Biblia je hlavne literárny pojem. Slovo „biblia“ pochádza z gréčtiny a môžeme ho do slovenčiny preložiť ako „knižky“. Pojmom Biblia s veľkým „B“ sa teda v literatúre označuje konkrétna zbierka kníh, ktorá je tvorená istými konkrétnymi spismi, ktoré boli takto určené židovskými, resp. kresťanskými autoritami. Ani príslušníci iných náboženstiev či ateisti teda nemajú ťažkosť identifikovať túto zbierku kníh literárnym názvom Biblia.
Ak použijeme pre tú istú knižnú zbierku pojem Sväté písmo, posúvame sa v jej vnímaní na vyššiu úroveň. Už to nie je literárny termín, ale náboženský. Týmto pojmom uznávame, že tieto knihy sú pre nás skutočne sväté, teda že ich pôvod je v Bohu. Z toho vyplýva, že neberieme Bibliu ako hocijakú inú knihu, ale ako návod na správny život v tomto svete s cieľom dosiahnuť život večný.
Ak by som bol židovského náboženstva, potom je pre mňa Svätým písmom len tá časť, ktorá sa označuje ako Starý zákon. Ak by som bol povedzme moslim, považoval by som za svoje Sväté písmo nie Bibliu, ale Korán.
Napokon sa dostávame k pojmu Božie slovo. Ten je tiež náboženský. Kým pre niektorých kresťanov sú posledné dva pojmy synonymá, pre katolíkov platí rovnica: Božie slovo = Sväté písmo + Tradícia. Veríme totiž, presne v súlade s textami Svätého písma, že okrem jeho zapísanej formy popri ňom existuje aj ústne odovzdávaná, teda tradovaná forma. Obe vyvierajú z toho istého božského prameňa, určitým spôsobom splývajú v jedno a smerujú k tomu istému cieľu. Preto treba oboje prijímať a vážiť si s rovnakou úctou (Dei Verbum 9). Napokon nezabúdajme, že Ježiš svojim apoštolom povedal: „Choďte a hlásajte“ a nie „Sadnite si a píšte“.
1. List Petrov: Úvod a zasľúbenie spásy (1Pt 1,1-16)
1 Peter, apoštol Ježiša Krista, vyvoleným, čo sú ako cudzinci v diaspóre v Ponte, Galácii, Kappadócii, Ázii a Bitýnii, 2 ktorých Boh Otec vopred poznal a Duchom posvätil, aby boli poslušní a pokropení krvou Ježiša Krista: Milosť vám a pokoj v hojnosti. 3 Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás vo svojom veľkom milosrdenstve vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej, 4 pre neporušiteľné, nepoškvrnené a nevädnúce dedičstvo. Ono sa uchováva pre vás v nebi. 5 Vás Božia moc vierou chráni pre spásu, ktorá je pripravená zjaviť sa v poslednom čase.
6 Preto sa radujete, hoci sa teraz, ak treba, trochu aj rmútite pre rozličné skúšky, 7 aby vám vaša vyskúšaná viera, omnoho vzácnejšia ako pominuteľné zlato, ktoré sa tiež skúša ohňom, bola na chválu, slávu a česť vtedy, keď sa zjaví Ježiš Kristus. 8 Vy ho milujete, hoci ste ho nevideli. Ani teraz ho nevidíte, ale veríte a jasáte nevýslovnou radosťou, plnou slávy, 9 že dosahujete cieľ svojej viery - spásu duší. 10 Túto spásu hľadali a skúmali proroci, ktorí prorokovali o milosti, pripravenej pre vás. 11 Skúmali, na ktorý čas a na aké okolnosti ukazuje Kristov Duch, ktorý bol v nich, keď vopred svedčil o Kristových utrpeniach a o sláve, ktorá po nich nasledovala.
12 A bolo im zjavené, že nie sebe, ale vám poslúžili tým, čo vám teraz zvestujú hlásatelia evanjelia v Duchu Svätom, zoslanom z neba, na čo túžia hľadieť aj anjeli. 13 Preto si prepášte bedrá mysle, buďte triezvi a celú svoju nádej uprite na milosť, ktorú dostanete, keď sa zjaví Ježiš Kristus. 14 Ako poslušné deti neprispôsobujte sa takým žiadostiam, ako keď ste boli v nevedomosti, 15 ale ako svätý je ten, ktorý vás povolal, buďte aj vy svätí vo všetkom svojom počínaní; 16 veď je napísané: „Buďte svätí, lebo ja som svätý.“
List je určený maloázijským cirkvám, ktoré pozakladal najmä apoštol Pavol na prvej a druhej misijnej ceste. Názov "v diaspóre" nemá tu ten istý význam ako u Jakuba, kde ide o kresťanov zo židovstva. Tu sa rozumejú kresťania roztrúsení vo svete (porov. 2, 11) a väčšina z nich pravdepodobne pochádzala z pohanstva.
Naša spása sa zakladá na večnom rozhodnutí Boha Otca, v čase sa však uskutočňuje milosťou Ducha Svätého, ktorý je nám daný zásluhou vykupiteľského diela Ježiša Krista.
Vo vzletnom rytmickom chválospeve apoštol velebí trojjediného Boha za milosť vykúpenia a spásy. Vyzdvihuje silu a dôležitosť kresťanskej viery a nádeje i to, ako sa k večnej spáse musíme boriť cez mnohé ťažkosti a trápenia. Napriek utrpeniu majú veriaci od Kristovho vzkriesenia všetky dôvody na radosť, lebo a) Kristus je blízko, b) spása je najcennejšia hodnota, c) je zaručená, d) proroci ju vopred predpovedali pre kresťanskú budúcnosť.
