Biblia: Príchod Kráľa a Jeho Význam

V Starom zákone nachádzame mnoho proroctiev a príbehov, ktoré poukazujú na príchod kráľa, Mesiáša. Tieto proroctvá a príbehy nám pomáhajú pochopiť Boží plán pre ľudstvo a Jeho túžbu obnoviť kráľovstvo spravodlivosti a pokoja.

Daniel v jame levovej

Nebukadnesarov Sen a Danielov Výklad

Príkladom je sen kráľa Nebukadnesara a jeho výklad Danielom. Tento príbeh nachádzame v knihe Daniel, kapitola 4. Nebukadnesar, mocný kráľ Babylonu, mal sen, ktorý ho veľmi vydesil.

Dan 4,1: „Ja, Nebukadnesar, som bezstarostne žil vo svojom dome, dobre sa mi darilo v mojom paláci.“

Dan 4,2: „Mal som sen a ten ma vydesil; obrazy videnia prechádzajúce mojou hlavou, keď som ležal na lôžku, ma rozrušili.“

Kráľ zvolal všetkých mudrcov Babylonu, aby mu sen vyložili, ale nikto z nich to nedokázal. Nakoniec predstúpil pred kráľa Daniel, ktorý mal meno Béltšaccar a v ktorom bol duch svätých bohov.

Dan 4,4: „Potom prišli mágovia, zaklínači, Chaldejci a veštci. Rozpovedal som im sen, no oni mi jeho význam nevedeli vysvetliť.“

Dan 4,5: „Nakoniec však predo mňa predstúpil Daniel, ktorý sa volá Béltšaccar, podľa mena môjho boha, v ktorom je duch svätých bohov, a rozpovedal som pred ním sen.“

Nebukadnesar rozpovedal Danielovi svoj sen: Videl strom, ktorý bol veľmi vysoký a silný, jeho výška siahala až do neba a bolo ho vidieť z celej zeme. Na strome bolo množstvo ovocia, ktoré slúžilo ako pokrm pre všetky živé tvory. Zrazu zostúpil z neba strážca a prikázal strom zotnúť, ale peň s koreňmi nechať v zemi v železných a bronzových okovách. Ľudské srdce sa malo zmeniť na zvieracie a nad stromom malo prebehnúť sedem období.

Dan 4,7-13:

• „Toto sú videnia, ktoré mi prechádzali hlavou na mojom lôžku: Pozerám, a hľa, uprostred zeme bol strom a bol veľmi vysoký.“
• „Strom rástol a mohutnel, jeho výška siahala k nebesiam a bolo ho vidieť od konca celej zeme.“
• „Jeho lístie bolo nádherné a mal hojnosť plodov, bol na ňom pokrm pre všetkých. Pod ním našla tieň poľná zver a v jeho konároch prebývali nebeské vtáky. Z neho sa živili všetky živé tvory.“
• „Opäť som mal videnia, ktoré mi prechádzali hlavou na mojom lôžku: Hľa, strážca, svätý, zostúpil z nebies.“
• „Hlasno volal a hovoril: ‚Vytnite strom a osekajte mu konáre! Straste jeho lístie a pozrážajte jeho plody! Nech utečie zver spod neho aj vtáctvo z jeho konárov!'“
• „Nechajte však v zemi peň aj s jeho koreňmi, v obruči zo železa a z bronzu, v poľnej tráve. Nech ho kropí nebeská rosa a nech má so zverou podiel na zelenom poraste zeme.“
• „Nech sa jeho ľudské srdce premení, nech dostane srdce zvieracie a nech nad ním ubehne sedem období.“

Daniel kráľovi vysvetlil, že strom predstavuje samotného Nebukadnesara, jeho moc a slávu. Rozkaz zotnúť strom znamená, že kráľ bude zbavený svojho kráľovstva a bude žiť ako zviera, kým nepozná, že Najvyšší vládne nad kráľovstvom človeka. Po uplynutí siedmich období sa kráľovi vráti rozum a jeho kráľovstvo bude obnovené.

