Obec Pribeta sa pýši bohatou históriou a množstvom sakrálnych pamiatok a pamätníkov, ktoré svedčia o jej kultúrnom a náboženskom vývoji. V tomto článku sa pozrieme na históriu rímskokatolíckeho kostola v Pribete a na ďalšie významné pamiatky v obci.
Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice v Pribete
História Pribety
Chotár obce bol osídlený už v období neolitu, je to sídlisko želiezovskej a lengyelskej kultúry. Ďalej archeologický výskum tu objavil sídlisko rímsko - barbarské, staromaďarské hrobové nálezy z 10. - 11. storočia. Sčasti ako majetok ostrihomského arcibiskupa a sčasti ako majetok zemanov sa obec prvýkrát spomína v roku 1312 ako Perbethe, keď ho obsadili stúpenci Máté Csáka, Móricovi (Keszi) synovia Mihály a András.
Za tureckých vojen obec nachádzajúca sa na hone Faluhely zanikla. V roku 1629 synody v Trnave sa zúčastnil aj farár z Pribety, teda obec už bola znovu dosídlená. V roku 1645 Pribeta je zapísaná ako znova osídlená obec ostrihomského arcibiskupa. Okolo roku 1650 v Pribete bývalo iba obyvateľstvo kalvínskeho náboženského vyznania.
V roku 1713 sa začalo znovuosídľovanie obce už na dnešnom mieste, teda juhovýchodne od predošlého. V roku 1714 sa vo vizitácii konštatuje, že väčšina obyvateľstva sú kalvínmi (80 katolíkov, 180 kalvínov). Ešte V roku 1731 tu žilo 170 katolíkov, 400 kalvínov a 80 evanjelikov (tí sa neskôr stali kalvínmi), ale v roku 1754 už 780 katolíkov, 367 kalvínov a 54 evanjelikov.
V roku 1759 bol zriadený rímskokatolícky cintorín (v roku 1823 kalvínsky a v roku 1857 židovský). 28. júna 1763 obec poškodilo zemetrasenie. V roku 1787 tu bolo 204 domov, žilo 1897 obyvateľov - 367 rodín.
Na hone Mihályvár severozápadne od obce (pri puste Chrasť) stál hrad Mihályvár, o ktorého existencii sa dozvedáme z Hippolitovho kódexu. Podľa Rudolfa Gyulaiho sa jednalo o gotickú stavbu postavenú v 14. storočí. Nie je známe, kedy hrad zanikol ale pravdepodobne sa to stalo už okolo polovice 16. storočia.
Rímskokatolícky Kostol Najsvätejšej Trojice
Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice je jednoloďová baroková stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1733. Donátorom kostola bol ostrihomský arcibiskup Imrich Esterházi. Údajne bol na jeho výstavbu použitý stavebný materiál pochádzajúci z novozámockej pevnosti.
Kostol bol poškodený zemetrasením v roku 1763, následne prešiel obnovou a rozšírením v roku 1766. Interiér je zaklenutý pruskou klenbou s nástennnou maľbou Adorácia Madony sv. Imrichom z roku 1774. Nachádza sa tu baroková kazateľnica, hlavný oltár je z roku 1931. Fasády kostola sú členené lizénami a oknami s nárožnými zaobleniami a profilovanými osteniami.
Sakrálne pamiatky a pamätníky v Pribete
Obec zdobí viacero menších sakrálnych pamiatok a pamätníkov. Rokoko - klasicistický Mariánsky stĺp v záhrade r. k. kostola bol postavený v roku 1788. V záhrade pred r. k. kostolom stojí kamenný kríž s liatinovým korpusom postavený v roku 1900 na pamiatku 900 ročnej minulosti národa. V roku 1752 boli postavené kríže na 4 koncoch obce.
Okolo kamenného prícestného kríža s kamenným korpusom na hornom konci bol založený v roku 1759 r. k. cintorín a tak sa z neho stal ústredný kríž cintorína. Na mieste dreveného prícestného kríža z roku 1752, viackrát obnoveného, bol v roku 1900 na Slávu Boha postavený veľký kamenný kríž s liatinovým korpusom.
