Biblia, Starý Zákon a Nový zákon, sprevádza ľudstvo už dve tisícročia. Táto kniha skúma Bibliu ako kultúrno-historickú pamiatku, ako ľudský výtvor. Na základe faktov odhaľuje fantastickosť biblických predstáv sveta. Biblické texty sú veľmi rôznorodé a útržkovité, no napriek tomu poskytujú určitú osnovu na výklad histórie ľudstva, najmä histórie židovského národa. Východiská tohto procesu sú pre židovské i kresťanské náboženstvo rovnaké: stvorenie Adama a Evy, ich život v raji, neskôr ich zhrešenie a vyhnanie z raja, história ich potomstva až po Abraháma.
Autorstvo a Význam Starého Zákona
Autorom knihy je I. A. Autor v knihe ´svätú knihu´ neskúma ako výsledok božského zjavenia, ale ako kultúrno-historickú pamiatku, ako ľudský výtvor s pozemským obsahom. Pri hodnotení významu Abrahámovej osoby sa biblické chápanie významu histórie rozpadáva na dva vyhranené varianty - starozákonný a novozákonný.
Starý zákon, ako je zostavený dnes, sa začína príbehom o stvorení, aj keď Genezis (Kniha o počiatkoch) nie je najstaršou knihou, ktorá bola napísaná v Biblii. Tieto rozprávania, až po celú jedenástu kapitolu knihy Genezis, tvoria zvláštnu jednotu v Biblii, inšpirovaný pohľad na „pradejiny“ ľudstva až po príchod Abraháma ako historickej postavy.
Stvorenie Sveta v Genezis
Stvorenie sveta popisuje Sväté písmo v knihe Genezis.
STVORENIE SVETA | Starý zákon
Elohim a Jahve
Príklad nachádzame hneď v prvých veršoch Starého zákona, kde sa hovorí, že „Elohim stvoril (bárá) nebo a zem“. Takúto nezhodu možno vysvetliť zložitosťou samého formovania biblického textu. V danom prípade ide o fragment textu, ktorý nevznikol skôr než v 6. storočí pred n. l. (Kňazský kódex). Zdalo by sa teda, že otázka je jasná a že ide o očividný prejav mnohobožstva. Už to, že boh má svoje vlastné meno, nasvedčuje, že nie je považovaný za jediného boha - nie je to jednoducho boh, bezmenný eloha, ale jeden z bohov, konkrétne indivíduum, ktoré dostáva svoje vlastné meno najmä preto, aby sa odlíšil od iných Elohim. Od 2. kapitoly knihy Genezis sa popri slove Elohim objavuje aj vlastné meno Jahve.
Šesť Dní Stvorenia
V knihe Genezis je stvorenie rozdelené do šiestich dní.Boh mohol stvoriť svet aj okamžite. Všemocného nič nie je nemožné. Stvoriteľ ho realizoval postupne. a nekonečné. Boh však stvoril svet postupne.
- Prvý deň: Boh stvoril svetlo a oddelil ho od tmy.
- Druhý deň: Boh vytvoril oblohu (nebo), ktorá oddelila vody pod oblohou od vôd nad oblohou.
- Tretí deň: Boh oddelil súš od vôd a nazval súš zemou a vody morom. Stvoril rastliny a stromy, ktoré prinášajú ovocie a semená.
- Štvrtý deň: Boh stvoril slnko, mesiac a hviezdy, aby osvetľovali zem a určovali ročné obdobia, dni a roky.
- Piaty deň: Boh stvoril morské živočíchy a vtáky.
- Šiesty deň: Boh stvoril suchozemské živočíchy a človeka, Adama a Evu, na svoj obraz. Dal im moc nad všetkým živým na zemi.
Šiestym dňom bolo ukončené stvorenie neba a zeme. Po stvorení sveta, Boh stvoril svetlo, no zároveň stvoril aj bytosti svetla, anjelov. Rozoberať. Stačí len jeho veľmi krátke zhrnutie. Na tretí deň Stvoriteľ oddelil súš od vôd. a obrovské masy vôd morom. s plodmi, v ktorých je semeno. Keď nastal štvrtý deň, vytvoril Boh nebeské telesá. Slnko, ktoré vládlo nad dňom a Mesiac, ktorý vládol nad nocou. oblohu osvetľovali početné hviezdy. a okrídlené lietajúce tvorstvo. zeme. Šiesty deň Hospodin dokončil genézu pozemského tvorstva. suchozemskými živočíchmi, no predovšetkým stvoril človeka na svoj obraz. Vdýchnutím duše Hospodin pripodobnil človeka sebe. tvorstvo. stvorenie ženy. zároveň malo aj isté odlišnosti.
