Otázka existencie Boha je jednou z najzákladnejších a najrozšírenejších otázok, ktorými sa ľudstvo zaoberá. Nepoznám nikoho, kto by sa v živote touto otázkou aspoň raz nezaoberal. Taktiež nepoznám nikoho, kto by na túto otázku úprimne nechcel poznať odpoveď. Zároveň je pravda, že nad ňou nikto nerozmýšľa non-stop - svetské povinnosti každý deň usmerňujú našu pozornosť k problémom, ktoré sú bezprostredné, a vtedy sa môže stať, že otázka ostane v úzadí. A ak v úzadí ostane dostatočne dlho, mnohí i pozabudnú, že túto otázku nemajú vyriešenú. No nemalo by to tak byť. Prečo? Lebo odpoveď na túto otázku, či bude pozitívna alebo negatívna, v konečnom dôsledku určí, ako sa človek bude stavať ku každodenným svetským povinnostiam.
Ivan Karamazov to zhŕňa takto: „Ak nieto Boha, nieto života po smrti a ani cnosti, a teda všetko je dovolené,“ ak teda Boh existuje, všetko nie je dovolené. Akvinský odpoveď ponúka a stavia ju na piatich argumentoch. Táto jednohubka nedokáže rozviť všetky argumenty, obhájiť všetky predpoklady a ani odpovedať na všetky námietky - to si vyžaduje celú knihu.
Akvinského argumenty
Akvinský odpoveď ponúka a stavia ju na piatich argumentoch. Dá sa povedať, že káva má istú potenciu byť chladná napriek tomu, že je aktuálne horúca. Keď vychladne, tak bude aktuálne chladná a potenciálne horúca. Každá zmena potrebuje hýbateľa. Káva je chladná iba potenciálne a túto potenciu nedokáže aktualizovať sama od seba - potrebuje na to tzv. hýbateľa (alebo niečo už aktualizované). V našom prípade je hýbateľom okolitý vzduch, ktorý je aktuálne chladný a dokáže aktualizovať chlad kávy.
Ak každá zmena potrebuje hýbateľa, potom musí existovať „nehybný hýbateľ“ alebo prvý hýbateľ. Prečo musí existovať prvý hýbateľ? Nemôže predsa existovať nekonečný rad zmien? Môže, ak sa rozprávame o zmene lineárnej - teda o zmene v čase. No nekonečný rad zmien nemôže existovať v prípade zmeny hierarchickej - teda v prípade zmeny, v ktorej je menené závislé od meniaceho. Ak by som sa pýtal, prečo je moja káva na stole, mohol by som odpovedať dvojako.
Po prvé, pretože som ju tam položil po tom, ako som ju uvaril hneď po tom, ako som ráno vstal. To by bolo lineárne vysvetlenie, ktoré môže siahať do nekonečnej minulosti - to si v skutku myslel Aristoteles a Akvinský uznal, že to je teoreticky možné. Po druhé, moja káva je na stole, lebo stôl je na podlahe, ktorá je na základoch domu, ktorý stojí na zemeguli. Stôl teda aktualizuje potenciu kávy byť na ňom len vďaka tomu, že niečo iné aktualizuje potenciu stolu stáť - až kým sa nedostaneme k prvému hýbateľovi, ktorým je pre účely tohto príkladu zemeguľa (čo v striktnom zmysle nie je pravda, ako uvidíme neskôr), od ktorej je celá reťaz hierarchických zmien závislá. Táto závislosť platí v každom momente kávy na stole. Ak by stôl spadol, spadla by aj káva. Lineárna zmena sa, naopak, nevyznačuje takýmto tipom závislosti. Káva je na stole, lebo som ju tam položil, a bude na ňom, aj keby som v nasledujúcom momente zomrel.
Každá lineárna zmena predpokladá hierarchickú zmenu. Prečo? Lebo na to, aby mohla existovať lineárna zmena, musí existovať niečo, čo lineárnej (i nekonečne lineárnej) zmene bude podliehať. Existencia tohto niečoho si vyžaduje vysvetlenie pomocou konceptu hierarchickej zmeny, podobne ako sme to uviedli v príklade s kávou. Existencia je istý typ aktuality s potenciou nejestvovať alebo s potenciou jestvovať inak. Existencia kávy je aktuálna, lebo existuje voda, tá existuje vďaka usporiadaniu atómov či subatómových častíc.
Narážame na istý typ hierarchickej kauzality, ktorá, ako sme uviedli, potrebuje prvého hýbateľa, ktorý sám nie je od ničoho iného závislý - musí to byť teda existencia, ktorá svoju existenciu nedostáva od ničoho iného, musí to byť plne aktualizovaná existencia, taká, ktorá nemá potenciu existovať viac, menej či inak; taká, ktorá proste je, vždy bola a navždy bude, čistá či plná aktualita. „Nehybný hýbateľ“ či prvý hýbateľ je to, čo nazývame Boh. Prečo? Takzvané Božie atribúty sa dajú derivovať z plnej aktuality - z toho, čo to znamená byť plnou aktualitou -, ktorým sa teraz nebudeme venovať.
