Biblia: Moc Slova

Myslím si, že slová, ktoré sme práve počuli prinášajú každému veriacemu veľké potešenie a povzbudenie. Toľkokrát sme sa už totiž presvedčili aké pominuteľné sú ľudské slová. Všetky ľudské ustanovenia a poriadky, aj to čo sa považuje za múdrosť a poznanie, má svoje obmedzenie a napokon sa prejaví ako tráva, ktorá usychá. Ak človek dosiahne moc, slávu, úspech, môže nás to oslňovať, ale ak je to založené len na ľudských schopnostiach a poznaní, v istej chvíli rovnako ako ten najkrajší kvet zvädne a odpadne.

Apoštolove slová, ktoré cituje z knihy proroka Izaiáša nás potešujú, ale tiež varujú. Akoby nám hovorili: nespoliehaj sa na to, čo pochádza od ľudí, ale plne dôveruj tomu, čo hovorí Boh. A my tieto slová poznáme, možno máme osobnú skúsenosť s pominuteľným ľudským slovom, ale tiež s večným slovom nášho Boha. Patríme k cirkvi, v ktorej sa už od dôb reformácie zdôrazňuje význam Božieho slova. Veríme, že prostredníctvom Písma k nám hovorí Boh.

Biblia je však stará kniha. Keď ju čítame, uvedomujeme si, že bola napísaná pred mnohými rokmi. Veď mnohé z toho, čím žije dnešný človek, v nej nenájdeme. Nedočítate sa tam o autách a lietadlách, nenájdete tam nič o atómovej fyzike, o počítačoch, o genetike a pod. Zato sa z nej dozvedáme, že ľudia považovali hviezdy za svetlá zavesené na oblohe, domnievali sa, že slnko krúži okolo zeme a zem si predstavovali ako plochú dosku plávajúcu na vodách mora. Áno je to tak. V Biblie nájdeme i takéto predstavy, ktoré sú už prekonané. Dnes toho vieme viac. Človek prešiel vo svojej histórii kus cesty vpred. Veľa sa zmenilo.

Ak máme biblickému svedectvo rozumieť, potom je potrebné skúmať, či k Písmu pristupujeme tak ako si to žiada. Sú ľudia, ktorí vravia, že Biblia je zbierkou vedomostí, akási encyklopédia, v ktorej je obsiahnuté všetko. Nemyslím si, že majú pravdu. Biblia je totiž svedectvom o Bohu a jeho konaní s človekom. Pánom Bohom povolaní svedkovia nám odovzdali svoju skúsenosť spôsobom, ktorý im bol vlastný, ale ktorým vyjadrili to, čo stále platí, že človek je Božím stvorením a Boh je jeho Pánom.

Napriek úžasnému rozvoju, ktorý sledujeme všade okolo seba zostáva niečo, čo sa doteraz nezmenilo. Je to naša duša a srdce. Zostali stále rovnaké. Sme snáď lepšími ľuďmi? Sme múdrejší, láskavejší, pravdivejší a pokojnejší? - Musíme priznať, že nie. Aj naše pokusy a predsavzatia, že sa napravíme, sú len ako tá tráva a kvet. Ale slovo Božie stále platí. Dovolím si použiť niekoľko veršov z Biblie, aby sme sa o tom presvedčili.

„Boh nám je útočiskom a silou, pomocou v súžení vždy osvedčenou.“ (Ž 46,2) Koľko ľudí sa o tom mohlo presvedčiť. „Preto odložte lož a hovorte pravdu každý so svojím blížnym; veď sme si navzájom údmi.“ (Ef 4,25) Veľmi zle sa žije tam, kde sa pravda zatajuje alebo dokonca prekrúca. Ľudia sú dnes navonok iní než v biblických dobách. Inak sa obliekame, používame iné nástroje k práci, ale či už svietime sviečkami alebo elektrinou, vnútorne sme rovnakí.

Slová z prvého listu Petra vykladajú, čo to slovo Božie, ktoré zostáva naveky vlastne je. Iste ste si všimli dodatku, ktorý apoštol pripája. Hovorí: „A toto je to slovo, ktoré sa vám zvestovalo ako evanjelium.“ A to je predsa sám Kristus. Preto môžeme prijímať dnešné posolstvo z Písma ako slovo potešenia a nádeje. Uprostred premien, ktorými ľudstvo prechádza, sú postoje a hodnoty, ktoré platia vždy.

Sú aj nové veci a kresťan má porozumenie pre zmeny k lepšiemu, usiluje sa o ne a raduje sa z nich. Má sa však na pozore, aby slovo Božie nevymenil za slovo ľudské, príklad Ježišov za príklad porušeného človeka, moc a silu v Kristovi za moc a silu tohto sveta, pretože človek a svet je ako tá tráva a ako ten kvet. Vysychajú a opadávajú, ale Slovo Boha nášho - Kristus - zostáva na veky.