Siedmy deň
Svet bol stvorený veľmi rýchlo, za šesť krátkych dní. tak, ako ostatne všetko Božie počínanie. no siedmy deň požehnal a zasvätil. a pripomínal. máme zasvätiť Stvoriteľovi.
Interpretácie a Pohľady na Stvorenie
Súčasná veda tvrdí, že vek vesmíru činí niekoľko miliárd rokov, čo mnohých ľudí vedie k vylúčeniu výpočtu knihy Genezis ako detinského a nepresného a dokonca k odstaveniu celej Biblie. Ešte aj dnes zúri veľa kontroverzií o „pravde“ knihy Genezis, pričom niektorí ju odmietajú ako mýtus, iní ju obhajujú prehnane doslovným výkladom.
Pozorné čítanie cyklu o stvorení odhaľuje dva samostatné príbehy. Kapitoly od 1, 1 do 2, 4 opisujú stvorenie vesmíru za šesť dní a odpočinok Boha v siedmy deň, v sobotu. V tomto rozprávaní je ľudstvo posledným stvoreným prvkom, ktorý bol privedený k bytiu. Druhý príbeh sa začína stvorením ľudstva, ktoré reprezentujú Adam a Eva, a oni upadnú do hriechu (od 2, 5 do 3, 24). Biblisti dnes pripisujú tieto dva príbehy odlišným hebrejským kultúrnym tradíciám.
Žiadny z týchto autorov nemal v úmysle napísať historický alebo prírodovedný text v modernom ponímaní, ale skôr odovzdať hlbšie náboženské pravdy o pôvode sveta a ľudstva. Písanie dejín by implikovalo prítomnosť ľudských svedkov, keď existoval jedine Boh. Prvé rozprávania sa podobajú ostatným mýtom o stvorení, ktoré sú rozšírené v rôznych univerzálnych kultúrach v storočiach pred Kristovým narodením a napriek tomu ich opravujú.
Mnohé z týchto pohanských ság opisujú stvorenie ako zápas princípu dobra a svetla s princípom temnoty a chaosu. Keď dobro a poriadok triumfovali, bol zorganizovaný nádherný svet, v ktorom žijeme. Avšak kniha Genezis sa líši od dobových mýtov o stvorení v niekoľkých rozhodujúcich článkoch. Predovšetkým, Boh nebojuje na rovnakej úrovni s mocou zla a temnoty. Naopak, on sám stvorí svoj svet a všetko, čo urobil, bolo dobré.
Každý prvok identifikovaný v cykle knihy Genezis bol uctievaný niektorými z okolitých národov: slnko, mesiac, niektoré zvieratá. Písmo nám hovorí, že Boh stvoril všetky tieto veci a že nie sú božské. Hovorí nám tiež, že mať falošných bohov znamená, že sa ľudia nakoniec stanú ako oni, a zostanú bez dobra, ktoré by boli mohli dosiahnuť. Sme tu poučovaní o hlbokej a základnej pravde: všetko, čo existuje, má svoj konečný pôvod v Bohu a je ponúkané jeho tvorivou mocou ako skutočné dobro. Aj tak jeho stvorená nádhera je iba matným odrazom nevýslovnej krásy Jedného, ktorý je, zdroj všetkého, čo existuje.
Tabuľka: Dni Stvorenia a Ich Význam
| Deň | Čo bolo stvorené |
|---|---|
| 1 | Svetlo a oddelenie od tmy |
| 2 | Obloha (nebo) |
| 3 | Súš, moria a rastlinstvo |
| 4 | Slnko, mesiac a hviezdy |
| 5 | Morské živočíchy a vtáky |
| 6 | Suchozemské živočíchy a človek |
| 7 | Odpočinok a posvätenie |