Gréckokatolícky kostol Ruská Bystrá: História a architektonický skvost

Slovensko je bohaté na kultúrne dedičstvo a jedným z jeho skvostov sú drevené kostoly. Tieto sakrálne stavby, postavené iba zo základného materiálu, dreva, predstavujú niečo, čo sa v dnešnej modernej dobe zdá nepredstaviteľným. Drevené kostolíky patria medzi najkrajšie historické objekty, ktoré sú špecifickým príkladom náboženského staviteľstva na Slovensku. Gotické, evanjelické, gréckokatolícke či pravoslávne, každý z nich má svoje neopakovateľné čaro.

Oproti veľkolepým svetovým bazilikám sú slovenské chrámy takmer mravčekmi. Tie drevené však nájdeme málokde, preto sú pre kresťanskú architektúru rovnakým skvostom ako tie najväčšie chrámy zdobené zlatom. Najväčšia časť týchto chrámov stojí na severovýchode krajiny. Pôvodne ich našu krajinu zdobilo okolo 300, no v dôsledku požiarov či prestavieb za murované alternatívy ich zostalo zachovaných 59. Drevená konštrukcia totiž umožňovala stavbu rozobrať, presunúť a postaviť znova. Základná konštrukcia kostolov je vytvorená formou zrubu. Pri väčšine kostolov sa využívali staré techniky spájania, čo znamená, že sú budované bez využívania klincov, len pomocou klinov z dubového dreva. Strechy sú vyskladané šindľami, ktoré spôsobom ukladania vytvárajú najrôznejšie ornamenty a vzory.

V roku 2008 v kanadskom Quebecu výbor OSN rozhodol o tom, že ďalšie z nich budú patriť do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Do tohto zoznamu patria chrámy v Kežmarku, Hervartove, Tvrdošíne, Leštinách, Hronseku, Bodružali, Ladomirovej a Ruskej Bystrej. Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka, odhliadnuc od množstva regionálnych, resp. lokálnych špecifík, sú jedinečným príkladom syntézy dvoch veľkých kultúr - východnej a západnej, byzantskej a latinskej. Tento súbor ôsmich drevených chrámov je výnimočným príkladom európskej drevenej sakrálnej architektúry, ktorý ilustruje obdobie 16. a 18. storočia.

Základným stavebným materiálom bolo drevo pri použití tradičných konštrukčných techník. Drevené kostoly - v súlade s ich konfesionálnou príslušnosťou, v rámci spoločných vlastnosti, majú niekoľko typologických variácii. Sú svedectvom vývoja architektúry a umenia v období svojho vzniku a sú prispôsobené geografickému a kultúrnemu kontextu. Reprezentujú symbiózu kresťanstva a ľudovej architektúry, skĺbenú s profesionálnym majstrovstvom tvorcov, s ich základnými kultúrnymi a estetickými postulátmi.

Z niekdajšieho počtu okolo 300 drevených sakrálnych stavieb, v dôsledku pôsobenia prírodných katastrof, konfesionálnych a sociálno-politických zmien sa ich dodnes na Slovensku zachovalo okolo päťdesiat. Z nich do Zoznamu svetového dedičstva bolo vybratých a zapísaných nasledovných 8 chrámov a 1 zvonica:

• Kostol Všetkých svätých, Tvrdošín
• Kostol sv. Františka z Assisi, Hervartov
• Kostol sv. Mikuláša Biskupa, Ruská Bystrá
• Kostol sv. Michala Archanjela, Ladomirová
• Kostol sv. Mikuláša, Bodružal
• Evanjelický artikulárny kostol, Leštiny
• Evanjelický artikulárny kostol, Hronsek a zvonica
• Evanjelický artikulárny kostol, Kežmarok

Na riešenie spoločných problémov celej lokality bola dňa 19. 2. 2008 zriadená Riadiaca skupina lokality „Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka“.

Zoznam 59 drevených sakrálnych stavieb môžeme rozdeliť do štyroch skupín podľa príslušnosti k náboženským smerom: na rímskokatolícke, evanjelické, gréckokatolícke a pravoslávne. Každá zo skupín si so sebou nesie určité špecifické prvky architektúry, vďaka ktorým vieme už na prvý pohľad rozlíšiť vyznanie ich návštevníkov. Na základe ich príslušnosti rozlišujeme aj pomenovanie tejto sakrálnej budovy - kostol a cerkev/cerkva. Prvý pojem využívajú rímskokatolíci a evanjelici. Druhým názvom pomenúvajú svoje chrámy pravoslávni a gréckokatolíci.