Zjavenie Ježiša Krista je jeho príchod na konci čias. Starozákonní proroci predpovedali naše vykúpenie, ktoré uskutočnil Boh v dejinách.
Porov. Lv 11, 44. Náš pozemský život je len dočasným pobytom v cudzine, je púťou do nebeskej vlasti.
2. List Petrov: Varovanie pred falošnými učiteľmi a príchod Pánov (2Pt 3,3-7)
1 Toto vám, milovaní, píšem už druhý list, v ktorých to listoch upomínaním povzbudzujem vašu čistú myseľ, 2 aby ste pamätali na slová, ktoré predpovedali svätí proroci, a na svojich apoštolov prikázanie Pána a Spasiteľa 3 vediac najprv to, že v posledných dňoch prijdú posmievači, ktorí budú chodiť podľa svojich vlastných žiadostí 4 a hovoriť: Kde je to zasľúbenie o jeho príchode? Lebo odkedy posnuli otcovia, všetko tak trvá, od počiatku stvorenia.
5 Lebo zúmyselne nechcú vedieť, že nebesia boly od dávna i zem, ktorá z vody a vodou stojí vedno, slovom Božím, 6 pre ktoré to bezbožnosti vtehdajší svet, zatopený vodou, zahynul. 7 A terajšie nebesia i zem sú odložené tým istým slovom a opatrujú sa pre oheň v deň súdu a zatratenia bezbožných ľudí.
Mnohí z prvých kresťanov sa mylne nazdávali, že koniec sveta je veľmi blízko, že nastane ešte za ich života. Porov. 2 Sol 2, 2; 1 Sol 5, 1-11. To sa, pravda, nesplnilo a bludári to hneď využili: súdny deň vraj nikdy nebude. Apoštol poukazuje na Stvoriteľovu všemohúcnosť, ktorou môže svet zničiť, ako ho na počiatku z ničoho stvoril a ako ho teraz zachováva pre deň súdu.
Pán nie je viazaný mierou času. Je len zhovievavý k nám a dáva nám čas na pokánie. Iste raz príde, a to náhle, keď nik nebude nič tušiť. Porov. Mt 24, 29. 36; 1 Sol 5, 1; Zjv 20, 11. Starý vesmír sa pominie a bude nové nebo a nová zem (Iz 65, 17; 66, 22; porov. Zjv 21, 1).
Apoštolské listy (napr. Pavlove) sú pre niektorých ťažko zrozumiteľné, preto ich neučení a nestáli ľudia prekrúcajú na vlastnú záhubu.
Tri pohľady na Božie slovo
- Biblia - literárny pojem, zbierka kníh určená autoritami.
- Sväté písmo - náboženský pojem, uznanie božského pôvodu kníh.
- Božie slovo - náboženský pojem, pre katolíkov Sväté písmo + Tradícia.
Správne porozumenie Biblie
Aby sa takáto viera mohla vzbudiť, je potrebná predchádzajúca a pomáhajúca Božia milosť a vnútorná pomoc Ducha Svätého, ktorý by pohol srdce a obrátil ho k Bohu a nám otvoril duchovný zrak. Ten istý Duch Svätý, ktorý kedysi vnukol svätopiscom, čo majú napísať, môže dnes nám pomôcť Božie slovo pochopiť, preto je užitočné sa k nemu pred jeho čítaním s vierou pomodliť.
Duch Svätý, ktorý inšpiroval svätopiscov, zároveň inšpiruje aj nás čitateľov, a tým je prirodzené, že ten istý text vyvoláva v rôznych čitateľoch rôzne rezonancie a vedie k rôznym duchovným povzbudeniam.
Ak veríme, že Duch Svätý kedysi jednorazovo viedol jednotlivých svätopiscov, potom je správne veriť aj tomu, že neustále vedie tých, ktorí sú zodpovední za to, aby sme kráčali správnou cestou k spáse. Bola to autorita Cirkvi, ktorá vedená Duchom Svätým rozpoznala, ktoré spisy majú byť súčasťou Biblie, pretože sú napísané z vnuknutia Ducha Svätého, teda majú za pôvodcu Boha.
Aby vykladač Svätého písma dobre pochopil, čo nám chcel Boh povedať, musí pozorne skúmať okolnosti, v ktorých daný text vznikol, odhaliť, čo mali svätopisci v úmysle vyjadriť a čo Boh uznal za dobré zjaviť ich slovami.
Pre správny výklad Svätého písma treba zachovať isté princípy, ktoré nám určujú akúsi základnú líniu jeho výkladu.
Cirkev naliehavo pozýva všetkých veriacich v Krista, aby častým čítaním Svätého písma nadobudli „vznešené poznanie Krista Ježiša“ (Flp 3, 8). Lebo „nepoznať Písmo znamená nepoznať Krista“.
Zneužívanie Božieho slova
Božie slovo nás zo svojej podstaty pozýva k dialógu s Bohom, no vyjadruje aj dramatickú možnosť tento dialóg odmietnuť, pretože odhaľuje aj hriech, ktorý prebýva v ľudskom srdci.
Vo Svätom písme nachádzame veľmi často hriech opísaný ako nepočúvanie Božieho slova, teda ako uzatvorenie sa pred vzťahom s Bohom, ktorý nás volá do spoločenstva s ním. Ono vlastne toto je podstata hriechu: neposlušnosť, čiže nepočúvanie toho, čo hovorí Boh.
Počúvanie a následné prijímanie Božieho slova je teda v rozpore s jeho zneužívaním vo svoj osobný prospech.
Takýto diabolský prístup môžeme vnímať u každého, kto sám podľa Božieho slova nežije, neprijíma ho, ale cynicky ho využíva na dosiahnutie svojich osobných cieľov.