Nenápadná odbočka medzi obcami Bolešov a Pruské vás dovedie k národnej kultúrnej pamiatke - Kostolu sv. Jána Krstiteľa. Rímsko-katolícky kostol je netradičný svojim umiestnením. Od väčšiny kresťanských stánkov z minulosti sa líši tým, že nestojí na žiadnom vyvýšenom mieste ani kopci. Malý kostolík sa nachádza osamote v poli a spoločnosť mu robia iba posledné zachovalé zbytky starého cintorínu.
Kostol sv. Jána Krstiteľa je národná kultúrna pamiatka, vyhlásená v roku 1963.
Unikátny je aj vďaka svojmu veku, jeho vznik sa datuje od polovice 12. storočia.
História Kostola
Pôvodný románsky Kostol sťatia svätého Jána Krstiteľa bol postavený v 2.polovici 12.storočia. Postavenie kostola sa pripisuje rodu Pominovských. Dodnes sa zachoval v takmer nezmenenej románskej podobe, iba s malými prestavbami nenarúšajúcimi celkový pôvodný ráz.
Kamenné základy, odkryté pri archeologickom výskume, tu stáli už skôr a traduje sa, že tu stála ešte predkresťanská, pohanská stavba. Iná legenda hovorí, že bol postavený v 8.storočí a vraj tu počas svojej misie kázali svätí Cyril a Metod.
V 18.storočí bola kapacita kostola zväčšená drevenými tribúnami pri južnej a severnej stene lode. S tým súvisela aj zmena prístupu na emporu, keď zrušili drevené schodisko pri severnej stene a nahradili ho súčasným na opačnej strane. Priestor lode bol taktiež presvetlený novým okienkom v južnej stene lode. Už v 1.polovici 19.storočia boli drevené tribúny odstránené kvôli zlému stavu.
V roku 1884 sa realizovala obnova už chátrajúcej stavby, v rámci ktorej boli vymenené zvetrané stĺpiky v združených oknách na veži a osadený nový vstupný portál. Ten je na západnej strane, čo u stavieb tohto typu nie je bežné, apsida je orientovaná na východ. Odborná oprava kostolíka sa uskutočnila aj v roku 1936.
Zatiaľ posledná obnova sa začala v roku 2008. Vtedy bolo objavené staršie murivo pod dnešnou stavbou, upravená fasáda a vymenená strecha. V rokoch 2008-2010 prebehol architektonicko-historický a umelecko-historický výskum.
Počas výskumu reštaurátor Marián Keleši objavil vo svätyni unikátne fresky a nástenné maľby z viacerých období, aj keď v staršej literatúre sa uvádzalo, že sa tu nezachovali. Fresky, na ktorých je šesť apoštolov a nad nimi tróniaci Ježiš Kristus, pochádzajú pravdepodobne zo 14. až 15.storočia. Od roku 2014 boli fresky reštaurované.
Kostol je zaujímavý už svojou polohou, nestojí na vyvýšenom mieste ale osamotený v poli. Nachádza sa pri ňom malý príkostolný cintorín.
Svojím významom predstavuje kostol architektonický i historický unikát, svedčí o rannom šírení kresťanstva v tejto lokalite. Tento kostolík prežil i kruté tatárske nájazdy v 13.storočí. Je to jedna z najstarších stavebných pamiatok na Slovensku.
Podľa povesti tu existovala obec Pominovec, avšak hrozivá povodeň ju takmer celú zničila. Živelnej pohrome odolal iba kostolík a štyri rodiny. Z rozbúrených vĺn sa im podarilo vytiahnuť sedem oviec. Neskôr založili na vyššie položenom mieste obec Sedmerovec. Z pôvodnej obce Pominovec sa zachoval iba tento kostol, i keď ešte na začiatku 20.storočia ho obklopovalo niekoľko domov zanikajúcej dediny.
