Biblia: Podobenstvo o rozsievačovi a jeho vysvetlenie

V 13. kapitole Evanjelia podľa Matúša Ježiš hovorí svoje podobenstvá o Božom kráľovstve. Jeho podobenstvá boli vynikajúcim nástrojom, ktorý Pán používal, keď chcel demonštrovať nejaký dôležitý duchovný princíp.

Chcel, aby ľudia pochopili Božie kráľovstvo a videli ho novým spôsobom. Robil presne to isté, čo robili rabíni, ktorí žili a kázali v rovnakej dobe ako on a ktorí taktiež vo svojich príhovoroch používali rabínsku metódu, ktorá sa po hebrejsky volá mášál. Tento výraz môžeme preložiť ako príslovie alebo podobenstvo. Ide o akýkoľvek príhovor, ktorý nemá doslovný význam, ale chápeme ho alegoricky či symbolicky.

Podla Kristových slov chápu jeho podobenstvá ľudia, ktorým je „dané poznať tajomstvá kráľovstva Nebies“. (v. 11) Evanjelista Matúš v 35. verši tejto kapitoly cituje proroctvo 78.

Ježiš učí v podobenstvách

V ten istý deň odišiel Ježiš z domu a posadil sa pri mori. A zhromaždili sa k Nemu veľké zástupy, takže vstúpil na loď, posadil sa a celý zástup stál na pobreží. A hovoril im mnoho v podobenstvách. Ajhľa, rozsievač vyšiel rozsievať. A keď rozsieval, niektoré zrná padli kraj cesty, i prileteli vtáci a pozobali ich. Iné padli na skalnatú pôdu, kde nemali mnoho zeme, rýchlo vzišli, pretože nemali hlbokej zeme. Ale keď vyšlo slnko, spálilo ich; a keďže nemali koreňa, uschli. Iné zase padli do tŕnia, tŕnie vyrástlo a udusilo ich. A iné padli do dobrej zeme a vydali úrodu: jedno stonásobnú, iné šesťdesiatnásobnú, iné tridsaťnásobnú. Kto má uši, nech počuje!

Pristúpili k Nemu učeníci a povedali: Prečo im hovoríš v podobenstvách? Odpovedal im: Pretože vám je dané poznať tajomstvá kráľovstva nebeského, ale im nie je to dané. Lebo tomu, kto má, bude dané a bude mať nadbytok; tomu však, kto nemá, bude odňaté aj to, čo má. V podobenstvách im hovorím preto, že pozerajú, ale nevidia; a počúvajú, ale nepočujú ani nerozumejú.

A plní sa na nich proroctvo Izaiášovo: Ušami budete počúvať, ale nebudete rozumieť, a očami budete pozerať, ale nebudete vidieť. Lebo otupelo srdce tomuto ľudu a ťažko počúvajú ušami, a zažmúrili oči, aby nevideli očami a nepočuli ušami a nechápali srdcom a neobrátili sa, aby som ich neuzdravil. Ale blahoslavené sú vaše oči, že vidia, a vaše uši, že počujú. Lebo veru vám hovorím, že mnohí proroci a spravodliví žiadali si vidieť, čo vy vidíte, ale nevideli, a počuť, čo vy počujete, ale nepočuli.

Počujte teda podobenstvo o rozsievačovi! Ku každému, kto počúva slovo o kráľovstve, a nerozumie mu, prichádza ten zlý a uchytí, čo mu bolo zasiate do srdca; toto je zrno, ktoré bolo zasiate kraj cesty. A ktoré bolo zasiate do skalnatej pôdy, to je ten, čo počúva slovo a hneď ho s radosťou prijíma; nemá však koreňa v sebe, je len chvíľkový; len čo príde súženie alebo prenasledovanie pre to slovo, hneď sa pohorší. A ktoré bolo zasiate do tŕnia, to je ten, čo počúva slovo, ale starosti sveta a klam bohatstva udusia to slovo, takže zostáva bez úžitku. A ktoré bolo zasiate do dobrej zeme, to je ten, čo počúva slovo a rozumie mu; ten prináša úžitok, a jeden prináša stonásobný, iný šesťdesiatnásobný a iný tridsaťnásobný.

Podobenstvo o rozsievačovi

Podobenstvo o rozsievačovi je asi najznámejším Ježišovým podobenstvom. Hovorí o človeku, ktorý seje svoje zrno do štyroch typov pôdy, a o tom, čo sa s tým zrnom v danej pôde deje a akú prinesie úrodu. Význam tohto podobenstva v sebe skrýva jednu z najdôležitejších biblických právd: Božie slovo je semeno, ktoré v sebe ukrýva obrovský potenciál.

