V tomto článku sa pozrieme na svätcov, ktorí sú často zobrazovaní s knihou, a na to, čo tento symbol znamená.
Symbolika knihy v ikonografii svätcov
Kniha v rukách svätca môže symbolizovať:* Písmo sväté: Svätci, ktorí študovali Písmo a šírili Božie slovo, sú často zobrazovaní s Bibliou alebo jej časťou.* Múdrosť a poznanie: Kniha môže predstavovať múdrosť a poznanie, ktoré svätec získal počas svojho života.* Učenie a spisy: Svätci, ktorí písali teologické diela alebo iné spisy, sú často zobrazovaní s knihou, ktorá symbolizuje ich učenie.* Svedectvo viery: Kniha môže byť symbolom svedectva viery, ktoré svätec vydal počas svojho života.Prvá časť konceptu Emauzy DO.MA Slovo do Tvojho reálneho života bude zameraná na Symboly Písma. Koncilová konštitúcia Dei Verbum hovorí: „BS je čistý a večný prameň duchovného života…A kresťania by mali byť opojení jeho Duchom.“
Niekedy sme smutní, že Písmo nás presahuje. Nech nás povzbudia slová sv. Efréma: „Kto je smädný, má sa tešiť, že môže piť. Nemá byť smutný, lebo nevypil celý prameň…Dôležitejšie je, že uhasil tvoj smäd, ako to, že by si ho celý vypil. To, čo si vypil, je tvoje, a to čo si nevypil je tvojím dedičstvom. Čo si nedokázal prijať pre svoju slabosť hneď, prijmeš v iných momentoch svojou vytrvalosťou.
Pán Ježiš hovorí: „Kto je smädný, nech príde ku mne a nech pije! A Samaritánke: Z vnútra toho, kto verí vo mňa potečú prúdy živej vody.“ BS sa má piť (trochu to trvá, kým sa to naučíme…).
BS je pokrm duše. „Človek nežije len z chleba, ale z každého Slova, ktoré vychádza z Božích úst,“ opakuje zo SZ Pán Ježiš. Je ako manna, každý si mohol nazbierať, koľko potreboval. Aj my. Bol to nezištný dar. Nedala sa presne špecifikovať: Man hú znamená čo je to? Tak ani BS nemôžeme ovládať my. Manna sa nedala nazhromaždiť dopredu a zbierala sa každý deň. Každému stačilo, koľko nazbieral. Manna bola ako forma jedla pre kozmonautov (Múdr ). Obsahovala všetky potrebné živiny pre život na púšti. O Biblii platí: kto ju je, toho zje ona. Ide o vzájomné prenikanie. Slovo nás nielen živí, ale má schopnosť pretvárať nás v seba. Podobne ako Eucharistia. Ezechielovi Boh prikazuje zjesť zvitok. Až potom môže hovoriť v Božom mene.
Biblia má úžasný dynamizmus. BS je ako koleso, ktoré sa točí. Pripomína tajomný voz štyroch bytostí od Ezechiela, ktoré viedol Duch, ktorý hýbal kolesá. Štyri živé bytosti sú štyria evanjelisti; kolesá sú Písmo, pričom Písmo sa prispôsobuje našej mysli. Slovo zájde na všetky smery sveta, primerane rýchlo. Zájde vysoko i hlboko zároveň. Lebo BS je neuväzniteľné a nespútateľné. BS bolo „pasívne“ inšpirované , ale aktívne inšpiruje. Začalo svoj beh na Turíce, odvtedy beží až na kraj zeme. Na Turíce každý rozumel Slovo vo vlastnej reči. Dnes je Biblia preložená do takmer všetkých rečí, inkulturuje sa v rôznych oblastiach t. j. „beží“ do všetkých oblastí autentickej kultúry. Slovo sa prispôsobuje a zároveň je nemenné. Stáva sa všetko pre všetkých.