Dan 4,16-19:

• „Nato Daniel, ktorého meno je Béltšaccar, ostal na chvíľu vystrašený, vlastné myšlienky ho vyľakali. Kráľ mu povedal: Béltšaccar, nech ťa neľaká sen a jeho výklad! Béltšaccar odpovedal: Pán môj, nech sen ostane pre tvojich neprajníkov a jeho význam pre tvojich nepriateľov!“
• „Ten strom, ktorý si videl, ktorý rástol a zmocnel, ktorého výška siahala po nebesá a bol viditeľný na celej zemi,“
• „ktorého lístie bolo nádherné a mal hojnosť plodov, na ktorom bol pokrm pre všetkých, pod ktorým prebývala poľná zver a v ktorého konároch sídlili nebeské vtáky,“
• „to si ty, kráľ. Ty si rástol a mohutnel, tvoja veľkosť vzrástla a dosiahla nebesá a tvoja moc končiny zeme.“

Daniel kráľovi radil, aby sa odvrátil od svojich hriechov a konal spravodlivo, aby sa predĺžilo jeho blaho. Kráľ však neuposlúchol a po dvanástich mesiacoch, keď sa prechádzal po streche svojho paláca, sa chválil svojou mocou a slávou. V tom momente zaznel z neba hlas, ktorý oznámil, že jeho kráľovstvo mu bolo odňaté.

Dan 4,21-29:

• „Toto je výklad, kráľ, a je to aj rozhodnutie Najvyššieho, ktoré prichádza na môjho pána, kráľa:“
• „Vyženú ťa spomedzi ľudí a budeš prebývať s poľnou zverou. Budeš sa živiť trávou ako dobytok a bude ťa kropiť nebeská rosa. Sedem období ti uplynie, kým nepoznáš, že Najvyšší je vládcom v kráľovstve človeka, a že ho dáva, komu len chce.“
• „To, že v sne povedali, aby bol stromu ponechaný peň s jeho koreňmi, znamená: Kráľovstvo bude ďalej pevné a zostane tvoje, až pochopíš, že vládcom sú nebesia.“
• „Preto, kráľ, prijmi moju radu: Zanechaj svoje hriechy, konaj dobročinnosť a svoje previnenia nahraď milosrdenstvom voči chudobným, azda sa predĺži trvanie tvojho blaha.“
• „To všetko postihlo kráľa Nebúkadnecara.“
• „Keď sa kráľ po uplynutí dvanástich mesiacov prechádzal na streche kráľovského paláca Babylonu,“
• „hovoril: Či toto nie je veľký Babylon, ktorý som vybudoval vo svojej veľkej moci ako kráľovské sídlo slúžiace vznešenosti môjho majestátu?“
• „Ešte bolo slovo v kráľových ústach, keď z neba zaznel hlas: Týka sa to teba, kráľ Nebúkadnecar: Kráľovstvo ti bolo odňaté!“
• „Vyženú ťa spomedzi ľudí, budeš prebývať s poľnou zverou a budeš sa živiť trávou ako dobytok. Sedem období ti uplynie, kým nepoznáš, že Najvyšší je vládcom v kráľovstve človeka a že ho dáva, komu len chce.“

Nebukadnesar bol vyhnaný spomedzi ľudí a žil ako zviera, kým sa nenaplnilo sedem období. Potom pozdvihol oči k nebu, vrátil sa mu rozum a uznal, že Najvyšší je vládcom nad všetkým. Jeho kráľovstvo bolo obnovené a on chválil a oslavoval Kráľa nebies.

