Tento článok sa zameriava na Roháčkov preklad Biblie, ktorý zohráva významnú úlohu v slovenskom kresťanskom prostredí. Preskúmame jeho charakteristiky, historický kontext a teologické aspekty, s dôrazom na používanie Božieho mena.
Tri prúdy slovenského kresťanstva
V slovenskom kresťanskom spektre sú zastúpené 3 charakteristické prúdy: katolícky, evanjelický a evanjelikálny. Každý z týchto prúdov má svoje historické korene a existenčné opodstatnenie. Uvedené 3 preklady sa výrazne líšia prepisom vlastných podstatných mien. Tie rozdiely sú v niektorých prípadoch také výrazné, že je ťažko rozoznať, o ktorú biblickú postavu ide. A pritom nemožno ani jednému prúdu vyčítať, že svoju tvorbu vlastných mien urobil chybne, respektíve neodborne.
Katolícky prúd je najstarší a teda je akousi podstatou. Neprepisuje však vlastné mená z originálu, ale z latinčiny. A práve preto, že latinčina v stredoveku u nás plnila funkciu úradného jazyka, potreba častého prepisu priniesla prirodzeným vývojom zásady prepisu. Takže biblické mená podávané katolíckym prúdom sú nielen najstaršie, ale pre slovenský jazyk najprirodzenejšie.
Evanjelický prúd pôsobí od reformácie a bol výrazne poznačený nejednotnosťou liturgických zásad a liturgického jazyka. Až do konca 19. storočia prevládala v liturgii čeština, determinovaná prekladom Kralickej Biblie. Začiatkom 20. storočia začal vznikať evanjelický preklad Biblie a v roku 1942 vyšla jej druhá časť - Nová smluva. Keďže Nová smluva bola prekladaná z gréčtiny, aj biblické mená nesú charakter prepisu z gréčtiny.
Evanjelikálny prúd zahrňnuje väčšinu protestantských spoločenstiev, známych pod spoločným pojmom malé cirkvi. Tento prúd donedávna používal Roháčkov preklad, ktorý je charakteristický prepisom vlastných mien z pôvodných jazykov. Tento prepis rešpektuje prevod z jednej grafickej sústavy do druhej a teda najvernejšie podáva prepis do slovenčiny z hebrejčiny a z gréčtiny. Od prvých dvoch prúdov sa výrazne odlišuje hlavne pri vlastných menách SZ.
Vďaka náboženskej slobode, zaručenej štátom, uvedené tri prúdy nažívajú vo vzájomnej tolerancii a pohode.
Zastúpenie náboženstiev na Slovensku podľa sčítania obyvateľstva v roku 2011.
Roháčkov preklad Novej zmluvy a Žalmov
Keď bol v roku 1942 v artikulárnom kostole v Hronseku slávnostne uvedený preklad Novej zmluvy, znamenal významný prelom v poslovenčovaní celého bohoslužobného diania v evanjelickej cirkvi. Nasledovali ďalšie vydania. V roku 1950 bol k Novej zmluve pripojený preklad 150 žalmov preložených z pôvodnej hebrejskej reči. V rokoch 1968 a 1970 vyšli ďalšie opravené vydania. V roku 1984 v zahraničí, v Spojených biblických spoločnostiach. Revízia celého biblického textu v roku 1999 bola reflektovaná v novom vydaní v roku 2011. Po trinástich rokoch máte opäť k dispozícii text Novej zmluvy a Žalmov v praktickom vydaní, v pevnej väzbe, v štyroch farbách.
Názov Nová zmluva reflektuje aj teologickú diskusiu, ktorá sa rozprúdila pri preklade tohto textu z pôvodného jazyka.
Božie meno v Roháčkovom preklade
Pre používanie Božieho mena v slovenčine je potrebné urobiť rozbor, ktorý ozrejmí teologickú stránku veci a položí základ z gramatickej stránky. Pritom musí byť teologická a gramatická stránka vo vzájomnom súlade. Tvary privlastňovacieho prídavného mena vo všetkých troch gramatických vlastnostiach (rod, číslo, pád).
