V tú tajomnú chvíľu, Svätý Duch napĺňa učeníkov a zázračne im dáva schopnosť hovoriť v iných jazykoch. Ježiš im zasľúbil, že pošle Ducha, aby zmocnil svoju cirkev k tomu, aby boli jeho svedkami vo svete (Sk 1:8). Kde táto zvláštna udalosť zapadá do príbehu spasenia? Ako spája Starú a Novú zmluvu? Ako by sme tomu mali rozumieť?
Obnova kráľovstva a proroctvá Starej zmluvy
Keď Stará zmluva predvída obnovenie Božieho kráľovstva, očakáva deň, keď Boh uzdraví rozdelený ľud Izraela a zjednotí svoje kráľovstvo pod vládou mesiášskeho kráľa z Dávidovej línie (Ez 37:15-28). Naplnenie najodvážnejších snov Izraela sa začína neočakávaným spôsobom, keď sú rozptýlení Židia z celého sveta zjednotení vierou pod Kristovou vládou.Táto zbierka ľudí z mnohých národov zmätených týmito zvláštnymi udalosťami sa pýta veľmi dobrú otázku: Čo má toto všetko znamenať? Posmievači tvrdia, že učeníci sa vlámali do vínnej pivnice trocha priskoro. Peter ukazuje v Písme, ktorému poslucháči už veria, ako ono ukazuje na Ježiša, ktorý je naplnením všetkých Božích prísľubov.
Peter začína Joelom 2:28-32, kde prorok hľadí dopredu na posledné dni, kedy Boh udelí novozmluvné požehnania a vyleje svojho Ducha na celý svoj ľud. Duch Svätý už viac nebude iba spočívať na niektorých vyvolených, pomazaných ľuďoch. Posledné dni, ktoré Joel očakával sú tu a Duch po ktorom prorok túžil, bol daný. Boh, ktorý prebýval v raji Eden, v chráme a v Kristovi, bude teraz prebývať vo veriacich cez svojho Ducha.Na počudovanie sa tieto divy a znamenia zhodujú s tým, čo sa dialo počas Ježišovej smrti a vzkriesenia (Mt 27:45-54; Mt 28:2). Prečo? Pretože deň Pánov vpadol do histórie na kríži, keď Boh odsúdil hriech a dokonal spasenie pre svoj ľud.
Petrova kázeň a evanjelium
Peter pokračuje jasným oznámením evanjelia: Ježiš z Nazareta bol ukrižovaný a zabitý ľuďmi podľa zvrchovaného Božieho plánu a vstal z mŕtvych, pretože smrť ho nemohla udržať. Smrť, časť Božej kliatby pre hriech, môže vzniesť legitímny nárok na hriešnika.Citovaním Žalmu 16:8-11 robí Peter ohromujúce vyhlásenie. Dávid, najlepší kráľ Izraela, očakával Kristove vzkriesenie. V Žalme Dávid vyjadruje nádej, že Boh ho nenechá napospas smrti, ale Peter ukazuje, že táto nádej je uskutočniteľná iba v Ježišovi. Aj keď kráľ Dávid zomrel, kráľ Ježiš, ten pravý Svätý, premohol moc smrti úplne. Peter používa Písmo, ktorému verili, aby objasnil javy, ktoré videli.
Duch Svätý cez Petrovú kázeň koná svoju život-dávajúcu prácu a dotýka sa ľudských sŕdc. Ak to, čo Peter vyhlasuje je naozaj pravda, čo majú robiť? Majú sa kajať - majú prijať Boží pohľad na závažnosť ich hriechu a obrátiť sa vo viere na Ježiša - a pridať sa k cirkvi cez znamenie zmluvy, cez pečať krstu. Za jeden deň cirkev rastie zo 120 ľudí na 3000. A zatiaľ čo zostúpenie Ducha Svätého na Letnice je jedinečnou udalosťou, ten istý Duch, ktorý zostúpil na nich v Jeruzaleme stále ostáva s každým, kto patrí k Božiemu ľudu.