V Božom slove je obsiahnuté všetko a všetko, čo existuje, z Božieho slova pochádza. Z prvej knihy Biblie, Genesis, vieme, že Boh stvoril svet svojím slovom. Mesiášova služba tu na zemi bola okrem jeho vykupiteľského diela hlavne službou kázania slova.

V prvom prípade Ježiš opisuje obilné zrná, ktoré dopadli na neoranú zem vedľa cesty, ktorá bola ušliapaná a taká tvrdá, že na nej zrná zostali len tak ležať, čo malo za následok, že boli rýchlo pozobané vtáctvom. Tieto zrná nedokázali ani len vyklíčiť a nepriniesli vôbec žiadny úžitok. Ľudia, ktorým je kázané Božie slovo, ale ktorí ho nechápu, sú podobní takejto zemi vedľa cesty.

Slovo je pre nich iba „nábožnými táraninami“, ktorými nemá cenu sa zaoberať a nevyvinú ani len maličké úsilie, aby sa zamysleli nad tým, čo im bolo hovorené. Takéto slovo sa veľmi ľahko stáva korisťou Zlého a jeho démonických síl, ktoré ho odstránia z myslí a sŕdc ľudí, ktorí ho síce počuli, ale nepochopili a neprijali. Tí zabudnú, čo im bolo hovorené, a Božie slovo v ich životoch nedonesie žiadnu úrodu.

Preto, keď hovoríme ľuďom evanjelium a kážeme slovo, je potrebné ho hovoriť tak, aby ho ľahko pochopili a prijali do srdca. Každé kázanie by tiež malo byť spojené s modlitebnou podporou, ktorá zaženie všetky démonické sily, snažiace sa vybrať slovo zo srdca človeka.

Druhou kategóriou ľudí počúvajúcich Božie slovo sú povrchní ľudia, ktorí sa radi nadchnú pre čokoľvek nové, na všetko s nadšením prikyvujú a so všetkým súhlasia. Sú to ľudia, u ktorých bolo zasiate na skalnaté miesta. Semeno Božieho slova v ich srdci nie je dostatočne hlboko a nezakorení v nich. Podľa Pána je viera takýchto ľudí „dočasná“ a keď nastane súženie alebo prenasledovanie, veľmi ľahko odpadnú.

Tretia časť osiva padla na taký kus poľa, kde rástlo tŕnie. Zrnám, ktoré boli zasiate na toto miesto, sa nepodarilo vyrásť a doniesť úrodu. Mladé rastlinky boli celkom udusené tŕním. Tŕnie v tomto podobenstve symbolizuje dve veci, ktoré dokážu zničiť Božie slovo v životoch ľudí a zabrániť mu priniesť ovocie. Sú to na jednej strane ustarostenosť tohoto veku a na druhej strane vábenie bohatstva.

Každá epocha ľudských dejín, vrátane tej našej, bola spojená s existenčnými starosťami, ktoré ľudia v danom období prežívali. Tieto starosti majú tendenciu človeka príliš upriamiť na materiálne problémy a úsilie o ich vyriešenie. Človek sa ľahko dostane do takého duševného rozpoloženia, v ktorom nemá chuť zaoberať sa duchovnými vecami a otázka večnosti mu pripadá v porovnaní so súčasnými problémami strašne vzdialená.

Ak človek v tomto boji s ustarostenosťou nezvíťazí a neodstráni toto tŕnie zo svojho srdca, trvalé starosti a trápenia vedia Božie slovo v srdci človeka spoľahlivo udusiť. Stále je potrebné zdôrazňovať, že viera v Pána Ježiša Krista znamená schopnosť uvaliť svoje trápenia a starosti naňho, a to nech sú akokoľvek ťažké a znepokojujúce. Je to jediný spôsob, ako ich dokážeme poraziť.

Vábenie bohatstva sa tiež dokáže stať tŕním dusiacim slovo. Ide ako keby o opak ustarostenosti. Keď sa niekomu začne dariť v materiálnej oblasti a objaví sa pred ním vidina stále lepších a lepších ziskov, môže sa ľahko dostať do pasce. Jeho práca a zárobok sa preňho stanú natoľko dôležité, že mu zoberú všetok čas a energiu, priority sa v jeho živote preorganizujú, Božie kráľovstvo sa dostane niekam do úzadia jeho života a slovo, ktoré bolo preňho kedysi živé a inšpirujúce, sa pomaly udusí. Preto nesmieme ani starostiam, ani zvodu bohatstva dovoliť, aby nás pripravili o živú vieru, vychádzajúcu z Božieho slova pevne zakoreneného v srdci.

