Košice, mesto s bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom, sa pýši mnohými architektonickými skvostami. Medzi ne patrí aj Madarský reformovaný kostol, ktorý zohráva významnú úlohu v náboženskom a kultúrnom živote mesta. Táto stavba je nielen miestom pre bohoslužby, ale aj svedkom historických udalostí a symbolom spolunažívania rôznych národností.
Reformácia a jej Vplyv na Východnom Slovensku
Reformácia, ktorá sa začala v 16. storočí, mala hlboký dopad na náboženský a spoločenský život v celej Európe, vrátane územia dnešného Slovenska. Šírenie myšlienok Martina Luthera a ďalších reformátorov viedlo k vzniku nových cirkevných spoločenstiev a k prehodnoteniu tradičných náboženských praktík.
Na východnom Slovensku sa reformácia šírila najmä prostredníctvom nemeckého obyvateľstva, ktoré prijímalo luteránske učenie. Neskôr sa začali presadzovať aj myšlienky druhej, švajčiarskej reformácie, ktoré zasiahli slovenské obyvateľstvo hovoriace zemplínskym nárečím na južnom území. Dôležitými centrami kalvínskej reformácie sa stali Blatný Potok (Sarospatak) a Debrecín, odkiaľ sa tieto myšlienky šírili aj na miesta, kde žili Slováci.
Spolužitie Slovákov a Maďarov v reformovanej cirkvi bolo v prvých 250 rokoch veľmi pekné a príkladné. K slovenským obyvateľom sa dostalo reformované učenie prostredníctvom Maďarov, ktorí pomohli slovenským zborom udržať si vieru a jazyk. V tých časoch sa Maďari správali k Slovákom veľmi priaznivo, veľkoryso a v duchu evanjelia.
Narušené Vzťahy v 19. Storočí
V 19. storočí sa vzťahy medzi Slovákmi a Maďarmi narušili aj v Uhorsku, a teda aj v reformovanej cirkvi. Kritické bolo najmä obdobie rokov 1867 - 1918, počas ktorých prebiehala maďarizácia. Reformovaná cirkev v Uhorsku v tom čase získala veľmi silné postavenie a, žiaľ, nepostavila sa proti maďarizácii, ale ju začala realizovať aj vo svojom prostredí.
Je však potrebné uznať, že aj v 19. storočí boli vydané dva spevníky v zemplínskom nárečí. V roku 1824 to bolo druhé vydanie spevníkov vydaných v roku 1752. Toto druhé vydanie sa realizovalo v Blatnom Potoku. Ďalšie vydanie spevníka v zemplínskom nárečí sa realizovalo až v roku 1923, keď bol vydaný Slovenszki spevnik. Aj napriek oficiálnemu trendu maďarizácie sa mnohí duchovní v konkrétnych zboroch snažili zmierňovať ju a naďalej slúžili v zboroch po slovensky.
Reformovaná Kresťanská Cirkev v Košiciach po roku 1945
Po oslobodení v roku 1945 mala reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku v Košiciach len jeden zbor, v ktorom úradná reč i kázanie slova Božieho bolo po maďarsky. Vtedajší dozorujúci farár-senior Ján Tomašuľa zorganizoval a založil v Košiciach slovenský zbor, ktorý však po obžalovaní Jána Tomašuľu a súdnych ťahaniciach zanikol. Členovia zboru tak splynuli v jeden zbor, ktorý sa zvykol nazývať aj zmiešaný.
V tomto zbore postupne slúžili farári čiastočne po slovensky. Ku koncu deväťdesiatych rokov sa silnejšie ozývali hlasy veriacich, aby si aj slovenskí veriaci v Košiciach žiadali od vedenia cirkvi súhlas na založenie samostatného slovenského zboru s plateným duchovným. Dňa 7. apríla 2002 bol na valnom zhromaždení v Košiciach obnovený zbor oficiálne uznaný ako štatoprávny a bolo mu pridelené jedno systemizované miesto farára. Právoplatná pečiatka zboru má názov: Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku; Farský úrad slovenského zboru v Košiciach, Košice.
Architektúra a Význam Kostola
Madarský reformovaný kostol v Košiciach je významnou architektonickou pamiatkou, ktorá reprezentuje klasicistický štýl. Pôdorysne je to centrálny kostol, ovál, z ktorého vo forme kríža vychádzajú ďalšie priestory. V bočných priestoroch sú typické luteránske chóry, ale návštevníka očarí predovšetkým kupola, s kazetovaním a rezetkami, presvetlená laternou. Hlavný oltár má stĺpovú architektúru, oltárny obraz je dielom Jozefa Czauczika a Jána Mullera. Do interiéru, jednotne klasicistický triezvo zariadeného, bol zo zaniknutých drevených kostolov prenesený kríž z roku 1735.
Kostol je nielen miestom pre bohoslužby, ale aj dôležitým symbolom pre miestnu komunitu. Slúži ako centrum kultúrneho a spoločenského života, kde sa konajú rôzne podujatia a stretnutia. Jeho prítomnosť v meste pripomína bohatú históriu reformácie a spolunažívanie rôznych národností na území Košíc.
Tabuľka: Významné Dátumy v Histórii Reformácie v Košiciach
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1520 | Tomáš Preissner, farár v Ľubici, prečítal z kazateľne Lutherove tézy. |
| 1531 | Anton Transilvan a Bartolomej Bogner sa stali odpadlíkmi od katolíckej cirkvi. |
| 1546 | Bardejovčania iniciovali zvolanie synody na riešenie cirkevných a bohoslužobných záležitostí. |
| 1549 | Päťmestie predložilo svoje vierovyznanie, tzv. Confessio Pentapolitana. |
| 1945 | Založenie slovenského zboru v Košiciach Jánom Tomašuľom. |
| 2002 | Obnovenie slovenského zboru v Košiciach ako štatoprávneho. |
tags: #madarsky #refomovany #kostol #kosice