Michelangelova freska Stvorenie Adama
Skryté tajomstvá kráľovnej Ester: Čo vedela, čo nikto iný nevedel
Stvorenie sveta a človeka
Takto boli dokončené nebesia, zem i všetky ich zástupy. Siedmeho dňa Boh dokončil svoje dielo, ktoré konal, a siedmy deň si Boh odpočinul od všetkého, čo utvoril. Boh požehnal siedmy deň a posvätil ho, lebo v ten deň Boh prestal vykonávať celé svoje stvoriteľské dielo, ktoré utvoril. Takto sa udialo stvorenie neba a zeme.Keď Hospodin, Boh utvoril zem i nebo, ešte nebol na zemi nijaký poľný ker a nerástla nijaká poľná bylina, lebo Hospodin Boh nezoslal na zem dážď a nebolo ani človeka, ktorý by obrábal zem. Spodná voda však vyvierala zo zeme a zavlažovala celý zemský povrch. Vtedy Hospodin Boh stvárnil človeka, prach zo zeme, a vdýchol mu do nozdier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou.Hospodin Boh vysadil záhradu v Edene na východe a postavil do nej človeka, ktorého stvárnil. Hospodin Boh dal vyrásť zo zeme stromom všetkých druhov, na pohľad lákavým a na jedenie chutným. Uprostred raja dal vyrásť stromu života a stromu poznania dobra a zla.Hospodin Boh vzal človeka a umiestnil ho v záhrade Eden, aby ju obrábal a strážil. Hospodin Boh prikázal človekovi: Môžeš jesť zo všetkých stromov záhrady, ale nejedz zo stromu poznania dobra a zla, lebo v deň, v ktorom by si z neho jedol, určite zomrieš.Stvorenie ženy
Potom Hospodin Boh povedal: "Nie je dobré človekovi byť samému. Urobím mu pomoc, ktorá mu bude rovnocenná." Keď Hospodin Boh stvárnil z hliny všetku poľnú zver a všetko nebeské vtáctvo, priviedol ich k človekovi, aby videl, ako ich pomenuje. Ako človek pomenoval každú živú bytosť, tak sa volá. Človek dal mená všetkému dobytku, všetkým nebeským vtákom a všetkým poľným zvieratám, ale rovnocennú pomoc nenašiel.Hospodin Boh dopustil na človeka tvrdý spánok, takže zaspal. Vybral mu jedno z rebier a miesto uzavrel mäsom. Z rebra, ktoré vybral Hospodin Boh človekovi, utvoril ženu a priviedol ju k nemu.Tu človek zvolal: Toto je konečne kosť z mojich kostí a telo z môjho tela! Bude sa volať mužena, lebo bola vzatá z muža! Preto muž opustí svojho otca i matku a prilipne k svojej žene a budú jedno telo.Obaja, človek i jeho žena, boli nahí, no jeden pred druhým sa nehanbili.
Adam a Eva v raji
Komplementarita a vzájomná pomoc
Boh stvoril muža a ženu rovných v dôstojnosti, a predsa rozdielnych: jedného mužského pohlavia a druhého ženského pohlavia. Podobnosť zjednotená v rozdielnosti pohlaví im dovoľuje vstúpiť do tvorivého dialógu, vytvorením životného zväzku. Spojenie, ktoré sú muž a žena vo svojej rozdielnosti a vzájomnom doplňovaní povolaní žiť, je na obraz a podobu Boha, ktorý je spojencom svojho ľudu.Ženské telo je určené na to, aby túžilo po tele muža a prijalo ho a naopak; to isté - ba ešte viac - platí pre „myseľ“ a „srdce“. Stretnutie s osobou iného pohlavia vždy vyvoláva zvedavosť, hodnotenie, túžbu upozorniť na seba, vydať zo seba to najlepšie, ukázať vlastnú hodnotu, postarať sa, chrániť...; je to stretnutie vždy dynamické, naplnené pozitívnou energiou, pretože vo vzťahu s druhým/s druhou, objavujeme a rozvíjame sami seba.V rozprávaní druhej kapitoly Genezis Adam objavuje, že je mužom práve vo chvíli, keď spoznáva ženu - stretnutie so ženou mu dáva pochopiť a pomenovať to, že je mužom. Vzájomné spoznanie sa muža a ženy spôsobuje porážku zla samoty a zjavuje dobro manželského zväzku. V protiklade s tým, čo tvrdí rodová (gender) ideológia, rozdielnosť obidvoch pohlaví je veľmi dôležitá. Je predpokladom k tomu, aby každý mohol rozvíjať svoju ľudskosť vo vzťahu a v interakcii s druhým.Boh, aby vyplnil Adamovu samotu, stvoril pre neho „pomoc, ktorá mu bude podobná“. V biblii sa výraz „pomoc“ viac menej spája s Bohom, až sa z neho stáva pomenovanie pre Boha samého (Pán je so mnou a pomáha mi Ž 118, 7). Muž a žena sú jeden pre druhého „pomocou“, ktorá je „nablízku“, podopiera, zdieľa, komunikuje, a to spôsobom, v ktorom je vylúčená akákoľvek forma podriadenosti alebo nadradenosti.Autorita a podriadenosť