Preto treba len povedať, že nech už má Boh byť hocičím, je určite niečím, čo tvorí, čo dáva bytie a od čoho je každé bytie závislé (i v nekonečnom vesmíre).

Päť ciest Tomáša Akvinského
Argumenty pre a proti
Už dlhšie som sa chcel dostať k analýze viacerých často sa opakujúcich a naozaj hlúpych argumentov, ktoré vídavam pravidelne od teistov, hlavne kresťanov. Tí, čo ich v státisícoch lajkujú a zdieľajú sú patrične nadšení, keď to postujú, lebo si myslia, že takouto (deravou) analógiou všetkým ateistom a skeptikom vytreli zrak. Ak sa nenaučíte správne argumentovať, tak vám sadne čokoľvek k čomukoľvek. Vďaka zlej argumentácii sedí často veriacim mnoho tvrdení do ich svetonázoru.
Príklady argumentov proti existencii Boha:
- Transcendentálny argument
- Kozmologický argument
- Ontologický argument I a II
- Teleologický argument
- Morálny argument I a II
- Argument z rozumného argumentu I a II
- Argument z biblickej autority
- Numerický argument
- Argument z internetovej autority
- Argument z multiplicity
- Argument z ignorovania dizajnu
- Argument z Biblie
Dôkazy o existencii Boha
Dôkazy o existencii Boha môžeme hľadať v rôznych oblastiach: od komplexnosti vesmíru až po svedectvá ľudí, ktorí sa s ním stretli. No ani tie najsilnejšie argumenty nepresvedčia toho, kto v neho veriť nechce - tak ako napríklad žiadne dôkazy nepresvedčia tých, čo veria, že Zem nie je guľatá.
Keď otvoríš zadný kryt svojho mobilu, uvidíš jeho precízne detaily a zložitú štruktúru. Nebudeš ani na chvíľu pochybovať, že tento malý prístroj nevznikol sám od seba alebo náhodou - ani keby na svoje usporiadanie do súčasnej podoby dostal miliardy rokov! Teraz si predstav našu Zem. Je omnoho zložitejšia ako tvoj mobil, čo jasne naznačuje, že za jej existenciou musí byť niekto s plánom. Zem má dokonalé rozmery. Gravitačná sila udržuje okolo Zeme tenkú atmosféru zloženú z dusíka, kyslíka a ďalších plynov, ktorá sa rozprestiera do výšky približne 70 km nad povrchom. Táto atmosféra je nevyhnutná pre život na Zemi. Keby bola Zem menšia, jej atmosféra by nebola dostatočne hustá na udržanie života, ako je to na planéte Merkúr.
Zem sa nachádza v ideálnej vzdialenosti od Slnka, ktorá umožňuje existenciu tekutej vody a podporuje život. Keby bola len o kúsok ďalej, všetci by sme zamrzli. A keby bola bližšie? Zhoreli by sme. Je bez farby, vône, chuti, a predsa by bez nej žiadny živý tvor neprežil. Je dokonalá. Približne dve tretiny ľudského organizmu tvorí voda. Svojimi unikátnymi fyzikálnymi vlastnosťami, ako je vysoký bod varu a mrazu, nám umožňuje život v rozmanitých prostrediach, pričom v nás udržiava stálu telesnú teplotu cca. 97% všetkých vôd Zeme tvoria oceány. Vďaka vyparovaniu morská voda zbavená soli vytvára oblaky, ktoré potom vietor dáva do pohybu, aby zavlažovali pevninu.
Ľudský mozog je nesmierne komplexným orgánom s neuveriteľnými 86 miliardami neurónov. Zabezpečuje naše vnímanie, myslenie a kontroluje telesné funkcie. Dokáže spracovať viac než milión informácií za sekundu,3 vrátane vnemov z okolia, emocionálnych reakcií a fyziologických potrieb. Jeho schopnosť analyzovať ich a filtrovať z nich len tie najdôležitejšie nám umožňuje sústrediť sa a efektívne fungovať v každodennom živote.
Keď vidíš budovu, vieš, že ju postavili ľudia. Neobjavila sa len tak. A neexistovala vždy. Podobne je to s vesmírom. Vedci sa zhodujú, že náš vesmír vznikol pri obrovskej explózii energie a svetla, ktorú nazývame Veľký tresk. Steven Weinberg, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku, píše, že v okamihu Big Bangu „mal vesmír asi stotisíc miliónov stupňov Celzia… a vesmír sa naplnil svetlom.“4 Tento opis nápadne pripomína Boží výrok na začiatku Biblie: „Na počiatku stvoril Boh nebo a zem… Boh povedal: Nech je svetlo! Pre vedca, ktorý žil celý život s vierou v silu rozumu, sa tento príbeh končí ako zlý sen. Vesmír neexistoval vždy. Má svoj začiatok… ale čo ho spôsobilo? Vedci nemajú vysvetlenie na túto náhlu explóziu hmoty a svetla (ktoré sa tiež museli odniekiaľ vziať).