Bázeň ako počiatok múdrosti
Ježiš vyvoláva v nás bázeň. Prečo to robí? Aby sme nepadli, a ak by sme padli, aby sme vstali, a keď stojíme, aby sme dávali pozor, aby sme opäť nepadli. Boh mi vždy dáva šancu. Vzbudzuje vo mne nádej, aby som sa nikdy nevzdal, ani v najzúfalejšej situácii, ale bojoval o život až do konca.A nik nemá väčšiu radosť a vďačnosť ako ten, kto prežil svoju záchranu z veľkého nebezpečenstva. Dokonca sa vtedy raduje aj celé nebo (porov. Životné osudy ľudí sa zapisujú do tváre, do ich vrások, do očí smutných, beznádejných, nahnevaných, zúfalých, alebo aj na kožu, rôznymi tetovaniami. To sa nedá vymazať. Aj zločinci po čase začnú hovoriť - nemôžu s tým žiť, musia to niekomu povedať.
Evanjelium - radostná zvesť je preto radostná, že hovorí o milosrdnom Bohu. A tento Boh - zvrchovaný a všemocný Pán, Kráľ, nie je tvrdý, nie je tyran, nie je bezcitný sudca, ale zhovievavý, láskavý a veľmi milosrdný Boh. Ohlasuje dobrú nádej, že po hriechu dáva príležitosť na pokánie (porov. Pán nám ale vždy pripomína, že ak my chceme Božie milosrdenstvo, aj my musíme byť milosrdní; spravodlivý človek má byť ľudský a len milosrdní dosiahnu milosrdenstvo (porov.Nekonečné Božie milosrdenstvo sa môže aplikovať len tam, kde je v srdci pokánie, ľútosť, túžba po novom živote. Božie milosrdenstvo je ako slnko, ktoré svieti; ale s bolesťou hovorí Boží Syn, že ľudia viac milovali tmu ako svetlo (porov. Bez pravej ľútosti niet pokánia ani platnej sviatosti pokánia - a potom ani milosrdenstva a odpustenia.Duch Svätý - Utešiteľ a obhajca
„Tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti“ (Rim 8, 26), vzdychá a učí nás volať nanovo: „Abba - Otče“ (Rim 8, 15) a tiež Ježiš - môj Pán (porov. 1 Kor 12, 3). Podstatnú úlohu Ducha Svätého pri výchove detí by si mali uvedomiť rodičia. Nie násilne, tvrdosťou, trestami bez lásky, lebo ľudské srdce môže aj zatvrdnúť, obaliť sa do seba, rebelovať a vzdorovať ľuďom i Bohu.Vždy tu bol aj bude nepriateľ, ktorý bude siať medzi pšenicu kúkoľ hriechu a nepriateľstva. Vždy tu bude Boh, ktorý jediný vie premeniť kúkoľ na pšenicu. Dáva čas, nechce trestať, nechce hneď trhať, likvidovať, ale chce premieňať. Zverme sa do jeho rúk a snažme sa byť jeho pšenicou. Očisťujme svoje duše od kúkoľa, posväcujme sa každý deň, robme pokánie.
Má to zmysel, keď je to stále to isté? Má to zmysel, lebo koľkokrát sa potkneme a neostávame ležať na chodníku, oprášime kolená a ideme ďalej. Koľkokrát sa zašpiníme a znovu a znovu sa umývame a kúpeme. A keď ide o dušu, o lásku, hneď sa vzdáme? Majme nádej, že môžeme vždy znovu začať a vstať. Duch Svätý nás stále učí, každý deň.V čase modlitby, niekedy pri ruženci, rozjímaní, vo svätej omši pri premenení, pri svätom prijímaní - Duch Svätý opäť hučí ako vietor a zapaľuje fakle lásky a vyznania. Isté je, že bez Božej milosti sa nik nespasí, ale aj že bez rozhodnutia slobodnej vôle nebude nikto zatratený, ale ani spasený. Koľko je to u koho, to nechajme na Pána Boha. Od niekoho bude žiadať celý život poctivej práce, ako sa opisuje v podobenstve o najatých nájomníkoch do vinice (porov. Od každého však bude žiadať všetko, koľko môže, podľa toho, koľko dostal a je schopný. Platí vždy ochotné, súhlasné áno s pochopeným Božím volaním.
