Vynález nového typu kníhtlače v Európe v polovici 15. storočia Johannom Gutenbergom predstavuje výstava v Apponyiovskej knižnici v Oponiciach. Vynájdenie kníhtlače možno bez akýchkoľvek pochybností zaradiť nielen medzi najvýznamnejšie udalosti tisícročia, ale aj celých dejín ľudstva. Doba vrcholného stredoveku, v ktorej potomok aristokratického rodu Ján Gensfleisch Gutenberg zrealizoval svoj objav, si ešte plne neuvedomovala jeho prevratný význam.
Victor Hugo označil vynález kníhtlače za jednu z najväčších udalostí dejín a tiež za matku všetkých revolúcii. Kniha, ktorá prevádza moderného človeka ako neodmysliteľná súčasť jeho života, nebola v minulých dobách takou samozrejmosťou ako je dnes.
Vynálezom kníhtlače sa začala nová epocha komunikačnej techniky. Tento vynález umožnil mnohonásobné zvýšenie produkcie knihy. Pravdaže aj dovtedy existovali knihy, ktoré sa ale museli opisovať ručne. To sa robilo predovšetkým v kláštoroch, ktoré boli odjakživa popri náboženskom aj kultúrnymi a osvetovými centrami.
Schopnosť čítať a písať bolo výsadné právo historikov, lekárov, umelcov... Až do vynájdenia kníhtlače sa väčšina kníh písala ručne, len niekoľko kníh bolo vytlačených pomocou rytých drevených blokov. Obe metódy boli strašne pomalé a v konečnom dôsledku veľmi drahé, a preto bolo možné ich vzhliadnuť len na niektorých miestach.
Na začiatku 15. februári 1455 začal Gutenberg hromadnú tlač.
Vynález tiskařského lisu - Historické kuriozity - Viz U v historii
Mechanicky tlačená kniha zrýchlila a zlacnila výrobný proces, knihy sa stali dostupné cenovo a zároveň sa vedomosti a poznatky tej ktorej doby spoľahlivo uchovávali. Kníh bolo viac a mohli sa tak dostať nielen do rúk bohatých šľachticov, ale aj chudobných, obyčajných ľudí. Kníhtlač napomohla šíreniu renesančných a humanistických myšlienok a v širšej miere sa začala vydávať beletria. Ľudia nemali knihy len pre okrasu, ale ich aj čítali.
Gutenbergova Biblia
Johannes Gutenberg a Jeho Prínos
Za vynálezcu kníhtlače je považovaný Johannes Gutenberg, vlastným menom Johannes Gensfleisch. Narodil sa pravdepodobne v r. 1400 v nemeckom meste Mainz. O detstve a mladosti Gutenberga sa nezachovalo príliš veľa informácií. Podľa istých indícií sa odborníci domnievajú, že študoval na známej nemeckej univerzite v Erfurte.
Politické, mocenské a hospodárske nepokoje v Mainzi prinútili Gutenbergovcov opustiť toto mesto. Rodina sa presťahovala do Štrasburgu. V Štrasburgu (prvá zmienka o ňom tu existuje v roku 1434) sa Gutenberg ako zlatotepec venoval výrobe ručných zrkadiel, ale je viac ako pravdepodobné, že sa začal venovať kníhtlačiarstvu, resp. prípravným prácam, ktoré s touto činnosťou súviseli. V určitom smere o tom svedčia zápisnice z protokolu Veľkej rady v Štrasburgu. Zapísané boli počas súdneho procesu, ktorý viedol istý Jörg Dritzen v zastúpení svojho na mor zomrelého brata Andreasa, proti Hansovi Gensfleischovi z Mainzu, zvanému Gutenberg.
V roku 1448 dostal Gutenberg pôžičku 150 guldenov a zriadil v meste tzv. V tej dobe sa objavuje zmienka o jeho najstaršej tlači. Šlo o výtlačok básne z posledného súdu podľa Sibylinej knihy z roku 1360. V priebehu roku 1449 začala spolupráca Gutenberga s Jánom Fustom, prostredníctvom ktorého získaval vynálezca ďalšie prostriedky (800 guldenov) na vybavenie tlačiarne.