Typy drevených kostolov

Rímskokatolícke drevené kostoly

Rímskokatolíckych drevených kostolov máme na Slovensku 11. Je ich teda pomerne málo a sú jedny z najstarších. Najväčšia časť chrámov pochádza z 18. storočia, viaceré zachované drevené rímskokatolícke kostoly sa datujú už do 15. a 16. storočia. Najstarší drevený kostolík bol posvätený v roku 1490. Vzhľadom na obdobie výstavby sa na ich architektúre podpísala gotika. Drevo bolo zároveň pre miestnych dostupné, lacnejšie ako materiál na murovanú stavbu a vďaka skúsenostiam aj prijateľnejšie na spracovanie a výstavbu.

Evanjelické artikulárne kostoly

Po desaťročiach neustále sa opakujúcich pokusov o zmierenie a na druhej strane po snahe o protireformácie bola obnovená inkvizícia. Neústretovosť rímskokatolíckych kňazov zamedzila úplnej náboženskej slobode, no evanjelikom sa podarilo vybojovať aspoň ako-také možnosti zveľaďovania svojho vierovyznania. Boli vydané zákonné články, nazývané aj artikuly, ktoré umožňovali evanjelikom budovať chrámy. Všetko však malo nejaký háčik a tento konkrétny tkvel v prísnych podmienkach. V každej stolici mohli byť vybudované len dva chrámy a aj to len na okraji obcí mimo hraníc mesta. Na výstavbu mali len rok a nemohli počas nej využiť ani jeden jediný kovový prvok.

Drevené kostoly mohli stáť len na minimálnych murovaných základoch (1 stopa), nesmeli mať vežu a ani priamy vchod z ulice. O sto rokov neskôr Jozef II. svojím Tolerančným patentom postúpil ešte vyššie a umožnil evanjelikom budovať kostoly aj murované. Nesmeli však stáť na námestiach a mať veže a zvony. Za vznikom slovenských drevených artikulárnych a tolerančných kostolov stojí dlhý príbeh plný bojov, odvahy a výziev.

Aj evanjelické kostoly majú svoj špecifický architektonický prvok, ktorým je pôdorys v tvare gréckeho kríža. Typickými prvkami boli maľované steny neraz s realistickými drapériami a stĺporadiami, pomerne veľké priestory a zabudované kazateľnice.

Gréckokatolícke a pravoslávne cerkvi

Gréckokatolícke drevené cerkvi tvoria najpočetnejšiu skupinu (38 stavieb) a môžeme ich nájsť prevažne na miestach, ktoré sú obývané Rusínmi. Vďaka svojmu špecifickému vzhľadu sú jednoducho odlíšiteľné od ostatných drevených sakrálnych stavieb. Medzi architektonické prvky, ktoré majú metaforickú hodnotu, patrí trojdielnosť. Prvok má symbolizovať Svätú Trojicu.

Aby stavebníci toto číslo viac zvýraznili, uplatňuje sa využívanie trojice zvyšujúcich sa veží smerom na západ, čo sa stalo dominantným prvkom týchto cerkví. Zaujímavým interiérovým prvkom, ktorý tiež nemá medzi drevenými chrámami obdobu, je ikonostas. Reč je o drevenej stene oddeľujúcej oltár od zvyšku kostola, do ktorej boli vsadené obrazy a drevorezby.

Obrazy nazývané ikony, z čoho aj pramení pomenovanie (eikon = obraz), mali vopred určené poradie, kompozíciu, počet a boli charakteristické hlbokou symbolikou. Ich úlohou totiž bolo rozprávať tradičné biblické príbehy a odovzdávať princípy viery. Veriaci pri výstavbe kládli požiadavky aj na miesto vystavania chrámu. Najčastejšie bývali umiestnené za dedinami na malých kopcoch.

Niektoré z významných drevených kostolov

Hervartov

Rímskokatolícky drevený Kostol sv. Františka z Assisi (Hervartov, okr. Bardejov), zhotovený z červeného smreka, bol koncom 15. storočia postavený v gotickom štýle. Ide o najstarší a jeden z najzachovalejších drevených kostolov na Slovensku.

Tvrdošín

Najstaršou zachovanou stavbou v Tvrdošíne je gotický rímskokatolícky drevený Kostol všetkých svätých. Kostolík pochádza už z 15. storočia, v 17. storočí ho však upravili použitím renesančných prvkov. Dominantou Kostola Všetkých svätých v Tvrdošíne je detailne prepracovaný barokový oltár z konca 17. storočia.