Okrem dobrej sejby existuje tiež sejba tŕnia. Zrno, ktoré padlo do dobrej pôdy, donieslo úrodu. Dobrou pôdou je srdce človeka, ktorý Božie slovo chápe. V otázkach viery je veľmi dôležité porozumenie. Kresťanstvo nie je nasledovaním prázdnych bezobsažných fráz, ale uvedomelým nasledovaním biblického odkazu, ktorý vyvrcholil v učení Pána Ježiša Krista a v jeho vykupiteľskom diele.

Je serióznym rozhodnutím vziať Božie slovo vážne a zariadiť si podľa neho svoj život. Ten, kto dovolí Božiemu slovu vyrásť vo svojom srdci, zakúsi hojnú úrodu, priamo úmernú stavu svojho srdca a sejbe, ktorá bola vykonaná.

Za podobenstvom o rozsievačovi nasleduje ďalšie podobenstvo z poľnohospodárskej oblasti, ktoré na príklade poľa, na ktorom spolu so pšenicou rastie aj burina menom kúkoľ, ukazuje iný dôležitý duchovný princíp. Obe sú výsledkom sejby; pšenicu nasial hospodár, no kúkoľ na jeho pole nasial nepriateľ. Skutočnosť, že medzi kvalitným obilím rastie aj neužitočná burina, je známa, ale hospodár s odstránením kúkoľa čaká až na deň žatvy. Robí to s ohľadom na pšenicu, lebo sa chce vyhnúť tomu, že by spolu s kúkoľom vytrhal aj nejaké steblá pšenice. Pán týmto podobenstvom vysvetľuje, prečo Boh na svete nechá žiť spravodlivých a hriešnikov spolu a nezasiahne.

Dobrým semenom pšenice sú tí, ktorí počuli Božie slovo a obrátili sa ku Kristovi (tzn. cirkev), zlým semenom sú ľudia priamo zasiati diablom na to, aby škodili a skazili úrodu, tí, ktorí dovolili diablovej sejbe hriechu, aby ovládla ich životy. K Božiemu zásahu dôjde až v „deň žatvy“ počas eschatologických udalostí posledného súdu. Vtedy bude odhalené aj to, čo je doposiaľ skryté, tí, ktorí neurobili pokánie z hriechov, budú hodení do ohnivého jazera, a spravodliví budú zhromaždení v prítomnosti svojho nebeského Otca. Z Božieho kráľovstva tak budú odstránené všetky pohoršenia a všetci, čo robia neprávosť. Toto podobenstvo je tretím v poradí, ktoré sa dotýka princípu sejby a žatvy.

Opäť sa tu stretávame s človekom, ktorý seje na svojom poli. Tentokrát zasadí zrnko horčice. Horčičné semiačko je samo osebe veľmi malé, keď však vzíde, vyrastie z neho veľká rastlina, dosahuje dokonca takého vzrastu, že v jej konároch hniezdia vtáky. Božie kráľovstvo je práve takýmto semenom. Na prvý pohľad možno neslávne a nenápadné, no majúce v sebe taký potenciál, ktorý vie radikálne zmeniť životy ľudí. Podobenstvo o kvase iným spôsobom opisuje rovnaký princíp ako podobenstvo o horčičnom zrne: vplyv Božieho kráľovstva je nesmierny. Tie tri saty múky, do ktorých žena zamiesila kvas, predstavujú veľmi veľké množstvo. Ide približne o 39 litrov múky. Aj takéto veľké množstvo cesta vie nakysnúť z malého množstva kvasu. Prítomnosť Božieho kráľovstva v spoločnosti vie silno ovplyvňovať a meniť svoje okolie.