V roku 1455 sa Ján Fust začal súdiť s Gutenbergom pre údajne nevrátené peniaze, i keď viacerí historici dokázali, že pôžička bola pravidelne splácaná. Aj keď si Ján Gensfleisch Gutenberg otvoril v Mainzi novú dielňu, jeho tlačiarske aktivity sa chýlili ku koncu. Autor jedného z najvýznamnejších objavov ľudstva zomrel v Mainzi 3. februára 1468.
Technické aspekty Gutenbergovej tlače
Gutenberg rozmýšlal o použití pohyblivých, znovu využiteľných písmen. Výsledok bol epochálny. Gutenberg vymyslel techniku výroby celkom rovnakých vymeniteľných kovových písmen, ktoré mohli byť prisádzané tesne k sebe. Vyrezal oceľové razidlá písmen a vyrazil ich do medi. Do takto vzniknutých matríc nalial olovo, ktoré po vychladnutí vytvorilo zrkadlovo obrátené písmená.
Technické poznatky Gutenbergovi umožnili, aby ručným kovolejárskym prístrojom, ktorý sám skonštruoval, vyrobil zo zliatiny, olova cínu, antimonu, a bizmutu za hodinu viac ako sto úplne rovnakých, vymeniteľných kovových typov písmen. Lis obsluhovali dvaja tlačiari, jeden nanášal tampónmi farbu a druhý nakladal papier a odoberal potlačené hárky. Zo začiatku tlačili na pergamen, ktorý zvlhčovali.
Prvé Tlačiarne na Slovensku
Polygrafia má na Slovensku mnohoročnú tradíciu. Zachované tlačoviny z rokov 1477 - 1480 dokazujú existenciu tlačiarní v Uhorsku. V druhej polovici 16. storočia sú známe prvé stále tlačiarne Komjatice (1573 - založené protestantským kazateľom Pavlom Huszárom), Trnava (1577- patrila k najväčším v Uhorsku), Bardejov (1577), Banská Bysrica (1577) a Bratislava (1594).
Dekrétom cisára Rudolfa II. V 17. a 18. stor. prišlo k rozširovaniu počtu tlačiarní. V 19. stor. v dôsledku priemyselnej revolúcie nastáva ďalší rozvoj. Zavádzajú sa nové techniky a výkonnejšie stroje. V období prvej ČSR bolo na Slovensku 250 zväčša malých tlačiarní. Po 2. svetovej vojne boli tlačiarne znárodnené, prichádzalo k likvidácii malých prevádzok. V roku 1988 bolo na Slovensku 10 štátnych podnikov s 50 výrobnými jednotkami.
Techniky Tlače
Kníhtlač (tlač z výšky), sa v súčasnosti málo používa. Najpoužívanejšia z nich je ofsetová tlač. Na platni sa mastná farba zachytí iba na miestach pokrytých zobrazeným písmom alebo ilustráciou, netlačiace prvky sa vlhčia vodou. Predloha sa prenáša na gumenný poťah na valci a tlakom sa z neho otlačí na papier.
Ďalšou tlačiarskou metódou je hĺbkotlač, založená na princípe, ktorý je opakom knihtlače. Predloha sa vyleptá alebo vyryje do povrchu tlačovej dosky. Flexotlač je podobná knihtlači, ale jej tlačová forma je pružná. Používa sa v obalovom priemysle. Digitálna tlač je nová technika, ktorá sa na trhu objavila v prvej polovici 90. rokov a stále sa vyvíja. Obsah tlače vstupuje do tlačového stroja, ovládaného vlastným počítačom, v digitálnej forme. Zobrazenie sa na potláčanom materiáli vytvára s využitím princípov elektrografie, ink-jetu, iónografie, magnetografie, elektrostatickej tlače a iných.
Význam Biblie a Jej Tlače
Iniciatíva Poklady Slovenska sa venuje obnove a osvete ohrozených kultúrnych pamiatok. Aktuálne spúšťa verejné hlasovanie o deviatich pamiatkach určených na odborné reštaurovanie. Nadácia VÚB venuje do tohto programu 50 tisíc eur a verejnosť môže hlasovať o jednej z historických pamiatok.
Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici uchováva vo svojom zbierkovom fonde množstvo vzácnych historických tlačí. V roku 2021 sa daná myšlienka zhmotnila, keď knižnica vytipovala cenné jednotliviny s prihliadnutím na prepojenie chronologického, typografického a provenienčného hľadiska, a požiadala o zaradenie týchto tlačí medzi HKD. Netrvalo dlho a 18. Vyhlásené tlače tvoria najvýznamnejšiu časť fondu starých a vzácnych dokumentov ŠVK v Banskej Bystrici. Predstavujú tlače vydané v priebehu 16. až 19. storočia.
Po prvýkrát sa do súťaže dostali knihy - vzácne historické tlače. Prvou knižnou pamiatkou je unikátna Biblia. Zbierkový fond ŠVK - Literárneho a hudobného múzea obsahuje viacero mimoriadne vzácnych knižných pamiatok. Ide o historickú tlač, ktorá vyšla v roku 1555 vo Wittenbergu u vydavateľa Hansa Luffta. Kniha je viazaná v psej koži a jej výzdobu tvorí 165 ručne kolorovaných drevorezov.
Matej Bel a Jeho Prínos
MATEJ BEL Z OČOVEJ (1684 - 1749) bol polyhistor, vlastivedný pracovník, reformátor školského systému, pedagóg , básnik, historik a predovšetkým tvorca moderného zemepisu. Patrí k významným vedcom 18. storočia. Dobové záznamy svedčia o tom, že bol členom berlínskej učenej spoločnosti der Wissenschaften, olomouckej Societas Incognitorum, Kráľovskej učenej spoločnosti v Londýne Royal Society ako aj jenskej Societas Latina.
Notitia Hvngariae Novae Historico-Geographica: Divisa In Partes Qvatvor, Qvarvm Prima, Hvngariam Cis-Danvbianam; Altera, Trans-Danubianam; Tertia, Cis-Tibiscanam; Qvarta, Trans-Tibiscanam: Vniuersim XLVIII. Comitatibus Designatam, Expromit …. 587 strán. Kniha obsahuje dokončenie popisu Bratislavskej župy (s. 1-290), opis Turčianskej župy (s. 291-366), Zvolenskej župy (s. 367-507) a Liptovskej župy (s. Veduty: Modra (za stranou 100. Rytec: A. Genealogické tabuľky - rod Révay (za stranou 310), Ďalšie ilustrácie (medirytiny). Rytec: A.
Osobitne pozoruhodný je text: „Z pozostalosti Melzerovi S. Chalupka za 8. Kniha bola v rokoch 1855 - 1883 súčasťou osobnej knižnice štúrovského básnika Sama Chalupku - evanjelického kňaza v Hornej Lehote.
Matej Bel - Notitia Hvngariae Novae
Vizsolyská Biblia
Vydanie maďarskej Biblie plánovali Gáspár Mágócsy a po jeho smrti Žigmund Rákóczi v niektorej z existujúcich uhorských alebo sedmohradských tlačiarní v centrách protestantských magnátov. Tieto snahy však neboli úspešné. Jedným z dôvodov boli panovnícke nariadenia z rokov 1579 a 1584 o zákaze zriaďovania tlačiarní a tlačenia diel bez povolenia. Napriek tomu však okrem trnavskej katolíckej tlačiarne vyvíjalo činnosť v tom období spolu 14 putovných protestantských tlačiarov. Napokon sa Rákóczi pravdepodobne už niekedy pred rokom 1588 dohodol s tlačiarom Valentínom Mančkovičom z Hlohovca o zriadení kníhtlače v jednom zo svojich sídiel. Napomohlo tomu nielen majetkové zázemie samotného mecéna, dostatočne vzdialené od území pod trvalou kontrolou panovníka, ale aj rozhodnutie editora Károlyiho, ktorý po smrti svojej rodiny obetoval všetok svoj majetok na vydanie Biblie.
Pre veľký význam Biblie prispeli k jej vydaniu určite aj ďalší protestantskí predstavitelia. Časť výbavy hlohoveckej tlačiarne bola napokon použitá aj vo Vizsolyi, medziiným štyri lisy a okolo päťdesiattisíc olovených písmen a ďalších predlôh. Vďaka výhodnej polohe Vizsolya na významnej kráľovskej ceste „Via regia“ medzi Poľskom a Uhorskom, ako aj kontaktom s poľskými obchodníkmi s papierom sa podarilo z krakovských a malopoľských papierní zaobstarať údajne až 160 vozov (asi 7 ton) papiera na tlač. Samotná tlač Biblie prebiehala od 1. februára 1589 do 20. júla 1590.