Vo svete sú vo vzťahu k Božiemu menu zaužívané formy, prevzaté väčšinou z angličtiny, alebo nemčiny.
Hebrejsky písané texty nemajú samohlásky, preto ako pomôcka pre neskoršie generácie bola vynájdená a použitá sústava bodiek a čiaročiek, ktorými bol označený hebrejský spoluhláskový text. Tento systém sa nazýva vokalizácia punktáciou. Tiež sa jej hovorí tiberiadská vokalizácia. Židia tento systém značiek nazývajú nekudót. Vďaka tomuto systému sa zachovala výslovnosť všetkých hebrejských slov v SZ.
Najčastejšie vlastné meno v SZ je Božie meno JHVH. V súčasnosti sa ako „textus receptus“ pre SZ používa redakčná úprava starozákonného hebrejského textu, nazývaná BIBLIA HEBRAICA STUTTGARTENSIA. V nej sú VŠETKY slová opatrené uvedeným systémom punktačnej vokalizácie.
a/ Vokalizácia punktáciou nie je text!
3/ Punktačný systém vokalizácie nie je text!
Ak sa zvýrazňujú medzi teológmi iné tvary, zachované v gréckych manuskriptoch, treba dôrazne upozorniť, že ide o pomýlený postoj! Gréčtina je iná grafická sústava a hebrejské tvary, prevedené do gréčtiny nemožno brať ako príklad pre grafickú sústavu latinky.
Je Božie meno Jehova alebo Jahve?
Gramatické a teologické aspekty tvaru Božieho mena
Úlohou je posúdiť oba tvary v pravopisnom a teologickom stvárnení. a vzniká akési trojštvrtinové torzo. Kto teda chce tento tvar používať, mal by mať na zreteli, že to nie je dedičstvo po tých, ktorí zabezpečili fonetiku všetkých slov v celom Tanachu.
Z gramatického hľadiska je tvar Jahveh pre slovenčinu cudzie vlastné meno, ktoré nemá predpoklady zdomácnenia, nakoľko ho vytláča do úzadia nesprávny, ale rozšírený tvar Jahve. Nesprávny tvar Jahve má v slovenčine možnosť skloňovania podľa vzoru kuli - čo ovšem v každej dobe naznačuje, že ide o cudzie slovo, ktoré pri tomto skloňovaní ostáva trvale cudzím slovom.
Tak ako vo väčšine jazykov, koncové znelé „h“ sa v nominatíve nevyslovuje. Dokážeme ho naznačiť slabým prídychom, alebo vytlačením na neznelú spoluhlásku „ch“. (Porovnaj príklady slovenských výrazov sneh, prah, lúh, sloh. Sú to typicky slovenské výrazy, ale ak by sme v nich nepísali koncové „h“ , pri skloňovaní by sa stávali cudzími slovami: lú ?? lú-a ?? Z tohto dôvodu pri porovnaní tvarov Jehovah a Jahveh je evidentne správnym tvarom Jehovah!
Žalm 118 má 29 veršov. Oslavujte Jehovaha, lebo je dobrý, lebo jeho milosť trvá na veky. Mojou silou a piesňou je JaH a stal sa mi spasením. Pravica Jehovahova dokazuje silu. pravica Jehovahova dokazuje silu. Nie je to obyčajné číslo!
V USA sú desiatky asociácií, ktoré združujú stovky cirkví, zborov a kongregácií, používajúcich Božie meno. Tieto spoločenstvá sú príkladne jednotné v postoji k Božiemu menu - ctia si ho a používajú ho. Práve americká náboženská scéna (poznamenaná slobodou - a nejednotnosťou, ktorú tá sloboda nielen umožňuje, ale aj toleruje), je živnou pôdou pre vznik mnohých variant Božieho mena v anglickom prepise. Je to zapríčinené tým, že túto prácu robia väčšinou teológovia, ktorých vedomosti o východzom stave majú často len wikipedálny charakter.