Biblia a plánovanie rodičovstva: Hľadanie cesty v súlade s vierou

Otázka plánovania rodičovstva je pre mnohých veriacich párov zložitá a citlivá. Ako sa správne rozhodovať o počte detí a zároveň žiť v súlade s učením Cirkvi? Tento článok sa pokúsi nájsť odpovede na túto otázku a ponúknuť praktické rady pre každodenný život.

Úvod do problematiky

Na začiatku je dôležité zdôrazniť, aby každý vyjadroval svoje názory slušne a konštruktívne. Otázky viery a postoja si vyžadujú citlivý prístup a vzájomný rešpekt.

Mnohí katolíci sa stretávajú s dilemou, ako žiť v súlade s učením Cirkvi a zároveň plánovať svoju rodinu. Cirkev stále hovorí o otvorenosti životu, ale spoločenský štandard je mať dve deti. Ako teda nájsť rovnováhu medzi týmito dvoma aspektmi?

Pri rozhodovaní o počte detí je dôležité zohľadniť rôzne aspekty: financie, bytovú otázku, zdravie, vek a povahové danosti. Rovnako treba vziať do úvahy aj to, ako to vidí a vníma partner. Na splodenie dieťaťa sú potrební dvaja ľudia a súhlas Boha.

Katechizmus Katolíckej cirkvi jasne hovorí, že kresťanskí manželia majú použiť rozum na to, aby zvážili všetky svoje možnosti a sily na prijatie detí. Pán Boh dal každému iné baterky, inú značku a inú výdrž. A každému dal iného manžela, manželku, iné zdravotné „balíčky“ na celoživotnú cestu, iné dary a schopnosti, iné možnosti a nemožnosti.

Toto sú zásadné otázky, o ktorých sa majú muž a žena baviť ešte ako snúbenci pred svadbou: Ako vidíme počet detí, ktoré vieme prijať? Sadnúť si a slobodne povedať: Mám túžbu slúžiť ako lekárka pre mnohých, ktorí potrebujú pomoc. Chcem rozdávať lásku takýmto spôsobom, je to súčasť môjho videnia darovania sa, moje duchovné materstvo. Preto vidím reálne, aj pre náročnosť povolania, aby sme prijali dve deti.

Manželský trojuholník: Boh ako súčasť vzťahu

Do manželstva vstupujú a ostávajú v ňom nie dvaja, ale traja: muž + žena + Boh. Bez ohľadu na to, či si to uvedomujú, alebo nie, či s Bohom spolupracujú, alebo je im jeho prítomnosť fuk, sú traja - na všetko.

O čom je náš život kresťana - a aj život kresťanských manželov? O hľadaní toho, čo Boh od nás očakáva. Čo to pre nás znamená? Poznávať Boha, snažiť sa byť mu blízko tak veľmi, ako len viem (a Boh priťahuje), aby som porozumel (a môj manžel tiež), aká je Božia vôľa pre nás.

Ak takto žijú manželia (aj ako rodina) v spoľahnutí sa na Boha, nepočítajú ľudsky ekonomicky, ale odovzdávajú svoj majetok a financie Bohu a robia, čo vládzu. Navyše: v poznávaní Boha objavujú, že Boh ako láska sa neuveriteľne dáva a obetuje pre nás, pre svoje deti.

Pre týchto manželov je prijatie každého ďalšieho dieťaťa oslavou a radosťou, aj keď sa stáva, že už s ďalším vo svojich (pôvodných či terajších) plánoch nepočítali. Jeho prijatie sa vždy ukáže ako neuveriteľný Boží zásah, ktorým on sám rieši také boľačky a stavy, až to nie je uveriteľné.

Prirodzené plánovanie rodičovstva (PPR)

Keď sa kresťania - katolíci v spoločnosti priznajú, že využívajú prirodzené plánovanie rodičovstva, často sa stretnú s posmechom. To chcete mať veľa detí? Veď tie metódy aj tak nefungujú! Prečo by si mali veriaci katolíci zvoliť práve prirodzené metódy plánovania rodičovstva (PPR)? A fungujú vôbec? Sú tieto metódy vôbec nejako vedecky podložené? A v čom je vlastne rôzdiel medzi PPR a antikoncepciou?