Už v marci 1589 bola činnosť tlačiarne vážne ohrozená, keď rakúske knieža Ernest nariadil zhabať tamojšie knihy i sady písmen z dôvodu údajného vydania starého, juliánskeho kalendára. Mančkovič síce v rokoch 1580 - 1582 juliánske kalendáre tlačil, ale ich tlač vo Vizsolyi sa nepotvrdila. Na druhej strane však nepoznáme ani povolenie pre činnosť vizsolyskej tlačiarne a tlač Biblie. Okrem iného sa to tolerovalo aj vďaka Rákócziho vojenským zásluhám. Odhaduje sa, že celkovo bolo vytlačených 700 až 800, najviac 900 Biblií.
Prekladateľ a editor diela Gáspár Károlyi zomrel krátko po vydaní Biblie v roku 1592. K samotnej Biblii ešte stihol vyhotoviť registre s názvom Index biblicus, no vydali ho vo Vizsolyi až rok po jeho smrti (1593). Tlačiar Mančkovič vytlačil vo Vizsolyi celkom desať diel a jeho dediči v rokoch 1597 - 1599 ďalších šesť, tlačiareň následne zanikla. Matrice, písmená a ozdoby tlačiarne sa stali na začiatku 17. storočia súčasťou bardejovskej tlačiarne Mančkovičovho zaťa Jakuba Klössa. Napokon časť výbavy doputovala v roku 1715 až do Košíc, keď tunajší jezuiti bardejovskú tlačiareň odkúpili.
Vývoj Tlače na Slovensku po Gutenbergu
V roku 1944 uverejnil bra... Marec je dlhé roky známy ako Mesiac knihy. Dnes si už niekoho, kto nevie čítať, nevieme ani predstaviť. No v minulosti to tak nebolo. Čítať vedeli len vzdelanci a ľudia z vyššej spoločenskej vrstvy.
V 50-ych rokoch 15. storočia tento nemecký vynálezca zdokonalil tlač tým, že vymyslel mechanizmus, pomocou ktorého mohli byť malé kovové časti s vyrytými jednotlivými znakmi (písmenami) usporiadané tak, aby tvorili slová a vety. Prvý lis bol použitý na tlač Biblie. Čoskoro sa po celej Európe začali objavovať tlačiarenské lisy.
Vlastným menom Johannes Gensfleisch zur Laden zum Gutenberg sa narodil okolo rokov 1394 až 1404 v nemeckom meste Mainz a zomrel 3. februára 1468. Vyvinul prvý mechanický pohyblivý tlačiarenský lis na svete. Tento vynález je považovaný za jeden z míľnikov v modernej histórii ľudstva. Zohral kľúčovú úlohu v rozvoji renesancie, protestantskej reformácie a osvietenstva. Vďaka jeho vynálezu sa stali informácie dostupné pre všetkých ľudí.
Gutenbergove Biblie boli obmedzené iba na 42 riadkov na stranu veľkosťou písma, ktoré umožnilo extrémne ľahké čítanie. Nastavenie jednotlivých strán na tlač pohyblivým kovovým typom sa ukázalo oveľa rýchlejšie a hospodárnejšie ako drevotlač.
Gutenberg zomrel 3. februára 1468 v Mainzi. Dedičstvo Gutenbergovho vynálezu pohyblivého tlačiarenského lisu umožnilo, aby sa masová komunikácia stala rozhodujúcim faktorom európskej renesancie a protestantskej reformácie. Šírenie informácií prudko zvýšilo gramotnosť v celej Európe. Zvyšujúca sa gramotnosť postupne prispela k rozvoju národných kultúr a sebaurčenia jednotlivých národov, aj k používaniu zrozumiteľného jazyka pre všetkých ľudí.
| Tlačiareň | Rok založenia | Miesto |
|---|---|---|
| Komjatice | 1573 | Komjatice |
| Trnava | 1577 | Trnava |
| Bardejov | 1577 | Bardejov |
| Banská Bystrica | 1577 | Banská Bystrica |
| Bratislava | 1594 | Bratislava |