Letnice a oheň Svätého Ducha - Adrián Šesták
Pokračujeme v modlitbe nad textami Svätého písma, ktoré nám prinášajú posolstvo o Božom pôsobení prostredníctvom Ducha Svätého. Pán Ježiš ešte pred svojou smrťou sľúbil učeníkom, že im pošle „iného Tešiteľa“ (Jn 14,16) a po svojom zmŕtvychvstaní im „prikázal [...], aby neodchádzali z Jeruzalema, ale aby očakávali Otcovo prisľúbenie“ (Sk 1,4). Započúvajme sa teraz do posvätného textu z 2. 1 Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste.2 Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. 3 I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden.4 Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť.5 V Jeruzaleme boli Židia, nábožní ľudia zo všetkých národov, čo sú pod nebom. 6 Keď sa teda strhol tento hukot, mnoho sa ich zbehlo a boli zmätení, lebo každý ich počul hovoriť svojím jazykom.
| Verš | Popis udalosti |
|---|---|
| Sk 2:1-4 | Zostúpenie Ducha Svätého na učeníkov. |
| Sk 2:5-11 | Zhromaždenie Židov z rôznych národov a ich údiv nad hovorením v jazykoch. |
| Sk 2:12-13 | Reakcie prítomných - údiv a posmech. |
Posolstvo o udalosti zoslania Ducha Svätého
Posolstvo o udalosti zoslania Ducha Svätého nám zanechal evanjelista svätý Lukáš, ktorý je autorom aj knihy Skutkov apoštolov. Prvý verš 2. Opisuje čas, miesto a spoločenstvo osôb. Zhromaždené spoločenstvo môžeme chápať ako predstaviteľov nového dvanásťkmeňového vyvoleného národa. Sú zhromaždení „na tom istom mieste“, čiže v miestnosti, kde vzkriesený Pán Ježiš vyslovil svoje posledné slová a tiež kde bol voľbou Mateja doplnený počet apoštolov. Význam má aj skutočnosť, že zoslanie Ducha Svätého sa uskutočňuje v deň dôležitého židovského sviatku. Pôvodne sa ten sviatok označoval ako „sviatok týždňov“, sedem týždňov po začiatku žatvy (Ex 23,16; 34,22; Lv 23,15-21; Dt 16,9).Svätý Lukáš sprostredkuje posolstvo o zoslaní Ducha Svätého v spojení s Veľkou nocou a teda v spojení so vzkrieseným Pánom. Prísľuby Pána Ježiša (Lk 24,49 a Sk 1,8) sa naplnili, keď sa „naplnil“ sviatok „Päťdesiatnika“. Osobne prežitá udalosť zoslania Ducha Svätého, je opísaná svätým Lukášom v knihe Skutkov apoštolov, ale tvorí základ aj posolstiev, ktoré sa nachádzajú v evanjeliu svätého Jána2 a v Liste svätého apoštola Pavla Efezanom3. Svätý Lukáš používa pri opise zoslanie Ducha Svätého obrazy a vyjadrenia zo Starého zákona, ktorými inšpirované texty vyjadrovali osobitné Božie pôsobenie v dejinách spásy.
Tam, kde vstupuje Boží Duch, je týmto Svätým Duchom naplnené všetko. Človek však Božieho Ducha nemôže ovládať, môže ho iba v modlitbe očakávať. Príchod Božieho Ducha je náhly, čiže ľudsky nevypočítateľný. Naplní všetko tak ako búrka, ktorú nie je možné prepočuť. Zároveň však napĺňa každého jednotlivo. Jeho pôsobenie je ako oheň (= jazyky).Sila Ducha Svätého, ktorú prijali učeníci, im dáva schopnosť hovoriť. Zo svedectiev evanjelií vyplýva, že učeníci boli po smrti Pána Ježiša naplnení strachom. Teraz v sile Ducha Svätého majú silu hovoriť, sú pripravení vydať svedectvo (porov. Svätý Lukáš charakterizuje Ducha Svätého ako „moc z výsosti“8, vďaka ktorej sa slovo svedectva stáva prítomným v našich dejinách.
Hovorenie v jazykoch a cieľ hlásania evanjelia
Čo to znamená vyjadrene v našom úryvku, že učeníci „začali hovoriť inými jazykmi“ (v. Svätý Lukáš predstavuje tieto duchovné prejavy ako schopnosť s nadšením oslavovať veľké Božie činy pred najrozličnejšími ľuďmi (v. Opisuje zázrak hovorenie v jazykoch, aby naznačil cieľ hlásania evanjelia, ktoré je zamerané na celý svet bez výnimky. Svätý Lukáša na tomto mieste vyhýba sa tomu, aby otváral otázku šírenia evanjelia medzi pohanmi. To sa bude pomaly pod Božím vedením postupne ukazovať ako cieľ.Udalosť príchodu Ducha Svätého a zázrak hovorenia v jazykoch vyvolali zmätok. Jedni sa pýtali, čo to znamená, iní sa vysmievali. Záujem a odmietnutie sa ukazujú ako dva druhy postojov voči prítomnosti evanjeliového posolstva a jeho predstaviteľom. Zároveň sa vytvára priestor pre príhovor apoštola Petra. v. Príhovor apoštola Petra, ako sa nachádza v 2. kapitole Skutkov apoštolov, má viacero častí.
