Farský kostol Krista Kráľa v Lučenci - Rúbanisku je dôležitým duchovným centrom, kde sa pravidelne konajú sväté omše a rôzne náboženské udalosti. Tento kostol je miestom, kde sa stretávajú veriaci, aby spoločne prežívali svoju vieru a posilňovali svoje duchovné hodnoty.
Významné Udalosti a Jubileá
Život farnosti je bohatý na rôzne udalosti a jubileá, ktoré majú hlboký význam pre celú komunitu. Medzi ne patrí aj oslava 70. narodenín pátra Augustína Slaninku, ktorý pôsobí vo farnosti a je veľmi obľúbený medzi veriacimi.
Ďakovná Svätá Omša pri Príležitosti 70. Narodenín Pátra Augustína Slaninku
10. augusta oslávil páter Augustín Slaninka svoje sedemdesiate narodeniny v kruhu svojich farníkov v Kostole Krista Kráľa v Lučenci. V nedeľu sa farské spoločenstvo zišlo pri slávnostnej svätej omši, aby poďakovalo pátrovi. Hlavným celebrantom bol sám oslávenec, páter Augustín Slaninka. Slávnostným kazateľom bol jeho bývalý farník z Vrbového ThDr. Roman Grék, ktorý pri ňom vyrastal, keď sa rozhodoval pre kňazstvo. Pôsobí už dvadsať rokov ako rektor kňazského seminára Redemptoris Máter v Kyjeve na Ukrajine, ktorý svojimi slovami povzbudil, dojal a duchovne obohatil.
400. Výročie Misijnej Spoločnosti sv. Vincenta de Paul
Rok 2025 je významný pre Misijnú spoločnosť sv. Vincenta de Paul, ktorá si pripomína 400 rokov od svojho založenia. Vo farnosti Lučenec - Rúbanisko pôsobia dvaja kňazi a jeden rehoľný brat - vincentíni - z tejto rehole.
Veriaci môžu získať tieto odpustky za splnenia obvyklých podmienok: byť v stave posväcujúcej milosti, prijať Eucharistiu, pomodliť sa na úmysel Svätého Otca a zrieknuť sa akéhokoľvek hriechu. Na odpustky nezostávajú zabudnutí ani chorí či starší ľudia, ktorí nemôžu opustiť svoj domov. Apoštolská penitenciária v Ríme im umožňuje duchovné spojenie prostredníctvom úprimnej túžby, ľútosti a snahy splniť predpísané podmienky v rámci svojich možností.
Jubilejný rok je tak nielen oslavou, ale aj šancou pre všetkých posilniť svoju vieru, obnoviť vzťah s Kristom a nasledovať príklad svätého Vincenta de Paul, ktorý celý svoj život zasvätil službe chudobným. Jubileum prináša príležitosť na zamyslenie, modlitbu a skutky lásky, ktoré nás všetkých obohacujú, ak sa pre ne otvárame. Každý prejav viery a lásky v tomto čase môže byť cestou k hlbšiemu spojeniu s Bohom a k posväcovaniu sveta.
Diecézna Svätyňa Božieho Milosrdenstva
Diecézny otec biskup, Mons. Stanislav Stolárik, 16. apríla 2023 pri slávnostnej svätej omši, na druhú veľkonočnú nedeľu - Nedeľu Božieho milosrdenstva, vyhlásil zriadenie diecéznej svätyne Božieho milosrdenstva, ktorou sa stáva farský kostol vo farnosti Cinobaňa - kostol Božieho milosrdenstva, ktorý bol konsekrovaný 6. Slávnostnej svätej omše sa zúčastnili tak domáci veriaci ako aj veriaci zo susedných farností a mnohí ďalší z okolitých farností. Prítomný bol generálny vikár Mons. Rastislav Polák ako aj dekan dekanátu Horný Novohrad vsdp. Za prvého rektora diecéznej svätyne bol menovaný súčasný farár farnosti Cinobaňa vdp.
Význam Eucharistie
Každá svätá omša je obetou, pri ktorej sa premieňa chlieb na Kristovo telo a víno na Kristovu krv. Tak to chcel samotný Ježiš Kristus. V jednej z nádherných vatikánskych sál sa nachádza Rafaelova freska „Omša v Bolsene“, na ktorej v prostriedku nad mohutným oltárom vidieť kňaza, ktorý slúži sv. omšu.
Medzi bludmi, ktoré mátožili v 13. storočí v Cirkvi, bol aj veľmi tvrdošijný Berengárov blud. Kňaz Berengár, pôvodca bludu, bol prvý, ktorý sa opovážil napadnúť najsvätejšie tajomstvo Oltárnej sviatosti. A predsa Ježiš Kristus, keď pri poslednej večeri ustanovil Oltárnu sviatosť, jasne povedal: „Potom vzal chlieb a vzdával vďaky, lámal ho a dával im, hovoriac: Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku. Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás.“ (Lk 22,19-20)
Všetkým, čo budú požívať jeho telo a piť jeho krv prisľúbil, že nezomrú, ale budú žiť naveky (Jn 6,48-59). Apoštol Pavol vo svojom Prvom liste Korinťanom hovorí: „Nech teda človek skúma sám seba , a tak nech je z toho chleba a pije z kalicha. Lebo kto je a pije, a nerozoznáva telo, ten si je a pije odsúdenie.“ (1Kor 11,28)
Nemecký kňaz Pleogit, dejepisec 13. storočia mal pochybnosti o Eucharistii ako mnohí Berengárovi nasledovníci. No neustále prosil Boha vrúcnymi modlitbami, aby mu dal nejaké znamenie, ktorým by mohol odohnať každú pochybnosť svojej mysle. A Boh sa nad ním zmiloval! Pleogit absolvoval púť do mesta Bolseno. V kostole sa rozhodol nemecký pútnik rozhodol slúžiť svätú omšu.