Dan 4,31-34:

• „Po uplynutí stanoveného času som ja, Nebukadnesar, pozdvihol oči k nebu a môj rozum sa mi vrátil. Dobrorečil som Najvyššiemu, chválil som a oslavoval večne živého, lebo jeho vláda je večnou vládou a jeho kráľovstvo trvá z pokolenia na pokolenie.“
• „Všetci, čo obývajú zem, sú pred ním považovaní za nič, on podľa svojej ľubovôle nakladá s vojskom nebies a obyvateľmi zeme. Nie je nik, kto by mu mohol v niečom zabrániť alebo mu povedať: ‚Čo robíš?‘“
• „Vtedy sa mi vrátil rozum a ku vznešenosti môjho kráľovstva sa mi vrátil skvejúci sa majestát. Moji radcovia a veľmoži ma vyhľadali, opäť ma dosadili do môjho kráľovstva a k mojej predchádzajúcej veľkosti sa mi pridalo ešte viac.“
• „Teraz ja, Nebukadnesar, chválim, vyvyšujem a oslavujem Kráľa nebies, ktorého všetky činy sú správne, ktorého cesty sú spravodlivé a ktorý môže pokoriť tých, čo kráčajú v pýche.“

Tento príbeh nám ukazuje, že Boh je zvrchovaný nad všetkými kráľovstvami a že dáva moc tomu, komu chce. Zároveň nám pripomína, že pýcha a sebeckosť vedú k pádu, zatiaľ čo pokora a uznanie Božej moci vedú k obnove a požehnaniu.

Danielovo Proroctvo o Sedemdesiatich Týždňoch

Ďalším dôležitým proroctvom v knihe Daniel je proroctvo o sedemdesiatich týždňoch (Daniel 9:24-27). Toto proroctvo hovorí o časovom období, ktoré je určené pre Izrael a Jeruzalem. Počas tohto obdobia má prísť Mesiáš, ktorý ukončí hriech, prinesie spravodlivosť a pomazá svätyňu svätých.

Daniel, povzbudený vlastnými skúsenosťami a naplnenými proroctvami, sa upína na toto posledné zasľúbenie a netrpezlivo čaká jeho naplnenie. Ak je proroctvo správne, berie sa o to vážnejšie a jeho slová sa skúmajú s ešte väčšou pozornosťou.

Daniel teda chápe, že obdobie sedemdesiatich rokov, ktoré ohlasoval Jeremiáš, sa chýli k svojmu koncu. Modlitba, ktorá je zaznamenaná vo veršoch 2 - 20, je jednou z najkrajších v Biblii. Obsahuje štyri základné prvky úspešného modlitebného života. Modlitba nie je kúzelným prútikom, ani čarovným zaklínadlom, po ktorom, keď sa správne vysloví, prichádza výsledok.

Medzi prvky úspešného modlitebného života patrí:

1. Uznáva Boha ako jediného, ktorý je úplne pravdivý, dôstojný, spravodlivý a nesmierne milosrdný a odpúšťajúci svojmu ľudu.
2. Daniel bol zajatý v roku 606 pr. Kr. Ako výsledok Izraelskej neposlušnosti, prorok Jeremiáš (29,10-12) predpovedal, že národ pôjde do zajatia.
3. Skutočnosť, že Boh má svoj čas, sa nám zjavuje pri štúdiu knihy Daniel. Izrael bol pre svoju neposlušnosť v babylonskom a neskôr médsko-perzskom zajatí sedemdesiat rokov.
4. Sedemdesiat rokov sa míňalo, desaťročie plynulo za desaťročím. V prvých veršoch 9. kap. vidíme, že sa blížil koniec sedemdesiatročného obdobia zajatia.

Teraz vo videní 9. kap. „Čas Jeremiášovho proroctva sa už naplňuje, sedemdesiat rokov zajatia sa chýli ku koncu a ja chcem dať ľudu ďalšiu príležitosť, aby mi slúžili, poslúchali ma a boli mi verní. Príčina zajatia je jasne ukázaná v Danielovej modlitbe. Vzbúrili sa proti Bohu, a tak boli odvedení do zajatia.

Koreň, príčina všetkých hriechov, je vnútorný odpor proti Bohu založený na pýche, ktorá vedie k neposlušnosti. 1. Ján 3, 4 vyjadruje, že „hriech je prestúpenie zákona“. Daniel vidí hriech svojho národa úplne jasne. Lenže namiesto toho, aby útočil kritikou a urážkami, zahŕňa do hriechu svojho národa aj seba, ba navyše prosí za svoj ľud. Prihovára sa vrúcne, lebo do modlitby zahŕňa aj postavenie, v ktorom sa nachádza.

