Rímskokatolícka Cirkev, Farnosť Bohdanovce nad Trnavou: História a Vývoj

Rímskokatolícka cirkev zohrávala v živote obyvateľov Bohdanoviec vždy významnú úlohu. V čase vzniku obce cirkev zohrávala rozhodujúcu úlohu pri duchovnom vedení pospolitého ľudu. V obci sú dve kresťanské cirkvi: Rímskokatolícka cirkev a Evanjelická cirkev a.v. (ECAV). Kňazi obidvoch cirkvi nažívajú v plnej zhode. Obidve cirkvi majú svoje chrámy.

V nasledujúcom texte sa pozrieme na históriu a vývoj farnosti v Bohdanovciach nad Trnavou.

História Obce Bohdanovce

Prvá zmienka o obci pochádza z roku 1220, kedy istý Čepan z Bohdanoviec obvinil Petra z krádeže štyroch koní, za čo sa mal Peter zodpovedať pred súdom vo Varadíne (Oradea v Rumunsku). Dedina Bohdanovce vtedy jestvovala nielen v Sabolčskej a Abovskej župe, ale aj v Šariši, takže spomínaný Čepan mohol bývať v jednej dedine z uvedených troch Bohdanoviec. Z toho dôvodu túto správu nemožno jednoznačne považovať za najstaršiu zmienku o Šarišských Bohdanovciach.

Krátko pred rokom 1299, prípadne v tom roku, šľachtic Pethewch zo Svinice dal spustošiť dedinu Bohdanovce a jej vlastníkom Mikulášovi a Štefanovi, synom Buduna, spôsobil škodu za 70 hrivien striebra. V roku 1299 pri vyšetrovaní zločinu vznikla najstaršia správa, ktorá sa jednoznačne vzťahuje k Šarišským Bohdanovciam. Spôsobená škoda za 70 hrivien musela byť rozsiahla a nezvratne svedčí o pomerne veľkom sídlisku jestvujúcom dlhšie pred rokom 1299.

V zachovaných písomných prameňoch nemožno zistiť, kedy ich uhorský kráľ daroval šľachticom. Napriek tomu je isté, svedčí o tom listina z roku 1299, že koncom 13. storočia boli vo vlastníctve synov Buduna. V prvej polovici 14. storočia tu mali zemania kúriu a názov dediny používali v prídomku.

Od druhej polovici 14. stor. až do začiatku 16. stor. Bohdanovce patrili zemanom z Ploského a Žehne. Neskôr časť dediny prešla do vlastníctva šľachticom Šerédiovcom a Bátoriovcov. V priebehu 17.-18. storočia sa majitelia dediny niekoľko krát zmenili. Boli to najmä zemepáni Šegneovci, Kecerovci a Dežefionci. V r. 1775 dedinu získal do držby gróf Klobušický a v 19. storoči Ujháziovci Keczerovci, od druhej polovici len rod. Keczer. Pri Bohdanovciach bol mlyn, o ktorom je správa z roku 1375.

Bohdanovce patrili k veľkým dedinám Šarišskej stolice o čom svedčí aj výška dane v roku 1427, kedy boli zdanené od 33 port. V 16. storočí časť sedliakov stratila užívané pozemky a stala sa želiarmi. V rokoch 1567 a 1588 sedliakov zdanili od 9, resp. 7,5 porty, pričom v roku 1567 štyri domácnosti hospodárili na celých a dvanásť na polovičných usadlostiach. V tých rokoch tu žilo 12 a 8 želiarskych domácností. V roku 1600 bolo v obci 33 obývaných rodinných domov. V priebehu nasledujúcich storočí počet obyvateľov kolísal v rozmedzi od 650 do 700 osôb. Obyvatelia sa okrem tradičnej poľnohospodárskej výroby zaoberali aj tkaním, košikárstvom a povozníctvom.

Pomenovanie dediny Bohdanovce je odvodené od slovenského osobného mena Bogdan. V písomnostiach z 13. - 14. storočia sa vyskytuje pod názvom Bogdan, ktorý bol totožný so slovanským osobným menom a zostal maďarizovaným názvom tejto dediny. Dôležité je, že zachoval slovanský, resp. slovenský názov pred zmenou ”g” na ”h”, ktorá sa v stredovekej slovenčine uskutočnila do konca 12. storočia.

Šarišské Bohdanovce sa v dokladoch od roku 1299 až do roku 1906 uvádzajú takto: villa Bokdan, de Bokdan, poss. Bogdan Feolseo Bogdan, Nagy Bogdan, Totbogdany, Bogdanovce, Bogdanovce vel Bogdánovce, Bogdanouce.