Kežmarok

Artikulárny evanjelický Kostol svätej Trojice, ktorý sa nachádza v Kežmarku, je jeden z najzachovalejších drevených kostolíkov na Slovensku. Kostol pristavali v roku 1717 ku kamennej sakrálnej stavbe z roku 1593, ktorá je dnes sakrestiou kostola. Drevenú prístavbu kostola vytvorili z tisu a z červeného smreka, a to bez použitia jediného kúska kovu.

Hronsek

Ďalší evenjelický Drevený artikulárny kostol sa nachádza v Hronseku, neďaleko malebnej Banskej Bystrice. Jeho stavba sa začala v jeseni 1725 a dokončili ho už po roku práce. Kostol je veľmi rozmerný. Má až 1100 miest na sedenie a je zasadený do prostredia krásnych a mohutných lipových stromov.

Bodružal

Chrám sv. Mikuláša v Bodružali stojí na najvyššom návrší obce. Chrám sv. Mikuláša bol ako zázrakom zachránený počas druhej svetovej vojny, keď ho zasiahol granát, ktorý nevybuchol.

Ruská Bystrá

Gréckokatolícky Chrám prenesenia ostatkov svätého Mikuláša nájdete v maličkej obci na východe Slovenska - v Ruskej Bystrej. Kostolík je od roku 2008 súčasťou zoznamu UNESCO. Tento chrám postavili na začiatku 18. storočia, približne v rokoch 1720 až 1730.

Ladomirová

Gréckokatolícky chrám v Ladomirovej zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO patrí medzi najreprezentatívnejšie chrámy východného obradu na Slovenskej strane Karpát. Bol postavený v roku 1742 bez použitia jediného kovového klinca po vzore podkarpatsko-ruských lemkov a ako jediný lemkovského typu má oktagonálnu kupolu lode.

Ďalšie zaujímavé drevené kostoly na Slovensku

Okrem kostolov zapísaných v UNESCO, na Slovensku nájdeme aj mnoho ďalších, ktoré stoja za návštevu:

• Miroľa: Gréckokatolícky drevený Kostol Ochrany Presvätej Bohorodičky.
• Nižný Komárnik: Gréckokatolícky drevený Kostol Ochrany Presvätej Bohorodičky.
• Topoľa: Kostol svätého Michala Archanjela.
• Šemetkovce: Drevený Kostol svätého Michala Archanjela.
• Nová Polianka: Gréckokatolícky drevený Kostol svätej Paraskevy (prenesený do skanzenu).

Ruská Bystrá a Chrám Prenesenia ostatkov sv. Mikuláša

Obec Ruská Bystrá sa nachádza v najvýchodnejšej časti dolno zemplínskeho regiónu v okrese Sobrance v Košickom kraji. Dominantou obce je drevený gréckokatolícky Chrám prenesenia ostatkov sv. Mikuláša, ktorý patrí do skupiny drevených chrámov slovenskej časti Karpatského oblúka. Tie boli 7. júla 2008 zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Aj keď zovňajšok kostolíka môže na prvý pohľad pôsobiť nenápadne, ide o výnimočnú sakrálnu stavbu z roku 1730. Ide o najvýchodnejší chrám zo súboru slovenských drevených kostolov, ktoré tvoria jeden spoločný zápis na Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Interiéru kostola v Ruskej Bystrej dominuje päťradový barokový ikonostas. Obec sa s pomocou finančného príspevku z programu Terra Incognita rozhodla zabezpečiť garantované sprístupnenie chrámu v hlavnej turistickej sezóne 2018. Ako? Vytvorením audisprievodcu v šiestich jazykoch (slovensky, anglicky, nemecky, poľsky, ukrajinsky, maďarsky). Vďaka audio sprievodcovi sa návštevníci môžu plnohodnotne oboznámiť s touto pamiatkou. Okrem toho pribudli v areáli chrámu aj navigačné a informačné tabule a oddychová návštevnícka zóna v priestoroch zázemia kostolíka (areál neďalekého kultúrneho domu).

Drevený filiálny chrám v Ruskej Bystrej bol postavený na začiatku 18. stor., v roku 1730. Patrónom sa stal sv. biskup Mikuláš. Z architektonického hľadiska ide o klasické trojpriestorové členenie objektu na predsieň, chrámovú loď a svätyňu. Zo západnej strany z predsiene vyrastá mohutná veža, ktorá je ukončená cibuľou a trojramenným krížom. Druhá menšia vežička je podobného tvaru a nachádza sa nad svätyňou. Obe sú pokryté dreveným šindľom. Vstup do objektu je krytý dreveným stĺpmi, ktoré podopierajú strešnú konštrukciu.