Daniel sa stotožňuje s osudom ľudu vo vyhnanstve, pretože sám prežíva následky hriechov svojich otcov (v. Predmetom Danielovej modlitby je ľud vo vyhnanstve a spustošené mesto Jeruzalem (v. 19). Tak ako v 6. kapitole, aj tu sa Danielova modlitba sústreďuje na mesto Jeruzalem a jeho zničený chrám. Aj spresnenie času modlitby - „o večernej obeti“ (v. 21) - svedčí o tejto orientácii.

Danielova zbožnosť verne bije v rytme chrámu, a hoci ten už neexistuje, opiera sa o očakávanie jeho obnovenia. To je okamih konca pôstu (Ezd 9,5), chvíľa, keď sa pokorná prosba napokon dočká udalosti privolávanej počas celého dňa spojeného s pokáním. Prechod od ľudského výkriku k dejinám tvorí záver modlitby. Obrat, ktorým sa začína volanie k Bohu o vypočutie a zasiahnutie, je uvedený štylistickým výrazom „a tak teraz“ (v.

Od tejto chvíle sa Daniel - tak ako v úvode modlitby (v. 3-4) - znova prihovára v 1. osobe. Prechod od ľudského volania k Božiemu vypočutiu však nie je výsledkom účinnosti bohoslužobného snaženia zdola. Aby modlitba vyústila v realite dejín, musí nevyhnutne prejsť cez Božiu milosť. Tento mechanizmus je naznačený už aj v striedaní ľudského „my“ a Božieho „ty“, ktoré zaznieva v celom texte, ale jasný je predovšetkým v závere, na konci tohto striedania zámen.

Božiu pozornosť nemožno získať bez správneho vzťahu k nemu. „pri všetkej tvojej spravodlivosti“ (v. 16), „pre tvoje mnohé zľutovanie“ (v. 18), „pre Pána“, „pre samého seba“ (v. Modlitba sa ešte neskončila, a už je vypočutá. Daniel ešte hovorí, keď ho navštevuje Boží posol (v. 20-21).

Hodnota modlitby nespočíva v nej samotnej. Slová, nech by boli akokoľvek krásne a spravodlivé, nemajú magickú moc, ktorá by dokázala uviesť do pohybu Božie činy. Všetko závisí od neho. Preto Daniel pred koncom ešte nalieha na Boha, aby bez meškania začal konať. Celá modlitba smeruje práve k tejto poslednej prosbe. Každú modlitbu, ak je úprimná, sprevádza táto netrpezlivosť: „neodkladaj!“ (v. 19). Modlitba totiž nesmeruje len k spoločenstvu s Bohom, zaujíma sa o viac ako o prítomnosť.

„Keď si sa začal modliť, zaznelo Božie slovo, a ja som prišiel, aby som ti ho oznámil, lebo si obľúbený a vzácny. Anjel Gabriel hovorí: Daniel, Boh ťa veľmi miluje. On si ťa príliš cení, než aby ťa nechal modliť sa bez odpovede. Si Bohu veľmi vzácny. Tu je veľmi dôležitý princíp modlitby a platí pre modlitby univerzálne, nielen pre Daniela.

Posledná časť verša uvádza: „Daj si pozor na slovo a pochop videnie.“ Ktoré videnie? Videnie z 8. kapitoly knihy Daniel, pretože ono bolo tou záležitosťou, ktorej Daniel nerozumel. Videnie o 2300 rokoch, ktorému nerozumel vo 8. kapitole.

Mesiáš v biblickej tradícii má osobitné postavenie vzhľadom na jeho pozemské poslanie zachrániť ľud. Hebrejské slovo mašiah (mesiáš) je pasívom slovesa mašah (pomazať). Mašiah (mesiáš) predstavuje toho, kto bol „pomazaný“. Mesiáš bol objektom obradu, počas ktorého sa na jeho hlavu vylial olej ako symbol odovzdania sily a ducha, ale aj ako symbol dôvery v naplnenie jeho poslania.