Zemepisná poloha, názov a rozsah sídliska vedú k názoru, že Bogdanovce jestvovali dávno pred 12. storočím a možno ich zaradiť k najstarším slovanským, resp. slovenským dedinám v okolí. Začiatkom dvadsiateho storočia, presne v roku 1906 bola daná do prevádzky na túto dobu moderná škola, ktorá mala veľký vplyv na vzdelanostnú úroveň obyvateľstva obce. Súčasťou obce v tom istom čase bol vybudovaný notársky úrad, takže obec už v tom čase poskytovala služby obyvateľom obce ako aj občanom z okolitých obci na vysokej úrovni.

Vplyv uvedených inštitúcií mal dosah aj na kultúrnu úroveň života v obci. Nakoľko škola mala aj byty pre učiteľov, ich trvalý pobyt v obci mal vplyv na zakladanie spolkov, kultúrnych krúžkov, športových klubov. V obci mládež nacvičovala a pred verejnosťou vystupovala s divadelnými hrami, hasiči pravidelne sa zúčastňovali súťaži a v roku 1949 v obci začal fungovať aj futbalový klub.

Počiatkom storočia obec bola priemyselne vyspelou obcou. V obci boli tri kaštiele, palenčáreň, dva mlyny, jeden krajčír (Šnajder), dvaja obuvníci a dvaja kováči. S uvedenými službami sa naši remeselníci prezentovali v širokom okolí.

Dvadsiate storočie vo svojej prvej polovici dalo našim predkom aj dve svetové vojny, pri ktorých položili životy aj obyvatelia našej obce. V prvej priamo vo vojne, v druhej v sovietskych gulagoch.

Po druhej svetovej vojne prebiehali niektoré zásahy štátu násilnou metódou. Roľníci prišli o svoju pôdu násilnou kolektivizáciou, kde postupne sa strácal vzťah k majetku a k pôde hlavne u mladých ľudí. Následná výstavba hospodárskych dvorov, zavádzanie techniky sa tradičný spôsob života v obciach menil a obec sa stáva miestom pokojného života v prírode bez zhonu a hluku. Miestni občania dnes dochádzajú za prácou do blízkych Košíc a Prešova.

Duchovní Otcovia Farnosti

Náboženský život, spočívajúci na základoch učenia rímskokatolíckej cirkvi, zrejme vo farnosti nenarušil ani mohutný reformačný prúd, ktorý započal v druhej polovici 16. storočia. Ľud bol katolíckeho vyznania a takým zostal podnes. Slovo Božie sa kázalo v slovenčine, lebo etnikum bolo, aj je, slovenské.

Bohdanovskú farnosť tvorili filiálky: Šelpice, Podhajčany, Nemčín, Klčovany (od zriadenia Apoštolskej administratívy trnavskej v roku 1924 patria ako filiálka do farnosti Boleráz) a od polovice 17. stor. do roku 1711 sem patrili i Špačince.

O kňazoch, ktorí tu pôsobili v prvopočiatkoch existencie fary, dosiaľ nemáme dostatok spoľahlivých správ. Záznam z roku 1561 hovorí, že fara nebola obsadená. Sprievodným javom doby bol nedostatok duchovných. Stávalo sa, že farnosť nemala určitý čas kňaza, vtedy tu zastupoval niektorý z okolitých farárov.

Nižšie sa vám pokúsime predstaviť zoznam pôsobiacich otcov našej farnosti:

• Hieronym Jutroy (1562 - ?)
• Valentín Dovorányi (1592 - 1613)
• Matej Ripňanský (1613 - 1638)
• Juraj Husár 1638 - (1651 ešte stále)
• Mikuláš Černák (1671 - 1672)
• Juraj Škerlic (1672 - 1675)
• Ján Ignác Veselay (1675 - 1683 do 1684 správa administatívy)
• Ján Kušnický (1684 - 1689
• František Lušinský (1689 - 1691)
• Jakub Bedič (1691 - 1694)
• Juraj Janovič (1694 - 1696)
• Martin Heršány (1696 - 1704)
• Juraj Anton Banóczy (1704 - 1712)
• František Pamár (1712 - 1713)
• Juraj Balšánay (1713 - 1718)
• Michal Zgurič (1718 - 1719)
• Andrej Korompay (1719 - 1724)
• Ján Jozef Kály (1724 - 1727)
• Martin Hulík (1727 - 1728)
• Jozef Mackovič (1728 - 1733)
• Martin Mikšic (1733 - 1740)
• Anton Palkovič (1740 - 1761)
• Ján Valentovič (1761 - 1763)
• Ján Klokner (1763 - 1780)
• Imrich Slovák (1780 - 1811)
• Ján Salava (1811 - 1813)
• Juraj Heteš (1813 - 1830)
• Leopold Grznárik (1830 - 1836)
• Jozef Linek (1836 - 1843)
• Ján Blaho (1843 - 1881)
• Mikuláš Kováč (1881 - 1921)
• Jozef Sučan (1921 - 1939)
• Vojtech Šulko (1939 - 1946)
• František Nehnevaj (1946 - 1968)
• Rudolf Grman (1968 - 1980)
• Cyril Rakovický (1980 - 1985)
• Jozef Labuda (1985 - 1989)
• Viliam Arbet (1989 - 2001)
• Vendelín Pleva (2001 - 2003)
• Michal Strížinec (2003 - 2006)
• František Mrkva (2006 - )