Všetko v našom živote sa zdá byť neisté a nestále, ale pozri sa, na čo všetko sa môžeme každý deň na 100% spoľahnúť: Gravitácia zostáva každý deň rovnaká. Šálka horúcej kávy na tvojom stole vždy vychladne. Ako je možné, že tu máme prírodné zákony, ktoré sa nemenia? Prečo je vesmír tak systematicky usporiadaný? Aj najväčších vedcov prekvapuje, aké je to zvláštne.
Kód DNA je v podstate ako miniatúrny počítačový program, ktorý riadi fungovanie každej bunky v našom tele. Skladá sa z množstva „písmen“, ktoré vedci označili ako A, T, G a C, a ktoré tvoria jednotlivé časti nášho genetického kódu. Ako sa tento „počítačový program“ dostal do každej bunky? Aj tie najjednoduchšie formy života majú neuveriteľne zložitý genetický kód. Na vygenerovanie informácií z mikróbu s tým najjednoduchším genómom na svete bolo potrebných až 128 počítačov!9 Ak je taký malý organizmus takýto komplikovaný, predstav si, aká komplexná je ľudská bunka.
Vieme, že Boh existuje, lebo sa s nami snaží nadviazať vzťah. V minulosti som bola presvedčená ateistka. A ako mnohým ateistom, aj mne liezlo na nervy, ako môžu ľudia veriť v Boha. Myslím si, že nás k tomu „tlačí“ samotný Boh, pretože chce, aby sme ho spoznali. Obklopil nás dôkazmi o sebe a neustále pred nás stavia otázku o svojej existencii. Podobnú skúsenosť mal známy oxfordský akademik C. S. Lewis, ktorý bol dlho zanieteným ateistom: „Noc čo noc som cítil trpezlivé, neúprosné dobiedzanie toho, koho som ja tak zúfalo nechcel stretnúť. Napokon som sa vzdal a uznal som, že Boh je Boh.
Najsilnejším dôkazom Božej existencie je Ježiš. Svojim poslucháčom hovoril, že Boh existuje a dokonca že ho majú rovno pred očami. Nárokoval si vlastnosti, ktoré má len Boh: schopnosť odpúšťať ľuďom hriechy, dať im zmysluplný život na zemi a večný život v nebi. Povedal: „Ja som cesta, i pravda, i život. Čím dokazoval Ježiš svoj božský pôvod? Robil veci, ktoré ľudia nedokážu. Vyliečil ľudí z nevyliečiteľných chorôb, dokonca niekoľkých vzkriesil aj z mŕtvych. Mal moc nad prírodou: kráčal po vode, zastavil ničivú búrku. Hovoril ľuďom, že ak aj nechcú veriť jeho slovám, mali by uveriť aspoň na základe zázrakov, ktoré videli na vlastné oči. Čo Ježiš odhalil o tom, aký je Boh? Ježiš ukázal, že Boh je nežný a má nás rád, aj keď vie, že sme často sebeckí a navzájom si ubližujeme. Naše hriechy neprehliada, ale ponúka riešenie: stal sa človekom a trest za ne zobral na seba.
Boh ťa nebude nútiť veriť v neho, aj keby mohol. Rozhodnutie je na tebe. Ak chceš, môžeš Boha hneď teraz poprosiť o odpustenie a o to, aby vstúpil do tvojho života. Ježiš povedal: „Hľa, stojím pri dverách a klopem. Vpustíš ho do svojho života?
Osobné svedectvo
Pred pár mesiacmi som sa počas jedného stretnutia pre mladých veriacich zúčastnil zaujímavého prieskumu. Jediná otázka, na ktorú sme mali odpovedať bola Na koľko percent veríte, že existuje Boh? S odpoveďou som príliš dlho neváhal - uviedol som číslo 81%. Celkový výsledok prieskumu bol v priemere 80%.
Na záver
Otázka existencie Boha zostáva jednou z najdôležitejších a najkomplexnejších otázok, ktorým čelíme. Diskusie a argumenty na oboch stranách spektra sú rozsiahle a siahajú od filozofie a teológie až po vedu a osobnú skúsenosť. Bez ohľadu na to, aký záver si človek vyberie, je dôležité, aby k tejto otázke pristupoval s otvorenou mysľou a úctou k odlišným názorom.
Človek sa síce do tohto sveta rodí ako čistá nepopísaná doska, no neskôr sa v ňom naskladajú rôzne zážitky, skúsenosti a podnety, ktoré ho sprevádzajú životom. Podobne to platí aj v prípade náboženského formovania. Negatívne skúsenosti s najbližšími a s autoritami môžu natoľko zakaliť obraz o Bohu, cez ktorý je ťažké sa jasne pozrieť. Aj takto sa môže zrodiť ateista, hoci samozrejme nemusí to byť jediný a vôbec nie hlavný dôvod.