Evanjelium podľa Matúša: Otázky a odpovede

Evanjelium podľa Matúša je jednou z kľúčových kníh Nového zákona a patrí medzi najčítanejšie a najvplyvnejšie evanjeliá. Tento text si získal popularitu a prvenstvo medzi štyrmi evanjeliami, hoci chronologicky nebolo prvé. Pásik sv. O svätom Dominikovi sa vraví, že stále nosil so sebou Pavlove listy a Matúšovo evanjelium. Prečo práve Matúšovo evanjelium?

Poďme sa ponoriť do štruktúry, obsahu a posolstva tohto významného diela.

Ilustrácia z Evanjelia podľa Matúša.

Prečo práve Matúšovo evanjelium?

Pretože drvivú väčšinu toho, čo nachádzame u Marka, nájdeme aj u Matúša. Navyše u Marka nenájdeme mnoho vecí, ktoré sa nachádzajú u Matúša ako napríklad: príbehy o Ježišovom detstve (Mt 1-2), Ježišove slová o tzv. Petrovom primáte (Mt 16, 17-20), Ježišove reči, ktoré nám sprostredkovávajú jeho učenie, misijný príkaz a krstnú formulu (Mt 28,18-20).

Rozdiely medzi Markom a Matúšom

Najväčším rozdielom medzi Markom a Matúšom je práve to, že kým Marek je dynamický a viac sa zameriava na Ježišovu činnosť, Matúš kladie dôraz na Ježišovo učenie. Z Markovho evanjelia sa čitateľ alebo poslucháč dozvie, že Ježiš bol Boží muž, ktorý konal Božie skutky, ale málo sa dozvie o Ježišovom učení.

Štruktúra Matúšovho evanjelia

Matúš jasne naznačuje koniec niektorej z Ježišových „kázní“. Zároveň nám tým akoby Matúš chcel naznačiť niečo o štruktúre svojho evanjelia, ktorú vytvára striedanie sa týchto piatich Ježišových rečí s naratívnymi úsekmi. Táto schéma umožňuje postrehnúť celok Matúšovho evanjelia ako harmonické striedanie sa rozprávania a Ježišovho učenia. Pričom prvé a posledné rozprávanie majú svoje zvláštne postavenie. Prvé otvára Ježišov príbeh, druhé - hoci sa zdá, že uzatvára Ježišov príbeh - predsa len je otvorením „novej kapitoly“ : misie Cirkvi, teda otvára sa poslanie učeníkov ísť do celého sveta a ohlasovať evanjelium. Jednotlivé rozprávania sú navzájom od seba oddelené piatimi rečami.

Niektorí biblisti postrehli aj iné analógie. Napríklad prvá a posledná reč sú najobsiahlejšie (reč na vrchu a eschatologická reč), kým prostredné tri reči sú omnoho kratšie.

Nový Pentateuch?

Americký biblista Benjamin Wisner Bacon na základe piatich Ježišových rečí vidí v Matúšovom evanjeliu náznak akéhosi Nového Pentateuchu (nových piatich kníh Mojžišových), pričom každá z tejto pätice „kníh“ pozostáva z naratívnej a didaktickej časti. Podľa Bacona Matúš tak chcel predstaviť Ježiša ako nového Mojžiša. Toto Baconovo členenie v podstate sleduje aj katolícky preklad Matúšovho evanjelia, či už v tlačenej alebo elektronickej verzii.

Pravda bude niekde uprostred. Baconova téza má niečo do seba, i keď nie v absolútnej platnosti. Pričom analógiu medzi Ježišom a Mojžišom nemožno úplne poprieť. Pentateuch pozostáva zo striedavých sekvencií (rozprávanie - poučenie), kedy sa strieda Boží zákon s naratívnymi pasážami. Zdá sa, že toto striedanie „nudných“ pasáži, ktoré obsahujú Boží zákon, a živých, ba niekedy až dobrodružných pasáží, je účelné. Ich vzájomné striedanie má oživiť text, aby sprostredkovaný Boží zákon nebol až „príliš nudný“.

Analógie medzi Pentateuchom a Matúšom

Aj po tematickej stránke si môžeme všimnúť zopár analógií medzi Pentateuchom a Matúšom, ktorý začína svoje evanjelium Ježišovým rodokmeňom (Mt 1,1-17), ktorý má svoje obdoby v rodokmeňoch v knihe Genezis. Ďalšou analógiou môže byť Ježišovo a Mojžišovo narodenie - obaja sú ohrozovaní: Mojžiš faraónom a Ježiš Herodesom. Inou analógiou je zostúpenie patriarchu Jakuba a jeho synov do Egypta a Exodus. Ježišov krst v Jordáne a prechod cez Červené more môže byť ďalšou analógiou. Izrael sa túlal štyridsať rokov po púšti, kde bol vystavený skúškam, Ježiš bol skúšaný štyridsať dní na púšti.