„Keď ten nemecký kňaz slúžil sv. omšu a držal konsekrovanú (premenenú) Hostiu vo svojich rukách nad kalichom, Boh ukázal úžasný a obdivuhodný zázrak tak dávnym, ako aj dnešným časom: zrazu sa tá Hostia ukázala viditeľne ako živé telo, obklopená hojnou červenou krvou až na tú čiastočku, ktorú zakrývali jeho prsty.
Neodškriepiteľnú zásluhu na zavedení tohto sviatku má pápež Urban IV., ktorý bol v tom čase na Petrovom stolci (1261-1264). Tento pápež vynikal veľkou úctou k Oltárnej sviatosti. Narodil sa v chudobnej remeselníckej rodine, no bol veľmi nadaný a mal pevnú vôľu. Stal sa kňazom, biskupom a nakoniec ho vyvolili za rímskeho biskupa, čiže pápeža. Práve on v roku svojej smrti (1264) nariadil, aby sa sviatok Božieho Tela a Krvi slávil v celej Cirkvi. Dovtedy sa totiž slávil len v niektorých diecézach, napr. v Luttichu, kde k tomu dala podnet zbožná mníška Juliana z cisterciánskeho kláštora na vrchu Kornillon. Táto mníška venovala všetok svoj voľný čas návšteve a poklone Oltárnej sviatosti v kostole. Niekoľko ráz vo vytržení videla jasný mesiac s tmavým pruhom. Sám Spasiteľ ju poučil, že toto tienisté miesto na mesiaci znamená, že v cirkevnom roku chýba ešte jeden sviatok, ktorým by sa uctievala Sviatosť lásky. Viac rokov držala Juliana svoje videnie v tajnosti, až ho konečne prezradila luttišskému biskupovi Róbertovi, ktorý v r. 1247 povolil sláviť sviatok Božieho Tela v biskupskom chráme sv.
Svätý Tomáš Akvinský je ďalší svätec, ktorý sa významnou mierou zaslúžil o úctu Najsvätejšej Euchariste. Sám je známy tým, že napriek svojej učenosti a múdrosti, dokázal veľmi dlho rozjímať o tajomstve Eucharistie. Napísal niekoľko oslavných hymnov, ktoré doteraz Cirkev používa ako piesne alebo hymny k oslave Sviatosti Oltárnej. Od pápeža dostal poverenie, aby napísal ofícium, ktoré dostalo pomenovanie „zlatá brošňa“ jeho spisov.
Slávenie tohto sviatku nám aj v súčasnosti chce pripomínať veľké tajomstvo Kristovej lásky k nám. Každá svätá omša je vlastne obetou, pri ktorej sa premieňa chlieb na Kristovo telo a víno na Kristovu krv. Tak to chcel samotný Ježiš Kristus. V Bolsene, v kostole sv.
Svätý Otec František v posolstve na Pôstne obdobie 2025 pozýva veriacich na cestu duchovného obrátenia, ktorú sprevádza viera, nádej a láska. Pripomína, že Kristovo víťazstvo nad smrťou je prameňom nádeje: „Smrť pohltilo víťazstvo. Smrť, kde je tvoje víťazstvo? Pôst je príležitosťou na nový začiatok, na duchovné oslobodenie z otroctva hriechu a návrat k Bohu. Pôstna cesta sa nemá konať osamotene, ale spoločne, v duchu synodality.
Svätý Otec zdôrazňuje, že Cirkev je povolaná byť spoločenstvom pútnikov, kde nikto nesmie zostať osamotený: „Kráčať spoločne znamená byť tkáčmi jednoty... Pôst je preto časom na skúmanie vzťahov - či sme schopní počúvať druhých, vychádzať zo seba a slúžiť blížnym. Pápež pripomína výzvu k obráteniu: „Pýtajme sa sami seba pred Pánom, či sme schopní spolupracovať... Napokon Svätý Otec volá veriacich k nádeji, ktorá vychádza z prisľúbenia večného života: „Nádej, ktorá nezahanbuje“ (Rim 5, 5). Povzbudzuje, aby sme sa pýtali: „Som presvedčený o tom, že mi Boh odpúšťa hriechy?
Pápež pripomína slová Benedikta XVI.: „Ľudské bytie potrebuje nepodmienenú lásku“ a dodáva, že skutočná nádej spočíva v Kristovom zmŕtvychvstaní.