Príhovor apoštola Petra
To, že Peter vystúpil a začal hovoriť zvýšeným hlasom, dáva tušiť, že ide o verejné vystúpenie a má slávnostný charakter. Nie sme v synagóge, kde rabín pri vyučovaní sedí. Petrova kázeň nerobí iné, ako vysvetľuje a legitimizuje príchod Ducha Svätého vo sviatočný deň, zároveň umožňuje, aby Boží Duch pôsobil prostredníctvom apoštolových slov. Ostatne Peter nevystupuje ako jednotlivec, ale ako predstaviteľ skupiny Dvanástich.Apoštol Peter najprv vyvracia zlomyseľné posúdenie udalosti zoslania Ducha Svätého. Uvádza vecný dôkaz zo skúsenosti. Zo zdravého rozumu vyplýva, že skupina ľudí nemôže byť opitá o deviatej hodine predpoludním, lebo ľudia v tej dobe zvykli prvý raz jesť o desiatej hodine. Vyjadrovanie sa v jazykoch poukazuje na Božie pôsobenie, ktoré ohlásil už prorok Joel.
Verš 16 zodpovedá židovským komentárom Svätého písma. Aj bez toho, že by sa výslovne spomenulo sloveso „naplniť“, tento význam má formulácia „toto je to, čo povedal prorok Joel“, čiže jeho proroctvo sa naplnilo. Prorok Joel vo 4. storočí pred Kristom opísal s pomocou apokalyptických vyjadrení, že na konci časov sa uskutoční prorocká obnova celého Izraela, Spôsobí ju Boh svojím Duchom.Keď príde veľký deň Jahveho, „deň tmy a mrákavy“ (Joel 2,2), ktorý bude sprevádzané kozmickými úkazmi, tí zo zvyšku Izraela, vedení Božím Duchom spoznajú, že pred Božím súdom sa zachránia, keď budú vzývať Pánovo meno. Posolstvo pokračuje vo v. „V posledných dňoch, hovorí Boh, vylejem zo svojho Ducha na každé telo: vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať, vaši mladíci budú mať videnia a vaši starci budú snívať sny.
Posolstvo proroka Joela sa zakladá na nádeji, ktorú živili veriaci Židia, že schopnosť prorokovať, ktorá sa v tej dobe stratila, bude obnovená na konci dejín, v posledných časoch a bude ju mať každý veriaci Žid. Prekvapujúci je ten inkluzívny rozmer, že totiž každý veriaci Žid dostane dar Božieho ducha, aj muži i ženy, mladí i starí, sluhovia a slúžky. Ide o prelomové chápanie účasti na daroch Božieho Ducha. Na druhom mieste si treba uvedomiť, že vyjadrenie „v posledných dňoch“ znamená, že zoslaním Ducha Svätého sa začína posledná fáza dejín ľudstva a dejín spásy. Nie je to posledný deň dejín, ale je to záverečné obdobie, ktoré smeruje k Božiemu kráľovstvu. Ďalšia veta z Joelovho proroctva znie (v.
Apoštol Peter vo svojom príhovore prerozprával slová proroka Joela a rozlíšil „divy hore na nebi“ a „znamenia dolu na zemi“. Týmto spôsobom bola vytvorená dvojica „divy a znamenia“, ktorú potom posvätný autor používa, keď v knihe Skutkov apoštolov poukazuje na zázraky Pána Ježiša (Sk 2,2), keď spomína na Mojžiša (Sk 7,36) a predovšetkým, keď opisuje mimoriadne udalosti, ktoré z Božej moci sa udiali prostredníctvom apoštolov (Sk 2,43; 4,30; 5,12; 6,8; 14,3; 15,12).V texte proroka Joela je iste pod pojmom Pán chápaný Boh. Vzývanie Pánovho mena znamená prosiť o ochranu a vyjadriť plnú dôveru v neho. V príhovore apoštola Petra nachádzame poukaz na to, že už prorok Joel počítal s tým, že každý bude môcť vzývať meno Pána, že to nebude ohraničené na jeden národ. Boží plán spásy neskončil utrpením, smrťou a zmŕtvychvstaním Pána Ježiša, ale napĺňa sa zoslaním Ducha Svätého.