Samozrejme, že popri týchto podobnostiach sú aj veľké rozdiely: kým Izrael skúškam podľahol a reptal voči Bohu, Ježiš v skúškach obstál, keď hľadal a plnil predovšetkým Božiu vôľu. Ježišove počiatočné úspechy pri šírení evanjelia (Mt 4,12-25) majú svoju obdobu s počiatočným úspešným dobývaním v knihe Numeri. Hlavný motív Pentateuchu by sme mohli zhrnúť do prechodu z egyptského otroctva k slobode Božích detí. Tento motív platí aj pre Ježiša v Matúšovom evanjeliu: On vyslobodí svoj ľud z otroctva hriechu (por. Mt 1,21) a vovedie ho do slobode Božích detí, ktorí žijú novým životom - v dokonalej harmónii s Božou vôľou.

Našu púť štruktúrou Matúšovho evanjelia zakončíme postrehom talianskeho biblistu Gastona Boscola, ktorý prirovnáva Matúšovo evanjelium k priečeliu antického chrámu, ktorého priečelie pozostáva zo základne, stĺpov, architrávu (trámu, ktorý leží vodorovne na stĺpoch a prenáša tak tlak bremena na hlavice stĺpov a do základov) a tympanonu (trojuholníkový štít priečelia antických chrámov). Boscolo teda prirovnáva rozprávanie o Ježišovom detstve k základni, na ktorej stojí celé evanjelium. Päť Ježišových rečí k stĺpom, ktoré nesú váhu stavby a vytvárajú aj určitý estetický dojem. Rozprávania medzi jednotlivými rečami vytvárajú „voľný“ priestor, ktorým možno vstupovať do tajomstva Ježiša Krista. Architráv tvorí pašiové rozprávanie o Ježišovom umučení a smrti.

Parthenón v Aténach ako príklad antického chrámu.

Boh s nami

Takmer na začiatku evanjelia anjel pripomína proroka Izaiáša: „Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel, čo v preklade znamená: Boh s nami“ (Mt 1,23). Na konci evanjelia zmŕtvychvstalý Ježiš pred svojím nanebovstúpením vraví dôležité slová: „Hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28,20). V oboch prípadoch je spoločným menovateľom Božia prítomnosť medzi nami: Boh s nami.

Kde prebýva Božia prítomnosť?

Matúšovo evanjelium pravdepodobne svoju dnešnú podobu nadobudlo po zničení jeruzalemského chrámu Rimanmi v roku 70. Jeruzalemský chrám bol pre Židov miestom jedinečnej Božej prítomnosti. Po jeho zničení si starovekí Židia a mnohí kresťania zo židovstva kládli otázku: Kde prebýva Božia prítomnosť teraz po zničení jeruzalemského chrámu? Matúšovo evanjelium dáva odpoveď: V Ježišovi.

Ježišove odpovede na úskočné otázky

V 22. kapitole Matúšovho evanjelia nájdeme príbehy a Ježišove odpovede na zložité otázky:

• Podobenstvo o svadobnej hostine (Mt 22,1-14)
• Otázka o dani cisárovi (Mt 22,15-22)
• Otázky o vzkriesení (Mt 22,23-33)
• Najdôležitejšie prikázanie (Mt 22,34-40)
• Čí syn je Kristus? (Mt 22,41-46)

Tieto príbehy a odpovede ukazujú Ježišovu múdrosť a schopnosť reagovať na náročné teologické a etické otázky. Napríklad, keď sa ho pýtali, či je správne odvádzať daň cisárovi, odpovedal: „Tak teda dávajte cisárovi, čo je cisárovo, a čo je Božie, dávajte Bohu“ (Mt 22,21). Táto odpoveď nielenže vyriešila dilemu, ale aj poukázala na dôležitosť rozlišovania medzi svetskými a duchovnými záležitosťami.

Pasoliniho Evanjelium podľa Matúša

Ako námet poslúžila režisérovi a zároveň autorovi scenára Pier Paolo Pasolinimu kniha Nového zákona Evanjelium podľa Matúša. Pasolini vo svojom filme použil striktne doslovné citácie z Matúšovho evanjelia. Tento postup vysvetlil slovami: „ Slová a obrazy nikdy nemôžu dosiahnuť poetickú hĺbku tohto textu. ” Svoj výber Evanjelia podľa Matúša ako základ pre svoj film odôvodnil tým, že podľa neho Evanjelium podľa Jána je príliš mystické, Evanjelium podľa Marka príliš ľudové a Evanjelium podľa Lukáša príliš sentimentálne. Celý film vznikol v autentickom prostredí zaostalého talianskeho kraja Basilicata a hrali v ňom výhradne neherci, pričom Máriu v staršom veku hrá Pasoliniho matka. V dobe vzniku vyvolal film veľký rozruch, nakoniec však bol prijatý aj v náboženských kruhoch.

Pasoliniho stvárnenie témy nemá nič spoločného s výpravnými biblickými eposmi hollywoodskej produkcie. Napriek tomu, že Pasolini bol ateista a inklinoval k marxizmu, film nie je ani kritikou ani polemikou s náboženským chápaním Krista. Pasolini sa nevyhol ani anjelským zjaveniam, či Ježišovým zázrakom. Ježiš v jeho filme je mladý, netrpezlivý revolucionár, ktorý venuje všetky svoje sily naplneniu svojho poslania a ktorému patrí významné miesto v duchovnom vývoji ľudstva. Preto sa vo filme objavuje vo veľmi dlhých sekvenciách doslovné znenie Ježišových kázní.

tags: #evanjelium #podla #matusa #pisomka