Ikonostas bol pôvodne vytvorený pre iných chrámový objekt, pretože jeho rozmery nie sú v súlade s priestorom v tomto chráme. Jedná sa o päťradovú architektúru na piatich poschodiach. Prvý, hlavný rad obsahuje ikony Bohorodičky Hodigitrie a Krista Učiteľa. Ostatné ikony prvého radu, sv. biskup Mikuláš a netradične sv. Paraskeva sú umiestnené na bočnej stene. Cárske dvere sú zdobené výjavmi Zvestovania a štyroch evanjelistov. Pochádzajú zo 17. stor. Druhý rad sviatkov má uprostred ikonu Poslednej večere. Tretí, apoštolský rad je predelený ikonou Krista Veľkňaza po stranách s Bohorodičkou a sv. Jánom Krstiteľom. Ikonostas nad radom starozákonných prorokov ukončuje Kalvária, ktorá je kvôli nedostatku miesta ohnutá pod stropom.

Za zmienku stojí aj vzácna ikona Ukrižovania na prestole. Chrám prešiel kompletnou obnovou interiéru i exteriéru. Rekonštrukcie trvali do roku 1989.

V nádhernom prostredí podvihorlatských lesov, v obci Ruská Bystrá, sa nachádza najvýchodnejší zástupca spomedzi všetkých slovenských drevených kostolíkov zapísaných na Zozname svetového dedičstva UNESCO - gréckokatolícky Chrám Prenesenia ostatkov sv. Mikuláša. Kostol bol postavený v roku 1730. Maličká obec Ruská Bystrá sa nachádza v Sobraneckom okrese, asi 105 kilometrov od Košíc. V obci žije len niečo cez sto obyvateľov. Okolie obce poskytuje priam nekonečné možnosti pre aktívny oddych tela i mysle. Po trasách turistických chodníkov je možné do sýtosti brázdiť priľahlé lesy.

Ruskou Bystrou prechádza aj cyklistický chodník Ikon začínajúci v Inovciach, vedúci až do Novej Sedlice. Zdatní turisti môžu od kostola v Ruskej Bystrej pokračovať na západ k ďalšej lokalite svetového dedičstva - Vihorlatskému pralesu. Jedinečné miesto pokoja, kde sa v tieni útleho kostolíka, obklopení majestátnou prírodou oddáte rozjímaniu o zmysle života.

Interiéru dominuje päťradový barokový ikonostas. Ikonostas je srdcom každého chrámu východného obradu a tvorí architektonicko-sakrálny predel medzi svätyňou (priestorom pre Boha) a loďou (priestorom pre veriacich). V Ruskej Bystrej sú v prvom, hlavnom rade ikonostasu ikony zobrazujúce Bohorodičku Hodegetriu, Krista Učiteľa, sv. Mikuláša a sv. Paraskievu. Vzhľadom na malé rozmery objektu, presahuje ikonostas netradične aj na bočné steny a, dokonca, i na strop chrámu. Vo svätyni sa nachádza vzácna ikona Ukrižovania.

Trojpriestorová stavba má pôdorys za sebou radených štvorcov a pozostáva z malej svätyne, lode a veže. Samotný zrub nie je opláštený, ale chráni ho prečnievajúca šindľová strecha. Zovňajšok chrámu pôsobí skromne. Gréckokatolícky drevený kostol sv. Mikuláša - biskupa. Kostolík patrí medzi objekty vyhlásené za Národnú kultúrnu pamiatku. Chrám Prenesenia ostatkov sv. Mikuláša - biskupa z roku 1730. Drevená trojdielna zrubová stavba pozostáva z oltárnej miestnosti, lode a podvežia. Oltárna miestnosť má polygonálny (6-uholníkový) tvar. Strecha je šindľová. Jej takmer pravidelný valbový tvar, ktorý pripomína tradičné roľnícke domy, je narušený jednou väčšou vežou nad babincom a maličkou vežičkou nad oltárnou časťou. Interiér pochádza z obdobia vzniku stavby a je riešený v barokovo-rokokovom štýle. Ikonostas a oltár boli vyhotovené v prvej polovici 18. Dodnes sa v kostolíku konajú bohoslužby.

tags: #greckokatolicky #kostol #v #ruskej #bystrej