Hlavným argumentom prirodzených metód plánovania rodičovstva je - prirodzenosť. Kým antikoncepčné metódy (prezervatív, hormonálna antikoncepcia, prerušovaný styk, vnútromaternicové teliesko a pod.) sú všetko umelé - neprirodzené zásahy do styku manželov, prirodzené metódy plánovania rodičovstva vychádzajú z poznania ženského a mužského tela, vyžadujú sebakontrolu a sebaovládanie - a to už také príťažlivé nie je.

Aj viacerí pápeži a cirkevné dokumenty zdôrazňujú, že rodičia majú spoločne vo svedomí pred Bohom rozlíšiť, koľko detí zvládnu prijať a vychovať a na základe toho sa rozhodovať pre styk. Znamená to, že sa teda môžeme milovať len vtedy, keď chceme dieťa? Nie.

Karol Wojtyla vo svojej knihe Láska a zodpovednosť zdôrazňuje, že manželia sa majú milovať len vtedy, ak sú pripravení na možnosť, že pri pohlavnom styku môže vzniknúť dieťa.

Metódy PPR

• Billingsova ovulačná metóda: Sleduje takzvaný hlienový obraz, ktorý kombinuje s počítaním plodných a neplodných dní na základe dĺžky cyklu. Vyžaduje si presnosť, a preto sa pred začatím jej používania odporúča absolvovať kurz. Pri správnom vyhodnotení presných a kompletných záznamov a dodržiavaní pravidiel zdržanlivosti v plodných dňoch má Billingsova metóda úspešnosť 97 - 99,5 %.
• Symptotermálna metóda: Sleduje fyziologický (prirodzený) výtok hlienu krčka maternice a zmeny telesnej teploty ženy po prebudení (bazálnej teploty). Pomocnými príznakmi sú tiež meniaci sa krčok maternice a bolesť v podbrušku v období ovulácie. Efektivita metódy pri perfektnom užívaní je pri predchádzaní tehotenstvu 99,4 % a pri štandardnom užívaní 98,2 %.
• NaPRO Technology: Momentálne najpresnejšia metóda spadajúca pod pojem NaPRO Technology, ktorá sa zameriava na celkové riešenie plodnosti. Najčastejšie využívaná pármi, ktoré chcú dosiahnuť počatie prirodzeným spôsobom. Kombinuje sledovanie hlienu, krvné testy a pri dosahovaní počatia vyžaduje častokrát aj zmenu životného štýlu. Úspešnosť metódy pri dosahovaní počatia prirodzeným spôsobom je na špičkovom pracovisku 70 - 80 %, avšak na bežnom európskom pracovisku okolo 40 - 50 %.
• Ovulačný test: Slúži ako doplnková metóda - neodporúča sa vyhodnocovať plodnosť len na základe výsledkov ovulačných testov.

Prehľad úspešnosti metód PPR:

Antikoncepcia vs. PPR: Rozdiely a princípy

Cirkev nie je proti umelej kontrole počatia preto, že je umelá, ako panuje všeobecne rozšírený názor. Je proti nej preto, že je antikoncepčná. Antikoncepcia je voľba ľubovoľnej metódy, ktorou rušíme prokreatívny potenciál daného pohlavného styku. Inak povedané - pár používajúci antikoncepciu sa rozhodol mať styk, a pretože predpokladá možnosť otehotnenia, cielene a vedome potláča svoju plodnosť.

Cirkev schvaľuje PPR (prirodzené plánovanie rodičovstva) - v prípade oprávneného dôvodu neotehotnieť - nie preto, že je „prirodzené“, ale preto, že v nijakom prípade nie je antikoncepčné. Manželský pár praktizujúci PPR nikdy neruší prokreatívny potenciál daného pohlavného styku. PPR nie je „prirodzenou antikoncepciou“.

Manželia sú Bohom pozvaní a volaní, aby boli prokreatívni. Ak majú pádny a dobrý dôvod neotehotnieť, majú slobodu byť neprokreatívnymi. Bolo by však popieraním najhlbšej „esencie“ sviatosti manželstva, ak by boli antiprokreatívni.

Pre lepšie pochopenie rozdielu medzi antikoncepciou a PPR vezmime si analógiu: snúbenci pri plánovaní svadby si uvedomia, že síce existujú ľudia, ktorých obaja poznajú, ale majú dobrý dôvod ich na svadbu nepozvať. Správnou vecou by bolo neposlať im pozvánku. Viete si však predstaviť, žeby im poslali anti-pozvánku? To isté robia Bohu manželské páry, keď používajú antikoncepciu. Pohlavným stykom posielajú Bohu pozvánku, aby sa s nimi spojil a priniesol svoj najtvorivejší akt. Keď však Boh pozvánku otvorí, vidí napísané tučným písmom: „Nechoď sem! Na druhej strane manželské páry, ktoré sexuálne abstinujú, aby sa vyhli počatiu, jednoducho, Bohu pozvánku neposielajú. Ak má manželský pár dobrý dôvod neotehotnieť, Boh ako milujúci otec to pochopí. Nie je to rozbitím vzťahu s Bohom.