Počúvanie a uskutočňovanie slova

Vedzte, bratia moji milovaní: Nech je každý človek rýchly, keď treba počúvať, pomalý, keď má hovoriť, pomalý do hnevu. Lebo človek v hneve nekoná, čo je spravodlivé pred Bohom. Preto odhoďte všetku nečistotu a nánosy zloby a v tichosti prijímajte zasiate slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše. Buďte uskutočňovateľmi slova, nielen poslucháčmi, ktorí klamú sami seba.

Pretože ak je niekto iba poslucháč slova a neuskutočňuje ho, podobá sa mužovi, ktorý si v zrkadle prezerá svoju prirodzenú tvár. Pozrie na seba, odíde a hneď zabudne, ako vyzerá. Ak niekomu z vás chýba múdrosť, nech si prosí od Boha, ktorý dáva všetkým štedro a bez výčitky, a dostane ju. Ale nech prosí s vierou, bez pochybovania. Lebo kto pochybuje, podobá sa morskej vlne, hnanej a zmietanej vetrom.

Taký človek nech sa nenazdáva, že dostane niečo od Pána; - muž s rozpoltenou mysľou, nestály vo všetkom svojom počínaní. Brat v nízkom postavení nech sa chváli svojím povýšením, bohatý zasa svojou úbohosťou, lebo sa pominie ako kvet trávy: vyjde slnko so svojou páľavou a vysuší trávu, jej kvet odpadne a krása jej zjavu zanikne. Tak zvädne aj boháč na svojich cestách.

Blahoslavený muž, ktorý vydrží skúšku, lebo keď sa osvedčí, dostane veniec života, ktorý Boh prisľúbil tým, čo ho milujú. Nech nik v pokušení nehovorí: „Boh ma pokúša.“ Veď Boha nemožno pokúšať na zlé a ani on sám nikoho nepokúša. Ale každého pokúša vlastná žiadostivosť, ktorá ho zachvacuje a zvádza. Žiadostivosť potom, keď počne, porodí hriech, a keď je hriech dokonaný, splodí smrť.

Nemýľte sa, bratia moji milovaní! Každý dobrý údel, každý dokonalý dar je zhora, zostupuje od Otca svetiel, u ktorého niet premeny ani tieňa zmeny. On nás zo svojej vôle zrodil slovom pravdy, aby sme boli ako prvotiny jeho stvorenia. Lebo kto iba počúva slovo a neuskutočňuje ho, podobá sa mužovi, čo si v zrkadle prezerá svoju prirodzenú tvár.

Ale kto sa zahľadí do dokonalého zákona slobody a vytrvá, kto nie je zábudlivý poslucháč, ale uskutočňovateľ diela, ten bude blahoslavený pre svoje skutky. Ak si niekto myslí, že je nábožný, a nedrží si jazyk na uzde, ale klame sám seba, toho nábožnosť je márna. Čistá a nepoškvrnená nábožnosť pred Bohom a Otcom je: navštevovať siroty a vdovy v ich tiesni a zachovať sa nepoškvrneným od tohto sveta.

Sila Slova v Biblii

Nuž, písané slovo je napísané. Dnes, v dobe plnej fráz, ľudia väčšinou nepovažujú slovo za nič iné ako obyčajný a jednoduchý prostriedok na dorozumievanie a odovzdávanie informácií. A predsa aj obyčajné slová môžu silno pôsobiť! Ani pisatelia Biblie nechápali slovo iba ako čosi potrebné na prenos informácie. Slovo, ktoré vyslovuje Boh, je také, aký je sám Boh. On je so svojím slovom celkom totožný. Slovo u Boha znamená to isté ako čin. To, čo Boh vysloví, to sa aj stane: „On povedal - a stalo sa“.

Keď sa ľudstvo odlúčilo od Boha a nemohlo mu už viac stáť tvárou v tvár - teda keď už človek nemohol Bohu rozumieť, urobil Boh rozhodujúci krok: Božie slovo prijalo na seba ľudskú podobu - ňou je Boží Syn, Ježiš Kristus. A to Slovo stalo sa telom, prebývalo medzi nami… (Ján 1,14) Ježiš je Slovo Otca, ktoré bolo darované ľuďom, aby odhalilo tvár Boha. Ježišove pôsobenie stojí hlavne na slovách, ktoré sú súčasne aj činmi - sú vždy spojené v jedno, či uzdravuje chorého alebo sýti zástupy.

Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Boh bol to Slovo. Toto (Slovo) bolo na počiatku u Boha. Ním povstalo všetko a bez Neho nepovstalo nič, čo povstalo. Biblia je Božie slovo, ktoré na seba prijalo podobu písaného ľudského slova. S Božím príhovorom sa bezprostredne nikde nemôžeme stretnúť, preto sa k nám dostáva ľudským spôsobom, prostredníctvom ľudskej reči. Biblia je Božia aj ľudská. Nie je to iba súhrn vieroučných právd, či nejaký katechizmus. Je to prostriedok dialógu Boha s človekom. Boh ňou oslovuje každého človeka.

Božie slovo má moc prekonať to najnebezpečnejšie zlo vo svete - zlo, ktoré je v nás samých. Má moc premeniť naše vnútro. Toto slovo má moc každého z nás priviesť k Otcovi a zhromaždiť nás okolo neho. Avšak aby v nás mohlo Božie slovo účinne pôsobiť a prejavovať svoju silu, mali by sme Boha a jeho slovo spoznávať, dôverovať mu a nechať sa viesť jeho Duchom. - napomenutím (2.

Mali by sme všetci byť intenzívnejšie a častejšie v kontakte s Božím slovom, ktoré v nás pôsobí svojou uzdravujúcou a tvorivou mocou! V ňom objavujeme tajomstvo Božieho srdca a získavame svetlo, ktoré nám umožňuje orientovať sa v rôznych životných situáciách a premieňať skutočnosť, v ktorej sa nachádzame. Nie je to ani historická reportáž, ani súbor vymyslených príbehov, ale záznam skúseností, ktoré získali ľudia s Bohom - priamo aj nepriamo. Pre toho, kto takú skúsenosť nemá, sú však často takéto svedectvá neprijateľné. Dôležité však je, že tieto skúsenosti sa dajú overiť.

Biblia nás nenúti veriť v Boha. Ľutuje však tých, ktorí vieru odmietajú, pretože si tak robia svoj život aj smrť ťažšími. Biblia hovorí: Keď sa odvážiš otvoriť oči - a práve v tom ti chcem pomôcť - uvidíš, že Boh už je tu s nami a že aj teba prevedie vo svojej láske životom aj smrťou. Je pravda, že v Biblii, hlavne v Starom zákone, sa často niečo zakazuje. Ten, kto hlbšie prenikne do biblického obsahu, rozpozná, že sú to múdre a láskyplné rady, aby sme nerobili to, čím si ublížime.

Veľa ľudí cíti, že svet nie je v poriadku. V tom majú pravdu. Avšak v žiadnom prípade nie sú ochotní pripustiť svoju spoluzodpovednosť za tento stav. A tak hľadajú, často veľmi usilovne, niekoho, koho by za to mohli obviniť a samých seba obvinenia zbaviť. Preto často za všetko vinia Boha. Lebo keď vraj je všemohúci, tak aj môže za všetko. A Boh sa ich výčitkám nebráni, aj keď ho takto znova križujú. Je to pohodlný protivník. Nebráni sa, alebo presnejšie: bráni sa len slovom svojich svedkov, ktorí ľuďom vysvetľujú, ako to je, že ich Boh - kresťanský Boh - je iný.

Niektorým ľuďom sa zdá Biblia, a hlavne Starý zákon, veľmi krutá. Môže sa im to tak javiť, ak sa na Starý zákon pozerajú očami súčasného humanizmu. Treba si vedieť poctivo priznať, že v Biblii sú veci, o ktorých neradi čítame. Asi im ani celkom nerozumieme. No, nemôžeme ich vyškrtnúť.

Vieme, že slová majú moc. Moc iného človeka povzbudiť, poradiť mu, priať mu dobro a pod., jednoducho moc budovať, ale tiež moc manipulovať ho, zraniť ho, uraziť ho a pod., jednoducho moc ničiť. Určite tiež dôležité je, kto nám dané slová hovorí, a v akej situácii. Je rozdiel, keď nám povie nadávku „hlupák“ neznámy človek, keď nechtiac doňho v obchode vrazíme nákupným košíkom, a keď nám toto slovo povie náš otec či mama, keď sme napríklad nespravili nejakú písomku či skúšku, na ktorú sme sa učili.

Pre dosiahnutie plného potenciálu nášho života, potrebujeme uzdravenie z tohto zranenia, aby sme mohli náš život žiť v slobode a nie v područí malomyseľnosti. Sila slova je zachytená aj v Biblii. V príbehu o stvorení sveta sa uvádza ako Boh tvoril celý svet svojim slovom. Boh povedal, aby bolo svetlo a bolo svetlo. Ďalej, aby bolo to a hento a vzniklo to a hento, až na záver prišiel na rad človek. Teda na začiatku tvorivej Božej činnosti je svetlo a na jej konci je človek.