Farský Kostol Sv. Petra a Pavla

Odpoveď na otázku, kedy bola v Bohdanovciach vystavená prvá sakrálna stavba, nepoznáme. Podľa záznamov vyberačov pápežských desiatkov z roku 1332 tu existovala riadna fara. S prihliadnutím na husté osídlenie v období Veľkej Moravy a raného stredoveku treba počiatky stavby kostolíka hľadať v hlbšej minulosti, ako sú údaje decimátorov.

Najstaršou stavebnou časťou kostola je zachované polygonálne uzavreté presbytérium s krížovou rebrovou gotickou klenbou, dnes vo funkcii bočnej kaplnky. Svätyňa bola orientovaná v smere východ-západ. Mala päť gotických okien. Zvonku ju podopierali štyri pultové piliere. Postavili ju z naplocho kladeného kameňa, zalievaného haseným vápnom. K svätyni bola r. 1397 pristavená kostolná loď. Vstupný portál bol prenesený do južného múra a slúžil do r. 1940 ako hlavný vchod.

Osemboká veža bola vybudovaná v prvej polovici 16. storočia. Zakončovala ju medená prilbica. Svätyňu a loď prikrýval šindeľ. Následkom delostreleckej paľby v roku 1623 bol kostol veľmi poškodený. Patrón Ján Pálffy ho dal opraviť. Tri okná na sanktuáriu boli zamurované a dve zostávajúce zmenené na románske. Zničený gotický oltár nahradil barokový, ktorý existuje doteraz.

Kanonická vizitácia z roku 1782 nám o oltároch bohdanovského kostola hovorí, že okrem hlavného, s obrazom sv. Petra a Pavla a sochami sv. Augustína a sv. Vojtecha, sú v kostole dva bočné oltáre. Prvý - Panny Márie s Ježiškom na rukách doplňovali sochy sv. Mikuláša, sv. Antona Paduánskeho a sv. Leonarda /hore na oltári/. Druhý bol zasvätený Panne Márie cellenskej /Mariazellskej/. Obohacovali ho sošky dvoch anjelov, sochy sv. Jána Zlatoústeho, sv. Ambróza. Prvý oltár konzekroval ostrihomský arcibiskup Imrich Esterházy, druhý Štefan Nagy, svätiaci biskup ostrihomský a tretí Anton Revay, svätiaci biskup ostrihomský.

Kostol mal 2 kalichy, 1 monštranciu, 1 cibórium, 1 strieborný kríž, 3 misály (1 pohrebný), 3 rituály atď. Vo veži sa nachádzali tri zvony. Posvätil ich Pavol Revay, svätiaci biskup ostrihomský. Bohdanovské zvony za pôsobenia farára Jána Kloknera v roku 1764 nahradili novými. Tieto v roku 1773 znovu prelial trnavský zvonolejár Matej Orfandl. Dva z nich v marci 1916 zrekvirovali. Jeden vážil 235 kg, druhý 280 kg. V roku 1921, za účinkovania farára Mikuláša Kováča, boli nahradené novými. Aj dnes má zvonové stanovište tri zvony.

Najväčší z nich je zasvätený patrónom kostola a je na ňom nápis: NA ČESŤ SV. APOŠTOLOV PETRA A PAVLA OBETOVALI FARNÍCI BOGDÁNOVSKÍ A ŠELPICKÍ R. 1921. Text na druhom zvone: DAROVALI NA ČESŤ SVOJICH PATRÓNOV IGNÁC A ALŽBETA MIKLOŠOVIČ V BOGDÁNOVCIÁCH ZA PUSOBENIA FARÁRA MIKULÁŠA KOVÁCH. Tretí zvon, tzv. umieráčik, nesie tieto slová: MATHAEVS ORFANDL TYRNAVIAE FVDIT ME IN HONOREM S: MARIAE PRO ECCL. BOGDANOCZIENSI ANNO 1773.