Rodičovstvo podľa vzoru Svätej rodiny

Mnohí z rodičov majú túžbu či predsavzatie žiť a byť rodičmi podľa vzoru Svätej rodiny, k čomu nás povzbudzuje aj samotná Cirkev. Niekedy sú chvíle, keď rodič hľadá spôsob ako zlepšiť svoje postoje pre upevnenie rodinných vzťahov. Byť rodičom v dnešných časoch je veľmi ťažké, častokrát ani nie po materiálnej stránke, ale skôr po morálnej a duchovnej, aby neupadol do prúdu, do ktorého ho chce vtiahnuť ideológia a tempo dnešnej doby.

Prinášame Vám rady známeho poľského kňaza Józefa Augustyna SJ, ktorý dlhé roky koná prednášky na tému rodičovstva pre rodiny a manželské páry. Snáď jeho slová pomôžu prehodnotiť , čo dobré si máme ponechať a na čom je dobré v našom konaní ešte pracovať.

• Byť otcom alebo matkou znamená dávať život podľa vzoru samotného Stvoriteľa. Rodiac nový život plnia muž a žena Božiu výzvu: Ploďte a množte sa! Patrí Bohu.
• Pre mladého muža i ženu je cestou k skúsenosti rodičovstva skúsenosť detstva. potrebná najmä vtedy, ak postoj rodičov deti zraňoval. verným otcom či matkou.
• Opustiť rodičov fyzicky aj emocionálne je nevyhnutnou podmienkou dobrého otcovstva a materstva. Toto opustenie sa však neuskutočňuje "oddelením" od rodičov, ale prostredníctvom vnútorného zmierenia sa s nimi. Mnohí nie sú schopní skutočne vnútorne "opustiť otca i matku", pretože im nevedia (často len preto, že skutočne nechcú) odpustiť a zmieriť sa s nimi.
• Dieťa potrebuje nie iba individuálnu lásku otca a matky, ale tiež vzájomnú lásku obidvoch rodičov. Na základe tejto lásky sa dieťa dozvedá, čo je ľudská láska, rodina, manželstvo, v úplnej rodine nachádza oporu a pocit bezpečia.
• Viera rodičov v ich deti je základom ozajstného rodičovstva. Rodič však môže dieťaťu veriť iba vtedy, keď - hoci v malej miere - verí sebe. Rodičia si dôveru detí nemôžu vynucovať. Musia si ju zaslúžiť. Dôvera je vzájomným darom. Dieťa spontánne dôveruje rodičom, keď cíti ich lásku a dôveru.
• Byť rodičom znamená dať sa rodine a deťom k dispozícii, slúžiť im a niesť za nich zodpovednosť. Iba zodpovedný rodič naučí zodpovednosti svoje deti. Autorita otca a matky nie je výsadou, ale službou. Dieťa potrebuje silnú podporu svojich rodičov a má na ňu plné právo.
• Otec a matka nedávajú svojim deťom život preto, aby "niečo" za to dostali, ale preto, aby mohli vo svojich deťoch predĺžiť trvanie lásky a života. Dávanie života dieťaťu je delením sa o lásku, ktorú rodičia dostali od svojich rodičov a ktorou sa vzájomne obdarúvajú v manželstve. Nezištná láska otca a matky je zrkadlom nezištnej lásky Boha Otca.
• Osobitnou úlohou otca je naučiť deti "bojovať", v najlepšom zmysle tohto slova. Láska, z ktorej sa rodí radosť zo života, musí často tvrdo zápasiť.
• Pravdivý vzťah rodičov k deťom sa môže nadviazať iba v atmosfére úplnej slobody. Atmosféra dôvery a slobody spôsobuje, že dieťa sa spontánne stotožňuje s hodnotami, ktoré reprezentujú jeho otec a matka.
• Jedným z najdôležitejších darov, aký rodičia môžu darovať svojim deťom, je venovať im každý deň zo svojho času. Nedostatok času otcov osobitne citlivo pociťujú synovia.

tags: #biblia #planovanie #rodicovstva #godquestion