V tomto podobenstve je Božie kráľovstvo pokladom ukrytým na poli, ktorý človek našiel, a aby tento poklad získal, s radosťou kúpil celé pole. Božie kráľovstvo predstavuje nesmiernu hodnotu. Každý človek, ktorý sa s ním stretne a uvedomí si jeho hodnotu, je ochotný mnohé obetovať, aby ho získal. Skutočné obrátenie sa ku Kristovi nie je povrchná ani lacná záležitosť. V príbehu o kupcovi a krásnej perle sa nám úlohy obracajú. Božie kráľovstvo (Boh) je reprezentované kupcom a spasenie človeka krásnou perlou, ktorú tento kupec hľadá. Keď ju nájde, predá všetko, čo má, a kúpi ju. Naše spasenie nebolo zadarmo, nebeského Otca stálo jeho jediného Syna.

Podobenstvo o veľkej vlečnej sieti ukazuje na podobný princíp ako podobenstvo o kúkoli. Božie kráľovstvo v tomto svete pôsobí ako veľká vlečná sieť, ktorá zachytí obrovské množstvo rýb a rôznych morských živočíchov. Rozdelenie úlovku na dobré a zlé ryby prebehne až po vytiahnutí siete z mora na konci veku. Oceán tu predstavuje ľudstvo, sieť je Božie kráľovstvo pôsobiace v spoločnosti. Triedenie úlovku na dobré a zlé (prehnité a skazené) ryby prebehne na Božom súde, kde budú anjeli oddeľovať zlých spomedzi spravodlivých.

Kým nenastane čas vybrať sieť z mora, platí to, čo aj v podobenstve o kúkoli: v Božom kráľovstve tu a tam nájdeme aj ľudí, ktorí tam nepatria, nezostanú tam však naveky, ale Boh ich v pravý čas oddelí od spravodlivých. Na konci 13. kapitoly Matúša vidíme Pána, ako narazí na odpor a spochybňovanie zo strany svojich susedov z rodného mesta a na vlastnej koži zažije, že „ni...

Podobenstvo o rozsievačovi a štvorakej pôde

Keď sa zišiel veľký zástup a schádzali sa k nemu ľudia z miest, rozpovedal im toto podobenstvo: „Rozsievač vyšiel rozsievať semeno. Ako sial, jedno zrno padlo vedľa cesty. Tam ho pošliapali a nebeské vtáky ho pozobali. Druhé padlo na skalu. Vzišlo, ale uschlo, lebo nemalo vlahu. Ďalšie padlo do tŕnia, ale to vzrástlo s ním a udusilo ho. Iné padlo do dobrej pôdy. Vyrástlo a prinieslo stonásobnú úrodu.“ Keď to povedal, zvolal: „Kto má uši na počúvanie, nech počúva!“

Jeho učeníci sa ho pýtali: „Čo znamená toto podobenstvo?“ On im nato povedal: „Vám bolo dané poznať tajomstvá Božieho kráľovstva, ostatným je dané len v podobenstvách, aby hľadeli, a nevideli, počúvali, a nechápali.

Podobenstvo znamená toto: Zrno je Božie slovo. Na kraji cesty sú tí, čo počúvajú; potom prichádza diabol a vezme slovo z ich srdca, aby neuverili a neboli spasení. Zrno, čo padlo na skalu, to sú tí, čo slovo s radosťou počúvajú, prijímajú ho, ale nemajú korene. Veria len načas a počas skúšky odpadajú. Zrno, čo padlo do tŕnia, to sú tí, čo počúvajú, ale v živote ich udusia starosti, bohatstvo a rozkoše života, takže úrodu neprinesú. Zrno, čo padlo do dobrej pôdy, to sú tí, ktorí počúvajú slovo s dobrým a šľachetným srdcom. Zachovávajú ho a vytrvalo prinášajú ovocie.

Podobenstvo o lampe: Nikto nezažne lampu, aby ju prikryl nádobou alebo položil pod posteľ. Ale postaví ju na svietnik, aby tí, čo vchádzajú, videli svetlo. Lebo nič nie je také skryté, aby nevyšlo najavo, ani také utajené, aby sa neprezradilo a nedostalo sa na verejnosť. Dávajte pozor, ako počúvate: Lebo kto má, tomu bude pridané, a kto nemá, tomu bude vzaté aj to, čo si myslí, že má.“

