Podľa cirkevnej tradície sa evanjelium pripisuje apoštolovi Matúšovi. Biblisti zastávajú názor, že hlavným prameňom pre Matúšovo evanjelium bolo Evanjelium podľa Marka. Zvyšný materiál bol prebratý väčšinou z prameňa logií Q (pravdepodobne prebratého z tradície). Bádatelia mimo kresťanstva pochybujú o tom, že autorom evanjelia je apoštol Matúš a prikláňajú sa skôr k anonymnému autorovi.
Matúšovo evanjelium bolo určené predovšetkým kresťanom, ktorí vyznávali pôvodne židovské náboženstvo. Preto jeho autor predpokladá znalosť náboženských, politických a spoločenských pomerov v Palestíne v Kristových časoch a zároveň predpokladá aj znalosť Starého zákona, ktorý často cituje, alebo sa naň odvoláva. Obsahuje až 65 odkazov na Starý zákon, z čoho až 43 sú doslovné citáty.
Cieľom Matúšovho evanjelia bolo dokázať, že Ježiš Nazaretský je Mesiáš, prisľúbený Židom starozákonnými prorokmi. Pri každej príležitosti poukazuje na to, ako sa starozákonné proroctvá splnili v Kristovi.
Evanjelium podľa Matúša posilňovalo kresťanov pochádzajúcich zo židovstva najmä pri prenasledovaní od samotných Židov, ktorí čakali iného, politického Mesiáša, ktorý by ich oslobodil z moci nenávidených Rimanov. Matúš im vo svojom evanjeliu vysvetlil, že Vykupiteľ už prišiel, iného čakať nemožno, a že Kristovo vykúpenie má hlbší význam ako politické oslobodenie, lebo ono vyslobodzuje z hriechu a umožňuje vstup do Božieho kráľovstva.
Usporiadanie Matúšovho evanjelia je viac systematické a vecné ako chronologické. Časové usporiadanie jednotlivých udalostí ustupuje do pozadia pred systematickým opísaním Ježišových rečí a skutkov.
Evanjelium podľa Matúša je tak isto ako všetky biblické knihy rozdelené na kapitoly a verše, ktoré sú očíslované. Pri citácii z biblických kníh, alebo pri odvolávaní sa na uritú pasáž sa uvedie jej číslo. Napríklad, už uvedený Ježišov citát: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon, alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť.“ (Mt 5,17) možno nájsť v 5. hlave (kapitole) a v 17.
Štruktúra a obsah
1. Matúš. Podľa cirkevnej tradície sa dnešné prvé evanjelium pripisuje Matúšovi (hebr. Mattanyáh = „dar Jahveho“), jednému z apoštolov, ktorého Ježiš povolal od mýta v Kafarnaume (porov. Mt 9, 9; Mk 2, 14; Lk 5, 27). V zoznamoch Dvanástich sa jeho meno uvádza na siedmom (porov. Mk 3, 18; Lk 6, 15) alebo na ôsmom mieste (porov. Mt 10, 3; Sk 1, 13). Evanjelista Marek a Lukáš ho označujú menom Lévi (Mk 2, 14: „Alfejov syn Lévi“).
Matúš tiež prezentuje Ježiša ako Božieho Syna, toho, ktorý je rovný Stvoriteľovi. V Starom zákone sa titul Boží Syn používa pre osoby svätého života, ktoré vo svojom živote vyhľadávajú Božiu vôľu. Tiež sa ním označuje ľud Izraela, vyvolený Boží národ. Používa Matúš o Ježišovi, hovorí o ňom ako o tom, ktorý je jedno s Bohom.
Pretože si ho ctil ako Mesiáša i Božieho Syna, v porovnaní s Markom ho predstavuje viac ako Boha. Bagatelizuje u neho znaky slabosti a ukazuje ho ako múdreho a mocného Božieho Syna.
Rodokmeň Ježiša Krista
Evanjelium začína rodokmeňom Ježiša Krista, ktorý zdôrazňuje jeho pôvod z rodu Dávida a Abraháma. Uvádza sa, že Ježiš je syn Dávidov, syn Abrahámov. Rodokmeň ukazuje, že Pán Ježiš pochádza skutočne z Abrahámových potomkov (Gn 12, 3) a z Dávidovho rodu (2 Sam 7, 12-16) podľa prisľúbení daných Abrahámovi a Dávidovi.
Mt 1,1 - "Syn Dávidov" je obľúbené pomenovanie Mesiáša u prorokov; tento názov používali na označenie Mesiáša aj Židia. "Kristus" je grécke slovo; je to preklad hebrejského slova "Mesiáš", po slovensky "Pomazaný". Pomazaním olejom sa v Starom zákone ustanovovali a uvádzali do úradu králi, kňazi a proroci. Kristus je Kráľ, Veľkňaz a Prorok. Kristus, ako potomok Abrahámov a Dávidov, vystupuje v dejinách ako stredobod všetkého, čo Boh urobil pre spásu ľudského pokolenia. Až po Ježiša trvá príprava na spásu. Ježiš spásu uskutočňuje a s ním prichádza na svet prisľúbené Božie kráľovstvo.