Či už tomuto vysvetleniu veríte alebo nie, kostol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi má svoju atmosféru. Je situovaný v tichom prostredí a ak potrebujete odísť od mestského ruchu, vyberte sa tam. Nájdete tu pokoj a možno načerpáte aj duchovné posilnenie.
Architektúra a Interiér
Jednoloďová obdĺžniková stavba má polkruhovú apsidu zaklenutú murovanou konchou, západnú vstavanú hranolovú vežu a emporu. Stavba má vonkajšie rozmery 8,1mx6,6m (loď) a 2,3mx4,5m (apsida) a je pokrytá šindľom. Veža je vysoká 14,5m, jej koruna je vo výške 12m. Zakončená je ihlanovou strechou. Na nárožiach lode sú zvyšky kamenných konzol. Z obdobia gotiky zrejme pochádza malé okno na južnej strane apsidy. V južnej stene lode a vo veži sú zachované pôvodné združené románske okná.
Kostol patrí medzi panské emporové kostoly budované zemepánmi z lomového kameňa na ich majetkoch. Murovaná empora slúžila pre pána ako tribúna, aby bol počas bohoslužieb oddelený od ľudu. Na našom území začali vznikať v 12.storočí a veľa sa ich nezachovalo (často boli prestavované). Emporu podopierajú dva piliere štvorcového prierezu zdobené náznakom rímsy a pätky. Opiera sa valenými pásmi o západné priečelie. Na prízemí je zaklenutá valenou klenbou. Zo západu emporu osvetľuje malé kruhové okno. Murovaná empora, na západnej strane lode tvorí súčasne podnož vstavanej románskej veže. Dolná časť veže sa na poschodí otvára z troch strán polkruhovými oblúkmi. Drevený strop lode je rovný.
Po vstupe sa návštevník ocitne pod emporou. Vzniknutý arkádový trojoblúk tvorí jednotný optický celok so stredovým oblúkom poschodia empory, na ktorú vedie drevený schodový rebrík s dvomi ramenami. Z poschodia je výhľad do lode a na oltár zasvätený svätému Jánovi Krstiteľovi.
Oltár je barokový zo začiatku 18.storočia s retardovanými renesančnými prvkami, v strede je umiestnený výjav z pustovníckeho života svätého Jána Krstiteľa (drevoryt od Maxa Švabinského - pôvodný obraz bol ukradnutý v 90.rokoch 20.storočia), vo vrchole je obraz Korunovanie Panny Márie. Vo vitríne je vložené plastické vyobrazenie sťatej hlavy svätého Jána Krstiteľa.
Fresky a Omietky
V prvom rade je potrebné spomenúť, že sa podarilo odkryť zachované fresky. V staršej literatúre sa uvádzalo, že v tomto kostolíku sa žiadne nenachádzajú. Dnes sú v procese reštaurovania a o pár rokov sa interiér bude pýšiť pôvodným stredovekým výtvarným umením. Interiér sa stal jedinečnou na Slovensku zachovanou „kronikou“, kde nájdete pôvodné románske omietky zachované na ploche tak veľkej, že ani jeho súputníci - kostolík v Nitre v Drážovciach, v Kostoľanoch pod Tríbečom, v Klátovej Novej Vsi - Sádku, rotunda v Nitrianskej Blatnici, ani rotunda v Skalici, sa nepýšia takým rozsahom pôvodných omietok.
Ono sa to môže zdať nie príliš dôležitým, ale ak si povieme, čo všetko je možné z takej steny vyčítať, je to trochu ako úspech s rýchlo vyslobodeným „ježkem z klece“. V prvom rade zloženie omietky veľa napovie o tom kedy bola stavba dokončená. Recepty na výrobu omietok sa rokmi toľkokrát zmenili, že podľa ich zloženia viete, v ktorom storočí ju pripravili. Boli to práve omietky a malta, ktoré pomohli určiť, že kostolík Margity Antiochijskej v Kopčanoch je najstaršou stojacou architektúrou na Slovensku.