Zoznam podobenstiev

  • Podobenstvo o rozsievačovi
  • Podobenstvo o Božom kráľovstve a semene
  • Podobenstvo o kúkoli
  • Podobenstvo o horčičnom zrnku
  • Podobenstvo o kvase
  • Podobenstvo o ukrytom poklade
  • Podobenstvo o perle
  • Podobenstvo o sieti
  • Podobenstvo o stratenej ovci
  • Podobenstvo o nemilosrdnom sluhovi
  • Podobenstvo o milosrdnom samaritánovi
  • Podobenstvo o nerozumnom boháčovi
  • Podobenstvo o neplodnom figovníku
  • Podobenstvo o veľkej večeri / o svadbe kráľovho syna
  • Podobenstvo o soli
  • Podobenstvo o stratenej ovci
  • Podobenstvo o stratenej minci
  • Podobenstvo o márnotratnom synovi
  • Podobenstvo o nečestnom správcovi
  • Podobenstvo o Lazarovi a boháčovi
  • Podobenstvo o nečestnom sudcovi a vdove
  • Podobenstvo o robotníkoch vo vinici
  • Podobenstvo o talentoch / mínach
  • Podobenstvo o dvoch synoch
  • Podobenstvo o nepoctivých vinohradníkoch
  • Podobenstvo o potope
  • Podobenstvo o vernom a zlom sluhovi
  • Podobenstvo o 10 pannách
  • Podobenstvo o viniči
  • Podobenstvo o dobrom pastierovi
  • Podobenstvo o farizejovi a mýtnikovi
  • Podobenstvo o prvom a poslednom mieste
  • Podobenstvo o neodbytnom priateľovi
  • Podobenstvo o sluhoch, čo čakajú na pána

Podobenstvo je úžasný spôsob, ako niekomu odovzdať dôležité duchovné pravdy a pritom nezabŕdať do zložitých teologicko-filozofických úvah. Obrazy alebo alegórie, ktoré sú v podobenstvách obsiahnuté, pomáhajú ľuďom pochopiť, ako veci fungujú, a to aj bez toho, aby im do detailu porozumeli. Mnohé duchovné pravdy dokážeme najlepšie prijať a aplikovať v našich životoch práve prostredníctvom podobenstiev.

Táto didaktická funkcia podobenstiev je zrejme hlavným dôvodom, prečo ich používali rabíni a rovnako aj Pán Ježiš, ktorý však vyzdvihuje aj iný dôvod svojej reči v podobenstvách. Podobenstvá totiž rozdeľovali Kristových poslucháčov na dve základné kategórie: na tých, ktorým „bolo dané poznať tajomstvá kráľovstva Nebies“ (verš 12), a na tých, ktorým nebolo. Tí prví nemali problém porozumieť tomu, čo Pán kázal, ale druhá skupina bola v takom zlom duchovnom stave, že o jej členoch platil výrok proroka Izaiáša, ktorý hovoril o tučnom srdci, neschopnom duchovného porozumenia, o zatvorených očiach a ušiach neschopných počuť. Takýto stav bránil ľuďom v pokání a prijatí Božieho odpustenia a uzdravenia.

Podobenstvá teda slúžili pre lepšie porozumenie duchovných právd pre tých, ktorým bolo dané, a zároveň dokázali spomedzi Ježišových poslucháčov oddeliť tých, ktorých srdcia neboli schopné prijať Božie slovo a robiť pokánie. Všimnime si však, že Pánovi veľmi záležalo na tom, aby jeho reči ľudia správne porozumeli. Niektoré dôležité podobenstvá svojim učeníkom podrobne vysvetlil.

Pôda na okraji cesty

V podobenstve o rozsievačovi ide najmä o vplyv pôdy na rast semena. Týmto podobenstvom chcel Kristus svojim učeníkom vlastne povedať: Nebolo by správne, keby ste moje dielo kritizovali alebo podľahli sklamaniu, že nezodpovedá vašim predstavám. Rozhoduje predsa to, či moje posolstvo prijmete, alebo zavrhnete. Od toho závisí vaša budúcnosť.

Pri objasňovaní významu semena, ktoré padlo na okraj cesty, Kristus povedal: „Ku každému, kto počúva slovo o kráľovstve a nechápe ho, prichádza ten Zlý a uchytí to, čo mu bolo zasiate do srdca. U toho človeka bolo zrno zasiate na okraj cesty“ (Mat 13,19).

Semeno, ktoré padlo na okraj cesty, predstavuje Božie slovo v srdci nepozorného poslucháča. Aká tvrdá býva cesta pošliapaná nohami ľudí a zvierat, také tvrdé môže byť srdce človeka na pohodlnej ceste svetských záujmov, ra...

Vysvetlené Ježišovo najviac nepochopené podobenstvo

Podobenstvo o rozsievačovi od Jana Brueghela staršieho

tags: #biblia #podobenstvo #o #rozsievacovi