V praktickej viere sa vyskytujú témy, ktoré sú v rôznych cirkvách chápané rôzne a následne tomu odpovedajú aj praktické prejavy osobnej a spoločnej zbožnosti a uctievania. Tak je tomu aj v otázke pokrývania hlavy žien počas spoločných bohoslužieb a osobných modlitieb. V súčasnosti je však táto otázka aktuálna aj v prípade pokrývania hlavy u mužov.Hierarchia autorít
Pavol svoj výklad o pokrývaní hlavy začína uvedením biblickej hierarchie autorít (verš 3); o tom, kto je komu autoritou v zmysle ustanoveného poriadku v stvorení. Verš 3 je jeden z troch kľúčových veršov celej pasáže a témy. Porozumieť téme začína tu vo verši 3 porozumením hierarchie autorít tak, ako ich ustanovil Stvoriteľ, ako sú dané v Božej Trojici, a ako sú ustanovené v stvorení.Biblická hierarchia
Ak žena nemá pri modlitbe a pri prorokovaní pokrytú hlavu, vyjadruje tým to, že sa nepodriaďuje svojej hlave (autorite), ktorou je muž, a tým autoritu muža (hlavu) znevažuje a neuznáva. Inými slovami: Keď žena nemá pri modlitbe a pri prorokovaní pokrytú hlavu, vyjadruje tým to, že neuznáva a neprijíma Bohom ustanovený poriadok autorít - a súčasne tým vyjadruje aj to, že je vo vzbure a neposlušnosti voči Bohu Stvoriteľovi, ktorý tento poriadok autorít vo stvorení ustanovil.Toto platí aj opačne: Keď sa žena modlí a prorokuje a má svoju vlastnú hlavu pokrytú (zakrytú, zahalenú), vyjadruje tým to, že prijíma Bohom pri stvorení ustanovený poriadok - tu hierarchie autorít, a že uznáva autoritu muža nad ženou.Žena slávu mužovu zjavuje dlhými vlasmi, ktoré nie sú znehodnotené ostrihaním alebo priam oholením. Pri modlitbe žena nemá a nesmie zjavovať mužovu slávu. Tým, že je žena slávou mužovou, pred Bohom, v Božej prítomnosti, má byť sláva človeka zastrená. Iba Božia sláva smie byť v Božej prítomnosti zjavená (odkrytá) a nie sláva mužova.Žena nemá a nesmie zjavovať mužovu slávu. Tým, že je žena slávou mužovou, pred Bohom, v Božej prítomnosti, má byť sláva človeka zastrená. V manželskom páre je prítomný úžas, prijatie, oddanosť, útecha v nešťastí a samote, zväzok a vďačnosť za úžasné Božie diela.V živote rodiny tvoria medziosobné vzťahy základ a sú živené tajomstvom lásky.Svätý Tomáš Akvinský o stvorení ženy
Svätý Tomáš Akvinský si vo svojom rozsiahlom teologickom diele kládol aj otázku, prečo bola žena stvorená z Adamovho rebra. To, čo my chápeme ako milú metaforu alebo ako kultúrne determinovanú rodovú nerovnosť hneď v úvode Biblie, bolo kedysi predmetom racionálnej teologickej a prírodovednej analýzy.Svätý Tomáš Akvinský si vo svojom rozsiahlom teologickom diele kládol aj otázku, prečo bola žena stvorená z Adamovho rebra. Najprv sa sám seba pýtal, prečo bola žena stvorená ako druhá po mužovi. Cituje filozofa, ktorý hovorí, že žena je nedokonalý muž (femina est mas occasionatus), a preto nemohla byť stvorená spolu s dokonalým svetom, ale až po jeho vytvorení. Boh mohol aj predvídať, že žena navedie muža k hriechu, že mu bude príležitosťou na hriech. Písmo však hovorí aj to, že nie je dobré byť človeku samému (non est bonum hominem esse solum). Žena bola stvorená mužovi na pomoc, ale nie na pomoc pri práci, ale na pomoc v plodení, aby sa mohol uskutočniť Boží zámer o plodení a naplnení zeme. Veď ako sa píše, budú dvaja v jednom tele (erant duo in carne una). Tomáš chváli Božie úmysly a vyhlasuje, že žena nie je nič nepodareného (femina non est aliquid occasionatum). Biblickú podriadenosť ženy mužovi dáva do súvislosti s následkami hriechu a našou padnutou prirodzenosťou, hoci podotýka, že nerovnosť ľudí (inaequalitas hominum) sa nevylučuje so stavom nevinnosti. Nuž a to, že je žena príležitosťou k hriechu, to rezolútne ako vysvetlenie odmieta, pretože keby sa malo odstrániť všetko, čo by bolo človeku príležitosťou k hriechu, nebolo by na svete nič. Svätý Tomáš Akvinský teda pristupuje k ženám ako k mužovi rovným ľudským bytostiam, pričom nerovnosti v ich postavení, stále pálčivá téma feministických a rodových diskurzov, dáva