Kostol Zosnutia Presvätej Bohorodičky: História a Vývoj

Kostol Zosnutia Presvätej Bohorodičky je významnou sakrálnou stavbou s bohatou históriou. V tomto článku sa pozrieme na jeho vznik, vývoj, architektonické prvky a významné udalosti, ktoré formovali jeho súčasnú podobu.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Ľubici

História Farnosti a Farského Chrámu

Podľa tradície ľudí, Zdoba bola už oddávna gréckokatolíckou farnosťou. Dôkazom toho, že ľud bol nábožný a mal v úcte svoj chrám, je erb Zdoby, ktorý bol získaný z historických záznamov obce. Z tradície vieme, že v Zdobe bol drevený chrám, ktorý pravdepodobne stál v dnešnej farskej záhrade.

Prvá zmienka o obci pochádza z roku 1337. Vtedy obec patrila benediktínom v Krásnej nad Hornádom. V 16. storočí prešla do majetku Gašpara Seredyho. Od roku 1562 patrila jezuitom v Trnave. V roku 1776 študijnému fondu. V 19. storočí patrila semináru v Ostrihome. V rokoch 1938-1945 bola obec pripojená k Maďarsku pod názvom Izdoba.

Významné Kostoly na Spiši

Podtatranská obec Ľubica (okres Kežmarok) sa môže pýšiť viacerými zaujímavosťami. Ľubica celkom určite patrí k najstarším obciam na Spiši. Prvá zmienka o obci pochádza z roku 1251. Už v roku 1271 sa stala kráľovským mestom, za čo mohli občania poďakovať uhorskému kráľovi Štefanovi V. Ľubica patrila v 17. storočí k najbohatším spišským mestám. Mala právo 3 výročných trhov a v mestečku pracovalo okolo 20 cechov. Situácia sa zmenila v časoch tzv. poľského zálohu z roku 1412.

V Ľubici, ktorá má dnes približne 4 200 obyvateľov, sa nachádza až päť kostolov. Jedným z nich je Kostol Nanebovzatia Panny Márie z 13. storočia, ktorý je najväčším dvojloďovým kostolom na Spiši. Ďalším je Kostol sv. Ducha pochádzajúci zo 14. storočia, ktorého počiatky sa ale odhadujú už do 12. storočia. Z 18. storočia pochádza evanjelický kostol. Výnimočnosťou obce je tiež Mariánsky stĺp so sochou Immaculaty, ktorý je jedným z najvyšších barokových stĺpov na Spiši - meria až 12,5 metra. Stĺp dal postaviť starosta Teodor Ľubomirski z Ľubovnianskeho hradu. Zreštaurované časti originálu (1726) sú uložené v lapidáriu pri rímskokatolíckom kostole. S Ľubicou sú spojené aj zaniknuté Ľubické Kúpele. Od roku 1714 sa spomínajú liečebné sírne pramene, pri ktorých neskôr vznikli Ľubické Kúpele. V časoch budovania vojenského výcvikového priestoru Javorina v 50. rokoch 20. storočia bola malá kúpeľná obec odsúdená na zánik, a to aj s miestnymi kúpeľmi.

Gréckokatolícka farnosť v Ľubici má svoje sídlo na adrese: GKFÚ, Gen. Svobodu 121, 059 71 Ľubica. Farnosť je zasvätená Zosnutiu Presvätej Bohorodičky, pričom titul Narodenia Presv. Bohorodičky sa používa od roku 1930 a v Ľubici v Kežmarku od roku 2008.

Kňazi pôsobiaci vo farnosti Zdoba

1. Cisenko Johanes 1773-1795 - 22 rokov
2. Hodobay Bazilius 1795-1805 - 10 rokov
3. Tabakovič Joanes 1805-1817 - 12 rokov
4. Zubrický Michal 1817-1850 - 33 rokov
5. Lipcsey Michael 1850-1870 - 20 rokov
6. Artim 1870-1871

Od roku 1871 - v tomto období nebol kňaz, určite ho zastupovali. Kňazi: Vojtech Šalamún 1952-1954, Vojtech Slivarik 1955, Fedor Sivák 1956-1961, Jozef Anďal 1961-1968.