Obdobne v paralele príbehu stvorenia sveta evanjelista sv. Ján začína svoje evanjelium o Ježišovi Kristovi týmito slovami: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali.“ (Jn 1,1-5 SSV). Teda opäť sa tu poeticky vyjadruje podstata, že z Božieho Slova povstalo všetko. Biblia nám teda zjavuje, akú silu majú Božie slová.

Čo to znamená živé, účinné, prenikavé a také, že rozsudzuje naše myšlienky a úmysly? „Ak zasadíte dobrý strom, aj jeho ovocie bude dobré, no ak zasadíte zlý strom, aj jeho ovocie bude zlé. Veď strom poznať po ovocí. Vreteničie plemeno, ako môžete hovoriť dobre, keď ste zlí?

Slovo a viera

Mnoho kresťanov verí tomu, čo číta v evanjeliu Marka, že keď niečomu uverí, bude to aj mať. To nie je pravda. Spoliehať sa na to, že keď verím, tak dostanem, nie je biblické. Ten, kto iba verí, nie je v celej pravde, lebo je jasne napísané, že bude mať to, ČO POVIE. To znamená, že dar dostávame vtedy, keď veríme a hovoríme, alebo tiež prejavíme vieru skutkomSami si budujeme svoju budúcnosť. To čo dnes hovoríme, to je naša budúcnosť. Toto je v úplnom súlade aj s evanjeliom Marka, kde sa uvádza: „Lebo amen vám hovorím, že ktokoľvek by povedal tomuto vrchu: Zdvihni sa a hoď sa do mora! a nepochyboval by vo svojom srdci, ale by veril, že sa stane, čo hovorí, bude mu, čokoľvek by povedal.“ (Mk 11:23) Človek bude mať to, čo hovorí - či hovorí dobre alebo zle.

Tak ako kormidlo lode, aj náš jazyk je usmernovateľom nášho života. Čo povieme, to sa stane. Pripomínam, že to, čo sme hovorili o sebe zlé, musíme v mene Ježiš zrušiť. Zlé slová žijú rok i desiatky rokov, aby nás v príhodnej chvíli ničili, prípadne celkom zničili. Veď Ježiš povedal, ako je to aj zapísané v Markovom evanjeliu:

Niekto si myslí, že mám taký zvláštny dar? Nie, iba počúvam a viem, čo má konkrétny človek v srdci. Niekto tam má podivné veci. Napríklad: je síce chorý, ale v srdci má „nechcem užívať lieky“, nemá tam túžbu po zdraví; podobne niekto nechce byť operovaný, ale túžba po zdraví je iba v mysli. Chceš vedieť čo je v tvojom srdci? Započúvaj sa do toho, čo hovoríš. Urob s tým poriadok. „Lebo čím je preplnené srdce, to hovoria ústa. Dobrý človek z dobrého pokladu srdca vynáša dobré veci, a zlý človek zo zlého pokladu vynáša zlé veci.

Uzdravenie ako dar

Môžeš byť uzdravený - môžeš byť oslobodený z tvojho súženia. Boh ťa miluje, preto ťa chce uzdraviť. Svojho jednorodeného Syna dal za teba, aby si v Neho uveril a mal život večný. Neposlal Ho, aby ťa súdil, ale aby ťa spasil (Jn 3:16-17) a mal si život v hojnosti (Jn 10:10). Ježiš ti dáva svoj pokoj (Jn 14:27) a chce, aby tvoja radosť bola úplná (Jn 15:11). Môj Boh, Otec Pána Ježiša Krista ti naplní všetky tvoje potreby (Fil 4:19).

Boh ti mnohokrát prisľúbil zdravie (5Moj 7:15), dlhý vek (5Moj 30:20), plodnosť (5Moj 28:4; 5Moj 7:14). Boh nám dáva dobré dary (Jk 1:17), to čo prisľúbil aj splní (Iz 55:11). Je Bohom práva (Iz 30: 18). Je všemohúci. UZDRAVENIE JE DAR. Nie je to odmena za nejaké dobré skutky. Boh nám dal i Pána Ježiša ako dar, hoci sme my boli zlí (Rim 5:6). Ak chceš prijať uzdravenie, oslobodenie, môžeš to prijať ako dar. Jeho milosťou si spasený, skrze vieru. A to nie sám zo seba, je to dar Boží, nie zo skutkov, aby si sa nemohol chváliť (Ef 2:8-9). Boh ti sľúbil uzdravenie, zdravie. Prečo ho máš prosiť: „Bože uzdrav ma, uzdrav ma...“ donekonečna? Máš vziať, prijať!

tags: #biblia #stane #sa #mi #vsetko #co