Zvony (z roku 1921) zhotovila firma Maňousek a spol. v Brne. Kostolná veža je zakončená osembokým tehlovým ihlanom, postaveným v štyridsiatych rokoch minulého storočia. Podklenbená je pruskou krížovou klenbou. Loď bola zaklenbená v roku 1709. V roku 1894, pri príležitosti dvadsaťpäťročného jubilea kňažstva dekana-farára Mikuláša Kováča, kostol prešiel generálnou opravou. Bočné oltáre nahradili novými. Mariánsky ostal na pôvodnom mieste, zo sôch zostala len soška Panny Márie, ostatné boli nahradené sochami sv. Štefana a sv. Imricha. Druhý bočný oltár bol zmenený a zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému. Po bokoch holi umiestnené sochy sv. Jozefa a sv. Antona Paduánskeho. Vtedy bolo zamurované i pastotórium, pripomínajúce pôvodný gotický sloh kostola.

Kaplnka Sv. Jána Nepomuckého

Kaplnku dal postaviť v roku 1835 farár Ján Salava so základinou 20 zlatých, ktoré venoval miestny roľník Pavol Horváth. Pri stavbe sa použil materiál získaný z múru, ktorý sa odstraňoval pri rozširovaní cintorína. Kaplnka postupom času chátrala. Opravená bola v roku 1969. Z miestnych občanov sa na renovácií najviac podieľali Karol Slezák a František Počuch. V kanonickej vizitácii z roku 1847 je zaznamenané, že kaplnka má kapitál vo výške 50 zlatých. V jej veži sa dnes nachádza zvon s nápisom "Mors fvgat aeternvm anno 1803". Jeho hlas ešte v nedávnej minulosti odprevádzal zomrelých. Posledný raz sa na ňom zvonilo v septembri 1973 mŕtvemu Jozefovi Slezákovi.

Kostol Sv. Anny

Na západnej časti obce vypína sa do výšky úhľadný rím. kat. kostol, ktorého patronkou je sv. Nie je veľký, ale úhľadný. Dookola je železný plot a na južnej strane je hrobka rodiny Keczerovej. Keď vojdeme do kostola, hneď nám padne do oči obraz sv. Anny, ktorá je nad oltárom. Kostol je stavaný v slohu románskom.

V kostole mimo hlavného oltára sú ešte dva menšie po stranách hlavného. Na ľavej strane oltára je kazateľnica na ktorú sa vchádza zo zakristie. Organ je už starý, ale opravený v r. 1924om. Veža nemá zvláštny vchod, ale ide sa z kostola úzkymi schodmi, kde prídeme k trom zvonom. Dva novšie a jeden starý. Na strednom starom zvone je napísané: „Georg Dernl - Jos Nich“ a dátum MDLIII (1603). Veľký a maly zvon bol zakúpený v roku 1926 za 18.000 Kč liate boly v prešovskej zvonolejarni a stredný bol opravovaný tiež tam v rok. 1925.

Prvý erb pozostáva zo štítu, na ktorom je zobrazený v plameni stojaci jeleň, ktorý drží v prednej nohe meč a nad štítom je spodobená šermírska prilba. Druhý erb tvorí štít, ktorý je rozdeleny svislou a vodorovnou čiarou na štyri časti. V pravo hore je lev, ktorý drží v prednej nohe kríž, ten samý lev s krížom je v ľavo dole. V pravo dole je orlica, ktorá drží korunu s krížom ta samá orlica je v ľavo hore. Nad týmto štítom, sú dve šermírske prilby. Nad erbami je päťcípa koruna s deväť drahokamami.

Na nádvorie kostola sa ide z juhu, ale vchod do kostola je z východnej strany. Pred vchodom do kostola je kamenný kríž, ktorý dali postaviť: Juraj Čontofalský a Andrej Štec v r. 1891. Dal ho obnoviť Juraj Domanič v r. Neďaleko kostola na rozcestí kraj. ciest, je tiež kamenný kríž ktorý dal postaviť: Michal Hrivňák, Michal Bálint a Ondrej Merkovský v r. 1888. Mimo tohto je ešte kríž vedľa cesty, ktorá ide do Brestova, ten dal postaviť: Ján Čontofalský, Ondrej Domanič a Ján Porubský v r.