Rastie navonok, viditeľne, geograficky: preklady, vydania, prepracovania, ekumenické. Šíri sa, o komentároch ani nehovoriac a to všetko v rámci kánonu, ktorý je zákonom jej rastu. Tiež rastie i vnútorne, neviditeľne, v srdciach. Nikdy neprestalo rásť v živote Cirkvi. Je to obrovský neviditeľný rast, prostredníctvom tých, ktorí podľa neho žijú, svedčia o ňom. Origenes: „Každé slovo Písma je ako jedno semeno pre srdce každého.“ Slovo Písma a to každé má úžasný potenciál.
Podľa Ezechiela i Apokalypsy je napísaná zvonka i zvnútra. Pre cirkevných otcov to znamená, že má zmysel nielen zvonka: historický, literárny, alegorický ale aj zvnútra: teologický a duchovný. a zároveň verný učeniu Cirkvi. Prisľubuje dobrá neviditeľné, vnútorné, ale svojimi priamymi odporučeniami učí aj veciam viditeľným. Stretáva sa v nej mnoho významov. Je multivýznamová. Ako hovorí Izaiáš: „Spolu sa budú pásť teliatko i lev.“ Svätci boli do špiku inšpirovaní úryvkami Písma.
Sv. Hieronym, najväčší prekladateľ Písma, ho najprv cez deň čítaval s odporom a v noci zas vášnivo. Oheň sa snaží obsiahnuť a premeniť v seba všetko má strašnú silu. A sv. Tento oheň dostali učeníci na Turíce oheň, ktorý je obrazom Ducha Svätého. Biblia nám beží v ústrety a dáva nám horúci bozk, ako Ženích z Veľpiesne. Pomáha spoznávať horiace Božie srdce. Učí spoznávať a si nadobúdať city Ježiša Krista, syntonizovať sa s ním. Rozdeľujúc spája a spájajúc oddeľuje.
Človek sa bráni BS, ono bolí. Cítime v sebe i odmietanie voči nej. Nie vždy pôsobí upokojúco, práve naopak. A nie vždy dokážeme byť pre ňu otvorení. Ako hovorí kniha Zjv: „Je sladké ako med a horké zároveň.“ Objatie i prebodnutie naraz: „Preniká až do oddelenia duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca.“ Meč: oddeľuje, preniká. V Skutkoch čítame: „Čo máme robiť bratia…Obráťte sa…“ Toto isté sa stáva tomu, kto číta Písmo. Je treba sa ním nechať zraňovať (toto zranenie uzdravuje ako keď treba otvoriť ranu, v ktorej je zapuzdrený hnis). S touto knihou treba bojovať, ako Jakub bojoval v tme s Bohom. A nechať sa ako on zraniť, aby sme počuli Božie požehnanie z nej a dostali nové meno.
Cez ňu nám Boh vdychuje život. Ona je Božím dychom, dýchaním Ducha Svätého. Je inšpirovaná a inšpirovaním inšpiruje. Nekonečný býva v konečnom. Každé slovo Biblie je naložené významom, silou. Je obsahom, ktorý kypí z nádoby. Prináša smrť i zmŕtvychvstanie. V nej sa umiera sebe a ožíva Bohu. Ono pochováva tvoje choré city, myšlienky. Oživuje v tebe to, čo si pochoval ty alebo iní. Môžeš ho pochovať a ono predsa vstane. Inšpiruje a znovuzrodzuje všetkých, zo všetkých dôb a kontextov, ktorí majú odvahu umrieť. Prijíma naše ľudské podmienky a s nami umiera i vstáva k životu.
Zhromažďuje múdrosť múdrych všetkých čias v tzv. kolektívnom podvedomí. Tak ako popri všetkých zmenách plynie čas, múdry v nej nachádza niečo večné, čo sa nemení a čo spôsobuje, že sa staré stáva súčasným. Človek objavuje podľa nej Božie plány a štýl jeho účinkovania dnes. Viaže nás do jednej reťaze s našimi predkami vo viere. Môžeme v nej kontemplovať ich tváre. Sú v nej všetci moji príbuzní, moji otcovia a matky vo viere, strýkovia, tety. Ako sa rodia i umierajú, v bolesti i radosti. Všetky osobné histórie spája do jedných dejín spásy. Biblia je naho pravdivá, poskytuje verné foto, nie maľby, nie módny retuš. Biblia ponúka stretnutie s predkami ako učiteľmi života, priateľmi, čo žili tieto isté slová, ako my. Máme v nich podobnosť, príklad, povzbudenie. Kontakt s nimi nás naučí lepšie čítať Božiu prítomnosť a konanie aj v tvárach našich dnešných bratov a sestier.