Mt 1,2 - Tento rodokmeň symetricky vyjadruje tri obdobia dejín spásy a dejín vyvoleného národa: od Abraháma po Dávida, od Dávida po babylonské zajatie a od babylonského zajatia po Krista. Každé obdobie je zastúpené symetricky 14 rodmi, hoci ich v skutočnosti bolo oveľa viac. Preto »mal syna« tu nemusí znamenať vždy bezprostredného otca. V rodokmeni sa uvádzajú aj štyri ženy, z toho tri cudzinky, ktoré počali v nezákonitej situácii. Tým sa naznačuje, že Ježiš prišiel spasiť všetkých ľudí, Židov i pohanov.
Zázračné narodenie Ježiša
Opisuje sa narodenie Ježiša z Panny Márie, zasnúbenej s Jozefom, a zjavenie anjela, ktorý oznamuje, že počala z Ducha Svätého. Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“
Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku. Ale nepoznal ju, kým neporodila syna; a dal mu meno Ježiš.
Ježišova služba a učenie
Ježišovu mesiášskosť podkladá nespočetnými zázrakmi. Kade chodí, všade uzdravuje chorých, napr. utíši more (Mt 8,24 až 27). Uzdraví porazeného.
Kázeň na vrchu:
1 Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch. A keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci. 2 Otvoril ústa a učil ich: 3 „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. 4 Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení. 5 Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme. 6 Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení. 7 Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo. 8 Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. 9 Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi. 10 Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo. 11 Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; 12 radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi. Tak prenasledovali aj prorokov, ktorí boli pred vami.
Jeho jazyk, hoci prevyšuje Markovo dielo, hemží sa hebreizmami.
ani jeho vlastná rodina (Mt 12). V 13. V 14. a 15. utopením. kanaánskej ženy, pohostenie 4000 ľudí, ako aj Petrovo vyznanie. V 18. nemilosrdnom sluhovi. prepúšťaní manželky, aj tu nasleduje požehnanie dietok. synov o porvenstvo.
opisuje, ako bol povolaný od pultu colníka autor evanjelia. Ježiš aj pred učeníkmi Jána Krstiteľa vyjaví, že je Synom človeka. bohu za moc, čo od neho dostal.
všetko právom vyvoláva odpor farizejov. opätovne vyvolá antipatiu vrchnosti. podľa Matúša úklady proti Ježišovi. Po 24. a 25.Utrpenie, smrť a vzkriesenie
Majstra, pojednávanie pred Pilátom. Evanjielium uzatvára 27. časť, obsahujúca ukrižovanie a pohreb, a 28. so vzkriesením, Ježišovým donebavstúpením.
Teologický význam evanjelia
Evanjelista Matúš predstavuje Ježiša ako Abrahámovho potomka, prisľúbeného Mesiáša, ktorého náboženskí vodcovia židovského národa už hneď na začiatku zavrhli a prenasledovali, kým hriešnici a pohania ho prijali (porov. 1, 1.17.22 n.; 8, 11 n.; 23, 34-39). Ako dôkaz, že Ježiš je prisľúbený Mesiáš, Matúš cituje Starý zákon (porov. napr. 1, 22n.; 2, 15.23; 4, 14; 8, 17).
Miesto Izraela v dejinách spásy zaujala Cirkev ako pravý Boží ľud, pozostávajúci zo Židov i pohanov, postavená na skale, ktorou je Peter (porov. 22, 1-14; 21, 43; 27, 42; 23, 38; 16, 13-20). Ježiš je Syn živého Boha (porov. 16, 16; 11, 25-27), definitívny zákonodarca a učiteľ. Evanjelista to osobitne vyzdvihuje najmä v záverečnej formule (porov. 7, 28; 11, 1; 13, 53; 19, 1; 26, 1) piatich Ježišových veľkých rečí: reč na vrchu (hl. 5-7), reč pri vyslaní Dvanástich (9, 35-11, 1), reč o nebeskom kráľovstve (hl. 13), reč o správnom poriadku v cirkevnom spoločenstve (18, 1-35), reč proti farizejom a zákonníkom (hl. 23) a reč o posledných veciach (hl. 24-25).
Najväčším Božím príkazom je prikázanie lásky (porov. 22, 34-40), ktoré prikazuje milovať nielen blížnych, ale aj nepriateľov (porov. 5, 43-48); toto základné prikázanie má ústredné miesto aj v reči na vrchu (porov. 7, 12; pozri aj 18, 23-35 a 19, 19).
Ekleziologický záujem evanjelistu sa prejavuje najmä v stati o Petrovom primáte v Cirkvi, o ktorom sa hovorí iba v Matúšovom evanjeliu (porov. 16, 18 n.). Ježišovým zmŕtvychvstaním sa všetkým ľudom otvorila cesta spásy: všetci sa majú stať Ježišovými učeníkmi a deťmi nebeského Otca (porov.
tags: #evanjelium #podla #matusa