do súvislosti s hriechom. Ak si to preložíme do neteologickej reči, deviácie vo vzťahoch medzi mužmi a ženami a ich rozvrhnutie po osi dominancia-submisivita nie je pôvodný poriadok vecí. Aj v Tomášovom uvažovaní sa samozrejme zračí duch doby, takže utrúsi, že muž je hlavou (caput), pretože to koniec koncov poznal z biblického textu a iný vzťahový model pred sebou nemal. Jeho argumentácia však prezrádza jeho základné presvedčenie: sú rozdielni, ale sú si rovní. Psychologická otázka znie: Môžu si byť rovní tí, čo nie sú rozdielni? Nie sú iba rovnakí?Následne Tomáš uvažuje o tom, prečo bola žena utvorená z Adamovho rebra a nie zo zeme. Veď u iných živočíchov nečítame o takomto oddelenom stvorení. Samice boli stvorené rovnako ako samci. Neboli stvorené z nich. Tomáš píše, že takáto postupnosť by mohla viesť k tomu, že tým, že si muž uvedomí, že je žena vzatá z neho (de viro sumpta est), môže ju viac milovať ako niečo, čo patrí k nemu a priľnúť k nej na celý život, čo je tiež biblický imperatív. To sú zaujímavé myšlienky, pretože to, čo by sa mohlo z istého uhla pohľadu vnímať ako nerovnosť, môže byť vlastne komplementárnosť a vzájomnosť, niečo puzzlovité medzi mužom a ženou, čo sa netýka len pohlavného aktu (!), ale čo je omnoho širšie, aby mohli tieto dve ľudské bytosti spolu stráviť celý život. Psychologicky by sme mohli uvažovať o tom, že ide o pravú mieru medzi odlišnosťou a rovnakosťou/príbuznosťou. Človek podľa Sigmunda Freuda vytvára vzťahy buď anakliticky, to znamená volí si presne opačný typ človeka ako je on sám, alebo narcisticky, teda volí si partnera, ktorý by sa mu čo najviac podobal. Tomášovi však nejde do hlavy, ako mohla byť celá žena vytvorená iba z rebra. Niečo väčšie nemožno z menšieho utvoriť nijako inak, iba ak pridaním, cituje Aristotela. V Biblii síce máme príbeh o rozmnožení chleba a rýb, ale tu ide o rozmnoženie tej istej hmoty, nie o vytvorenie niečoho iného a väčšieho z určitej matérie. Okrem toho, Adamove rebro mohlo patriť k jeho dokonalému telu a tým, že sa odstránilo, mohlo toto telo stratiť svoju pôvodnú dokonalosť. Túto líniu však teológ jednoznačne zavrhuje, pretože to, že sa človek podobá na Boha a že bol stvorený ako dokonalý, určite nemá ťažisko v jeho rebre. Žena nebola utvorená z hlavy, takže nemá panovať nad mužom, ale ani z nohy, takže muž ňou nesmie pohŕdať. Jedinec ľudského druhu sa nemôže prirodzene vytvoriť zo žiadnej inej hmoty, iba zo semena, ktoré sa uvoľňuje s potešením (cum delectatione resolvitur). Tomášovi Akvinskému neostáva nič iné, len prijať utvorenie z rebra ako biblický fakt. Blízkosť rebra k srdcu akoby naznačovala blízkosť medzi mužom a ženou, pričom celá stvoriteľská udalosť sa stáva predobrazom stvorenia cirkvi z Ježišovho boku. To, že je žena stvorená z mužovho rebra, nespája s podradnosťou ženy, čo je moderné a príkre feministické čítanie tohto príbehu, ale spája to s ich vzájomným vzťahom, respektíve priamo s láskou. Ak popustíme uzdu fantázii, tak po odňatí rebra predsa vzniká u muža diera v blízkosti srdca, v staroveku často chápaného ako orgán lásky. Z tohto mužovho prázdna je utvorená žena a to, že je stvorená ako pomoc, ktorá mu je podobná, môžeme odrazu chápať nielen odlišne od plodenia, ale aj od ich vzájomnej pomoci ako takej, a môžeme tomu rozumieť v hlbokej psychologickej rovine: dieru a prázdno vo vnútri muža vyplní iba žena, tak, ako žena lipne k mužovi, pretože u neho je akoby doma a k nemu patrí. Nemožno v takto nastavenej optike vidieť skôr výnimočnosť ženy a jej tajomnosť? Veď muž ani nevie, ako sa to celé stalo, keďže celú udalosť prespal! Potom, čo sa prebudí, pred sebou vidí bytosť, ktorá sa mu najviac zo všetkých podobá, ale zároveň je pre neho dostatočne tajomná na to, aby mu na poznanie jej mystérií nestačil celý život. A keďže má časť seba samého v nej, a ona zase pochádza z neho, sú akoby večne odsúdení na to, aby si svoju identitu hľadali aj v tom druhom a prostredníctvom neho, nielen sami v sebe.
Znázornenie Adama a Evy