Dejiny Izraela dokonca hovoria o viacerých mesiášoch. Pomazaným sa nazýva kňaz Áron (2 Moj 28,41; 3 Moj 16,32), prorok Izaiáš (Iz 61,1), kráľ Saul (2 Sam 1,14), Dávid (1 Sam 16,6,13), ba aj cudzinec Cýrus. Nádej Izraela sa takto udržiava očakávaním spásy od mesiáša k mesiášovi.

Po preštudovaní Jeremiášovho proroctva o sedemdesiatich rokoch Daniel očakáva len pozemského mesiáša, Cýra, ktorý príde zachrániť Izrael v určitom okamihu jeho dejín. Proroctvo o sedemdesiatich týždňoch však otvára širší výhľad, univerzálny a absolútny. Mesiáš, o ktorom sa tu hovorí, je jedinečný a dokonalý a zahŕňa v sebe všetkých mesiášov. Je to Mesiáš mesiášov, nebeský Mesiáš.

Šesť slovies v biblickej tradícii môžeme rozdeliť na dve skupiny po troch. Proroctvo o sedemdesiatich týždňoch je včlenené do prorockej línie 2300 večerov a rán. Daniela znepokojilo obdobie 2300 večerov a rán a nedostal jeho vysvetlenie. Aby „porozumel„, skúma teda Jeremiášovo proroctvo o sedemdesiatich rokoch.

Hlavná niť, ktorá sa odvíja od slovesa „porozumieť“, naznačuje, že proroctvo o sedemdesiatich týždňoch prinesie potrebný údaj, ktorý chýba na pochopenie doteraz nepochopeného videnia o 2300 večeroch a ránach. Text, ktorým sa začína proroctvo o sedemdesiatich týždňoch, to zreteľne naznačuje. Ten istý nebeský posol Gabriel, ktorý priniesol proroctvo o 2300 večeroch a ránach v 8. kapitole, bol znova vyslaný, aby dal „rozumieť videniu“ (v. „Videnie„, o ktorom sa tu hovorí, je videním o 2300 večeroch a ránach.

Proroctvo o sedemdesiatich týždňoch, ktoré ohlasuje príchod Mesiáša, je bezpochyby určené na „porozumenie“ videnia o 2300 večeroch a ránach. Príchod Mesiáša nie je tajomný, zasadený mimo dejín. Keďže toto proroctvo je rozhodujúce, treba mu „porozumieť„. To znamená, že sa vyžaduje aj určité úsilie rozumu. Preto sú dôkazy ukryté v číslach. Poznať ich význam a overiť ich hodnovernosť bude vyžadovať určitú mieru vlastného úsilia. Bude to veľmi dôležité pre nadobudnutie vlastného presvedčenia. Na odhalenie tohto časového obdobia v dejinách potrebujeme tri údaje: jeho východisko, trvanie a cieľový bod.

Štruktúra textu má striedavý charakter, založený na dvoch témach - Mesiáš a Jeruzalem - s kľúčovým slovom pridaným ku každej časti textu.

Príchod Mesiáša sa dáva do súvislosti so slovom, ktoré oznamuje obnovenie Jeruzalema a odpovedá na nebeské slovo, ktoré označuje vypočutie Danielovej modlitby. V hebrejčine sa obidve slová označujú rovnakým výrazom (dabar). Inak povedané, slovo zdola, ktoré oznamuje znovu vybudovanie Jeruzalema, je len naplnením slova zhora, ktoré ho inšpiruje.

Kniha Ezdráš nás učí, že mesto Jeruzalem bude znova vybudované na základe troch dekrétov, postupne vyhlásených Cýrom, Dáriom a Artaxerxom (Ezd 6,14). Prvý dekrét, vydaný v roku 538 Cýrom, povoľuje návrat prvých zajatcov. V priebehu jedného roka sa navrátilo do vlasti približne päťdesiattisíc Židov. Ezdrášova zvesť zdôrazňuje, že bolo vrátených 5 400 posvätných chrámových nádob.

