Rímskokatolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej v Kysaku: História a architektúra

Starobylý kostol sv. Kataríny Alexandrijskej v Kysaku, terajšia filiálka Obišoviec, bol kedysi farnosťou a centrom okolia. Leží na pravom brehu Hornádu, na úpätí severovýchodných výbežkoch Slovenského rudohoria, asi 16 km severozápadne od Košíc.

Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej v Kysaku

História kostola

Začiatky jeho dejín sa datujú z obdobia po roku 1289, keď sa tu na pravom brehu rieky osadil jeden zo synov zemepána Petra z Drienova. História obce je potom úzko spätá s hradom, postaveným v 14. storočí, v ktorom vládli spočiatku Abovci. Po nich sa zemepáni menili. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom, a Kysak mal istý čas charakter podhradia. Ešte v roku 1484 sa uvádza ako „suburbium Kwzegh“.

Keď potom Kysacký hrad na prelome 15. a 16. storočia zanikol, Kysak sa stal poľnohospodárskym mestečkom, ktorý mal svoj vlastný kostol ešte z dvadsiatych rokov 14. storočia. Kedy presne bol postavený kysacký kostol, zasvätený sv. Kataríne Alexandrijskej, už nevedno. Z pápežských registrov desiatkov z roku 1335 - 1337 však vyplýva, že v tom čase bol Kysak centrom farnosti. To znamená, že kostol vznikol pred uvedenými rokmi, niekedy na prelome 13. a 14. storočia, resp. začiatkom 14. storočia. Kostol postavený v prvej polovici 13. storočia ako jednoloďová stavba s predstavanou vežou a so svätyňou neznámeho tvaru. Kostolík bol postavený zrejme niekedy koncom 13. storočia (ako obdobie vzniku sa uvádzajú aj 20. roky 13. storočia či polovica 13. storočia). Išlo pôvodne o jednoloďovú stavbu s kvadratickým presbytériom bez veže. Tú doplnili až v rámci ranogotickej prestavby o niekoľko desaťročí neskôr. Tunajšia farnosť sa spomína v zozname pápežských desiatkov z 30. rokov 14. storočia.

Architektúra a interiér

Kostol stojí na miernom svahu v južnej časti obce, v nadmorskej výške 272 m nad morom. Pri kostole bol kedysi aj cintorín. Svojou architektúrou patrí medzi pamätné stavby dedinských kostolov strednej veľkosti. Dominantou kostola je 22 m vysoká masívna veža na jej západnom priečelí.

Veža je novšou časťou, čo nasvedčuje iný charakter jej muriva a mohutné diagonálne oporné piliere, ktoré sú gotickým prvkom. Do výšky 6 metrov má veža dve poschodia, na druhom boli tri okná, dnes zamurované. Neskôr bolo dostavané tretie poschodie s jedným oknom. Interiér lode je pomerne malý v dôsledku veľkej hrúbky múrov (95 - 105cm). Po oboch stranách lode sú tri segmentové lunety. V nich pôvodne boli obloky, ktoré sú dnes len v južnej strane. Šambróny sú naznačené iba v omietke.

Presbytérium je zaklenuté valenou klenbou rovnakého dáta ako klenba lode a sakristie. Na východnom priečelí presbytéria sa nachádza jediné pôvodné oblúkové špárové románske okno so špaletami rozširujúcimi sa von aj dovnútra. Do sakristie na severe kostola sa vchádza z presbytéria gotickým dverným otvorom s lomeným oblúkom. Drevené dvierka so značne poškodenou maľbou, so železným kovaním a zámkou, pochádzajú zo 17. storočia a sú tiež zapísané v ÚZKP.

Charakteristické prvky kostola:

• Kostolík je 21 m dlhý a 9 m široký.
• Veža s opornými piliermi na nárožiach už nesie znaky ranej gotiky a jej výška je 22 metrov.
• Na západnej, severnej a východnej strane sa pod strechou zachovali kruhové okná.
• Sakristia zaklenutá valenou klenbou je spojená s presbytériom úzkym ranogotickým portálom.
• Vo svätyni boli pri reštaurátorskom výskume v roku 2013 odkryté stredoveké nástenné maľby.
• Dvere do sakristie majú byť zo 17. storočia. Zachovala sa na nich stará maľba.

Tabuľka charakteristík kostola:

Povesť a poškodenie kostola

Ústne sa traduje, že pri prechode bratríckych vojsk dolinou Hornádu na Spišský a Zvolenský hrad sa bratríci na krátky čas zastavili aj v Kysaku. Tunajší kňaz im nechcel dať súhlas, aby mohli vstúpiť do kostola a odbavovať svoju husitskú bohoslužbu. Došlo k hádke. Kňaz vidiac, že je zle, utiekol do sakristie a dvere za sebou zatvoril. Jeden z rozhnevaných bratríkov zaťal sekerou do týchto dverí. K poškodeniu nad zámkom sa viaže povesť o bratríkoch, ktorí sa v obci zastavili a chceli využiť kostol na bohoslužbu. Miestny kňaz to však nechcel dovoliť a po následnej hádke sa musel pred bratríkmi skryť práve v sakristii.

Strecha lode a vrch veže boli zničené v čase II. sv. vojny počas bombardovania obce, 20. decembra 1944. Počas druhej svetovej vojny, 20. decembra 1944, bol Kysak bombardovaný sovietskym letectvom, pričom bol zasiahnutý aj kostolík. Zásah dostala veža, následkom čoho malý zvon spadol a rozbil sa, veľký z roku 1375 praskol.

Obnova a súčasnosť

Na prelome 17. a 18. storočia bol plochý drevený strop lode nahradený barokovou krížovou klenbou a upravené okná. Kostolík dostal aj nové vybavenie, vrátane dodnes zachovaných oltárov. Ďalšími stavebnými úpravami prešiel kostolík v 19. a v prvej polovici 20. storočia. V uplynulých rokoch sa tu realizovala čiastočná obnova spojená s výskumami (2008, 2011 a 2012-2014). Tie však nedali presnú odpoveď na otázku doby vzniku chrámu. Zistilo sa však, že kostolík nemal staršieho predchodcu.

Koncom roku 2012 sa realizovali práce na odvodnení obvodových múrov spojené s menším archeologickým výskumom. V roku 2013 sa realizoval reštaurátorský výskum, ktorý priniesol objav gotických nástenných malieb. Vo svätyni boli pri reštaurátorskom výskume v roku 2013 odkryté stredoveké nástenné maľby. Nájdeme tu napríklad sv. Juraja, viacero svätcov či svätíc (vrátane zrejme sv. Petra a sv. Maľba sv.

Kostolík patrí Rímskokatolíckej cirkvi, pod farnosť Obišovce. Na bohoslužobné účely sa už nevyužíva, keďže v obci pred časom postavili hneď vedľa nový kostol rovnakého zasvätenia. Kostolík je v pomerne dobrom stave, v uplynulých rokoch sa tu uskutočnil architektonický i archeologický výskum (skončil sa v roku 2008). V rokoch 2016 - 2017 boli zreštaurované maľby vo svätyni a ďalšie práce sa realizovali aj na klenbe lode, kde sa nachádzajú renesančné maľby.

Obec sa nachádza 16 km severne od Košíc. Kostolík je zďaleka viditeľný, priamo k nemu sa dá dostať aj autom. Návštevu je potrebné dohodnúť vopred.

tags: #rimskokatolicky #kostol #kysak