Ešte zaujímavejšia je hypotéza, s ktorou prišiel jeden z reštaurátorov, ktorý v súčasnosti pracuje na obnove kostolíka. Vo vápennej omietke našiel otlačky tkaných látok. To samo o sebe nie je novinkou. Takýchto otlačkov sa v podobných kostoloch na Slovensku našlo už viac. Všeobecný úzus znel, látky používali stavitelia, aby vyhladili omietku. Ibaže stopy po tkaninách sprevádzajú často aj plytké priehlbne, stopy po tlaku prstov. Nová hypotéza vysvetľujúca stopy po tkanej látke hovorí, že stavitelia možno používali ochranné rukavice ušité z týchto tkanín. Dôvod bol rovnaký ako dnes. Stavebné vápno je agresívna hmota, ktorá najskôr len vysušuje ľudskú kožu, ale v prípade intenzívneho kontaktu môže spôsobiť až popáleniny. A ak sa už dávno šili rukavice z kože, prečo by sa nemohli šiť aj z tkaných látok.
Aktivity a Prístup
Od roku 2004 sa ku kostolu koná poslednú augustovú nedeľu cyklistická púť, na ktorej sa stretajú cyklisti z blízkeho i širšieho okolia (v roku 2008 sa ich tu zišlo viac ako 1.700).
Kostolík v Sedmerovci je presne ten typ románskeho kostola, ktoré mám rád. Postavený je údajne na ešte starších základoch stavby, ktoré neboli bližšie identifikované. Možno šlo o predkresťanskú, pohanskú stavbu. Toto miesto má svoje kúzlo.
Cestou do Pominovca sa môžete zastaviť v Leteckom múzeu, ktoré sa nachádza na letisku v Slávnici. Vzniklo na podnet členov Aeroklubu Slávnica a v súčasnosti v ňom môžete vidieť 9 unikátnych lietadiel. Prvým exponátom bol Mig-15, postupne, v rámci spolupráce s Vojenským historickým ústavom pribudli ďalšie exponáty.
- PRÍSTUP: Autom z Trenčína cez Bolešov a Slávnicu do Pominovca.
- Autobusom: do Nemšovej, s prestupom do Sedmerovca.
Kostol na Poštovej Známke
V roku 2009 Slovenská pošta vydala sériu známok, na ktorých sú zobrazené najvýznamnejšie pamiatky sakrálnej architektúry postavené v románskom slohu. Dostal sa do nej aj kostolík v Pominovci. Ale nie až tak úplne. Na známke je vyobrazená empora. Teda časť interiéru. Tá časť interiéru kostola, ktorá dokumentuje triedny antagonizmus ranného stredoveku, ako by povedali niekdajší učitelia marxizmu-leninizmu. Empora je akýsi vnútorný balkón, ktorý najmä v súčasnosti oddeľuje spevákov kostolného zboru alebo určitú skupinu veriacich (ženy, šľachtu, mníšky) od ostatného priestoru. Veľmi dlho tento priestor slúžil najmä pre majetnejšiu a spoločensky vyššie postavenú časť obyvateľov. Teda zemepánov, urodzené osoby, šľachtu. Po dlhých rokoch bola výstavba empór dotiahnutá k takej dokonalosti, že od ostatného priestoru ich delilo sklo, alebo mali dokonca samostatné vchody, aby ich urodzenosti nemuseli s pospolitým ľudom vstupovať do kostola rovnakým vchodom. Prípadne, aby bohoslužbu mohli opustiť bez povšimnutia v čase kedy im to vyhovovalo. Dnes empori zvyčajne poskytujú priestor pre kostolný zbor a organ. Všeobecne sa tento priestor označuje ako chór alebo chórus. Empora pre kostolný zbor je zvyčajne umiestnená nad hlavným kostolným vchodom resp.