Osvetľuje kroky, nohy, nie iba myseľ, či oči. Ako keď sa ide autom v tme - vidí sa iba na krátku vzdialenosť, ale vidí sa toľko koľko je potrebné. Písmo neosvetľuje iba myseľ, ale vedie k rozhodnutiu, napredovaniu, k činnosti. Nestačí zvedavosť, stále sa učíme a učíme a nič z toho. Nehneme sa z miesta, študujeme ho ale nedovolíme mu, aby sa nás nejako dotklo. Ak niekto nechce počuť z Písma: Musíš! Zákonník: „Čo mám robiť, aby som dosiahol život večný“ Ježiš: „Rob a pochopíš.“- ak nerobíme, nechápeme, nevieme, čo máme v ruke. Časté rabínske príslovie hovorí: „Ži Slovo a pochopíš ho!“ Nechajme ho konať. Ono je kruhom, prúdenie medzi: robiť a pochopiť. Jedno bez druhého neide: jedno rozvíja druhé.
SZ je plný noviniek a NZ preniknutý hĺbkou starého. Staré je naplnené novosťou a nové preniknuté starým. Biblia je stále stará a stále nová. Alebo je večnou novosťou. Spája tradíciu a novosť budúcnosti. Žijeme v dobe, keď sa človek mimoriadne odcudzuje sebe samému, natoľko sme vytrhávaní smerom von, k tomu čo je vonku: informácie, obrazy, udalosti. Zabúdame na podstatu. Oporný bod, svoje vlastné ja, starosť oň a jeho výchovu.
Lukáš píše až dvakrát o tom, že Mária: zachovávala, nosila v srdci, uvažovala, doslova - dávala si veci dokopy. Mária je pre nás nádherným vzorom ako čítať Slovo: zakúšať, zažívať, prežívať. Mária vie čítať v kúsku celý celok. V jej srdci Slovo žije, v jej tele sa stalo telom.
Príklady svätcov s knihou
Svätá Katarína Alexandrijská
* Atribúty: kráľovská koruna, palma, anjel, Dieťa Ježiš, koleso, kríž, kniha, meč i blesk.* Symbolika knihy: múdrosť, vzdelanie, víťazstvo nad filozofmi.Svätá Katarína Alexandrijská (z gr. katharos - čistý, pravý, mravný), panna a mučeníčka. Katarína pochádzala z Alexandrie z kráľovského rodu, bola krásna a vzdelaná. Cisárovi Maximiliánovi vysvetľovala, že pohanské božstvá sú len modly a tak ju ako 18-ročnú postavil do konfrontácie s päťdesiatimi filozofmi. Ona ich s pomocou Ducha Svätého v dišputách porazila a mnohých priviedla ku kresťanstvu. Rozhnevaný cisár ju odsúdil k mučeniu lámaním v kolese, no koleso sa zásahom anjela v rukách kata rozpadlo. Mučenícku smrť sťatím podstúpila niekedy v období rokov 311 - 313. Relikvie sv. Kataríny sa nachádzajú v prastarom kláštore na úpätí hory Sinaj. Latinská verzia životopisu ešte pred mučením opisuje, ako sa Katarína v noci po krste za prítomnosti Bohorodičky mysticky zasnúbila s Kristom.