Tento kostol bol skoro od základov opravený, lebo už bol v špatnom stave. Veža je nová, lebo pôvodný kostol veže nemal, len drevenú zvonicu. Oprava bola prevedená v r. 1924 a stála 142.000 Kčs. Na túto opravu prispeli zvlášť obyvatelia, ktorí boli v Amerike a to aj ev. a. Kostol bol pôvodne evangelický a dal ho postaviť zeman rod. Keď bolo Thökölyho povstanie potlačené, pritiahol do Prešova krvelačný generál Karafa, ktorý v r. 1687 dal 27 protest. pánov popraviť, medzi ktorými bol aj člen tohto rodu Keczerov a v tej dobe celá rodina Keczeráska, v Bogdanovciach, od strachu prestúpila na vieru rím. kat. a preto, že kostol bol ich majetkom i ten prešiel do ruky rím. kat. cirkvi a od tedy je jej majetkom a stánkom rím. kat.

Tento kostol vlastne ne bol prvým kostolom v Bogdanovciach, ale samý prvý kostol bol drevený a vystavený neďaleko tzv. Karoľov dvor. Druhý kostol bol murovaný a postavený na terajšom cintoríne, ale Keczerom sa toto miesto nepáčilo a kostol bol prestavený na miesto terajšieho rím. kat. kostola. Ev. a.v. Prvý kostol bol odňatý ev. a.v. cirkvi násilne tak, že podžupan, hlavný slúžny vnikli oblokom do kostola a vzdor protestu obyvateľstva kostol odobrali a zakázali konať v ňom ev. a.v. bohoslužby. V tom čase obyvateľstvo bolo väčšinou ev. a.v. a to zemepáni boli 2 rím. kat.

Súčasnosť

Najväčší rozvoj obce zaznamenávame v 70-tych rokoch 20.storočia, kedy v obci boli vybudované objekty, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili kultúru žitia v obci. V roku 1977 bol do užívania daný kultúrny dom s obecným úradom, v roku 1978 bola odovzdaná nová škola s 19-timi triedami, v roku 1977 bola do užívania daná budova soc. zariadenia na futbalovom ihrisku spolu s tribúnou pre 300 divákov. V roku 1978-1979 boli do užívania dané dve 6-bytové jednotky, v roku 1982 bola daná do užívania aj tretia bytovka. V tom čase boli urobené hlavné miestne komunikácie, taktiež obec dostala úplne novú cisternovú striekačku. K novým budovám obce patria aj budovy „Hasičskej zbrojnice“ a budova Jednoty, ktoré boli dané do užívania koncom 60-tych rokov.

V roku 1989 došlo k politickému pádu socialistického režimu a nastali zmeny v hospodárení štátu. Štát sa začal zbavovať centrálneho riadenia spoločnosti a začal presúvať zodpovednosť na najnižšie stupne riadenia spoločnosti, t.j. samosprávam.

Aj napriek počiatočnému hľadaniu už v prvých rokoch 1991 obec započala s výstavbou dlho očakávaného vodovodu. Aj napriek problémom s financovaním tejto stavby je dnes pokrytie obce vodovodom cez 90 %.

Ešte nebol dokončený vodovod v obci a už v roku 1997 v obci bola zahájená výstavba plynofikácie obce, ktorá aj v tomto istom roku bola ukončená. Touto stavbou bola občanom daná možnosť zvýšiť životný štandard občanov a zároveň sa obec zbavila dymu a exhalátov, ktoré z tuhého paliva pochádzali.

Po prevedení týchto stavieb sa pristúpilo k obnove cestnej siete v obci, ktorá je dnes takmer komplet ukončená.

V roku 2002 obec začala výstavbu domu smútku, ktorý sa ukazoval ako nevyhnutná investícia pre dôstojnú rozlúčku s občanmi, ktorí žili a pracovali pre túto obec.

V Bohdanovciach máte možnosť nakúpiť potraviny ale aj tovar dennej spotreby v 3 obchodoch. Otváracie hodiny sú prisposobené potrebám občanov a možnostiam obchodníkov. Okrem toho tu môžete nájsť aj butik Jarka Fashion so štýlovým oblečením a kvetinárstvo Kvety Timka. V našej obci máte možnosť posedenia v Pohostinstve Garboc, ktoré sa nachádza v strede obce. V reštaurácii Mag sa môžete chutne najesť a navyše vám tam pomôžu zorganizovať súkromnú oslavu.

tags: #rimskokatolicka #cirkev #farnost #bohdanovce