Vyliatie Ducha Svätého je eschatologickou udalosťou, udalosťou posledných časov, lebo ide o medzník, kedy do pozemských dejín ľudí vstupuje osobitným spôsobom Boží Duch. Jestvovanie sveta je udržované Božou mocou, ale tu ide o osobitné pôsobenie Božieho Ducha Svätého, ktoré nie je vlastné ľudským dejinám. Boží Duch je sila, ktorá zostupuje zhora, z Božieho sveta a vstupuje do dejín, aby ich oživila. Je to skutočnosť, ktorú ľudia môžu prijať len ako dar. Podnet a obsah toho, čo apoštoli hovoria, pochádza z pôsobenia Ducha Svätého. On je hybná sila a usmerňovateľ misijného poslania Cirkvi.Apoštol Peter začal svoj príhovor citátom proroka Joela a porovnal situáciu zoslania Ducha Svätého s Božím slovom. Peter tak vysvetlil aktuálnu dejinnú udalosť prorockým spôsobom, čiže vydal svedectvo o Božom zjavení sa v dejinách. Poslucháči boli pozvaní, aby prijali toto prorocké chápanie udalosti, ktorú mohli pozorovať a zároveň boli postavení pred voľbu. Chápanie dejinných udalostí prorockým spôsobom môže byť uskutočnené aj dnes tými, ktorí prijali Ducha Svätého v krste a v birmovaní a majú schopnosť nájsť v Božom slove nevyhnutné svetlo pre správne pochopenie životných udalostí.
Duch Svätý - hojnosť života a tvorivá sila
Duch Svätý nie je darovaný v limitovanej miere, on je hojnosťou života (2Kor 3,6)12, on prináša nezmerateľný prebytok, stvoriteľskú hojnosť, on je prekypujúci prameň, oheň, ktorý premieňa. Osoby, naplnené Duchom Svätým, sú novými stvoreniami, lebo sú premenení Duchom, ktorý nanovo tvorí veci. Boží Duch utvára ľudí, naplnených láskou, s otvoreným srdcom, s čistým pohľadom, so žiarivými očami. Zo stáleho pôsobenia Božieho Ducha vzišiel vesmír, bol stvorený Otcom, keď Boží Duch sa vznášal nad vodami (Gn 1,2), pôsobením Ducha Svätého je splodený v Otcovom lone Syn, ktorý prišiel medzi nás.„Kto by nezbystril pozornosť a nepozdvihol svoje myšlienky až k najvyššiemu bytiu, keď počuje rôzne názvy Ducha? Veď sa nazýva Duchom Božím (porov. 1Kor 3,16) a Duchom pravdy, ktorý vychádza z Otca (porov. Jn 15,26): Duch silný (porov. Ž 51,12 [LXX]), Duch, ktorý riadi (porov. Ž 51,14 [LXX]). Jeho vlastné a osobitné meno je Duch Svätý (porov. Na neho sa obracia všetko, čo potrebuje posvätenie. On je pôvodcom svätosti, duchovným svetlom. Podľa prirodzenosti je nedostupný, ale možno sa k nemu dostať, lebo je dobrý. Všetko síce napĺňa svojou silou, ale dáva sa iba tým, čo sú toho hodni. A nedáva sa im rovnakou mierou, ale svoju silu rozdeľuje úmerne viere (porov. Svojou podstatou je jednoduchý, v prejavoch svojej moci mnohoraký (porov. Hebr 2,4). Je celý v každom jednotlivcovi a je celý všade. Tak sa rozdeľuje, že sám tým netrpí. Všetci majú na ňom účasť, a pritom ostáva celý, podobne ako slnečný lúč. Tak aj Duch Svätý: je u každého, kto je schopný prijať ho, akoby bol iba u neho, a predsa všetkým vlieva dostatočnú a úplnú milosť. On dvíha srdcia do výšav, slabých vedie za ruku a pokročilých zdokonaľuje.
Odtiaľ pochádza predvídanie budúcnosti, chápanie tajomstiev, prenikanie do záhad, rozdeľovanie darov, nebeský život (porov. Flp 3,20), plesanie s anjelmi. Odtiaľ je radosť, ktorá sa nikdy neskončí, odtiaľ je trvalé spojenie s Bohom, odtiaľ podobnosť s Bohom. (Z traktátu svätého biskupa Bazila Veľkého O Duchu Svätom, Cap. (porov. (porov.