Svätý Ondrej
* Atribúty: kríž v tvare X, ryba, kniha.* Symbolika knihy: učenie, evanjelium.Apoštol Sv. Ondrej/Andrej (z gr. mužný, odvážny, pevný), svätý a všechválny apoštol Andrej Prvopovolaný, bol prvým Kristovým apoštolom. Narodil sa v Betsaide neďaleko Kafarnauma a bol rybárom rovnako ako jeho brat Šimon Peter a Zebedejovci. S bratom Šimonom nasledovali Krista a boli aj svedkami prvého zázraku na svadbe v Káne. Po zoslaní Svätého Ducha žil asi dvanásť rokov v Jeruzaleme a jako Kristov apoštol potom odišiel do Malej Ázie, južného Ruska medzi kmene Skýtov, do Trákie (dnešné Bulharsko) a nakoniec do Grécka. Tu kázal Evanjelium, krstil a uzdravoval chorých. Jeho mimoriadne úspěšná apoštolská misia bola základom tunajšej cirkvi. Podľa tradície ho v gréckom Patrase na podnet cisárskeho vladára Egea ukrižovali na kríži v podobe písmena X, na ktorý ho nepribili ho klincami, ale priviazali a on umieral tri dni. Okolo roku 356 dal cisár Konštanc preniesť jeho pozostatky do Konštantínopolu a po páde Carihradu v roku 1206 pozostatky sv. Andreja preniesli do katedrály v talianskom Amalfi (južne od Neapolu). Kríž, na ktorom trpel a zomrel sv. Andrej sa v roku 1250 dostal do monastiera sv. Viktora v meste Marseille vo Francúzsku.
Svätá Barbora
* Atribúty: veža, kalich, meč, kniha.* Symbolika knihy: viera, učenie.Svätá Barbora, Veľkomučenica Barbora (Varvara, z gr. „cudzinka“) bola šľachtičná, mučenica a svätica, ktorá žila na prelome 3./4. stor. v Malej Ázii. Jej sviatok sa slávi 4. decembra. Podľa legendy ju jej pohanský otec uväznil vo veži, aby ju uchránil pred nápadníkmi a kresťanským vplyvom. Dala sa pokrstiť kňazom prezlečeným za lekára a k dvom oknám veže dala vysekať tretie ako symbol svetla Svätej Trojice. Útek pred otcovým hnevom bol neúspešný a Barbora bola mučená, bičovaná a nakoniec sťatá vlastným otcom, ktorého potom zabil blesk.
Svätý Mikuláš
* Atribúty: biskupská mitra, berla, tri zlaté gule, kniha.* Symbolika knihy: biskupský úrad, učenie, dobročinnosť.Sviatok Svätého Mikuláša Divotvorcu patrí medzi najvýznamnejšie aj v tradičnom prostredí. Svätý Mikuláš (z gr. Nikolaos - víťaz nad národmi) z Myry sa narodil v roku 270 do gréckej kresťanskej rodiny v maloázijskej Patare (Turecko). Svätý Mikuláš z Myry sa narodil v roku 270 do gréckej kresťanskej pravoslávnej rodiny v maloázijskej Patare v dnešnom Turecku. Po štúdiu v Alexandrii sa vracal do Myry a tam ho vysvätili za biskupa na návrh človeka, ktorého Mikuláš zachránil pred utopením. Ako biskup zachránil mnoho kresťanov, ktorých vykúpil po odsúdení v časoch ich prenasledovania cisárom Diokleciánom, pomáhal chorým a chudobným. Bol prenasledovaný a väznený, no keď cisár Konštantín Veľký vydal v roku 313 Milánsky edikt umožňujúci vyznávanie kresťanskej viery bez prenasledovania, bol oslobodený a vymenovaný za arcibiskupa. Úcta k nemu sa významne rozšířila aj po vybudovaní chrámu na jeho počesť v Carihrade v 6. storočí.
Svätá Lucia
* Atribúty: lampa, oči na tanieri, kniha.* Symbolika knihy: viera, učenie.Panna mučenica svätá Lucia (z lat. lux, svetlo) bola patrónka slepých, chudobných, tkáčov, kočišov i tulákov. Jej sviatok (13. decembra) bol do prijatia gregoriánskeho kalendára r. 1582 najkratším dňom v roku a podľa tradičných predstáv vrcholila činnosť zlých síl. Maskované postavy Lucií v bielych plachtách s múkou obielenými tvárami, ktoré večer ticho omietali kúty husím brkom, sa v strednej Európe spájajú s predstavou ženského démona, bosorky. V najstarších predstavách bola ochrankyňou ženských prác, oviec, pôrodu, pradenia, preto v tento deň platilo tabu priasť a šiť. Isté jej charakteristiky a funkcie, podobne ako sv. Paraskievy vo východnej cirkvi, pripomínajú úctu k staroslovanskej Mokoš.