Interiér Chrámu

Chrám sa skladá z troch častí: predsieň, loď a svätyňa. Vo svätyni za oltárom sa nachádza obraz, „Uspenije Presvjatoj Bohorodicy“. Na strope vo svätyni je stropná maľba Najsvätejšej Trojice. Všetky maľby sú od košického maliara Orosza.

V chráme sa nachádza Ikonostas, ktorý bol postavený v septembri roku 1912. Rezbárom a oltárnym staviteľom bol Anton Helfer z Bardejova. Ikonostas bol postavený za o. Harčara. Oprava Ikonostasu a oltára bola prevedená v r. 1982. Túto opravu vykonala Chrámová služba - Červený Kostelec, za o. Michala Vasiľa. Opravu prevádzali J. Rosa, M. Havrila a Ján Kozák.

V lodi chrámu sa nachádzajú stropné maľby: Vzkriesenie, Krst Pána Ježiša, štyria evanjelisti. Tieto maľby namaľoval tiež maliar Orosz. Pri oprave chrámu v roku 1982, tieto maľby boli rekonštruované. Reštaurátorom bol A. Achak z chrámovej služby Č. Kostelec. Na stenách sú menšie obrazy sv. Cyrila a Metoda a sv. Michala archanjela. Tieto boli zhotovené v roku 1982 pri obnove chrámu.

Na stenách lode je Krížová cesta v reliéfoch, ktorú zhotovil vtedajší o. Michal Vasiľ. V interiéri sa nachádzajú obrazy akademického maliara Mikuláša Klimčáka a to obraz Kráľovnej pokoja a po stenách Sv. Cyril a Metod, a z druhej strany sv. Gorazd a sv. Naum. Vo svätyni nad žertvenikom je obraz Pána Ježiša od známeho východoslovenského maliara Bohdanovského. V predsieni je obraz sv. Tadeáša, ktorý namaľoval o. Michal Vasiľ.

Posviacka chrámu bola v roku 1983. Svätenie vykonal vtedajší diecézny biskup Mons. Ján Hirka, v tom čase ordinár Prešovskej diecézy.

Správcovia a Farári Farnosti Ľubica

Zoznam farárov a správcov farnosti:

Súčasným správcom farnosti je Marián Sterančák. Narodený: 1973 v Prešove Titul: Mgr. Ordinovaný: 29. júna 1996 Miesto ordinácie: Prešov

Pôsobiská: 1996 - 1997: správca farnosti Šmigovec 1997 - 2001: správca farnosti Lomné 2001 - 2007: správca farnosti Ľubovec 2007 - 2019: farár Torysky 2019 - ?: správca farnosti Ľubica

Významné Udalosti vo Farnosti Ľubica

• Dňa 25. 7. 2010 navštívil Gréckokatolícku farnosť Ľubica Mons. Ján Babjak SJ, ktorý v nej pôsobil v rokoch 1983 až 1989.
• Podľa peknej tradície 29.5.2011 zorganizoval Gr. kat. šicerský spolok športovo relaxačný deň, kde nechýbal ani tradične výborný guláš.
• Dňa 6.1.2012 bola posvätená voda, ktorou následne kňaz posvätil celý chrám a vodu si do svojich príbytkov zobrali aj veriaci farnosti. Popoludní a aj nasledujúci deň vykonal správca farnosti Peter Fedor v sprievode posviacku domovov farníkov.

Mariánsky stĺp v Ľubici

Ďalšie informácie

Gréckokatolícka cirkev v Humennom začala rásť hlavne po nežnej revolúcii roku 1989. Dňa 29. 10. 1990 bol od štátu odkúpený dom pre sestry služobnice v Humennom. Bol majetkom rodiny Majerníkovej, ktorá emigrovala do Ameriky a štát po emigrácii im odňal právo na vlastníctvo. Prvá sestra a zároveň predstavená, ktorá prišla do Humenného bola sr. Natália Helena Ješinková. Za pomoci otca viceprovinciála Milana Chautura a o. dekana Michala Roška mohol byť dom otvorený 17.11. 1990, kedy o. Chautur vykonal posviacku domu a kaplnky zasvätenej Bolestnej Panne Márii

tags: #kostol #zosnutia #presvatej #bohorodicky