od roku 1807 až do súčasnosti ho vlastní rodina Sedlmayerovcov. Ako prvý varili v Mníchove svetlé pivo. V roku 1922 sa Spaten spojil s Franziskanerom. Od 1997 je pivovar súčasťou skupiny Spaten - Löwenbräu.
Franziskaner
Tento pivovar z mestskej časti Au sa nachádzal oproti františkánskemu kláštoru, po ktorom je príznačne pomenovaný. Prvýkrát bol spomenutý v roku 1363. Je súčasťou pivovaru Spaten - Löwenbräu. Varí najrozšírenejší Weissbier v Mníchove.
König Ludwig
Je vyrábaný pivovarom Kaltenberg, ktorého vlastníkom je princ Luitpold Bavorský, potomok posledného bavorského kráľa z rodu Wittelsbachovcov. Wittelsbachovci vládli v Bavorsku viac ako sedem storočí, od roku 1180 do 1918. Jeden z predkov súčasného vlastníka pivovaru stál pri zrode zákona o čistote piva, ďalší postavil slávnu mníchovskú piváreň Hofbräuhaus - pravdepodobne najznámejšiu krčmu, otvorenú v roku 1591. Princ Ludwig I. a princezná Thereza, ktorých svadba v roku 1810 začala slávny Októberfest, sú tiež predkovia princa Luitpolda. Dodnes žijúci princ Luitpold pokračuje ďalej v pivovarníckej tradícii, keďže je sám vyúčeným sládkom. V súčasnosti vlastní pivovar aj biergarten v meste Fürstenfeldbrück, na svojom zámku Kaltenberg.
Typy bavorského piva
Celkovo existuje v samotnom Nemecku štyridsať rôznych typov piva a približne päťtisíc značiek. Pozrieme sa však len na tie základné, aby ste mali prehľad o tom, čo pri návšteve Mníchova ochutnať.
Bavorský Ležiak - Helles
Ležiak a svetlé pivo sú takzvané "plné piva". Do tejto kategórie patrí väčšina pív varených v štáte. Bavorský svetlý ležiak je známy ako "Helles", s obsahom alkoholu 4.5 - 6%. Helles je jedno z mála typov piva, u ktorého vieme presný dátum vzniku. 21. marca 1894 vynálezca Hellesu pivovar Spaten odoslal prvú zásielku piva na testovanie chuti do Hamburgu. Po úspechu v Hamburgu sa pivovar rozhodol, že začne vyrábať toto pivo naplno. 20 júna 1895 začal pivovar prvýkrát Helles distribuovať. Verzie s vyšším obsahom alkoholu sa nazývajú Export Helles, vychádzajúc z faktu, že pivá určené na vývoz mali v histórii vyšší obsah alkoholu, čím sa zvýšila ich trvanlivosť. V Nemecku je najobľúbenejším svetlým pivom Pilsner, v Bavorsku však vyhráva Helles, ktorému až v poslednej dobe konkuruje Weissbier. Helles sa konzumuje hlavne v lete a počas Októberfestu.
Silné pivo - Bockbier
Tradične neobsahuje štandardný Bockbier menej ako 6% alkoholu. Silnejší Bockbier, nazývaný Doppelbock - dvojitý Bockbier má okolo 7%, super silný - Eisbocks približne 8-9%, ale existujú aj silnejšie verzie. Sezóna silného piva trvá od decembra do mája. Keďže Bockbier potrebuje dlhší čas na odležanie, s varením nového piva sa začína už v októbri, aby bol pripravený na začiatok Adventu. Pre pivovarníkov je október začiatkom novej sezóny. V tomto období sa začína variť pivo z novej úrody. Vychádza to z histórie, keď bolo v 16 až 19 storočí zakázane počas leta variť pivo kvôli riziku nákazy piva. Existuje niekoľko druhov Bockbierov, odlišujúcich sa svojou farbou a silou, ktoré sú spojené s ročným obdobím, v ktorom sa varia. V decembri prichádza vianočná verzia tohto silného piva - Weihnachtsstarkbier, ktorá je obvykle tmavšej farby s jemnou čokoládovou chuťou. Vo februári a v marci s obdobím fašiangov prichádza silnejší dvojitý Bock- Doppelbock, približne so 7% alkoholu. V dnešnej dobe sa oficiálne otvára Bockbier sezóna okolo 19. marca v pivnici Paulaner na Nockherbergu Starkbierfestom, trvajúcim 2 týždne. Tejto udalosti a ochutnania paulanerského Salvator Doppelbock sa zúčastňujú známe osobnosti a často aj starosta Mníchova. V máji sa sila Bockbieru vracia do normálu a pivo má svetlejšiu farbu. Bockbier podávaný počas mája sa ...