Význam ikonostasu
Ikonostas (z gréčtiny eikon = obraz a stasis = stavba) je hlavným najcharakteristickejším prvkom interiéru pravoslávneho alebo gréckokatolíckeho chrámu. Ikonostas rozdeľuje loď od svätyne chrámu. Pre jej pozlacovanie ju niekedy nazývajú "zlatá stena". Funkcia ikonostasu nie len taká ako nám ukazuje architektonický význam, oddelenie svätyne od lode, ale ma biblický charakter, ktorý práveže tieto dve časti spája a to symbolizuje dva svety: pozemský svet (loď) a nebeský svet (svätyňa).Ikonostas má presne danú schému a predstavuje Sväté Písmo v obrazoch. Podobne ako z knihy, človek si môže z neho prečítať najdôležitejšie príbehy a posolstvo o vykúpení človeka. V centre ikonostasu je preto osoba Ježiša Krista na tróne ako Kráľa.
Kompozične ikonostas tvorí šesť radov, pričom každý rad má ustálený zoznam ikon. Prvý rad obsahuje starozákonné obrazy, kde sú vyobrazené výjavy zo Starého zákona. Druhý rad ikonostasu je nazvaný aj ako hlavný rad. Jednotlivé ikony tohto radu sú vzájomne oddelené tromi dverami - dvoma diakonskými - severnými a južnými - a strednými, tzv. cárskymi.
Cárske dvere
Uprostred hlavného radu ikonostasu sa nachádzajú rezané a zlátené dvojkrídlové dvere osadené medailónmi, ktoré sa volajú cárske dvere. V Byzantskej ríši cárskymi dverami vchádzal aj cisár pred svätým prijímaním. Tento panovník ako ochranca cirkvi mal privilégium prijímať v oltárnom priestore spolu s kňazmi. Kráľovskými dverami kňaz prináša do oltárnej časti evanjelium a nimi aj vychádza, aby sväté evanjelium čítal ľudu. Zároveň týmito dverami prináša obetné dary na oltár a nimi ich ako Eucharistiu vynáša k svätému prijímaniu. Cárskymi dverami vychádza biskup i kňaz, aby požehnal ľudu.Zdobia ich minimálne dva medailóny Zvestovania, v bohatšej variante je to šesť medailónov a to dva Zvestovania a štyri medailóny evanjelistov - sv. Marek, sv. Lukáš, sv. Ján, sv. Matúš. Pri starých ikonách môžeme na cárskych dverách nájsť medailóny Jesseho stromu tzv. rodokmeň Ježiša Krista.
Na cárskych dverách sú znázornení evanjelisti (Marek, Matúš, Lukáš a Ján). Po pravej strane od cárskych dverí sa nachádza ikona Krista. Charakteristickou črtou tohto ikonografického typu je zobrazenie Krista v celej postave so žehnajúcou pravicou, v ľavici držiac otvorenú knihu. Samotná kniha však nie je iba poukázaním na radostnú zvesť Evanjelia a učenie Krista na zemi, ale ikonografický zmysel zobrazenej knihy je podstatne širší a má viac významov. Kniha v ruke Krista je Knihou života, v ktorej sú zapísané mená spasených. Je tiež knihou, o ktorej sa zmieňuje vo svojom zjavení svätý apoštol a evanjelista Ján ako o Knihe zapečatenej siedmimi pečaťami, ako o tom svedčí Nový aj Starý zákon. A nakoniec kniha je aj symbolom samotného Evanjelia.
Čo sa týka odevu Krista, jeho vrchný odev je nazvaný himation a spodný chitón. Himation Krista je modrej farby, symbolizuje jeho reálne prijatie ľudskej prirodzenosti, do ktorej sa zahalil ako do plášťa. Spodný odev, chitón, je červenej, niekedy tmavočervenej farby a symbolizuje jeho božskú prirodzenosť. Spojenie týchto dvoch odevov, modrého a červeného, je symbolom zjednotenia dvoch prirodzeností Krista - božskej aj ľudskej.