Druhý dekrét, vydaný v roku 519 Dáriom I. Hystaspom (nemýľme si ho s Dáriom Médskym), len potvrdil Cýrove nariadenie. Tretí dekrét vydal Artaxerxes, prezývaný Dlhoruký. Je to posledný dekrét, a preto jediný účinný. Kniha Ezdráš používa slovo „dekrét“ v jednotnom čísle, aby sa mohla odvolať na celok týchto troch dokumentov, a takto naznačiť ich jednotu. Je to jediný kompletný dokument, pretože sa týka tak výstavby chrámu, ako aj vybudovania politických a administratívnych štruktúr mesta Jeruzalem (Ezd 7,25).

Bezvýznamné nie je ani to, že od opisu tejto chvály, ktorou Ezdráš reaguje na Boží čin, text prechádza z aramejčiny - exilového jazyka, do hebrejčiny - izraelského jazyka. Zmena jazyka nastáva pri čítaní Artaxerxovho dekrétu, čo znamená, že obnova národa sa začala práve tu. Podľa knihy Ezdráš vydal Artaxerxes tento dekrét v 5. Týždne rokov. Tieto týždne, pretože sú uvedené v prorockej časti, sa majú vykladať ako týždne rokov, a nie dní. Potvrdzuje to samotný Danielov text.

Text z knihy Daniel 9 už od začiatku jemne naznačuje smer, ktorým sa treba uberať: tieto prorocké týždne sú týždne rokov. Okrem knihy Daniel sa rovnica „deň − rok“ objavuje v celej Biblii. V rozprávaní sa slovo „dni“ môže použiť v zmysle rokov aj z toho dôvodu, že väčšina verzií prekladá toto slovo priamo ako roky (pozri 2 Moj 13,10; porovnaj Sud 11,40; 1 Sam 2,19). „Či sú tvoje dni ako dni smrteľníka? Či sú tvoje roky ako dni muža?“ (Jób 10,5). Rovnaké pravidlo sa nachádza aj v textoch lévitskeho zákonodarstva.

Šesť rokov izraelský roľník sial a obrábal pôdu, ale v siedmom roku ju mal ponechať opustenú. Plody boli určené každému, tak cudzincovi, ako aj otrokovi, chudobnému aj bohatému. Tento siedmy rok odpočinku zeme sa nazýval sobota, tak ako siedmy deň týždňa (3 Moj 25,1−7). Išlo tu o „sobotu rokov“ a nie o „sobotu dní“. Táto zásada platí aj v proroctvách zameraných na budúcnosť. Danielove týždne sa chápu ako týždne rokov aj v najstarších židovských výkladoch a samozrejme aj v kresťanskej exegéze.

Princíp „deň − rok“ je nepochybne jeden z najstarších princípov výkladu a nepochybne aj jeden z najpevnejších pri vysvetľovaní tejto prorockej časti knihy Daniel. Príchod Mesiáša je predpovedaný v závere šesťdesiatich dvoch týždňov. 2300 prorockých dní nás vedie do času konca, naproti tomu 2300 doslovných dní nás do času konca neprivádza.

Prorocké týždne u Daniela 9 predstavujú celkový a nedeliteľný počet; šesťdesiatdva týždňov máme čítať spolu so siedmimi týždňami, a nie oddelene. Príchod Mesiáša má nastať po šesťdesiatich deviatich týždňoch (7+62), teda po 483 rokoch (69 x 7), počítajúc od roku 457 pred Kr. Sedemdesiaty týždeň sa začína rokom 27 nášho letopočtu. Práve rok 27 je v dejinách Izraela a celého sveta poznamenaný zjavením niekoho, kto sa nazýval Christos (grécky preklad slova Mesiáš). Táto udalosť sa v Lukášovom evanjeliu datuje do pätnásteho roku panovania cisára Tibéria (3,1).

„Duch Pánov je nado mnou, lebo ma pomazal zvestovať chudobným evanjelium a...

tags: #biblia #prichadza #kral