Ďalsí drevený prícestný kríž z roku 1752 stojí pri ceste do Jasovej. Kríž bol viackrát obnovovaný, naposledy v 1. polovici 20. storočia. Pri ceste do Svätého Petra stojí prícestný kríž z ružového mramoru s liatinovým korpusom z roku 1815.
Pri starej ceste do Nových Zámkov stoji prícestný kríž z ružového mramoru s liatinovým korpusom, ktorý r. 1882 dal postaviť Spolok Ružencovej Panny Márie v Pribete (Perbetei Sz. Olvasó társulat). Deň krížovej púte bol 25. apríla na deň sv. Marka alebo 24. apríla na deň sv. Juraja.
Vo dvore domu č. 571 sa nachádza prícestný kríž z umelého kameňa s liatinovým korpusom, ktorý bol na Slávu Boha postavený v roku 1935. Pred vstupom do areálu kalvárie stojí drevený kríž s liatinovým korpusom, ktorý postavili veriaci v roku 1957. Na kríži je vyrytý symbol kalicha a tulipána.
Pred kaplnkou kalvárie stojí kamenný kríž s liatinovým korpusom, z roku 1902. Pred r. k. kostolom stojí pamätník r. k. obetiam I. svetovej vojny z čiernej žuly, na ktorom je vyrytých 70 mien padlých.
V parku pred kalvínskou školou stojí pamätník kalvínskym a židovským obetiam I. svetovej vojny, ktorý v 20. rokoch 20. storočia postavil kamenár Stern z Nových Zámkov. Na štvorcovom podstavci, na ktorom je vyrytých 45 mien padlých, je osadený vysoký stĺp zakončený plastikou Turula od komárňanského umeleckého kováča Andrása Töröka.
V tomto parku stojí pamätník kalvínskym obetiam II. svetovej vojny, ktorý bol postavený z verejnej zbierky v roku 1991. Na pomníku obeliskového tvaru z umelého kameňa, na ktorom je vyrytých 40 mien padlých, je na vrchole osadená kamenná guľa.
V r. k. cintoríne v blízkosti domu smútku je pamätník obetiam II. svetovej vojny, ktorí zahynuli v cudzej zemi, postavený koncom 60. rokov 20. storočia. Na pomníku obeliskového tvaru a krytého doskami z bieleho mramoru sú vyryté 3 mená.
Zaujímavý je miléniový pomník na pamiatku 2000. výročia kresťanstva. Komplexu dominuje slavobrána hore v strede so zemeguľou a krížom, evokujúci aj uhorskú kráľovskú korunu. Okolo v kruhu je rozmiestnených 12 štvorcových pomníčkov z ružového mramoru, na ktorých je vyrytých 120 mien tunajších obetí II. svetovej vojny.
Ľudová architektúra
Zástavba ľudových domov je priečelím situovaná do ulice. Pôvodná zástavba z 19. storočia bola technikou nabíjanej hliny či nepálených tehál. Tieto domy mali na priečelí jedno malé okno, neskôr aj dve.
Zástavba z 1. polovice 20. storočia postupne opúšťa trojpriestorovú dispozíciu so stĺpovým podstením a je inšpirovaná secesnou architektúrou okolitých miest až do 30. rokov 20. storočia. Sú to dvojosové domy do dvora otvorené pilierovými chodbami, niektorých priečelia rozširuje vstup na pilierovú chodbu, podstenie sa vyskytuje zriedkavo.
Hospodárske stavby sú aj stĺpikovej konštrukcie s vyplietanými stenami, omazanými hlinou. Krytina bola trstinová. V dvoroch domov stoja aj samostatné budovy letných kuchýň, komôr a hospodárskych budov, vahadlové studne vystriedali kolesové studne. Z dvora na povalu vedie rebrík.
Prehľad udalostí
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1312 | Prvá písomná zmienka o obci Perbethe |
| 1759 | Zriadenie rímskokatolíckeho cintorína |
| 1788 | Postavenie Mariánskeho stĺpa |
| 1900 | Postavenie kamenného kríža na pamiatku 900. výročia |
Kalvínsky kostol v Pribete
tags: #rimskokatolicky #kostol #pribeta