Vľavo od cárskych dverí je ikona Presvätej Bohorodičky, ktorá je v tradícii cirkvi spomedzi ikon najuctievanejšou. Spodný odev Bohorodičky (Panny Márie) je modrej farby, symbolizuje jej ľudskú prirodzenosť. Vrchný plášť je červenej farby, symbolizuje Máriine úplné odovzdanie sa Kristovi. Východná cirkev o Márii učí, že je Bohorodička a navždy Panna. Obe tieto pravdy vyplývajú zo Zjavenia. Už prorokovi Izaiášovi Boh o Márii zjavuje, že aj pred vtelením aj po vtelení Boha - Slova bude a zostane pannou. Tri hviezdy na Máriinom plášti, na čele a oboch ramenách symbolizujú toto jej dokonalé panenstvo (pred, pri a po pôrode).
Poslednou časťou hlavného radu je ikona svätého, ktorému je zasvätený miestny chrám alebo farnosť, nachádzajúca sa vpravo od južných diakonských dverí. Naľavo od severných diakonských dverí sa nachádza sv.
V centre radu v cárskych dverách je symbolicky zobrazený Kristus, ktorý sám o sebe povedal: „Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu“. V kresťanstve cesta k spáse do Božieho kráľovstva vedie skrze Krista - Bohočloveka s dvoma prirodzenosťami (Božskou a ľudskou), preto aj samotné cárske dvere sú vždy dvojdielne. V symbolickom vyjadrení predstavujú dvere raja, vstup do Božieho kráľovstva.
Kristus je v centrálnej časti spomínaných radov ikonostasu znázornený štyrikrát: cárske dvere, ustanovenie Eucharistie, Pantokrátor a Kríž. Táto symbolika poukazuje na fakt, že výstup veriacich k Bohu na ceste k zbožšteniu sa musí diať s Kristom a v Kristovi, ktorý je tou vstupnou bránou do Božieho kráľovstva.
Okrem cárskych dverí, ikonostas obsahuje aj ďalšie dôležité prvky: Diakonské dvere: Služobné dvere sa nachádzajú medzi prvou a druhou hlavnou ikonou, a diakonské dvere medzi treťou a štvrtou. Zdobia ich zvyčajne medailóny sv. Štefana, sv. archanjela Michala alebo sv. Vavrinca. Hlavný rad: Obsahuje štyri veľké ikony. Nachádzajú sa tu cárske (kráľovské, kňazské) a diakonské a služobné dvere. Rad sviatkov: Tvorí väčšinou dvanásť ikon sviatkov (prázdnikov), ktoré vychádzajú z kristo-mariologického cyklu cirkevného roka. Tri z nich sú pohyblivé a zvyšných deväť je pevných. Rad apoštolov: V treťom rade by sme mali nájsť ikony 12tich apoštolov. Rad prorokov: Vo štvrtom rade by obvykle mal byť rad prorokov ktorý pozostáva z 20tich ikon (medailónov). Predely: V piatom rade ide o predely, umiestnené pod hlavným oltárom. Kalvária: Ikonostas ukončuje Kalvária.
Ústredná ikona, Kristus Pantokrator alebo Kristus Veľkňaz prípadne Malý Deésis býva umiestnený v horizontálnom, vertikálnom a diagonálnom strede ikonostasu. V 17. storočí bol zväčša nad diakonské dvere umiestnená Posledná večera. Jej predchodcom bol Mandylion alebo západný typ Veraikon. Ikona Bohorodičky a svätého Jána po bokoch ikony Ukrižovania tvoria vrch ikonostasu.
Soleta je vyvýšený priestor pred ikonostasom, na ktorom stojí aj samotný ikonostas. V strede sa solea vysúva zvyčajne do polkruhu do lode. Ambón -polkruhovitý výbežok zo soley pred cárskymi dverami.Polkruhovitý tvar symbolizuje odvalený kameň K. hrobu.Diakon na ňom stojí, číta evanjelium,roydáva prijímanie- a symbolizuje ohlasujúceho anjela.